Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
224/365828.885099.pdf
PDF · 103.12 KB
No categories available
3Cdo/174/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 174/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. P., s.r.o., so sídlom v L.,
IČO: X., proti žalovanej E. K., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. J. B., advokátom so sídlom
v Ž., o zaplatenie 149,67 € (4 509 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 9 C 133/2009, na dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo 17. septembra 2009, sp. zn. 12 Co 242/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 17. septembra 2009, sp. zn. 12 Co 242/2009 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na
ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 28. mája 2009 č.k. 9 C 133/2009-32 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 149,67 € so 7 % úrokom z omeškania od
14. apríla 2006 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach vo výške 9,96 € splatných
vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Vychádzal z toho, že žalobca je právnym
nástupcom pôvodného veriteľa (W. Ž., a.s.), s ktorým žalovaná 11. novembra 2005 uzavrela
poistnú zmluvu. Napriek tomu, že uvedenou zmluvou sa zaviazala uhrádzať mesačné poistné
vo výške 1 017 Sk (33,75 €), túto povinnosť splnila len za jeden mesiac (za poistné obdobie
od 1. novembra 2005 do 30. novembra 2005). Z dôvodu neplatenia poistného za ďalšie
poistné obdobia došlo k zániku poistenia a žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi poistné za
obdobie od 1. decembra 2005 do 13. apríla 2006.
Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom zo 17. septembra 2009 sp. zn. 12 Co 242/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, že vec preskúmal v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,
vrátane záverov o výzve adresovanej žalovanej v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktorej kópiu predložil žalobca v odvolacom konaní. Odvolací súd podal výklad
§ 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vysvetlil zánik poistenia podľa tohto zákonného
ustanovenia. Uviedol, že posúdil tak výzvu, ako aj doručenku pripojenú k žalobe a dospel
k záveru, že sú splnené podmienky zániku právneho vzťahu poistenia, pretože výzva bola
kvalifikovaná, bola riadne žalovanej doručená a žalovaná do jedného mesiaca po doručení
výzvy poistné nezaplatila. Žalovaná v rozpore so svojimi zmluvnými záväzkami uhradila
poistné iba za obdobie od 1. novembra 2005 do 30. novembra 2005 vo výške 1 017 Sk.
V dôsledku toho poistenie zaniklo k 13. aprílu 2006. Keďže poistiteľ má právo na poistné za
dobu do zániku poistenia (§ 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka), žalobca sa opodstatnene
domáha doplatenia poistného. Odvolací súd vzhľadom na to vecne správne rozhodnutie súdu
prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Žalobcovi nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom namietala, že
a/ konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b/ rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo
vykonanom dokazovaní, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalovaná poukázala na to, že kópia dokladu, ktorý bol v prejednávanej veci jedným
z rozhodujúcich (t.j. kópia výzvy v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka), bola do
spisu založená až po podaní odvolania proti prvostupňovému rozsudku. Podľa jej názoru nie
je v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, aby „bol ten najdôležitejší a rozhodujúci dôkaz
priložený do spisu až keď spis odchádzal z okresného súdu na krajský súd s odvolaním.
Týmto spôsobom jej bolo znemožnené tento dôkaz vidieť, posúdiť ho a protestovať proti jeho
platnosti ešte v odvolávacom procese“. Po podaní dovolania bol žalovanej ustanovený
zástupca pre dovolacie konanie z radov advokátov, ktorý žalovanou vyhotovené dovolanie
spresnil a dodal, že žalovaná zotrvala na podanom dovolaní aj po jeho poučení, že v danej
veci je prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. vylúčená.
Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie žalovanej odmietnuť ako procesne
neprípustné (§ 238 ods. 5 O.s.p.); spochybnil tiež opodstatnenosť jej dovolacích námietok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Podľa § 238 ods. 5 veta prvá
O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej
mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 238 ods. 5 veta tretia O.s.p. na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci
deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
V danom prípade bola žaloba podaná 31. marca 2009. Napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu sa týka peňažného plnenia 149,67 €. Výška minimálnej mzdy v deň podania
žaloby predstavovala 295,50 € (viď nariadenia vlády č. 422/2008 Z.z.) a jej trojnásobok
886,50 €. Dovolanie žalovanej teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (149,67 € < 886,50 €). Prípustnosť
dovolania žalovanej je vzhľadom na to v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. vylúčená. Pre úplnosť
dovolací súd poznamenáva, že dovolanie navyše smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorý nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
Dovolanie žalovanej by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak
by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy
ide, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Žalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.
netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto nevyplýva ani z týchto ustanovení.
Vzhľadom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či žalovanej bola odňatá
možnosť pred súdmi konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom
v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok
znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Podľa
právneho názoru dovolacieho súdu došlo v danom prípade k tejto procesnej vade.
Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu
odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje
dôležitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných prípadoch možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd sa týmito
zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil.
Súdy oboch nižších stupňov aplikovali § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do
jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné
zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
Dokazovanie výzvou poisťovateľa v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nebolo v priebehu konania na súde prvého stupňa vykonané. Fotokópia predmetnej výzvy
poisťovateľa, ako to napokon vyplýva aj z rozsudku odvolacieho súdu, bola do spisu založená
až dodatočne, po podaní odvolania žalovanou.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že odvolací súd na základe
výzvy poisťovateľa predloženej (až) v odvolacom konaní dospel k svojím skutkovým
zisteniam, na podklade ktorých uzavrel, že výzva bola „kvalifikovaná“. Až z tejto listiny
získal teda poznatky potrebné pre rozhodnutie, ktoré pred ním nezískal súd prvého stupňa. To
znamená, že odvolací súd predmetnou listinou fakticky doplnil dokazovanie. Doplniť
dokazovanie ale mohol len po nariadení dokazovania a po vytvorení procesnej možnosti
žalovanej zúčastniť sa pojednávania a vykonávania dokazovania. Odvolací súd ale
pojednávanie – v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. – nenariadil a žalovanej neumožnil
realizáciu práva účastníka konania vyjadriť sa k dôkazom, ktoré sa vykonali (viď § 123
O.s.p.). Tým jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Procesná vada v zmysle § 237 O.s.p. zakladá vždy prípustnosť dovolania a je zároveň
tiež dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie bez ďalšieho zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková