Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tost/27/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla

Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariána Jarábka v trestnej veci

odsúdeného I. L., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. prejednal

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2010 jeho sťažnosť podanú

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 12. mája 2010 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť I. L., nar. X., z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom 12. mája 2010 napadnutým

uznesením podľa zamietol návrh I. L. na povolenie obnovy konania

v jeho trestnej veci vedenej na predmetnom krajskom súde pod sp. zn. .

V tejto veci bol I. L. rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 8. júla 2005 v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

22. marca 2006 uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

písm. b/ Tr. zák. čiastočne dokonaného, čiastočne nedokonaného v štádiu pokusu podľa § 8

ods. 1 účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že :

v noci zo 14. na 15. novembra 2003 v obci R., v rodinnom dome

na D., po predchádzajúcich rodinných nezhodách medzi obžalovaným a rodičmi

jeho manželky spoločne žijúcim v tomto rodinnom dome, obžalovaný v hale domu, fyzicky

2

napadol a nezisteným ostrým bodnorezným predmetom spôsobil M. S. najmenej šestnásť

bodných a bodno-rezných rán na rôznych častiach tela, najmä však opakovane na krku,

hrudníka v oblasti srdca a pľúc, bruchu a na chrbte v oblasti ľavého ramena a ľavej lopatky,

čo viedlo jednak k zlomenine ľavej ramennej kosti, a v dôsledku bodných poranení krku

a hrudníka k porušeniu celistvosti steny krčnej tepny, hrdlovej žili, srdca a pľúc s následným

zakrvácaním do hrudnej dutiny a vykrvácaniu mimo tela, čím v priebehu krátkeho času došlo

k rozvoju šokového stavu so zlyhaním činnosti srdca a krvného obehu a tak k neodvratnej

smrti M. S.;

následne obžalovaný I. L. fyzicky napadol v spálni toho istého domu A. S., ktorú

nezisteným ostrým bodno-rezným predmetom najmenej sedemkrát bodol do rôznych častí tela

a útočiac najmä na miesta, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, jej spôsobil tržnú ranu

ľavej temennej oblasti hlavy s následným otrasom mozgu bez straty vedomia, bodno-reznú

ranu pravej ušnice, bodnú ranu v pravej záušnej oblasti, hlbokú bodnú ranu vonkajšej oblasti

krku vľavo s poranením vetiev podkľúčnej tepny, bodnú ranu krku vpravo v tesnej blízkosti

veľkých krčných ciev s poranením troch dôležitých hlavových nervov a následným ochrnutím

XI. hlavového nervu sprevádzaným obmedzenou pohyblivosťou pravého ramena stredne

ťažkého stupňa, ako aj desať centimetrov veľkú hlbokú bodno-reznú ranu krku so zasiahnutím

priečneho výbežku krčného stavca, ďalšia bodná rana smerovala do oblasti dolnej časti krku

a zasiahla horné medzihrudie s poranením pravého vratného nervu a hlavného miazgovodu,

čo viedlo k ťažkému septickému stavu so zlyhávaním dýchania a krvnej zrážanlivosti, bodná

rana lokalizovaná pod pravým reberným oblúkom prenikla cez brušnú stenu do pečeňového

laloka s poranením pečeňovej žili a masívnym krvácaním do brušnej dutiny spôsobujúcim

ťažký šokový stav, takto došlo k bezprostrednému ohrozeniu života A. S., pričom jej život

sa podarilo zachrániť len vďaka včasnej odbornej lekárskej pomoci.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 2, § 29 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) rokov.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bol pre výkon

uloženého trestu zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.

3

Podľa účinného do 1. januára 2006 bol tiež zaviazaný

zaplatiť poškodenej A. S., nar. X., bytom R., ul. D., škodu vo výške 332 735

(tristotridsaťdvatisíc sedemstotridsaťpäť) Sk.

Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený I. L.

Podľa jeho názoru súd prvého stupňa nepostupoval v súlade so zásadami, ktoré

vyplývajú zo zákonnej úpravy podmienok pre povolenie obnovy konania.

Nesprávna právna interpretácia ustanovenia viedla súd prvého

stupňa k tomu, že zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazov so zdôraznením, že krajský súd

nemá dôvod pochybovať o vierohodnosti osoby A. S. st.

Nedôslednosť krajského súdu sa prejavila aj v jeho závere, že ani navrhované znalecké

dokazovanie by neprinieslo do konania výsledok, ktorý by mohol zmeniť dôkaznú hodnotu

v podobe výpovede poškodenej A. S. st. a celého súhrnu usvedčujúcich dôkazov.

Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. marca 2006, sp. zn.

bol uznaný za vinného zo spáchania dvoch skutkov.

V prvom skutku sa konštatuje, že ostrým bodnorezným predmetom napadol M. S.

Z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by poškodená A. S. st. bola priamym svedkom

útoku na jej nebohého manžela. Uviedla, že počula krik a jeho videla vychádzať z haly.

Okrem iného uviedla, že nôž si všimla dobre, pretože bolo svetlo.

Poškodená A. S. st. bola prvý krát vypočutá dňa 17. novembra 2003.

Zo zápisnice o tomto jej výsluchu vyplýva, že vyšetrovateľ jej položil otázku: „Kto zaútočil

na Vás a Vášho manžela?“ Následne jej vyšetrovateľ položil otázku: „Bol ešte niekto ďalší

pri tom, keď Vás a Vášho manžela napadol Váš zať?“

Z týchto otázok, ktoré vyšetrovateľ položil ťažko zranenej poškodenej vyplýva,

že jej v otázke uviedol, že bol útok aj na jej manžela, pričom samotná poškodená vo svojich

nasledujúcich výpovediach neuviedla, že by priamo videla útok na svojho manžela.

4

Súdy nevenovali náležitú pozornosť tomuto prvému výsluchu poškodenej.

Okrem toho poškodená uviedla, že videla nôž veľmi dobre, neuvádzala však,

či čepeľ noža bola od krvi, resp. či videla stopy krvi na jeho oblečení. Vzhľadom

na početnosť bodných a bodnorezných rán, ktorými mal byť poškodený M. S. usmrtený

je veľmi pravdepodobné, že na čepeli noža, ktorý mal mať páchateľ v ruke a na jeho oblečení

museli byť stopy po krvi.

Vo vzťahu k tomuto skutku tiež poukazuje, že vzťahy medzi ním a poškodeným M. S.

boli aj podľa svedkov dobré a neboli narušené.

Opätovne poukazuje na to, že záver súdov o jeho zlom psychickom stave v čase,

kedy boli skutky spáchané, vychádza z neúplného dokazovania a preto aj navrhoval,

aby si súd vyžiadal správu od Obvodného oddelenia Policajného zboru v N. o výsledku

policajného vyšetrovania vo veci s tzv. „pokazeným mliekom“.

Okrem toho navrhoval, aby si súd vyžiadal spis Okresného súdu v Topoľčanoch,

sp. zn. , na ozrejmenie, že jeho bývalá manželka v návrhu na rozvod uvádzala,

že to boli neznámi ľudia, ktorí im rozbíjali okná na dome, zakladali požiare a mali výhražné

telefonáty.

Aj tieto okolnosti zostali neobjasnené a to v tej súvislosti, že poškodená A. S. na neho

uvádzala, že si tieto veci vymýšľa.

Súd neakceptoval ani jeho návrh, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom

z odvetvia grafológie na ozrejmenie, kto je autorom rukou písaného textu na fotografii

a písanej listine.

Z obsahu listín, ktoré mu boli doručené do výkonu trestu vyplývajú skutočnosti, ktoré

by samy o sebe boli spôsobilé na povolenie obnovy konania.

Naďalej navrhuje, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru grafológie,

aby boli vypočutí svedkovia L., P. F. a A. S. st., oboznámený spis Okresného súdu

5

Topolčany, sp. zn. a vyžiadaná správa z Obvodného oddelenia Policajného zboru

N.

S poukazom na vyššie uvedené odsúdený považuje záver prvostupňovného súdu

za predčasný.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti odsúdeného I. L. podľa § 192

ods. 1 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že krajský súd rozhodol o návrhu

odsúdeného zákonným spôsobom.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po obdržaní návrhu na povolenie obnovy

konania krajský súd postupoval podľa príslušných ustanovení , vykonal

všetky podľa povahy veci potrebné dôkazy a následne rozhodol správne o tom, že odsúdený

v skutočnosti nepredložil, resp. nenavrhol žiadne také dôkazy, ktoré by mohli zodpovedať

kritériám uvedeným v , prípadne ods. 5

Tento svoj záver prvostupňový súd vo vzťahu k jednotlivým navrhovaným dôkazom

presvedčivo a v súlade so zisteným skutkovým stavom odôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s týmto odôvodnením obsiahnutým

v napadnutom uznesení stotožňuje.

Požiadavka na vykonanie dôkazov uvedených v sťažnosti nie je ani podľa názoru

najvyššieho súdu spôsobilá priniesť nové skutočnosti, ktoré doteraz neboli známe a ktoré

by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine či treste.

Z vykonaných dôkazov vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom svedčiacim v pôvodnom

konaní v neprospech I. L. bola výpoveď A. S. st., ktorá bola ním napadnutá a ťažko zranená.

Táto opakovane vypovedala o okolnostiach útoku voči svojej osobe zo strany menovaného

6

ako aj o ďalších skutočnostiach, na základe ktorých súdy ustálili jeho vinu na predmetných

skutkoch.

V tejto ustálenej dôkaznej situácii odsúdený navrhuje predovšetkým vykonať

dokazovanie z odboru grafológie a vypočuť ako svedkov P. F. (spoluodsúdeného

na cele) a p. L. (príslušníka Ústavného zboru väzenskej a justičnej správy v Želiezovciach)

a takto chce preukázať, že jeho bývalá manželka napísala text k fotografii ich detí v tom

smere „aby previedol na ňu svoj majetok a potom si matka spomenie, kto je naozaj vrah“.

Ak by sa aj preukázalo, že tento text napísala a odsúdenému do výkonu trestu zaslala

skutočne bývalá jeho manželka A. S. ml., možno si takéto jej správanie vysvetľovať rôzne,

avšak zásadne nie ako úmysel A. S. st. zmeniť, či modifikovať svoje predchádzajúce

výpovede.

A. S. ml. totiž na verejnom zasadnutí poprela, že by takýto text písala, súčasne

vypovedala, že s matkou má chladné vzťahy, o usmrtení jej manžela a jej napadnutí s ňou

nehovorila, a nič nevie o tom, že by táto mala úmysel niečo zmeniť na doterajších

výpovediach. Ani z ďalších dôkazov žiadne takéto, hoci len indície nevyplývajú.

Nie je preto ani daný žiadny zákonný dôvod vykonávať takéto dokazovanie

a nie je daný ani dôvod pre opätovné vypočúvanie A. S. st. ku skutočnostiam, ku ktorým

sa už opakovane vyjadrovala.

Pokiaľ ide o zostávajúce návrhy na oboznámenie sa s rozvodovým spisom Okresného

súdu v Topoľčanoch, sp. zn. a zaobstaranie správy z Obvodného oddelenia

Policajného zboru Nitrianska Blatnica ohľadne preverovania okolností okolo „pokazeného

mlieka“ nájdeného A. S. st. v domácnosti aj tieto považuje najvyšší súd za nepotrebné,

pretože svojou podstatou sú jednak príliš vzdialené predmetu potrebného dokazovania, jednak

sú známe už z pôvodného konania, súdy ich už vyhodnocovali a náležite sa s nimi

vysporiadali.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd správne rozhodol, keď návrh I. L.

zamietol nezistiac dôvody uvedené v ,

7

Menovaný vo svojej sťažnosti nepredniesol žiadne také argumenty, ktoré by uvedené

rozhodnutie spochybnili, preto Najvyšší súd jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú

podľa

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Marián Jarábek

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová