Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/304/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej veci

navrhovateľa J. H., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. D. K., advokátom so sídlom v P.,

proti odporkyni M. S., bývajúcej v M., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. novembra 2008 sp. zn. 9 Co

102/2008, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 22. januára 2004 č.k. -186 v spojení

s opravným uznesením zo 4. februára 2004 č.k. -193 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa

prikázal farebný televízor Tesla Color, televíznu anténu, pračku Romo, odstredivku,

mrazničku 130 l, osobnú váhu, plynový sporák Mora, bielizeň, spolu v hodnote 7 406 Sk a do

výlučného vlastníctva jeho bývalej manželky M. M. (zomrela X. a odporkyňa je ako jediná

dedička jej právnou nástupkyňou v tomto konaní) prikázal mrazničku 300 1, automatickú

práčku Tatramat, vodovodné čerpadlo, polyrén, 2 fúriky, kotol na kotlinu, 2 koberce do

obývačky, 11 demižónov a zapaľovač na plyn, spolu v hodnote 7 263 Sk. Navrhovateľovi

určil povinnosť doplatiť M. M. na jej podiel 143 Sk do 3 dní. M. M. uložil povinnosť zaplatiť

na účet súdu súdny poplatok 500 Sk a nahradiť trovy štátu 1 700 Sk. Vychádzal z toho, že

manželstvo navrhovateľa a M. M. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava

z 31. marca 1994 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 18. októbra 1994.

Bývalí manželia sa nedohodli na vyporiadaní BSM, preto navrhovateľ podal návrh na jeho

vyporiadanie súdom. V konaní ani jeden z nich nenamietal, že do BSM by patrili iné hnuteľné

veci ako označené veci. Spornou zostala otázka existencie spoločnej vkladnej knižky a tiež

domovej nehnuteľnosti nadobudnutej za trvania manželstva. Pokiaľ ide o vkladnú knižku, súd

dospel k záveru, že navrhovateľ a M. M. za trvania ich manželstva mali iba jedinú vkladnú

knižku, ktorá však bola za trvania manželstva (23. februára 1994) zrušená a finančné

prostriedky pôvodne na nej uložené boli spotrebované; v konaní sa nepreukázalo, že ku dňu

zániku manželstva existovala ešte nejaká iná vkladná knižka. Pokiaľ ide o domovú

nehnuteľnosť, vychádzal zo zistenia, že M. M. na základe kúpnej zmluvy nadobudla

nehnuteľnosti v katastrálnom území P. zapísané na liste vlastníctva č. X. a bola zapísaná ako

ich výlučná vlastníčka. Dokazovaním bolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré použila

na úhradu kúpnej ceny, nadobudla od matky (darom) a tiež v rámci majetkového vyporiadania

s jej predchádzajúcim manželom. Domová nehnuteľnosť bola síce nadobudnutá kúpou počas

trvania manželstva, avšak z výlučných prostriedkov patriacich M. M.. Navrhovateľ v konaní

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na úhradu kúpnej ceny boli použité ich

spoločné finančné prostriedky. Súd prvého stupňa z týchto dôvodov dospel k záveru, že

predmetná domová nehnuteľnosť do BSM nepatrí. Vzhľadom na to ju nezaradil do

vyporiadania BSM. Dodal, že pri rozhodovaní vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých

manželov sú rovnaké ( ).

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. novembra 2008

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným

uznesením zmenil; BSM vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal

pračku Romo, mrazničku 130 1, bielizeň, všetko spolu v hodnote 3 819 Sk; do výlučného

vlastníctva odporkyne prikázal farebný televízor Tesla Color 438, televíznu anténu,

odstredivku, osobnú váhu, plynový sporák Mora, mrazničku 300 1, automatickú pračku

Tatramat, vodovodné čerpadlo, polyrén, 2 fúriky, kotol na kotlinu, koberec do obývačky,

2 demižóny a zapaľovač na plyn, všetko spolu v hodnote 11 360 Sk. Odporkyni uložil

povinnosť doplatiť navrhovateľovi do 3 dní na úplné vyporiadanie sumu 3 770,50 Sk.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zaplatenia súdneho poplatku, náhrady trov

štátu a vrátenia preplatku preddavku potvrdil a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo

na náhradu trov tohto konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že hnuteľnosti boli zaradené

do vyporiadania BSM na základe zhodných vyjadrení účastníkov konania. Pokiaľ navrhovateľ

žiadal, aby do vyporiadania BSM boli zahrnuté ešte vkladné knižky, odvolací súd konštatoval,

že navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania nevedel uviesť údaje dostatočné na to, aby

bolo možné tieto vkladné knižky identifikovať; správne preto postupoval súd prvého stupňa,

keď navrhovateľom tvrdené vkladné knižky nezaradil do vyporiadania BSM. K námietke

navrhovateľa, že predmetom jeho BSM s M. M. bola aj domová nehnuteľnosť zapísaná na

liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie P., lebo bola nadobudnutá počas trvania

manželstva za kúpnu cenu 350 000 Sk aj za ich spoločné finančné prostriedky, odvolací súd

uviedol, že súd prvého stupňa správne nezahrnul túto nehnuteľnosť do vyporiadania, pretože

dokazovaním bolo potvrdené jej nadobudnutie do výlučného vlastníctva M. M.. Takéto

nadobudnutie majetku zákon nevylučuje. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti,

ktoré by spochybnili platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Z týchto dôvodov bolo v konaní

potrebné vyporiadať len hnuteľné veci patriace do BSM. Navrhovateľ prejavil záujem

o pračku Romo, mrazničku 130 1 a bielizeň v celkovej hodnote 3 819 Sk. Odvolací súd mu v

tom vyhovel a tieto veci prikázal do jeho výlučného vlastníctva. Ostatné hnuteľné veci

v celkovej hodnote 11 360 Sk prikázal do výlučného vlastníctva odporkyne. Vzhľadom na to,

že do výlučného vlastníctva účastníkov neboli prikázané hnuteľné veci v rovnakej cene,

rozhodol o doplatení rozdielu. V časti o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok, trovy

štátu a vrátiť preddavok na znalečnom odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne

správny ( ). O trovách konania rozhodol s poukazom na

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie s odôvodnením,

že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo nenáležitou aplikáciou

a . Súdy sa v konaní predovšetkým dostatočne nezaoberali

otázkou nadobudnutia nehnuteľností v katastrálnom území P. zapísaných na liste vlastníctva

2

č. X. ako parcela č. X. – záhrada o výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plochy a nádvoria

2

vo výmere X. ma dom súpisné č. X. na parcele č. X. (ďalej len „nehnuteľnosti“) za trvania

manželstva navrhovateľa a M. M.. Dovolateľ uviedol, že v žiadnom úkone neprejavil súhlas

s tým, aby nehnuteľnosti boli v roku 1990 nadobudnuté do výlučného vlastníctva M. M.. Na

úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti boli použité ich spoločné finančné prostriedky tvoriace

predmet ich BSM, preto sa predmetom ich BSM mali stať aj nehnuteľnosti. Matka M. M.

nemohla darovať peniaze na zakúpenie nehnuteľností, lebo nikde nepracovala a bola bez

finančných príjmov. Zopakoval, že za predmet ich BSM a v dôsledku toho tiež za predmet

jeho vyporiadania mali byť považované tiež ďalšie vkladné knižky, na ktoré boli za trvania

manželstva ukladané ich spoločné finančné prostriedky. Dopytom na peňažné mohli

byť tieto vkladné knižky identifikované. Napadnutý rozsudok žiadal z týchto dôvodov zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané účastníkom konania v zákonnej lehote ( ) proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

Dovolací súd podrobil prieskumu napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 242 ods. 2

). Pri skúmaní, či sa v konaní nevyskytli vady uvedené v a tzv. iné vady

konania majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dospel

k záveru, že k procesným vadám tejto povahy v konaní nedošlo.

V dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej

potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov

o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

( ). Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov ( ). Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ( ). Pri

vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je

oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa

prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral

o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery

pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej

domácnosti ( ).

Zo spisu nevyplýva, že by odvolací súd uvedené ustanovenia nesprávne aplikoval

alebo interpretoval. Právne závery, na ktorých spočíva dovolaním napadnutý rozsudok,

považuje dovolací súd za správne. Len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

1. Dovolateľ namieta, že za predmet BSM navrhovateľa a M. M. mali byť považované

aj nehnuteľnosti.

Dovolací súd poukazuje na to, že v spise je na č.l. 50 a 245 založený rovnopis

rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. marca 1995 č.k. -25, ktorým súd

vyhovel návrhu M. M., aby bola J. H. uložená povinnosť vypratať nehnuteľnosti.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že M. M. nadobudla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou

z 22. októbra 1990, ktorú registrovalo Štátne notárstvo Trnava rozhodnutím zo 7. novembra

1990 sp. zn. R I 3377/1990. V zmysle bodu II. tejto kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti

nadobudnuté do výlučného vlastníctva M. M. z dôvodu, že na úhradu kúpnej ceny boli

použité finančné prostriedky v jej výlučnom vlastníctve (nadobudla ich darom od matky).

Tieto okolnosti – ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného rozsudku – potvrdil J. H. písomne

v čestnom vyhlásení z 22. októbra 1990, pričom pravosť jeho podpisu na tomto vyhlásení

bola úradne osvedčená 24. októbra 1990 pod č. X. overovacej knihy MNV v P..

Na č.l. 55 a 243 spisu je založený rovnopis rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 19. októbra 1995 sp. zn. , ktorým bol rozsudok Okresného súdu Trnava

z 9. marca 1995 č.k. potvrdený ako vecne správny. Na rovnopise, ktorý je

založený v spise na č.l. 55 je vyznačené, že toto potvrdzujúce rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 24. januára 1996.

Uvedenými rozhodnutiami bolo právoplatne rozhodnuté o existencii práva M. M.

domáhať sa vypratania J. H. z nehnuteľností; zároveň však bola medzi menovanými

účastníkmi daného konania vyriešená otázka vlastníctva nehnuteľností – súčasťou právnych

záverov, na ktorých spočívajú tieto rozhodnutia, je záver, že M. M. je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností.

Vzhľadom na vyššie uvedené súdy oboch nižších stupňov v preskúmavanej veci

nehnuteľnosti správne nepovažovali za predmet BSM navrhovateľa a M. M..

2. K námietke navrhovateľa, že predmetom vyporiadavaného BSM mali byť aj

finančné prostriedky uložené na vkladných knižkách, identifikačné údaje o ktorých nevedel

uviesť, dovolací súd zhodne so závermi súdov nižších stupňov uvádza, že pokiaľ navrhovateľ

neoznačil žiadne údaje o vkladných knižkách, ktoré by mohli byť podkladom pre ich bližšiu

identifikáciu, zostala jeho argumentácia v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Súdom preto

nemožno vytýkať, že do rámca vyporiadania nezaradili navrhovateľom tvrdené, avšak

nepreukázané prostriedky uložené údajne na vkladných knižkách.

Z týchto dôvodov (viď 1. a 2.) dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ

neopodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Vzhľadom na to dovolanie navrhovateľa zamietol podľa

V dovolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo odporkyni ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal úspešnej odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodala návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková