Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/35/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

28. septembra 2010 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského v trestnej veci proti

obvinenému M. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného M.. S. proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 25. marca 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M.. S. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, z 18. decembra 2008, sp. zn. ,

bol obvinený M. S. uznaný vinným zo spáchania prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom

základe, že

dňa 25. mája 2008 v čase okolo 16.00 hod. v P. pred domom na ulici M. pristúpil k

T. Š. a začal sa mu vyhrážať zabitím, čo stále opakoval a následne z náprsného vrecka košele

vytiahol nôž s dĺžkou čepele cca 15 cm, s ktorým sa viackrát zahnal na T. Š. a útok nožom

smeroval na hlavu T. Š., ktorý sa pred jeho útokom bránil hokejkou, ktorú mu hodila jeho

priateľka L. O., pričom od svojho konania obv. M. S. upustil až po tom, ako mu L. O.

oznámila, že zavolala políciu.

Okresný súd za to obvinenému M. S. uložil podľa § 360 ods. 2

Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní

16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia

slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku ihneď po vyhlásení podal obvinený M. S. odvolanie čo do

výroku o vine ako aj uloženom treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 25. marca 2010, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného M.. S. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 22. júna 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené

v ustanovení a , , z ktorých prvý predpokladá,

že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, druhý, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a tretí, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený poukázal na to,

že rozhodnutia súdov sú nesprávne a nezákonné, lebo sú ťažiskovo založené na výpovediach

svedkov T. Š., R. B., L. O., P. K. a Ľ. S.. Zároveň spochybnil odôvodnenie rozsudku v časti

výpovede svedka ppráp. J. D., ktorá podľa obvineného je v rozpore s jeho úradným

záznamom (č.l. 8 spisu). Ďalej obvinený vo svojom dovolaní uviedol, že okresný súd

dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom, keď nevykonal konfrontáciu medzi obvineným

a svedkami, pričom poukázal na odôvodnenie odvolania z 01. marca 2009. Súd neuviedol,

z akého dôvodu návrh vypočuť svedka npor. Š. zamietol. Z tohto dôvodu potom dovolateľ

namietal porušenie práva na jeho obhajobu zásadným spôsobom. Tiež tvrdil, že výsluch

svedkyne L. O. bol vykonaný nezákonným spôsobom, a to z dôvodu nevykonania rekognície,

keďže menovaná páchateľa opísala v rozpore s výzorom obvineného. V závere vyslovil názor,

že rozhodnutia oboch súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu,

lebo z vykonaných dôkazov nemožno urobiť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom,

že sa skutok vôbec stal.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal

rozsudok, ktorým by vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu z dôvodov

uvedených v ustanovení , a bol porušený zákon

v a , Tr. zák. v spojení s Tr. zák.

v neprospech obvineného, zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a prikázal

mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske,

ktorý uviedol, že dovolanie obvineného je nedôvodné a navrhol toto podľa § 382 písm. c/

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, ktorým bolo podľa odvolanie

obvineného M.. S. zamietnuté ako nedôvodné. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie

prípustné podľa . Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom

obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2

písm. b/ a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v , ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, že dovolanie podané obvineným M. S. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/

odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, že obvinený napáda skutkové zistenia súdov prvého

a druhého stupňa (vykonané dôkazy, hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je

zákonný dovolací dôvod podľa Podľa Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) je viazaný zisteným skutkovým

stavom veci, tak ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pretože podľa § 371 ods. 1 písm. i/

môže byť dovolacím dôvodom skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať

a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne

vady, ale nie je možné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže dopĺňať a korigovať len súd odvolací (, ). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len

toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Námietky obvineného ktorými namieta, že súdy sa riadne nevysporiadali

s výpovednou hodnotou vykonaných dôkazov, že nemožno urobiť záver o tom, že sa skutok

stal (...“bezvýhradne a bez zodpovedajúceho odôvodnenia uveril výpovedi poškodeného T.

Š.“..., ...“že som vytiahol väčší poľovnícky otvárací nôž z výpovede žiadneho svedka, ani

samotného Š. nevyplýva, že malo ísť výslovne o poľovnícky nôž“...), sú všetko námietkami

ktorými obvinený popiera správnosť a úplnosť zistenia skutku. Celý obsah dovolania sa

v maximálne možnej miere týka skutkových zistení, tzn. vykonaných alebo nevykonaných

dôkazov, hodnotenia jednotlivých dôkazov a dôkazných prostriedkov súdmi oboch stupňov.

A preto aj na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že s poukazom na nesprávne

skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa

Dovolateľ ďalej v súlade s ustanovením uviedol aj dôvody

dovolania podľa , , tvrdiac, že bolo zásadným spôsobom

porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom.

Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle tvrdí,

že samosudca na okresnom súde mu nedovolil položiť otázku svedkyni O. (aký veľký bol

nôž, ktorým mal ohrozovať Š.). Porušenie svojho práva na obhajobu zásadným spôsobom vidí

aj v tom, že súd nevyhovel jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Š., ktorý

sa mohol vyjadriť k spôsobu protokolácie výpovedí svedkov.

Tu predovšetkým treba poznamenať, že tento dovolací dôvod bude spravidla naplnený

pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní

procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom

obvineného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu tým, že súd nevyhovel jeho procesným

návrhom a výsledok trestného konania nakoniec vyznel v jeho neprospech. Súd sám

rozhoduje o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci

bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Počas

celého súdneho konania sa obvinený mohol vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sa mu kládli za vinu a plne užívať svojich procesných práv zaručených mu Trestným

poriadkom.

Z obsahu podaného dovolania v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. g/ je zrejmé, že obvinený tento dovolací dôvod založil na svojom názore

o nesprávnosti skutkových zistení prvostupňového a odvolacieho súdu argumentujúc tým,

že nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz, v dôsledku čoho súdy mali vychádzať z dôkazov,

ktoré sám považoval za nedostatočné (... „súd nevykonal konfrontáciu medzi obvineným

a svedkami, ako aj samotnými svedkami“..., ... „návrhu vypočuť svedka Š. nebolo vyhovené

bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia“..., ...„súd mal vykonať rekogníciu

a až na základe jej výsledkov bolo možné výpoveď L. O. považovať za usvedčujúci dôkaz

vykonaný zákonným spôsobom“...).

K tomu je potrebné uviesť, že dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný, nie je dôvodom,

ktorý by mohol byť identický s dovolacím dôvodom podľa

ako sa toho domáha vo svojom dovolaní obvinený. Tento dôvod predpokladá, že rozhodnutie

súdu je založené na dôkazoch, ktoré v skutočnosti aj boli vykonané, ale nie zákonným

spôsobom. Preto tak, ako už bolo skôr poznamenané, nesúhlas obvineného s rozsahom

vykonaného dokazovania a jeho hodnotením, nemôže zakladať žiaden dovolací dôvod.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, a , dovolací súd musel dovolanie obvineného

M.. S. podľa odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková