Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/285/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. T., bývajúceho v L.,

zastúpeného Mgr. C. S., advokátom v Č., proti žalovanému J. T., bývajúcemu v K., toho času

D., o zaplatenie 137,75 eur (4 150 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline

z 27. februára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2009

sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 16. júna 2008 č.k. -137 návrh

zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Po vykonanom dokazovaní

súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie 4 150 Sk (vydaných jeho bratovi) nie je

dôvodný, keďže ho nemožno subsumovať pod nárok na náhradu škody ani bezdôvodné

obohatenie.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením z 27. februára 2009

sp. zn. odvolanie žalobcu odmietol s poukazom na

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie a navrhol rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Nemá právnické vzdelanie a vo svojom

odvolaní jednoznačne uviedol, v čom vidí chyby, ktorých sa okresný súd dopustil. Napriek

tomu, že neuviedol jednotlivé paragrafy a ustanovenia , je z obsahu odvolania zrejmé,

2

že odvolanie bolo podané preto, že okresný súd neúplné zistil skutkový stav veci, vykonané

dokazovanie nesprávne zhodnotil a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), alebo ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na poklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/

), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (uznesenie o odmietnutí

odvolania) nevykazuje niektorý zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení je

zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

3

niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania,

nedostatku návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným).

Dovolateľ procesné vady v zmysle až e/, nenamietal a tieto ani

nevyšli v dovolacom konaní najavo.

So zreteľom na dovolateľom uvádzané skutočnosti zameral sa dovolací súd osobitne

na otázku, či konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou podľa

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred

súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným

rozhodnutím. Takým rozhodnutím môže byť napríklad aj uznesenie, ktorým odvolací súd

odmietne odvolanie, hoci na jeho odmietnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky

(rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 23, ročník 1994).

V preskúmavanej veci podal žalobca odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu,

v ktorom okrem iného uviedol, že s bratom žije v nezhode a tento mu neoprávnene odoberal

z urbáru peniaze za kalendárne roky 1998, 1999, 2000. Následne bol súdom vyzvaný na

doplnenie odvolania v zmysle uznesením Okresného súdu Čadca z 18. augusta

2008 č.k. -147. Svoje podanie žalobca doplnil a uviedol, že si neželá, aby

v predmetnej veci konal Okresný súd Čadca.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá

náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211

ods. 1.

V tejto spojitosti treba poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. zo dňa 26. septembra 2002, podľa ktorého výklad a používanie § 43 ods. 1

a 2 musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

podľa . Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním

tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného

podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú

poskytovať v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ).

Dovolací súd dospel k záveru, že z obsahu podania žalobcu bolo možné vyvodiť, čoho

sa domáha, bolo z neho zrejmé, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepokladá za správne

(napadol ho v celom rozsahu) a preto tu nebola prekážka na vecné prejednanie veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že keď odvolací súd v danej procesnej situácii odmietol opravný prostriedok dovolateľa

(odvolanie), hoci na taký postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky (nič nebránilo

prejedaniu veci), porušil zaručené právo dovolateľa domáhať sa práva na

preskúmanie správnosti a zákonnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Uvedeným

postupom mu zároveň odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona dôvodom

zakladajúcim prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní postihnutom touto

vadou. Zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za

správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková