Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
173/361350.520882.pdf
PDF · 150.49 KB
No categories available
5Obdo/34/2010
Najvyšší súd 5Obdo/34/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. K., bytom B.,
proti ţalovanému v 1. rade: Z. M., bytom R.B., ţalovanému v 2. rade: JUDr. A. K., so
sídlom N. S., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. M., R. a za účasti vedľajšieho účastníka
na strane ţalovaných: I. N. bytom M., zastúpený: JUDr. T. N., advokát, so sídlom K.,
o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, o dovolaní ţalovanej v 2. rade proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2010, č. k.: 21CoKR/3/2010-171, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného v 2. rade o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 07. 12. 2009, č. k.: 44Cbi/4/2007-126
pripustil, aby z konania vystúpil doterajší ţalobca: J. K., B. a na jeho miesto vstúpil nový
ţalobca: E., s. r. o., so sídlom X. (ďalej len „.E., s. r. o.“). V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca
sa podaním zo dňa 17. 06. 2009 domáhal zmeny účastníkov konania. K podanému návrhu
predloţil originál zmenky zo dňa 09. 10. 2006 s indosamentom a plnomocenstvom.
Prvostupňový súd uznesením zo dňa 05. 11. 2009, č. k.: 44Cbi/4/2007-126, nepripustil vstup
spoločnosti E., s. r. o. do konania, nakoľko neodpovedala na výzvu súdu, či súhlasí so
vstupom do konania. Ţalobca s podaným odvolaním odstránil vady vytknuté v uznesení,
ktorým súd nevyhovel návrhu na zmenu účastníka konania, prvostupňový súd konštatoval,
ţe boli splnené všetky zákonom stanovené náleţitosti v zmysle § 92 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a zmenu účastníkov konania pripustil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný v 2. rade a vedľajší účastník odvolanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil a v celom rozsahu sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. V odôvodnení
uviedol, ţe ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v § 92
ods. 2 O. s. p., a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa, súd návrhu
vyhovie. Ustanovenia § 25 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„Zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa týkajú vstupu veriteľa do konkurzného konania a upravujú
procesné nástupníctvo veriteľov len v konkurznom konaní a nie procesné nástupníctvo
veriteľov v incidenčnom konaní (v konaní o určení popretej pohľadávky). O zmene v osobe
veriteľa v incidenčnom konaní treba rozhodnúť samostatným postupom podľa § 92 ods. 2 a 3
O. s. p., z čoho vyplýva, ţe dôvody na ktoré poukazovala ţalovaná v 2. rade a vedľajší
účastník, sú irelevantné. Odvolací súd mal v danom prípade preukázané postúpenie
pohľadávky, o ktorej sa vo veci koná, preto procesný návrh ţalobcu na zmenu účastníka
konania bol dôvodný.
Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný v 2. rade dovolanie a navrhol, aby dovolací súd
uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 31. marca 2010, č. k.: 21CoKR/3/2010-171, ako aj
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07. 12. 2009, č. k.: 44Cbi/4/2007-126 zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti
uznesenia odvolacieho súdu.
Dovolateľ ako dovolací dôvod uviedol, ţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/.
Dovolateľ k samotným dôvodom dovolania uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho
preskúmateľnosti, a tým právo na spravodlivý proces. Odvolací súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia náleţite neuvádza skutočnosti, ktoré boli podkladom pre napadnuté
rozhodnutie, ďalej neuvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, aké právne
predpisy pouţil, na základe ktorých rozhodoval. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí
nezaoberal a vôbec sa nezmienil, ako sa vysporiadal s námietkami ţalovaného v 2. rade
uvedené v odvolaní, a to ţe spoločnosť E., s. r. o. bola zrušená a je v likvidácii a v zmysle §
72 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce
k likvidácii spoločnosti. Nové zmluvy môţe uzatvárať len v súvislosti s ukončením
nevybavených obchodov. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10. 10. 2008 podpísala
osoba, ktorá nebola de jure konateľom, nakoľko konateľ spoločnosti E., s. r. o. J. M. bol
odvolaný 12. 06. 2009 z funkcie konateľa.
Odvolací súd správcovi konkurznej podstaty odňal moţnosť domáhať sa na súde
plnenia v zmysle § 30 Zákona č. 7/2005 Z. z., tým ţe potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.
Dovolateľ poukazuje na to, ţe je sporné, ktorá právna skutočnosť má byť tou, na základe
ktorej malo dôjsť k prevodu práv a tieţ je sporné, či ide o právnu skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod práv a povinností. V tomto incidenčnom konaní prvostupňový
aj odvolací súd tvrdia, ţe právna skutočnosť, ktorá preukazuje prevod pohľadávky, je originál
zmenky zo dňa 09. 10. 2006 s indosamentom a plnomocenstvom. Zo súdneho spisu sp. zn.:
41K/1/2007 vyplýva, ţe právnou skutočnosťou, ktorá má preukazovať prevod pohľadávky
je Zmluva o postúpení pohľadávok. V tomto prípade nie je moţné návrhu podľa § 92 ods. 2
O. s. p. vyhovieť, nakoľko neboli preukázané právne skutočnosti, s ktorými právne predpisy
spájajú prevod práv. Účastníci právneho úkonu rubopisu zmenky ani nemali v úmysle
skutočné postúpenie pohľadávok, ich vôľa, ani ich prejav vôle, nesmeroval k skutočnému
postúpeniu pohľadávok, nakoľko tieto pohľadávky v skutočnosti neexistujú a vôľou
účastníkov tohto zmluvného vzťahu, je uţ uvedená snaha previesť „sporné pohľadávky“
z fyzickej osoby na právnickú osobu, aby dôsledky ustanovenia § 30 Zákona č. 7/2005 Z. z.
dopadli na iný subjekt a do podstaty neboli vyplatené finančné prostriedky.
Dovolateľ tieţ tvrdí, ţe právny úkon rubopisom zmenky, ktorou mali byť postúpené,
neexistujúce, správcom popreté pohľadávky prihlásené do konkurzného konania vo výške
697.072,30 Eur, nie je platným právnym úkonom, vzhľadom na nemoţnosť predmetu plnenia.
Dovolateľ má za to, ţe nielen prvostupňový súd, ale i odvolací súd vzhľadom na uvedené,
nedostatočne zistil skutkový stav veci, nezaoberal sa materiálnou stránkou listín predloţených
v návrhu. Súd prvého stupňa ani odvolací súd sa ani jednou z uvedených skutočností
nezaoberal, odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav, a preto nezákonne rozhodol.
Ţalobca sa vyjadril k dovolaniu ţalovaného v 2. rade a uviedol, ţe dovolací dôvod
podľa § 237 písm. f/, ktorý v dovolaní uvádza ţalovaný v 2. rade, nemôţe v tejto veci obstáť.
Boli doloţené listinné doklady preukazujúce existenciu spoločnosti E., s. r. o., ţe
likvidácia bola zrušená a spoločnosť naďalej vykonáva svoju činnosť.
To sa týka aj konateľa spoločnosti. Ako môţe ţalovaný v 2. rade vyhlasovať, ţe ide
o neexistujúcu pohľadávku, keď úpadca - ţalovaný v 1. rade prehlasuje, ţe sa jedná
o pohľadávku pravú a jej pravosť potvrdzuje. Ţalovaný v 2. rade prejudikuje rozhodnutie
súdu o tom, ţe napadnutá pohľadávka je neexistujúca. Ţalobca navrhol, aby dovolací súd
dovolanie ţalovaného v 2. rade zamietol.
Ţalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalovaného v 2. rade uviedol, ţe
súhlasí s uznesením Okresného súdu Trnava, nakoľko pravosť prihlásenej pohľadávky
potvrdzuje. Správkyňa konkurznej podstaty je informovaná, ţe faktúry od p. N. a N. spol. s r.
o., na základe ktorých podal na ţalovaného v 1. rade - fyzickú osobu a na spoločnosť M.,
spol. s r. o. návrh na vyhlásenie konkurzu, sú fiktívne.
Vedľajší účastník sa k dovolaniu ţalovaného v 2. rade nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci
v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 239 ods. 2 písm. a/ dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.
V predmetnej veci odvolací súd uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,
pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie
prípustné, a preto prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 2 O. s. p. nie je daná.
Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. V ustanovení § 237
sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť dovolania, lebo v konaní došlo
k vadám v tomto ustanovení uvedených. Dovolací súd je vţdy povinný prihliadnuť na tieto
procesné vady, aj keď ich účastník nenamieta.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Dovolateľ naplnenie ust. § 237 písm. f/ O. s. p. vidí v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho
súdu nie je riadne a vyčerpávajúco odôvodnené, tým nie je splnený základný predpoklad jeho
preskúmateľnosti, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Odňatím moţnosti konať pred súdom, sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, by zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces. (IV. ÚS 115/03 č. 313/2004).
Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje všetky náleţitosti uvedené v § 157
ods. 2 O. s. p. Odvolací súd vec správne právne posúdil a rozhodnutie odôvodnil v súlade
s poţiadavkou preskúmateľnosti uznesenia o zmene účastníka konania na strane ţalobcu. Súd
dal odpoveď na námietky, ktoré mali pre vec podstatný význam. Toto rozhodnutie
neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej.
Dovolací súd konštatoval, ţe uznesenie odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou
Rovnako dovolací súd nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou
vadou taxatívne uvedenou v § 237 O. s. p.
Najvyšší súd preto dovolanie ţalovaného v 2. rade odmietol podľa § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Z. Štofaniková