Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7f4/382236.52e0a5.pdf
PDF · 92.89 KB
No categories available
1Nc/48/2010
Najvyšší súd 1 Nc 48/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. J. G., bytom N., 2/ Ing.
D. O., bytom K, 3/ J. F., bytom J proti žalovanému: P., B. o určenie neplatnosti právneho úkonu,
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 8C/79/2010 a na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 14Co/212/2010, v konaní o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici
z prejednávania a rozhodovania veci takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. P. P., JUDr. E. N. a JUDr. D. K. n i e
s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.
14Co/212/2010 (vec Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 8C/79/2010).
O d v ô v o d n e n i e
V konaní o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota o nariadení
predbežného opatrenia z 24. júna 2010, sp. zn. 8C/79/2010, podali žalobcovia námietku zaujatosti
proti sudkyni JUDr. M. P. a ostatným sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Žalobcovia
namietali, že JUDr. M. P., predsedníčka senátu 14 C, ktorý mal odvolanie prejednať a o
ňom rozhodnúť, môže mať cez svojho manžela J. P. pomer k veci, nakoľko tento má právny záujem
na výsledku sporu. Z tohto dôvodu potom namietali možnú zaujatosť aj ostatných sudcov Krajského
súdu v Banskej Bystrici.
Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici opatrením č. 41 k Rozvrhu práce na rok 2010,
na základe oznámenia predsedníčky senátu JUDr. M. P. a jej súhlasu s pridelením veci inému
sudcovi, určil vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 14Co/212/2010 na jej miesto sudkyňu
JUDr. D. K.. Členovia senátu sa k podanej námietke zaujatosti písomne vyjadrili tak, že nepoznajú
účastníkov konania ani ich zástupcov a nemajú žiaden pomer k prejednávanej veci.
Predseda senátu JUDr. P. P. potom predložil vec podľa § 16 ods. 1 O. s. p. Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní žalobcami tvrdených skutočností (ktoré
by mali zakladať vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci) vychádzal zo zákonnej
prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimku z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho
rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností,
ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Týmito skutočnosťami sú
právne významné vzťahu sudcu a to jeho vzťah:
l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom
spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo
osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere
vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.
Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo
by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí
vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K
účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie (§ 15 O. s. p.) v predmetnej veci
založil na vzájomnej korelácii a vyvažovaní oboch relevantných hľadísk teórie zdania
(tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva, ústavného súdu a tiež vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, že v prípade
menovaných sudcov nemožno mať pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v
zmysle § 14 ods. 1 O. s. p..
V danom prípade smerovala námietka zaujatosti najmä voči predsedníčke senátu
JUDr. M. P. a až potom voči ostatným sudcom krajského súdu. V tomto smere boli pochybnosti
o jej prípadnej zaujatosti rozptýlené opatrením predsedu krajského súdu, ktorý ju (s jej súhlasom)
v prejednávanej veci nahradil inou sudkyňou krajského súdu
JUDr. D. K.. Takto zložený zákonný senát sa potom vyjadril k uplatnenej námietku zaujatosti tak,
že jeho členovia sa necítia byť zaujatými, a sú bez pomeru k veci, k účastníkom konania a ich
zástupcom.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neexistuje ani žiadny dôvod, ktorý by
objektívne zakladal pochybnosti o nezaujatosti členov senátu 14 C Krajského súdu v Banskej
Bystrici, nemožno objektívne pochybovať o tom, že by voči účastníkom nepostupovali nezaujato,
neutrálne, že by im nepriznali rovnaké možnosti na uplatnenie všetkých práv účastníka občianskeho
súdneho konania, a vôbec, že by vec objektívne – podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia –
posúdili so zreteľom na všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie.
Z dôvodu, že najvyšší súd nevylúčil z prejednania a rozhodovania veci členov senátu
14 C, neposudzoval preto uplatnenú námietku zaujatosti voči všetkým ostatným sudcom Krajského
súdu v Banskej Bystrici, keďže bol taký postup už bezpredmetný.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave, 27. septembra 2010
JUDr. Daniela Švecová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta