Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cde/365886.ee177f.pdf
PDF · 123.97 KB
No categories available
2Cdo/63/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 63/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. C., bývajúceho v K.K. 2/
J. C., bývajúcej v K.K., zastúpených JUDr. M. P., advokátkou v Ţ., proti ţalovanému Ing. M. H.,
bývajúcemu v K.K., zastúpenému JUDr. M. Ď., PhD., advokátom v Ţ., o zaplatenie 39 661,15
eura s prísl., vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 8 C 6/2005 , o dovolaní ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 22.októbra 2009, sp.zn. 9 Co 234/2009 , takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e ta .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ 2/ spoločne a nerozdielne 603,07 eura titulom
náhrady trov dovolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám
ich právnej zástupkyne JUDr. M. P..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 5. marca 2009 č.k. 8 C 6/2005 -275 uloţil ţalovanému
povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne 39 661,15 eura s príslušným úrokom
z omeškania tak, ako vznikal pri omeškaní s plnením jednotlivých mesačných platieb
od 1. mája 2003 aţ do ich zaplatenia a na náhradu trov konania do 3 dní. Uviedol, ţe ţalovaný
bez uzavretia nájomnej zmluvy uţíval pozemky vlastnícky patriace ţalobcom, pričom
odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu, hoci bol na to vyzvaný. Následne odmietol uhradiť
bezdôvodné obohatenie, na čo bol tieţ vyzvaný. Počas konania mu boli doručované zmeny
ţaloby reflektujúce nárast dlţného plnenia, na čo ţalovaný nereagoval. Tým, ţe ţalovaný
2
neplnil poţadované platby vyčíslené ako cena obvyklá (140,-- Sk/ m), dostal sa
do omeškania a vznikla mu teda povinnosť platiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2
O.z. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 22. októbra 2009, sp.zn. 9 Co 234/2009 na odvolanie
ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalobcom náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal. Dospel k záveru, ţe okresný súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a z jeho
výsledkov vyvodil správny právny záver. K námietke ţalovaného, ţe mu postupom súdu
prvého stupňa bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keď sa nedostavil na nešpecifikované
pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti odvolací súd zo zápisnice z pojednávania
konaného 5. marca 2009 zistil, ţe právny zástupca ţalovaného sa na pojednávanie dostavil
aţ v jeho priebehu, ospravedlnil neúčasť ţalovaného z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti.
Navrhol v konaní vypočuť ako svedka Ing. B., no z jeho prednesov nevyplývalo, ţe by ţiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu nutnej účasti ţalovaného na pojednávaní. Odvolací súd
preto k tejto námietke ďalej neprihliadal. K námietke ţalovaného, ţe ţalobcovia nie sú vecne
legitimovaní odvolací súd, vychádzajúc z ustanovenia § 70 Katastrálneho zákona, dospel
k záveru, ţe pokiaľ aj trvá konanie o určenie vlastníckeho práva k pôvodným pozemkom, z časti
ktorých boli vytvorené pozemky, ktoré podľa aktuálnych záznamov katastra nehnuteľností
vlastnícky patria ţalobcom, moţno hovoriť o spochybnení údajov katastra, nie však o ich
vyvrátení, respektíve o preukázaní opaku. Platí, ţe údaje katastra nehnuteľností sú hodnoverné,
pokiaľ sa nepreukáţe opak. V danom prípade opak zatiaľ preukázaný nebol a v zmysle § 154
O.s.p. je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Tvrdenia o tom, ţe
na predmetných nehnuteľnostiach podnikateľskú činnosť nevykonáva, ţalovaný nepreukázal.
Pri ohliadke na mieste samom sa v skladoch nachádzali drevoobrábacie stroje, brikety vo väčšom
mnoţstve, pri stene budovy boli umiestnené 25 litrové nádoby s označením „S“, čo je prípravok
na impregnáciu a inováciu. Ţalobcovia tieţ predloţili fotografie zachycujúce výrobu drevených
brikiet v skladoch. Vo vzťahu k počiatku omeškania ţalovaného s platením mesačných splátok
bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd tieţ stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe
v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré trvá priebeţne od 1. novembra 2002, a teda
ţe ţalobcom, ktorí si svoje nároky uplatnili za obdobie od 1. marca 2003, vznikol nárok na
úroky z omeškania tak, ako boli okresným súdom vyčíslené. O trovách konania rozhodol súd
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 2 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie. Namietal, ţe
konanie pred odvolacím súdom, ako aj konanie na prvostupňovom súde, je postihnuté vadou,
v dôsledku ktorej sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p. ). Súd konal v jeho neprítomnosti, hoci svoju neúčasť riadne
ospravedlnil dôleţitým dôvodom, pričom chcel, aby súd vec prejednal v jeho prítomnosti. Súd
toto ospravedlnenie vyloţil čisto formalisticky, v rozpore s § 41 ods. 2 O.s.p. , pretoţe boli
naplnené podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p. Ďalej poukázal
na skutočnosť, ţe v konaní viackrát namietal výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú
navrhoval zistiť znaleckým dokazovaním. Súdy však toto dokazovanie nevykonali, pričom
neuviedli, prečo tento dôkaz nebol vykonaný. Odvolací súd sa síce zaoberal dôvodom,
pre ktorý nie je potrebné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom rozsahu vyuţívania
nehnuteľnosti, ale nereflektuje jeho ţiadosť vykonať znalecké dokazovanie ohľadom výšky
bezdôvodného obohatenia. Ak sa súd opomenie v odôvodnení rozhodnutia vyporiadať
so skutočnosťou, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, zaťaţí ho nielen vadami spočívajúcimi
v porušení všeobecných procesných predpisov, ale súčasne postupuje v rozpore so zásadami
vyjadrenými v čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (Čl. 46, Čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky). Okrem toho krajský súd v rozpore s § 51 O.s.p. a § 156 O.s.p.
vyhlásil rozsudok bez toho, ţe by účastníkov písomne predvolal, čím im odňal moţnosť
konať pred súdom.
Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaného ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ho
na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 1 206,14 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, ţe
dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p. ) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto
opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p. ).
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí, ţe
ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p. ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd
odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p. ),
alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd vyslovil, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu
(§ 238 ods. 3 O.s.p. ).
Dovolaním ţalobcu je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné. V prejednávanej veci dovolací súd
dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd odchýlil. Z týchto
dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je
So zreteľom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.
(§ 242 ods. 1 O.s.p. ), zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. ţe sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát).
V predmetnej veci sám dovolateľ namietal existenciu vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. , ktorú
mal súd zaloţiť jednak tým, ţe prvostupňový súd na pojednávaní konal v jeho neprítomnosti, ďalej
tým, ţe mu nebolo riadne doručené predvolanie na vyhlásenie rozsudku v odvolacom konaní, ktorý
bol tak vyhlásený v neprítomnosti účastníka konania. Napokon súd zaloţil uvedenú vadu tým, ţe
v konaní jednak nevykonal znalecké dokazovanie o výške bezdôvodného obohatenia, a jednak sa súdy
vo svojich rozhodnutiach nevyporiadali s dôvodmi tohto svojho postupu.
Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe táto námietka odporcu nie je
dôvodná.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie
taký závadný procesný postup súdu alebo rozhodnutie súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní
realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ došlo k odňatiu
moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe sa tak stalo v dôsledku postupu súdu, 3/ a to voči
účastníkovi konania (teda nie napríklad svedkovi, znalcovi, alebo inej osobe zúčastnenej
na konaní). Vzhľadom ku skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení
pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať
pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje
účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a odporcovi
neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho
práv a oprávnených záujmov.
Podľa § 24 O.s.p. účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môţe si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.
V tej istej veci môţe mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide
o zastúpenie podľa § 25.
Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta.
Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
Podľa § 25 ods. 2 O.s.p. advokát je povinný účelne vyuţívať všetky zákonom pripustené
prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
Podľa § 115 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť je potrebná.
Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie môţe sa odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré
sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla
oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať
aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav
veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba
odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi
môţe tieţ uloţiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov,
môţu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môţe sa súd v odôvodnených
prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa § 127 ods. 4 O.s.p. namiesto posudku znalca moţno pouţiť potvrdenie alebo
odborné vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu
s odôvodnením a poučením o odvolaní a o moţnosti výkonu rozhodnutia.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.
Účastník konania môţe konať pred súdom osobne alebo prostredníctvom ním zvoleného
zástupcu. V konaní pred prvostupňovým a aj odvolacím súdom bol dovolateľ zastúpený
advokátom. Prítomnosť účastníka, ktorý sa v konaní uţ vyjadril, na pojednávaní v zásade nie je
povinnosťou, ale právom tohto účastníka. Pokiaľ sa však chce zúčastňovať všetkých
pojednávaní vo veci a z dôvodu existencie prekáţky na jeho strane je mu to znemoţnené, môţe
poţiadať súd o odročenie pojednávania.
Odročenie pojednávania je výnimočné opatrenie pre prípad, ţe účastník konania alebo iná
osoba brániaca jeho záujmy sa ho pre dôleţitý dôvod nemôţe zúčastniť. Súd však nie je
povinný pojednávanie odročiť. Najmä skúma povahu tejto prekáţky, dopad neprítomnosti
účastníka na konanie, ale aj prítomnosť osoby zástupcu, ktorý bráni záujmy dotknutého
účastníka.
V prejednávanej veci sa ţalovaný z dôvodu trvania práceneschopnosti ospravedlnil
z pojednávania pred súdom prvého stupňa konaného 5. marca 2009, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok vo veci samej. Uvedeného pojednávania sa zúčastnil právny zástupca ţalovaného
(dostavil sa po jeho začatí), ktorý neprítomnosť ţalovaného ospravedlnil, odročenie
pojednávania neţiadal, ani z jeho prednesu táto skutočnosť nevyplynula. Právny zástupca
ţalovaného navrhol vypočuť svedka Ing. B., ako aj vykonanie znaleckého dokazovania
na zistenie výšky nájmu, aká sa v lokalite má platiť, či vykonanie listinných dôkazov -
nájomných zmlúv, ktoré ţalobca uzavrel s inými subjektmi v danej lokalite, pričom cena nájmu
2 2
bola 15,-- Sk/ ma nie 150,-- Sk / mako uvádza potvrdenie mesta K..
Ţalovaný mal v konaní moţnosť vyjadriť sa k návrhom a prednesom urobeným v konaní,
a to buď osobne, alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu (od 7. októbra 2005),
v konaní bol vypočutý.
Tým, ţe súd prvého stupňa pojednával 5. marca 2005 v neprítomnosti ţalovaného (ale za
prítomnosti jeho právneho zástupcu) neodňal mu moţnosť konať pred súdom, pretoţe nedošlo
k ujme na procesných právach ţalovaného.
Odvolací súd rozhodol v predmetnej veci v súlade s § 214 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania. Rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 a 3 O.s.p. verejne vyhlásil, pričom oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 2. októbra 2009, teda
dvadsať dní vopred. Nemal preto povinnosť predvolávať účastníkov konania v zmysle § 115
O.s.p. Odvolací súd neopakoval a ani nevykonával doplnenie dokazovania, pri svojom
rozhodnutí vychádzal zo skutkových zistení na základe dokazovania vykonaného
prvostupňovým súdom.
Tým, ţe odvolací súd nedoručil ţalobcovi predvolanie na vyhlásenie do vlastných rúk,
mu neodňal moţnosť konať pred súdom. Občiansky súdny poriadok neukladá súdu takto
predvolávať účastníkov konania na vyhlásenie rozsudku v prípade, ak rozhoduje bez nariadenia
ústneho pojednávania ako v tomto prípade.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu. Nevyţaduje sa však, aby na kaţdý argument účastníka
konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Špecifická právna argumentácia sa
vyţaduje len v prípade, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe
v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré mal za preukázanú výšku nájmu nehnuteľností pre podnikateľské účely
2 2
v K. vo výške 150,-- Sk / mročne. Ţalobca svoje tvrdenie o výške nájmu 15,-- Sk / mničím
nepreukázal a nejde o skutočnosť, na posúdenie ktorej treba odborné znalosti, aby bolo
potrebné ustanovovať znalca v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p.
Keďţe ani táto námietka ţalovaného o existencii vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. uvedená
v dovolaní nie je dôvodná a dovolací súd ţiadnu z ďalších vád v zmysle tohto zákonného
ustanovenia nezistil, dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.
S ohľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu
odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ).
Úspešným ţalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania, ktoré si
uplatnili a riadne vyčíslili vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu (§ 142 ods. 1 , § 151 ods. 1 a 2 2 O.s.p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky im priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon
právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu z 20. januára 2010 vo výške 499,57 eura (§ 9 a § 10
ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) a reţijný paušál 7,21 eura a tieto sumy zvýšil o daň z pridanej hodnoty
v sume 94,92 eura a 1,37 eura (§ 18 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. ) spolu 603,07 €. Za úkon prevzatie
a príprava zastúpenia z 20. januára 2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu nepriznal, pretoţe
JUDr. M. P. zastupovala ţalobcov 1/ a 2/ v predchádzajúcom konaní a s vecou oboznámená teda bola.
Odmena za tento úkon právnej pomoci prislúcha advokátovi len v prípade prevzatia zastupovania
novej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2010
JUDr. Martin V l a d i k , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová