Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/63/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. C., bývajúceho v K.K. 2/

J. C., bývajúcej v K.K., zastúpených JUDr. M. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanému Ing. M. H.,

bývajúcemu v K.K., zastúpenému JUDr. M. Ď., PhD., advokátom v Ţ., o zaplatenie 39 661,15

eura s prísl., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 22.októbra 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e ta .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ 2/ spoločne a nerozdielne 603,07 eura titulom

náhrady trov dovolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám

ich právnej zástupkyne JUDr. M. P..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 5. marca 2009 č.k. -275 uloţil ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne 39 661,15 eura s príslušným úrokom

z omeškania tak, ako vznikal pri omeškaní s plnením jednotlivých mesačných platieb

od 1. mája 2003 aţ do ich zaplatenia a na náhradu trov konania do 3 dní. Uviedol, ţe ţalovaný

bez uzavretia nájomnej zmluvy uţíval pozemky vlastnícky patriace ţalobcom, pričom

odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu, hoci bol na to vyzvaný. Následne odmietol uhradiť

bezdôvodné obohatenie, na čo bol tieţ vyzvaný. Počas konania mu boli doručované zmeny

ţaloby reflektujúce nárast dlţného plnenia, na čo ţalovaný nereagoval. Tým, ţe ţalovaný

2

neplnil poţadované platby vyčíslené ako cena obvyklá (140,-- Sk/ m), dostal sa

do omeškania a vznikla mu teda povinnosť platiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2

O.z. O trovách konania rozhodol súd podľa

2

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 22. októbra 2009, sp.zn. na odvolanie

ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Dospel k záveru, ţe okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a z jeho

výsledkov vyvodil správny právny záver. K námietke ţalovaného, ţe mu postupom súdu

prvého stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keď sa nedostavil na nešpecifikované

pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti odvolací súd zo zápisnice z pojednávania

konaného 5. marca 2009 zistil, ţe právny zástupca ţalovaného sa na pojednávanie dostavil

aţ v jeho priebehu, ospravedlnil neúčasť ţalovaného z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti.

Navrhol v konaní vypočuť ako svedka Ing. B., no z jeho prednesov nevyplývalo, ţe by ţiadal

o odročenie pojednávania z dôvodu nutnej účasti ţalovaného na pojednávaní. Odvolací súd

preto k tejto námietke ďalej neprihliadal. K námietke ţalovaného, ţe ţalobcovia nie sú vecne

legitimovaní odvolací súd, vychádzajúc z ustanovenia § 70 Katastrálneho zákona, dospel

k záveru, ţe pokiaľ aj trvá konanie o určenie vlastníckeho práva k pôvodným pozemkom, z časti

ktorých boli vytvorené pozemky, ktoré podľa aktuálnych záznamov katastra nehnuteľností

vlastnícky patria ţalobcom, moţno hovoriť o spochybnení údajov katastra, nie však o ich

vyvrátení, respektíve o preukázaní opaku. Platí, ţe údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné,

pokiaľ sa nepreukáţe opak. V danom prípade opak zatiaľ preukázaný nebol a v zmysle § 154

je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tvrdenia o tom, ţe

na predmetných nehnuteľnostiach podnikateľskú činnosť nevykonáva, ţalovaný nepreukázal.

Pri ohliadke na mieste samom sa v skladoch nachádzali drevoobrábacie stroje, brikety vo väčšom

mnoţstve, pri stene budovy boli umiestnené 25 litrové nádoby s označením „S“, čo je prípravok

na impregnáciu a inováciu. Ţalobcovia tieţ predloţili fotografie zachycujúce výrobu drevených

brikiet v skladoch. Vo vzťahu k počiatku omeškania ţalovaného s platením mesačných splátok

bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd tieţ stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe

v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré trvá priebeţne od 1. novembra 2002, a teda

ţe ţalobcom, ktorí si svoje nároky uplatnili za obdobie od 1. marca 2003, vznikol nárok na

úroky z omeškania tak, ako boli okresným súdom vyčíslené. O trovách konania rozhodol súd

podľa v spojení s a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Namietal, ţe

konanie pred odvolacím súdom, ako aj konanie na prvostupňovom súde, je postihnuté vadou,

v dôsledku ktorej sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom

( ). Súd konal v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť riadne

ospravedlnil dôleţitým dôvodom, pričom chcel, aby súd vec prejednal v jeho prítomnosti. Súd

toto ospravedlnenie vyloţil čisto formalisticky, v rozpore s , pretoţe boli

naplnené podmienky pre odročenie pojednávania podľa Ďalej poukázal

na skutočnosť, ţe v konaní viackrát namietal výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú

navrhoval zistiť znaleckým dokazovaním. Súdy však toto dokazovanie nevykonali, pričom

neuviedli, prečo tento dôkaz nebol vykonaný. Odvolací súd sa síce zaoberal dôvodom,

pre ktorý nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rozsahu vyuţívania

nehnuteľnosti, ale nereflektuje jeho ţiadosť vykonať znalecké dokazovanie ohľadom výšky

bezdôvodného obohatenia. Ak sa súd opomenie v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať

so skutočnosťou, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, zaťaţí ho nielen vadami spočívajúcimi

v porušení všeobecných procesných predpisov, ale súčasne postupuje v rozpore so zásadami

vyjadrenými v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (Čl. 46, Čl. 48

Slovenskej republiky). Okrem toho krajský súd v rozpore s a

vyhlásil rozsudok bez toho, ţe by účastníkov písomne predvolal, čím im odňal moţnosť

konať pred súdom.

Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ho

na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 1 206,14 eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto

opravným prostriedkom napadnúť ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí, ţe

ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ),

alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu

( ).

Dovolaním ţalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd

dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto

dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je

podľa prípustné.

So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( ), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z procesných vád uvedených v aţ g/ (t.j. ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).

V predmetnej veci sám dovolateľ namietal existenciu vady podľa , ktorú

mal súd zaloţiť jednak tým, ţe prvostupňový súd na pojednávaní konal v jeho neprítomnosti, ďalej

tým, ţe mu nebolo riadne doručené predvolanie na vyhlásenie rozsudku v odvolacom konaní, ktorý

bol tak vyhlásený v neprítomnosti účastníka konania. Napokon súd zaloţil uvedenú vadu tým, ţe

v konaní jednak nevykonal znalecké dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia, a jednak sa súdy

vo svojich rozhodnutiach nevyporiadali s dôvodmi tohto svojho postupu.

Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe táto námietka odporcu nie je

dôvodná.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní

realizácia tých procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ došlo k odňatiu

moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe sa tak stalo v dôsledku postupu súdu, 3/ a to voči

účastníkovi konania (teda nie napríklad svedkovi, znalcovi, alebo inej osobe zúčastnenej

na konaní). Vzhľadom ku skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení

pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať

pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje

účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných

mu na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporcovi

neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho

práv a oprávnených záujmov.

Podľa účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môţe si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.

V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide

o zastúpenie podľa § 25.

Podľa ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta.

Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.

Podľa advokát je povinný účelne vyuţívať všetky zákonom pripustené

prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

Podľa ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi

na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná.

Podľa pojednávanie môţe sa odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré

sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla

oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať

aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba

odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi

môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov,

môţu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd v odôvodnených

prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.

Podľa namiesto posudku znalca moţno pouţiť potvrdenie alebo

odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne; vyhlasuje ho predseda

senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu

s odôvodnením a poučením o odvolaní a o moţnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Účastník konania môţe konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom ním zvoleného

zástupcu. V konaní pred prvostupňovým a aj odvolacím súdom bol dovolateľ zastúpený

advokátom. Prítomnosť účastníka, ktorý sa v konaní uţ vyjadril, na pojednávaní v zásade nie je

povinnosťou, ale právom tohto účastníka. Pokiaľ sa však chce zúčastňovať všetkých

pojednávaní vo veci a z dôvodu existencie prekáţky na jeho strane je mu to znemoţnené, môţe

poţiadať súd o odročenie pojednávania.

Odročenie pojednávania je výnimočné opatrenie pre prípad, ţe účastník konania alebo iná

osoba brániaca jeho záujmy sa ho pre dôleţitý dôvod nemôţe zúčastniť. Súd však nie je

povinný pojednávanie odročiť. Najmä skúma povahu tejto prekáţky, dopad neprítomnosti

účastníka na konanie, ale aj prítomnosť osoby zástupcu, ktorý bráni záujmy dotknutého

účastníka.

V prejednávanej veci sa ţalovaný z dôvodu trvania práceneschopnosti ospravedlnil

z pojednávania pred súdom prvého stupňa konaného 5. marca 2009, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok vo veci samej. Uvedeného pojednávania sa zúčastnil právny zástupca ţalovaného

(dostavil sa po jeho začatí), ktorý neprítomnosť ţalovaného ospravedlnil, odročenie

pojednávania neţiadal, ani z jeho prednesu táto skutočnosť nevyplynula. Právny zástupca

ţalovaného navrhol vypočuť svedka Ing. B., ako aj vykonanie znaleckého dokazovania

na zistenie výšky nájmu, aká sa v lokalite má platiť, či vykonanie listinných dôkazov -

nájomných zmlúv, ktoré ţalobca uzavrel s inými subjektmi v danej lokalite, pričom cena nájmu

2 2

bola 15,-- Sk/ ma nie 150,-- Sk / mako uvádza potvrdenie mesta K..

Ţalovaný mal v konaní moţnosť vyjadriť sa k návrhom a prednesom urobeným v konaní,

a to buď osobne, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu (od 7. októbra 2005),

v konaní bol vypočutý.

Tým, ţe súd prvého stupňa pojednával 5. marca 2005 v neprítomnosti ţalovaného (ale za

prítomnosti jeho právneho zástupcu) neodňal mu moţnosť konať pred súdom, pretoţe nedošlo

k ujme na procesných právach ţalovaného.

Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci v súlade s bez nariadenia

pojednávania. Rozsudok v súlade s a verejne vyhlásil, pričom oznámenie

o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 2. októbra 2009, teda

dvadsať dní vopred. Nemal preto povinnosť predvolávať účastníkov konania v zmysle § 115

Odvolací súd neopakoval a ani nevykonával doplnenie dokazovania, pri svojom

rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení na základe dokazovania vykonaného

prvostupňovým súdom.

Tým, ţe odvolací súd nedoručil ţalobcovi predvolanie na vyhlásenie do vlastných rúk,

mu neodňal moţnosť konať pred súdom. neukladá súdu takto

predvolávať účastníkov konania na vyhlásenie rozsudku v prípade, ak rozhoduje bez nariadenia

ústneho pojednávania ako v tomto prípade.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu. Nevyţaduje sa však, aby na kaţdý argument účastníka

konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Špecifická právna argumentácia sa

vyţaduje len v prípade, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré mal za preukázanú výšku nájmu nehnuteľností pre podnikateľské účely

9

2 2

v K. vo výške 150,-- Sk / mročne. Ţalobca svoje tvrdenie o výške nájmu 15,-- Sk / mničím

nepreukázal a nejde o skutočnosť, na posúdenie ktorej treba odborné znalosti, aby bolo

potrebné ustanovovať znalca v zmysle

Keďţe ani táto námietka ţalovaného o existencii vady podľa uvedená

v dovolaní nie je dôvodná a dovolací súd ţiadnu z ďalších vád v zmysle tohto zákonného

ustanovenia nezistil, dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné.

S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

odmietol ( v spojení s ).

Úspešným ţalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré si

uplatnili a riadne vyčíslili vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu ( , a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon

právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu z 20. januára 2010 vo výške 499,57 eura (§ 9 a § 10

ods. 1 vyhl.č. ) a reţijný paušál 7,21 eura a tieto sumy zvýšil o daň z pridanej hodnoty

v sume 94,92 eura a 1,37 eura ( vyhl.č. ) spolu 603,07 €. Za úkon prevzatie

a príprava zastúpenia z 20. januára 2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu nepriznal, pretoţe

JUDr. M. P. zastupovala ţalobcov 1/ a 2/ v predchádzajúcom konaní a s vecou oboznámená teda bola.

Odmena za tento úkon právnej pomoci prislúcha advokátovi len v prípade prevzatia zastupovania

novej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová