Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cb7/366007.c85d11.pdf
PDF · 141.76 KB
No categories available
4Cdo/71/2010
Najvyšší súd 4 Cdo 71/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci (pôvodného) oprávneného V.,
a.s., Š., proti povinnému S. – S. spol. s r.o. R., o vymoženie 533,69 €, vedenej na Okresnom
súde Roţňava pod sp.zn. Er 1183/1997, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. P. H.,
Exekútorský úrad R., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 25. marca 2009 sp.zn.
3 CoE 37/2008, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Roţňava uznesením zo 7. marca 2008 č.k. Er 1183/1997-46 exekúciu
zastavil. Oprávnenému uloţil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 1 513,70 Sk do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O zastavení exekúcie rozhodol
podľa § 57 ods. 1 písm.h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe
exekútor predloţil návrh na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie z dôvodu, ţe
Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. januára 2007 sp.zn. 3 K 38/99 rozhodol o zrušení
konkurzu na majetok povinného a povolil výmaz povinného z obchodného registra.
Oprávnený svoju pohľadávku postúpil X. S. a.s. B., ktorá však do konania nevstúpila
a oprávnený túto skutočnosť súdu neoznámil. Preto zaviazal (pôvodného) oprávneného na
náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 Exekučného poriadku.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 25. marca 2009
sp.zn. 3 CoE 37/2008 odmietol odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie a zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie tak, ţe súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie nepriznáva. V časti o odmietnutí odvolania rozhodnutie oprel o ustanovenie
§ 218 ods. 1 písm.b/ O.s.p. a odôvodnil ho tým, ţe súdny exekútor nie je účastníkom
exekučného konania s výnimkou tej časti konania, kedy sa rozhoduje o trovách exekúcie (§ 37
ods. 1 Exekučného poriadku). Zmeňujúci výrok o nepriznaní súdnemu exekútorovi trov
exekúcie s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 1 Exekučného poriadku odôvodnil tým, ţe
súd prvého stupňa nesprávne zaviazal k úhrade trov exekúcie oprávneného V., a.s., ktorý bol
vymazaný z obchodného registra X., teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Pretoţe
S., a.s. B. neudelila súhlas so vstupom do exekučného konania proti povinnému v súlade
s ustanoveniami § 92 ods. 3 a 4 O.s.p., nebolo moţné odvolaniu súdneho exekútora proti
výroku o trovách exekúcie vyhovieť a zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku
o trovách exekučného konania a uloţiť súdu prvého stupňa rozhodnúť o zámene účastníka na
strane oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor, navrhol ho
v časti výroku o nepriznaní trov exekúcie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred
súdom, keď odvolací súd zmenil samotné uznesenie v časti priznaných trov exekúcie.
Odvolaciemu súdu vytkol, ţe svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 92 ods. 3 a 4 O.s.p.,
podľa ktorého oprávnený neudelil súhlas so vstupom do konania, pričom nebral do úvahy
zákon č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), ktorý jasne a presne stanovuje právne
nástupníctvo a ktorý je pre exekučné konanie lex specialis. Odvolací súd tak nesprávne
posúdil otázku trov exekúcie, ku ktorým mal byť zaviazaný právny nástupca na strane
oprávneného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie
stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie
súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním napadnuté uznesenie síce vykazuje znaky rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p., súčasne však ide o uznesenie o trovách konania, proti
ktorému ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania výslovne vylučuje.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci
v prípade súdneho exekútora nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení
tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm.f/ O.s.p. nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom.
V súvislosti s rozhodovaním súdov o trovách exekúcie si súdny exekútor uplatnil odmenu
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, o ktorom nároku aj súdy rozhodli. Nepriznaním tejto
odmeny zmeňujúcim uznesením odvolacieho súdu však súdnemu exekútorovi nebola
postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom.
Pokiaľ súdny exekútor ďalej svoje dovolanie odôvodnil aj tým, ţe napadnuté
rozhodnutie o trovách exekúcie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť,
ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny
poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné),
samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je
v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti
rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/
O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdneho exekútora podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. septembra 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová