Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/129/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O. P., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M. M., advokátom v B., proti žalovanému M. J., bývajúcemu v B.,

o náhradu škody a iné, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. novembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 29. septembra 2009 č.k. -37

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nepriznanie zľavy vo výške 20 %

vo vyúčtovaní za rok 2006 na ústrednom kúrení bolo neoprávnené a podpísanie zmluvy

o výstavbe K. z X. a Dodatku č. X. k zmluve o dodávke a odbere tepla č. X. z X. nezákonné

a tiež, aby uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi škodu v sume 506,43 Eur

predstavujúcu časť nedoplatku vyúčtovaného žalobcovi v rokoch 2006-2008 za užívanie

bytu a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní

prvostupňový súd uzavrel, že subjektom, ktorý vykonal vyúčtovanie a uzavrel zmluvu

a dodatok dotknuté žalobou, je Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov „P.“,

resp. spoločnosť B., s.r.o. Žalovaný figuruje na uvedených listinách len z dôvodu, že je

predsedom a teda osobou konajúcou v mene spoločenstva (,

Z.z.) a preto nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil ustanovením a neuplatnením si trov konania úspešným

2

žalovaným.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. novembra 2009

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, keď sa stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa a uviedol, že z ustanovenia § 7c ods. 1, 2 zákona

č. v znení platnom ku dňu rozhodovania jednoznačne vyplýva, že orgánmi

spoločenstva sú predseda, rada, zhromaždenie, iný orgán ak to ustanoví zmluva

o spoločenstve, teda odporca koná a vystupuje za spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov a nekoná vo svojom mene. Nemôže sa preto žalobca od neho úspešne domáhať

svojich uplatnených nárokov.

Žalobca podal proti tomuto rozsudku dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzoval

z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia ,

t.j., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a podľa , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Ohľadne odňatia možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/ uviedol, že súd nevykonal dôkazy, hoci ich podľa navrhol

v konaní vykonať a bolo by nimi preukázané, že žalovaný ako predseda spoločenstva porušil

svoje povinnosti a prekročil svoje oprávnenia v zmysle a zároveň by

tým preukázal, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Vzhľadom

na nevykonanie navrhovaných dôkazov dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru, že

žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Uviedol, že odvolací súd

bez jeho vedomia zmenil pojednávanie vo veci „za účasti odporcu a navrhovateľa pred súdom

a za účasti svedkov a spravil pojednávanie bez účastníkov konania“. V ďalšom podrobne

zopakoval skutočnosti uvádzané v celom konaní.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

3

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania,

a nešlo ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu. Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu

nevykazuje niektorý zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide

o prípad, v ktorom dovolanie podľa citovaného zákonného

ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku vo veci právoplatne

rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania

z hľadiska ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale

4

nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom

ustanovení skutočne trpí.

Pokiaľ žalobca v dovolaní tvrdil, že odvolací súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy

významné pre zistenie skutkového stavu veci, treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe

nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom (R 37/1993). Účastníkovi konania totiž zákon ukladá

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov ( veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré z navrhovaných

dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd.

Z uvedeného je zrejmé, že účastníkovi konania priznáva právo

vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca v danej veci aj využil

(nebolo mu odňaté). Uvedená námietka žalobcu preto nezakladá prípadnú vadu konania

v zmysle

Žalobca namietal, že odvolací súd bez jeho vedomia zmenil pôvodne nariadené

pojednávanie a vo veci rozhodol bez účasti účastníkov. Táto námietka okrem toho, že nie je

spôsobilým dovolacím dôvodom, nie je ani dôvodná.

Podľa , na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie

11. novembra 2009. Dňa 18. novembra 2009 bol daný predsedom senátu pokyn spisovej

kancelárii, aby bol na úradnej tabuli vyvesený oznam o vyhlásení rozhodnutia s termínom

25. novembra 2009. Oznámenie bolo zverejnené na tabuli súdu 18. novembra 2009, t.j. 7 dní

pred vyhlásením rozsudku. K zmene termínu, či spôsobu pojednávania teda zjavne nedošlo.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

nižších stupňov pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi

predpismi a žalobcovi neznemožnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym

poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Námietky žalobcu v dovolaní tak nie sú dôvodné a spôsobilé vyvodiť záver

o existencii vady konania v zmysle ustanovenia

Žalobca v dovolaní taktiež namietal inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 241

ods. 2 písm. b/ , ako aj nesprávne právne posúdenie v zmysle

, ku ktorým vadám však dovolací súd môže prihliadnuť len za podmienky prípustnosti

dovolania; nejde ale o postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Len v dôsledku prípustnosti dovolania sa pre dovolací súd otvorí možnosť prieskumnej

činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.

Keďže dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť

dovolania žalobcu podľa a dovolanie nie je prípustné ani podľa , jeho

opravný prostriedok odmietol ( v spojení s ),

bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

Dovolací súd o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre

použitie

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010 JUDr. Eva Sakálová, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu

Jarmila Uhlířová