Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/320/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina

Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci ţalobkyne P.

a.s., so sídlom v B., zastúpenej JUDr. P. B., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej

republike – Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Štefanovičova 5, o 142 883 617,82 Sk (474 286,69 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp.zn. , na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 29. januára 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 9. októbra 2003 č.k. -253 (v spojení

s uznesením z 5. februára 2004 č.k. -264) uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť

ţalobkyni sumu 118 210 622, 37 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne počnúc

od 26.5.1999 do zaplatenia, náhradu trov konania 3 995 927,-- Sk a náhradu trov konania

štátu 118 162,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku (o zaplatenie sumy

24 703 595, 45 Sk) ţalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. Uviedol, ţe štát v zmysle

zodpovedá za škodu, ktorá bola ţalobkyni spôsobená vydaním

2

nezákonného rozhodnutia Ministerstvom financií SR z 31.3.1995 č. X. a rozhodnutia

z 8.6.1995 č. X. - Sekr., ktoré boli rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31.10.1995 sp.zn. zrušené. Mal preukázané, ţe rozhodnutia ţalovanej, ktorými

bolo ţalobkyni odňaté povolenie č. X. zo 6.4.1993 udelené jej podľa

Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch o pozastavení činnosti mali

za následok vznik škody pozostávajúcej zo skutočnej škody a ušlého zisku ţalobkyne, keďţe

v dôsledku týchto rozhodnutí bolo ţalobkyni znemoţnené podnikať a vykonávať všetky

činnosti na zabezpečenie jej príjmov. O trovách konania rozhodol podľa

a trovách štátu podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 15. februára 2005 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach (vyhovujúcej a náhrade

trov konania) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť štátu trovy konania v sume 118 162,-- Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet súdu prvého stupňa. Dospel k rovnakému záveru ako súd

prvého stupňa o začiatku behu premlčacej doby, keď ţalobkyňa sa o tvrdenej škode dozvedela

najneskôr 30.11.1995 (doručenie zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky). O predbeţné prerokovanie nároku poţiadala 27.11.1998, teda tri dni

pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Vzhľadom na závery súdu prvého stupňa, dôvody

odvolania a osobitnú úpravu premlčacieho práva na náhradu škody zo zodpovednosti

za škodu spôsobenú ne bolo podľa

jeho názoru potrebné sa vysporiadať s otázkou, kedy došlo k skončeniu predbeţného

prerokovania nároku (6.5.1999, kedy bol ţalobkyni doručený list Ministerstvom financií

Slovenskej republiky o odmietnutí nároku pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi

rozhodnutiami ministerstva a uplatňovanou škodou alebo 4.6.1999, kedy bol spísaný protokol

z prerokovania nároku na náhradu škody podľa ). Za nesprávny

povaţoval záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého predbeţné prerokovanie nároku skončilo

4.6.1999 dokedy neplynula premlčacia doba. Podľa jeho názoru podmienka uskutočnenia

predbeţného prerokovania bola splnená, keď ţalobkyňa 27.11.1998 poţiadala ústredný orgán

o predbeţné prerokovanie nároku písomne a tento jej 6.5.1999 doručil písomnú odpoveď,

v ktorej uspokojenie nároku na náhradu škody jednoznačne odmietol. Z tohto písomného

prejavu ústredného orgánu nevznikajú ţiadne pochybnosti o obsahu právneho úkonu, teda nie

je potrebné ani pomocou výkladu objasňovať zámer ústredného orgánu týmto spôsobom

3

vyjadrený (dostatočne určitý právny úkon ústredného orgánu). Preto je nárok uplatnený

ţalobkyňou premlčaný v celom rozsahu a i keď nezanikol, súdom priznaný byť nemôţe

(námietka premlčania ). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 prvá veta

(absencia návrhu) a trovách štátu podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 24. októbra 2005 sp.zn.

na dovolanie ţalobkyne rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Záver odvolacieho súdu o premlčaní nároku ţalobkyne povaţoval za nesprávny z dôvodu, ţe

od 30.11.1995 – kedy jej bolo doručené zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky – do 26.5.1999 – kedy nárok na náhradu škody uplatnila na súde – po zohľadnení

šesťmesačnej spočívajúcej premlčacej doby – od podania ţiadosti o predbeţné prerokovanie

nároku, t. j. od 27.11.1998 do 27.5.1999 – neuplynula ţalobkyni trojročná premlčacia doba

na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu.

Krajský súd v Bratislave (v poradí druhým) rozsudkom z 29. januára 2008 sp.zn.

(v spojení s opravným uznesením z 21. októbra 2009 sp. zn. )

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením z 5.2.2004 č.k.

9 C 57/1999–264 potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania 2 817 003 Sk k rukám právneho zástupcu do troch dní. Proti rozsudku

pripustil dovolanie. Vzhľadom na záväzný právny názor najvyššieho súdu o nepremlčaní

nároku ţalobkyne dospel k záveru, ţe sú splnené všetky podmienky poţadované zákonom

č. na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Bolo preukázané, ţe rozhodnutia ţalovanej, ktorými bolo ţalobkyni odňaté povolenie

(udelené podľa o investičných spoločnostiach a investičných

fondoch) a pozastavená jej činnosť, mali za následok vznik škody pozostávajúcej zo skutočnej

škody a ušlého zisku ţalobkyne. Za účelom vyčíslenia výšky škody boli vypracované dva

znalecké posudky. Znalecký posudok č. 19 – 11/1998 z novembra 1998, vypracovaný

na základe objednávky ţalobkyne (znaleckou organizáciou C.) vyčíslil škodu v celkovej

výške 142 739 183,89 Sk, z toho skutočnú škodu vo výške 33 595 274,30 Sk a ušlý zisk

vo výške 109 143 909, 59 Sk. Správnosť metódy vyčíslenia ušlého zisku potvrdili tri odborné

posúdenia slovenských teoretikov v tejto oblasti (Prof. Ing. J. A. Csc., Prof. V. K., Doc.

RNDr. F. Š.). Znalecký posudok č. 48/2001 z júla 2001 vypracovaný na základe poverenia

súdu prvého stupňa (znaleckou organizáciou I. spol. s.r.o.) vyčíslil škodu v celkovej výške

150 291 698,32 Sk (uplatňovanú za obdobie od 5.4.1995 do 30.6.1996), z toho skutočnú

škodu vo výške 34 998 189,83 Sk a ušlý zisk vo výške 115 293 508,49 Sk. Tento povaţoval

spolu s výsledkami ostatného dokazovania spôsobilým a postačujúcim podkladom pre

rozhodnutie v danej veci. Námietky ţalovanej, podľa ktorých poloţky tvoriace skutočnú

škodu a spočívajúce v nákladoch na reklamu a propagáciu, obstaranie ochrannej známky

a tzv. ostatných prevádzkových a finančných nákladoch, nie sú skutočnou škodu podľa

(nedošlo k zníţeniu majetku poškodeného), nepovaţoval

za dôvodné, keďţe škoda môţe spočívať aj v znemoţnení výkonu majetkových práv

poškodeného, tzv. márne vynaloţených nákladoch. Dôvodom vzniku takejto škody môţe byť

aj neoprávnený zákaz výkonu určitej činnosti, ako tomu bolo v danej veci. Márne

vynaloţenými nákladmi sú okrem nákladov na reklamu a ochrannú známku tieţ mzdy

pracovníkov, ktorí vykonávali určitú činnosť pred tým, neţ bola zakázaná, nájomné a ďalšie

prevádzkové a finančné náklady, ktoré poškodený márne vynaloţil. Námietka o nepreukázaní

príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (ţalovanej) je v rozpore

s výsledkami vykonaného dokazovania. Dovolanie pripustil na otázku zásadného právneho

významu, za ktorú povaţoval otázku poloţiek zahrnutých do skutočnej škody spôsobenej

ţalobkyni nezákonným rozhodnutím ţalovanej a to náklady na reklamu a propagáciu, náklady

na obstaranie ochrannej známky a taktieţ ostatné vyčíslené prevádzkové a finančné náklady

a správnosť metód pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (ako aj rozsudku súdu prvého stupňa) podala

dovolanie ţalovaná. Ţiadala ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala nesprávne

vyčíslenie škody za obdobie od 5.4.1995 do 30.6.1996, nesprávne vyčíslenie ušlého zisku

ku dňu podania ţaloby t. j. k 26.5.1999, neoprávnene vyčíslené náklady a inú vadu konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedla, ţe škoda bola vyčíslená

ku dňu 30.6.1996 t.j. do vydania druhého sankčného rozhodnutia zo 19.6.1996 (ako aj

rozkladového rozhodnutia ministra financií z 8.1.1997), ktoré nie sú predmetom daného

konania, prečo nemohli mať ani za následok vznik škody. Vyčíslená škoda za uvedené

obdobie nie je správna aj z dôvodu, ţe ţalobkyni bola licencia vrátená 30.11.1995 a hneď

nasledujúci deň začala v neobmedzenom rozsahu podnikať a spoločnosť P. a.s.

(ţalobkyňa) bola rozhodnutím valného zhromaţdenia dobrovoľne zrušená s likvidáciou

ku dňu 31.5.1996. Ušlý zisk bol znaleckou organizáciou vyčíslený ku dňu podania ţaloby,

napriek skutočnosti, ţe nebola (nad rámec zadania úlohy súdom) na to oprávnená a jeho výška

nemôţe byť závislá od toho, ktorým dňom je ţaloba podaná. Neoprávnene boli podľa jej

názoru vyčíslené prevádzkové náklady (ako skutočná škoda) z dôvodu podnikania ţalobkyne

od 30.11.1995, náklady na právne zastupovanie, náklady za uverejnenie reklamných inzerátov

a na obstaranie ochrannej známky ( prínosy z nej plynuli tak pred vydaním jej rozhodnutia

ako aj po 30.11.1995). Namietala, ţe pri vyčíslení výšky náhrady škody znalecká organizácia

nevzala do úvahy postavenie a činnosť ţalobkyne ako subjektu kolektívneho investovania,

neskúmala a nezhodnotila situáciu v oblasti finančného, hlavne kapitálového trhu

a neoboznámila sa ani s legislatívnymi podmienkami kolektívneho investovania v Slovenskej

republike v danom období a ţe medzi podkladmi ňou pouţitými pri vypracovaní znaleckého

posudku sa (zoznam uvedený v bode 2. 3. znaleckého posudku) nenachádza ani zákon

č. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, ktorý bol v tom čase

základným právnym predpisom upravujúcim pôsobenie subjektov v oblasti kolektívneho

investovania.

Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť ako neopodstatnené a priznať jej

náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, ţe poloţky zahrnuté do skutočnej škody

(náklady na reklamu a propagáciu, na obstaranie ochrannej známky a ostatné prevádzkové

a finančné náklady) predstavujú tzv. márne vynaloţené náklady a namietaná správnosť metód

pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania nie je právnou

otázkou, ale otázkou odborného postupu znalca pri jeho výpočte (voľby najvhodnejšej

matematickej metódy výpočtu), z ktorého dôvodu nemôţe byť ani predmetom preskúmania

v dovolacom konaní. Poukázala na to, ţe ţalovaná dovolanie zaloţila na námietkach proti

znaleckému posudku znaleckej organizácie I. s.r.o. a nezaoberá sa otázkou, či márne

vynaloţené náklady sú alebo nie sú skutočnou škodou. To zrejme z dôvodu, ţe v závere

odvolacieho konania uznala, ţe skutočnou škodou sú a preto táto otázka uţ nie medzi

účastníkmi sporná. K jednotlivým dovolacím dôvodom uviedla, ţe otázka obdobia, za ktoré je

spôsobená škoda vyčíslená, nie je otázkou právnou, ale skutkovou a odvolací súd ju

nepovaţoval za otázku zásadného právneho významu (nepodlieha preskúmaniu v dovolacom

konaní). Napokon táto námietka nie je dôvodná ani z vecného hľadiska, keď ţalovaná

nepochopila (alebo nechce pochopiť) podstatu škody vzniknutej jej nezákonnými sankčnými

rozhodnutiami a škoda je správne vyčíslená za obdobie od 5.4.1995 do 30.6.1996. Jej

zrušenie k 31.5.1996 ţiadny vplyv na ňou uplatnenú čiastku náhrady škody nemá. Tieţ

námietka nesprávneho vyčíslenia výšky ušlého zisku sa týka otázky skutkovej, nie právnej

a nie je dôvodná ani z vecného hľadiska, pretoţe znalec ušlý zisk vyčíslil k 30.6.1996

(nie k podaniu ţaloby). Tzv. márne vynaloţené náklady boli ňou skutočne vynaloţené

dobromyseľne, keď sa o ich výšku zníţil jej majetok a nemohla predpokladať, ţe

v budúcnosti dôjde k situácii, ktorá znemoţní vykonávať predpokladané a zákonom dovolané

aktivity. Ide o druh skutočnej škody, ktorá je za takú povaţovaná aj v uvedenej odbornej

právnickej literatúre. Zdôraznila, ţe márne vynaloţené náklady nie sú zahrnuté v ušlom zisku

a teda uplatňované duplicitne. Náklady na právne zastupovanie nepredstavujú márne

vynaloţené náklady , ale sú typickou skutočnou škodou, spočívajúcou v zmenšení jej majetku.

Otázka správnosti ich vyčíslenia nie je ale otázkou zásadného právneho významu nastolenou

odvolacím súdom, prečo nepodlieha preskúmaniu dovolacím súdom. Oprávnene je

v znaleckom posudku vyčíslená tieţ poloţka ostatné prevádzkové a finančné náklady

z rozvedených dôvodov. Nemoţno akceptovať ani námietku, ţe konanie je postihnuté inou

vadou konania (týkajúcu sa záverov znaleckého dokazovania), ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe ţalovaná mohla rozhodnutie odvolacieho súdu

napadnúť len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Napokon vo veci boli za účelom vyčíslenia výšky škody vypracované dva znalecké posudky,

ktoré dospeli nezávisle na sebe v podstate k zhodným záverom a vyčíslili náhradu škody

v podstatne vyššej čiastke, neţ uplatnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravný prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti povaţuje dovolací súd za potrebné upozorniť, ţe vyslovením

prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku

zásadného významu, pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie

v takomto prípade môţe byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom,

zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k pripusteniu

dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie dôvody dovolania, ktoré spadajú

do rámca prípustného dovolacieho dôvodu ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia.

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaţe tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, ţe za otázku zásadného právneho významu

povaţoval otázku poloţiek zahrnutých do skutočnej škody spôsobenej ţalobkyni nezákonným

rozhodnutím a to náklady na reklamu a propagáciu, náklady na obstaranie ochrannej známky

a taktieţ ostatné vyčíslené prevádzkové náklady a finančné náklady a tieţ správnosť metód

pouţitých pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania. V dovolacom

konaní predmetom posudzovania a vyriešenia môţu byť len právne otázky (na riešenie

skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami –

porovnaj druhá veta ).

Podľa veta prvá štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred notárstvom,

v správnom konaní, ako aj trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste,

vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemoţno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 veta prvá citovaného zákona nárok na náhradu škody nemoţno uplatniť,

dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil

príslušný orgán.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 1 aţ 17 zákona

č. ) je zaloţená na súčasnom splnení troch podmienok : 1/ nezákonné

rozhodnutie, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia

a vznikom škody. Súd v konaní o zodpovednosť štátu za škodu nie je oprávnený sám

posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní, podmienka nezákonnosti

rozhodnutia, od ktorej je odvodzovaný vznik škody, je splnená len vtedy, pokiaľ bolo

právoplatné rozhodnutie pre nezákonnosť zrušené.

V prejednávanej veci (vzhľadom aj na záväzný právny názor vyslovený najvyšším súdom

v uvedenom rozhodnutí o nepremlčaní nároku ţalobkyne) odvolací súd vychádzal zo záveru,

ţe boli splnené všetky podmienky poţadované na uplatnenie nároku

na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďţe rozhodnutiami ţalovanej,

ktorými bolo ţalobkyni odňaté povolenie č. X. zo 6.4.1993 udelené podľa

Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a pozastavenie jej činnosti mali za

následok vznik škody, ktorá pozostáva zo skutočnej škody a ušlého zisku ţalobkyne

(v dôsledku týchto rozhodnutí Ministerstva financií SR bolo jej znemoţnené podnikať

a vykonávať všetky činnosti na zabezpečenie príjmov spoločnosti), ktorý záver nie je ani

predmetom prieskumu dovolacieho súdu (vymedzenie dovolacej otázky zásadného právneho

významu).

Za účelom vyčíslenia skutočnej škody vzniknutej ţalobkyni a ušlého zisku bolo vo veci

(súdom prvého stupňa) nariadené znalecké dokazovanie, ktoré odvolací súd (spolu

s ostatnými výsledkami dokazovania) povaţoval za spôsobilý a postačujúci podklad

pre priznanie nároku uplatneného ţalobkyňou, z ktorého vychádzal aj pri posúdení otázky

poloţiek zahrnutých do skutočnej škody, konkrétne dôvodnosti zahrnutia do skutočnej škody

nákladov na reklamu a propagáciu, na obstaranie ochrannej známky a ostatných vyčíslených

prevádzkových a finančných nákladov a pri posúdení otázky správnosti metód pouţitých

pri výpočte náhrady škody vo forme ušlého zisku z podnikania vychádzal z odborných

posudkov (uvedených) popredných teoretikov z danej oblasti.

Z obsahu dovolania ţalovanej vyplýva, ţe toto zaloţila na námietkach proti obsahu

znaleckého posudku (organizácie I. s.r.o.), z ktorého súdy niţších stupňov (okrem ostatných

vykonaných dôkazov) vychádzali. V prípade, ak je prípustnosť dovolania zaloţená výrokom

rozsudku odvolacieho súdu, dovolateľ je ale oprávnený napadnúť rozsudok odvolacieho súdu

len z dôvodu uvedeného v t.j. z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia tej konkrétnej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd pripustil dovolanie.

Teda nie inej právnej otázky, pre riešenie ktorej odvolací súd dovolanie nepripustil

( vyčíslenie škody za určité obdobie, vyčíslenie ušlého zisku k určitému dátumu, vyčíslenie

nákladov na právne zastupovanie postavenie a činnosť ţalobkyne). Dôvody, o ktoré ţalovaná

dovolanie opiera, nemajú jednak charakter právnych otázok zásadného právneho významu,

pre ktoré odvolací súd dovolanie pripustil a jednak ide o otázky skutkové, ktorých riešenie

predmetom prieskumu dovolacieho súdu (ako vyplýva zhora) byť nemôţu.

Pokiaľ ide o samotnú otázku zásadného právneho významu, pre ktorú odvolací súd

pripustil dovolanie, ktorou je otázka poloţiek zahrnutých do skutočnej škody spôsobenej

ţalobkyni nezákonnými rozhodnutiami t.j. nákladov na reklamu a propagáciu, nákladov

na obstaranie ochrannej známky a ostatných vyčíslených prevádzkových nákladov treba

uviesť, ţe tieto predstavujú tzv. márne vynaloţené náklady, ktoré sú aj podľa odbornej

právnej literatúry (z ktorej súdy niţších stupňov vychádzali) povaţované za skutočnú škodu

a ako skutočná škoda sú vyčíslené aj v záveroch znaleckého dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa. Z týchto záverov napokon vychádzal aj odvolací súd pri vyriešení otázky,

pre ktorú pripustil dovolanie. Čo sa týka správnosti metód pouţitých pri výpočte náhrady

škody vo forme ušlého zisku, tieto ţalovaná vo svojom dovolaní nenamietala, preto neboli ani

predmetom prieskumu dovolacím súdom, keď napokon moţno prisvedčiť ţalobkyni, ţe ide

o otázku odborného postupu znalca pri výpočte ušlého zisku (voľba najvhodnejšej

matematickej metódy tohto výpočtu).

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalovanej sa prostredníctvom

uplatnených dovolacích dôvodov a obsahového vymedzenia dovolania nepodarilo spochybniť

správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, a preto dovolací súd jej dovolanie zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

10

a ). Dovolací súd ţalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania, pretoţe trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní nevyčíslila a iné trovy

dovolacieho konania zo spisu nevyplývajú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová