Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/34/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. K., bytom B.,

proti ţalovanému v 1. rade: Z. M., bytom R.B., ţalovanému v 2. rade: JUDr. A. K., so

sídlom N. S., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. M., R. a za účasti vedľajšieho účastníka

na strane ţalovaných: I. N. bytom M., zastúpený: JUDr. T. N., advokát, so sídlom K.,

o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, o dovolaní ţalovanej v 2. rade proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2010, č. k.: -171, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v 2. rade o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 07. 12. 2009, č. k.: -126

pripustil, aby z konania vystúpil doterajší ţalobca: J. K., B. a na jeho miesto vstúpil nový

ţalobca: E., s. r. o., so sídlom X. (ďalej len „.E., s. r. o.“). V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca

sa podaním zo dňa 17. 06. 2009 domáhal zmeny účastníkov konania. K podanému návrhu

predloţil originál zmenky zo dňa 09. 10. 2006 s indosamentom a plnomocenstvom.

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 05. 11. 2009, č. k.: -126, nepripustil vstup

spoločnosti E., s. r. o. do konania, nakoľko neodpovedala na výzvu súdu, či súhlasí so

vstupom do konania. Ţalobca s podaným odvolaním odstránil vady vytknuté v uznesení,

ktorým súd nevyhovel návrhu na zmenu účastníka konania, prvostupňový súd konštatoval,

ţe boli splnené všetky zákonom stanovené náleţitosti v zmysle § 92 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) a zmenu účastníkov konania pripustil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v 2. rade a vedľajší účastník odvolanie.

2

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a v celom rozsahu sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V odôvodnení

uviedol, ţe ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v § 92

ods. 2 , a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súd návrhu

vyhovie. Ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len

„“) sa týkajú vstupu veriteľa do konkurzného konania a upravujú

procesné nástupníctvo veriteľov len v konkurznom konaní a nie procesné nástupníctvo

veriteľov v incidenčnom konaní (v konaní o určení popretej pohľadávky). O zmene v osobe

veriteľa v incidenčnom konaní treba rozhodnúť samostatným postupom podľa § 92 ods. 2 a 3

, z čoho vyplýva, ţe dôvody na ktoré poukazovala ţalovaná v 2. rade a vedľajší

účastník, sú irelevantné. Odvolací súd mal v danom prípade preukázané postúpenie

pohľadávky, o ktorej sa vo veci koná, preto procesný návrh ţalobcu na zmenu účastníka

konania bol dôvodný.

Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný v 2. rade dovolanie a navrhol, aby dovolací súd

uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2010, č. k.: -171, ako aj

uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 12. 2009, č. k.: -126 zrušil a vec vrátil

Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti

uznesenia odvolacieho súdu.

Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/.

Dovolateľ k samotným dôvodom dovolania uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho

preskúmateľnosti, a tým právo na spravodlivý proces. Odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia náleţite neuvádza skutočnosti, ktoré boli podkladom pre napadnuté

rozhodnutie, ďalej neuvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, aké právne

predpisy pouţil, na základe ktorých rozhodoval. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí

nezaoberal a vôbec sa nezmienil, ako sa vysporiadal s námietkami ţalovaného v 2. rade

uvedené v odvolaní, a to ţe spoločnosť E., s. r. o. bola zrušená a je v likvidácii a v zmysle §

72 likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce

k likvidácii spoločnosti. Nové zmluvy môţe uzatvárať len v súvislosti s ukončením

3

nevybavených obchodov. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 10. 2008 podpísala

osoba, ktorá nebola de jure konateľom, nakoľko konateľ spoločnosti E., s. r. o. J. M. bol

odvolaný 12. 06. 2009 z funkcie konateľa.

Odvolací súd správcovi konkurznej podstaty odňal moţnosť domáhať sa na súde

plnenia v zmysle , tým ţe potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

Dovolateľ poukazuje na to, ţe je sporné, ktorá právna skutočnosť má byť tou, na základe

ktorej malo dôjsť k prevodu práv a tieţ je sporné, či ide o právnu skutočnosť, s ktorou právne

predpisy spájajú prevod práv a povinností. V tomto incidenčnom konaní prvostupňový

aj odvolací súd tvrdia, ţe právna skutočnosť, ktorá preukazuje prevod pohľadávky, je originál

zmenky zo dňa 09. 10. 2006 s indosamentom a plnomocenstvom. Zo súdneho spisu sp. zn.:

vyplýva, ţe právnou skutočnosťou, ktorá má preukazovať prevod pohľadávky

je Zmluva o postúpení pohľadávok. V tomto prípade nie je moţné návrhu podľa § 92 ods. 2

vyhovieť, nakoľko neboli preukázané právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy

spájajú prevod práv. Účastníci právneho úkonu rubopisu zmenky ani nemali v úmysle

skutočné postúpenie pohľadávok, ich vôľa, ani ich prejav vôle, nesmeroval k skutočnému

postúpeniu pohľadávok, nakoľko tieto pohľadávky v skutočnosti neexistujú a vôľou

účastníkov tohto zmluvného vzťahu, je uţ uvedená snaha previesť „sporné pohľadávky“

z fyzickej osoby na právnickú osobu, aby dôsledky ustanovenia

dopadli na iný subjekt a do podstaty neboli vyplatené finančné prostriedky.

Dovolateľ tieţ tvrdí, ţe právny úkon rubopisom zmenky, ktorou mali byť postúpené,

neexistujúce, správcom popreté pohľadávky prihlásené do konkurzného konania vo výške

697.072,30 Eur, nie je platným právnym úkonom, vzhľadom na nemoţnosť predmetu plnenia.

Dovolateľ má za to, ţe nielen prvostupňový súd, ale i odvolací súd vzhľadom na uvedené,

nedostatočne zistil skutkový stav veci, nezaoberal sa materiálnou stránkou listín predloţených

v návrhu. Súd prvého stupňa ani odvolací súd sa ani jednou z uvedených skutočností

nezaoberal, odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil,

nedostatočne zistil skutkový stav, a preto nezákonne rozhodol.

Ţalobca sa vyjadril k dovolaniu ţalovaného v 2. rade a uviedol, ţe dovolací dôvod

podľa § 237 písm. f/, ktorý v dovolaní uvádza ţalovaný v 2. rade, nemôţe v tejto veci obstáť.

4

Boli doloţené listinné doklady preukazujúce existenciu spoločnosti E., s. r. o., ţe

likvidácia bola zrušená a spoločnosť naďalej vykonáva svoju činnosť.

To sa týka aj konateľa spoločnosti. Ako môţe ţalovaný v 2. rade vyhlasovať, ţe ide

o neexistujúcu pohľadávku, keď úpadca - ţalovaný v 1. rade prehlasuje, ţe sa jedná

o pohľadávku pravú a jej pravosť potvrdzuje. Ţalovaný v 2. rade prejudikuje rozhodnutie

súdu o tom, ţe napadnutá pohľadávka je neexistujúca. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd

dovolanie ţalovaného v 2. rade zamietol.

Ţalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného v 2. rade uviedol, ţe

súhlasí s uznesením Okresného súdu Trnava, nakoľko pravosť prihlásenej pohľadávky

potvrdzuje. Správkyňa konkurznej podstaty je informovaná, ţe faktúry od p. N. a N. spol. s r.

o., na základe ktorých podal na ţalovaného v 1. rade - fyzickú osobu a na spoločnosť M.,

spol. s r. o. návrh na vyhlásenie konkurzu, sú fiktívne.

Vedľajší účastník sa k dovolaniu ţalovaného v 2. rade nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v a po preskúmaní veci

v zmysle dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

V predmetnej veci odvolací súd uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,

pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, a preto prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle V ustanovení

5

sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania, lebo v konaní došlo

k vadám v tomto ustanovení uvedených. Dovolací súd je vţdy povinný prihliadnuť na tieto

procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Dovolateľ naplnenie ust. vidí v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho

preskúmateľnosti, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Odňatím moţnosti konať pred súdom, sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, by zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale

aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces. ( č. 313/2004).

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 Odvolací súd vec správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade

s poţiadavkou preskúmateľnosti uznesenia o zmene účastníka konania na strane ţalobcu. Súd

dal odpoveď na námietky, ktoré mali pre vec podstatný význam. Toto rozhodnutie

neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej.

Dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou

v

6

Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou

vadou taxatívne uvedenou v

Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného v 2. rade odmietol podľa § 243b ods. 5

v spojení s O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Z. Štofaniková