Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/17/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci

žalobcu: L. Ž. s. r. o., H., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. A. G., advokátkou, AK B.,

proti žalovanému: V., a. s., M., IČO: X. v konaní o zaplatenie 9 591,58 Eur (288 955,94 Sk)

s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 22. januára 2009, č. k. -57, takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. januára

2009 č. k. -57 z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 260,89 Eur náhrady trov dovolacieho konania

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 03. 03. 2008 č. k. -29

v spojení s opravným uznesením zo dňa 08. 09. 2008 č. k. -51 rozhodol tak, že

konanie v časti zaplatenia istiny v sume 22 063,41 Sk zastavil podľa ust. ,

vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že vzťah medzi zdravotníckym zariadením

a zdravotnou poisťovňou vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti je

vzťahom občianskoprávnym. Tento vzťah nemôže byť predmetom podnikateľskej činnosti,

preto súd danú vec posúdil ako občianskoprávnu, keď aplikoval aj premlčanie upravené

.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, podal

žalobca odvolanie, v ktorom žiadal v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniťa žalobe vyhovieťa priznaťmu náhradu trov prvostupňového i odvolacieho

konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 8 859,25 Eur a trovy konania

vo výške 615,25 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že základnou otázkou v odvolacom konaní bolo

posúdenie vzťahu medzi žalobcom ako zdravotníckym zariadením poskytujúcim lieky

pre poistencov žalovaného, ktorá činnosť je nepochybne poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a žalovaným. Odvolací súd je názoru, že i napriek tomu, že až zákonom č.

bolo výslovne ustanovené, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje Obchodný

zákonník, nie je možné výkladom ustanovení v spojení s ust.

ods. 2 dospieť k záveru, že v roku 2003 a 2004 nebolo možné

záväzkový právny vzťah medzi žalobcom ako podnikateľom a právnym predchodcom

žalovaného ako verejnoprávnou inštitúciou podriadiť pod ustanovenia Obchodného

zákonníka. Rovnako je názoru, že právny predchodca žalovaného pri uhrádzaní nákladov

zdravotnej starostlivosti jednoznačne zabezpečoval verejné potreby v oblasti výkonu

zdravotného poistenia, teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej

starostlivosti. Má preto za to, že v danej veci ide o vzťah obchodnoprávny, a preto i otázku

dĺžky premlčacej lehoty je potrebné posudzovať podľa ust. ,

podľa ktorého všeobecná premlčacia doba je štvorročná a plynie v zmysle ust. § 391 ods. 1

pri právach vymáhateľných na súde odo dňa, keď sa právo mohlo

uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že tento rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust.

).

Dovolateľ sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že žalobca si uplatnil svoj

nárok včas. Právny vzťah, z ktorého si žalobca uplatňuje poplatok z omeškania vznikol v roku

2003, preto sa v zmysle ust. spravuje

Z. z. ako špeciálnym právnym predpisom. Charakter právneho postavenia účastníkov konania

je vzťahom občianskoprávnym a nie obchodnoprávnym s poukazom na účel a predmet

činnosti žalobcu spočívajúcej v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, v zmysle zákona

č. , ako aj k predmetu činnosti žalovaného, ktorou bolo vykonávanie

zdravotného poistenia v zmysle . Dovolateľ zdôraznil, že V. bola

podľa ust. zriadená ako verejnoprávna inštitúcia

na vykonávanie zdravotného poistenia, v ktorej oblasti však nevyvíjala podnikateľskú

činnosť. I keď bola verejnoprávnou inštitúciou, ona sama zdravotnú starostlivosť priamo

neposkytovala a vo vzťahoch s lekárňami zabezpečovala verejné potreby, taktiež

neprevádzkovala vlastné zariadenie za účelom zisku. Preto ani podľa ust. § 261 ods. 1 a ani

podľa sa jej vzťah s lekárňami, súvisiaci s úhradou

výkonov zdravotnej starostlivosti, nemohol v tom čase spravovať

ako všeobecným predpisom. S poukazom na uvedené, dovolateľ navrhuje rozsudok krajského

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje

s napadnutým rozhodnutím, naďalej trvá na podanom návrhu v celom rozsahu a uplatňuje si

náhradu trov konania.

Má za to, že právny predchodca žalovaného pri uhrádzaní nákladov zdravotnej

starostlivosti jednoznačne zabezpečoval verejné potreby v oblasti výkonu zdravotného

poistenia, teda zabezpečoval verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Verejnoprávnosť spočívala v tom, že zdravotná poisťovňa uzatvárala zmluvy

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tretími osobami, vykonávala zdravotné poistenie

a z vybratého poistného uhrádzala náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca

uviedol, že ust. prvá veta pojednávalo o tom, že poisťovňa

nesmie podnikať s prostriedkami získanými z povinného zdravotného poistenia, avšak jeho

sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku nebola zakázaná. Otázku

premlčania preto treba posudzovať podľa a žalobca je presvedčený,

že svoje právo si uplatnil včas a v zákonom stanovenej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

opodstatnené.

Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom sporu je zo strany žalobcu vyvolané konanie

o zaplatenie 9 591,58 Eur, ktorá suma predstavuje poplatok z omeškania 0,1% denne podľa

ust. , nakoľko žalovaný za vyfakturované lieky a liečivá

splatné v mesiacoch november 2003 až marec 2004 zaplatil po lehote splatnosti, čím sa dostal

do omeškania.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale

predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j.

uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,

postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237

v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov

rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť

účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa

prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať

pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo

uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, z ktorého

dôvodu je dovolanie prípustné.

Pokiaľ ide o hmotnoprávne vady namietnuté v dovolaní podľa ust. § 241 ods. 2

písm. c/ , dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny právny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním napadnúť

nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj

posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, že v zmysle

ust. , dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové

zistenie.

Dovolateľ v odôvodnení dovolania uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci

odvolacieho súdu vidí najmä v tom, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil súd ako

vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami .

Dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 01. 06. 2000, sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. 09. 2003, sp. zn. , v ktorých súd ustálil, že poskytovanie liekov

pre poistencov zdravotných poisťovní lekárňami je poskytovanie zdravotnej starostlivosti,

pričom vzťah medzi zdravotníckym zariadením a zdravotnou poisťovňou, vyplývajúci

zo zmluvy o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti, je vzťahom občianskoprávnym. V tejto

súvislosti je však potrebné uviesť, že o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý

nadobudol účinnosť 01. 11. 2004, bolo výslovne ustanovené, že na zdravotné poisťovne sa

vzťahuje ( cit. zákona), ktorým zrejmým vymedzením vzťahu

ako obchodnoprávneho vzťahu prekonal rozpory vo výklade uverejnené rozhodnutiami

vyšších súdov a zjednotené stanovisko prijaté v rozhodnutí sp. zn. Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky.

Podľa ust. , touto časťou zákona sa spravujú

takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou

osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania

verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi,

pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných

potrieb.

V., a. s. (žalovaný) zabezpečuje verejné potreby v oblasti výkonu zdravotného

poistenia, zabezpečuje verejné potreby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti

a žalobca s ňou uzavrel zmluvu o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti. Napriek

skutočnosti, že predmetom sporu je úhrada faktúr splatných v mesiacoch november 2003 až

marec 2004, t. j. pred účinnosťou , je možné dospieť k záveru, že aj

v tomto období bolo možné podriadiť vzťahy medzi účastníkmi konania podľa ust. § 261 ods.

2 pod ustanovenia . Dovolací súd zdôrazňuje,

že zo zákonného vymedzenia úloh zdravotnej poisťovne a z jej postavenia okrem iného

vyplýva, že zabezpečovala zdravotné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti aj tým, že

uzatvárala zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s tretími osobami, čím došlo

k zabezpečovaniu verejných potrieb.

Podľa ust. ide tak v posudzovanom prípade

o vzťah medzi žalobcom (ako podnikateľom) a žalovaným - právnickou osobou zriadenou

zákonom ako verejnoprávnou inštitúciou. Napriek dikcie ust. § 6 ods. 2 prvá veta zákona

č. , podľa ktorého poisťovňa nesmie podnikať s prostriedkami získanými

z povinného zdravotného poistenia, jej základná aktivita ako podnikateľa v zmysle ust.

ods. l , nie je nijako obmedzená alebo zakázaná.

Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že v danej veci ide o vzťah

obchodnoprávny, a preto i otázku dĺžky premlčacej lehoty je potrebné posudzovať podľa ust.

, podľa ktorého všeobecná premlčacia doba je štvorročná

a plynie v zmysle ust. pri právach vymáhateľných

na súde odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Vzhľadom k tomu, že žalobca uplatnil svoje právo v zákonom stanovenej lehote, jeho právo

bolo uplatnené včas. Odvolací súd preto správne usúdil, že otázku premlčania je potrebné

posudzovať podľa ustanovení .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací nezistil žiadnu vadu v konaní,

ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto dovolanie žalovaného podľa

ust. zamietol.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. l

právo na náhradu trov dovolacieho konania. Trovy dovolacieho konania predstavujú

1x úkon právnej služby (vyjadrenie) po 253,94 Eur a 1x režijný paušál po 6,95 Eur podľa ust.

, a Vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. celkom trovy dovolacieho

konania v sume 260,89 Eur. Dovolací súd žalobcovi ich náhradu žalovaným priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 23. septembra 2010

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová