Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a60/365243.8ae4b3.pdf
PDF · 143.61 KB
No categories available
4MCdo/6/2010
Najvyšší súd 4 M Cdo 6/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej
republiky, za ktorú koná Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave so sídlom
v Bratislave, Špitálska č. 14, proti povinnému M. Z., bývajúcemu v P., pre vymoženie
331,94 Eur (10 000,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 23 Er 1993/2008,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2009 sp. zn. 18 CoE 254/2009, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV na základe ţiadosti súdneho exekútora vydal 13. marca
2007 poverenie č.k. 37 Er 11176/2006-5 na vymoţenie sumy 10 000,-- Sk a vykonaním
exekúcie poveril súdneho exekútora Bc. V. U.. Súdny exekútor prípisom z 31. decembra 2007
podal na Okresný súd Bratislava IV podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie.
Okresný súd Malacky uznesením z 10. apríla 2009 č.k. 23 Er 1993/2008-13 zastavil
exekúciu podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a zároveň oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 226,87 Eur (6 835,-- Sk) do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Zastavenie exekúcie odôvodnil uplynutím trojročnej lehoty v zmysle § 88 (správne § 88
ods. 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnom v čase rozhodovania (podľa ktorého
rozhodnutie o priestupkoch, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania moţno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie). O trovách exekúcie
rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na §§ 14, 15, 22 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu v časti o trovách exekúcie podala odvolanie
oprávnená, o ktorom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodol tak, ţe ho
uznesením z 29. júna 2009 sp. zn. 18 CoE 254/2009 ako vecne správne potvrdil.
V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe k zastaveniu exekúcie došlo pre preklúziu práva,
ku ktorej nedošlo zavinením povinného. Súd prvého stupňa preto rozhodol správne, ak
oprávnenej uloţil nahradiť trovy súdneho exekútora.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave mimoriadnym dovolaním napadol uvedené uznesenie
Krajského súdu v Bratislave z 29. júna 2009 sp. zn. 18 CoE 254/2009 ako i uznesenie
Okresného súdu Malacky z 10. apríla 2009 č.k. 23 Er 1993/2008-13 vo výroku o trovách
konania. Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci
oboma súdmi. Uviedol, ţe návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas (pred uplynutím
trojročnej prekluzívnej lehoty), preto neboli splnené podmienky pre uloţenie povinnosti
oprávnenej na úhradu trov exekúcie. Oprávnená nemohla postup súdu ani súdneho exekútora
ovplyvniť, ani dĺţku trvania tohto postupu a súd bol povinný exekúciu zastaviť aj z úradnej
moci. Okrem toho uviedol, ţe konanie pred oboma súdmi bolo postihnuté inou vadou
spočívajúcou v tom, ţe odvolací súd i súd prvého stupňa povaţovali za oprávneného Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, hoci toto sa oprávneným procesne nikdy nestalo,
keď v konaní vystupovalo len ako orgán konajúci v mene oprávnenej Slovenskej republiky.
Oprávnená ani povinný nevyuţili svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu
dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene
oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné.
Súd konajúci o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora musí v kaţdej veci
posúdiť, či zákonom ustanovené podmienky na jeho podanie boli splnené. Pritom je aj
viazaný dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Ustanovenie § 243e ods. 1 O.s.p. vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom
stupni, odvolacieho konania a tieţ konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, splnenie ktorých zákon
vyţaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným
rozhodnutím súdu, druhou poţiadavka na ochranu práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemoţnosť dosiahnutia ochrany inými
právnymi prostriedkami. Pretoţe všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom
dovolaní musia byť splnené súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému
prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Mimoriadne dovolanie ako opravný prostriedok smeruje proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu. Uznesenie, ktoré sa doručuje účastníkom konania (§ 168 ods. 2 O.s.p.; § 58
ods. 3 Exekučného poriadku), je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania
a v prípade, ţe odvolanie nie je prípustné, doručením uznesenia. Riadne doručenie uznesenia
účastníkovi konania je základnou podmienkou pre to, aby mohlo nadobudnúť právoplatnosť.
Zo súdneho spisu vedeného vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe
nedošlo k riadnemu doručeniu napadnutého uznesenia povinnému. Uznesenie doručované
povinnému sa súdu vrátilo s vyznačeným dôvodom „zásielku neprevzal v odbernej lehote“.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku počas jej uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Z predmetnej zásielky vrátenej súdu pritom vyplýva, ţe pri jej doručovaní doručovateľ
nedodrţal hore uvedený postup. Z údajov vyznačených na doručenke je totiţ zrejmé, ţe
doručovateľ „X..“ zásielku uloţil na pošte bez toho, ţe by takémuto uloţeniu predchádzal
akýkoľvek pokus o jej doručenie. Súd neskúmal ďalšie moţnosti doručovania písomnosti
tomuto účastníkovi konania, vady doručovania neodstránil a na základe vyţiadania z dôvodu
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania predloţil spis Okresnej prokuratúre Malacky.
Najvyšší súd na tomto mieste len poznamenáva, ţe rovnakým postupom bolo povinnému
doručované aj prvostupňové uznesenie, o ktorom na základe podaného odvolania rozhodoval
odvolací súd.
Len uznesenie riadne doručené do vlastných rúk účastníkovi konania (por. § 47 ods. 1
O.s.p.), respektíve jeho zástupcovi s plnou mocou pre celé konanie, môţe nadobudnúť
právoplatnosť (§ 158 ods. 2 a § 159 ods. 2 O.s.p.). Pre riadne doručenie uznesenia určeného
do vlastných rúk sa vyţaduje, aby bol adresovaný účastníkovi konania a doručovaný
na adresu jeho bydliska, t.j. miesta, kde sa trvalo alebo pravidelne zdrţiava v takom rozsahu,
ţe môţe zásielku prevziať buď pri prvom alebo opakovanom pokuse o doručenie, prípadne
bude mať reálnu moţnosť zásielku vyzdvihnúť počas doby jej uloţenia na pošte.
Keďţe nebol doručovateľom dodrţaný postup pri doručovaní zásielky, nedošlo k jej
riadnemu doručeniu ani na základe fikcie doručenia (§ 47ods. 2 O.s.p.). Nie je teda naplnená
materiálna podmienka právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
Keďţe existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z poţiadaviek pre prípustnosť
mimoriadneho dovolania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), dovolací súd je nielen oprávnený, ale
dokonca povinný skúmať, či boli splnené všetky jej podmienky.
S ohľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné a z tohto dôvodu ho odmietol (§ 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, pretoţe povinnému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová