Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a53/365917.0ec9e1.pdf
PDF · 94.34 KB
No categories available
4Cdo/173/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 173/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej B. spol. s r.o., so
sídlom v G., proti povinnému V. F., bývajúcemu v G., pre vymoženie 52,53 Eur
(1 582,50 Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 23 Er 264/2009,
o dovolaní súdneho exekútora JUDr. G. S., so sídlom Exekútorského úradu v K., proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. októbra 2009, sp. zn. 24 CoE 93/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta uznesením z 9. júna 2009, č.k. 23 Er 264/2009-13, exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. G. S. pod sp. zn. EX X. zastavil a uložil oprávnenej
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 44,26 Eur do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Výrok o trovách exekúcie súd odôvodnil s poukazom na
§ 203 Exekučného poriadku, pričom výšku náhrady trov znížil z exekútorom uplatnenej sumy
60,40 Eur na 44,26 Eur z dôvodu nesprávnej aplikácie § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a nesprávneho výpočtu dane z pridanej
hodnoty.
Krajský súd v Trnave uznesením z 20. októbra 2009, sp. zn. 24 CoE 93/2009,
na odvolanie súdneho exekútora proti výroku o náhrade trov exekúcie uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa
a dodal, že prvostupňový súd správne rešpektoval rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. mája 2007, sp. zn. 1 M Cdo 7/2006, ktoré bolo potrebné vzťahovať i na tento
prípad.
Proti uzneseniu krajského súdu podal súdny exekútor dovolanie (doplnené podaním
z 13. júla 2010), v ktorom navrhol uznesenie odvolacieho súdu zmeniť tak, že mu súd prizná
odmenu vo výške 58,55 Eur (k tejto sume dospel po odpočítaní dane z pridanej hodnoty
na hotové výdavky v sume 1,87 Eur). Požiadavku na zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, že
odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a potvrdil nesprávne
rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Oprávnená a povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý má právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú
prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo
dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje
proti uzneseniu o trovách konania.
V prejednávanej veci je nepochybné, že súdny exekútor dovolaním napáda uznesenie
odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Jeho dovolanie je preto podľa
§ 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom. Vady uvedené v tomto
ustanovení súdny exekútor v dovolaní výslovne nenamietal a dovolací súd ani nezistil, že by
konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich. Dovolanie v tejto veci preto nie je
prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Pokiaľ ide o dôvod dovolania súdneho exekútora spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), tento je možné preskúmať len v prípade, že
dovolanie je prípustné, nakoľko tento, ak by aj bol daný, sám osebe prípustnosť dovolania
nezakladá, preto sa ním dovolací súd viac nezaoberal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že prípustnosť dovolania nie je
daná ani podľa § 237 O.s.p., ani podľa § 239 O.s.p., dovolanie teda smeruje proti takému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ho preto podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá
O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia
krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová