Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/86/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcov : 1/ L. S.,

bývajúci v B., 2/ J. S., bývajúca v B., 3/ V. D., bývajúci v B., 4/ M. D., bývajúca v B., 5/ M.

R., bývajúci v B., 6/ D. R., bývajúca v B., 7/ A.. T., bývajúci v B., 8/ M. T., bývajúca v B.,

9/ K. T., bývajúci v B., 10/ M. T., bývajúca v B., 11/ Z. K., bývajúci v B., 12/ J. O., bývajúca

v B., 13/ D. O.., bývajúci v B., 14/ M. T., bývajúci v B., 15/ Ľ. T., bývajúca v B., proti

žalovanému : JUDr. I. T., B., správca konkurznej podstaty úpadcu J., s.r.o. B., o určenie

neplatnosti výpovedí z nájmu bytov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 16. decembra 2009 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom 1/ až 15/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 7. júla 2009 č.k. -316 určil,

že výpovede z nájmu bytu pre žalobcov 1/ až 12/ a 14/ až 15/ sú neplatné. Zamietol návrh

žalobcu 13/. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ až 12/ a 14/ až 15/ trovy konania.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že žalobcom v roku 2003 v čase

požiadania o odkúpenie bytov do vlastníctva svedčil nájom k bytom alebo spoločný nájom

manželov k bytom. Žalovaný sa vo svojich tvrdeniach dostal do logického rozporu v tom, že

na jednej strane tvrdil, že žalobcovia nie sú nájomníkmi alebo spoločnými nájomníkmi bytu,

a na druhej strane tvrdil a trvá na výpovedi z nájmu bytu pre porušenie povinností, ktoré

vyplývajú nájomníkovi bytu z nájomnej zmluvy (platenie nájomného a platieb za služby

poskytované s užívaním bytu). Tento rozpor sa ani nesnažil vysvetliť. Naliehavý právny

záujem žalobcov v tomto konaní videl v tom, že treba vyriešiť otázku zániku nájomných

2

pomerov k bytom. Bez rozhodnutia súdu o tejto otázke je ich právne postavenie vo vzťahu

k nájmu bytov neisté. Rozhodnutie nezasahuje do majetkovej podstaty úpadcu ani ju nijako

neovplyvňuje. V tomto konaní sa totiž nerieši otázka (ani prejudiciálne), či úpadca má právo

na zaplatenie kúpnej ceny za predané byty vo výške ako ju stanovuje

alebo kúpnej ceny vo výške všeobecnej hodnoty bytu v čase predaja.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudkom z 16. decembra

2009 č.k. -371 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa týkajúci sa určenia

neplatnosti výpovedí nájmu bytov zo dňa 4.12.2006 danej žalobcom 1/ až 12/ a 14/ až 15/

s tým, že výpoveď nájmu daná pre žalobcu 3/ a žalobkyňu 4/ sa týka nájmu bytu č. X.

Zaviazal žalovaného uhradiť žalobcom trovy konania. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi

rozsudku súdu prvého stupňa a považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.

K uplatneným odvolacím dôvodom uviedol, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že

až do konca júna a to do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15 Co 33/2006-

841 z 28. júna 2006 sa žalobcovia dôvodne domnievali, že sú vlastníkmi bytov a nemajú

zákonnú povinnosť platiť nájomné. Uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného v konaní

preukázať, že žalobcom doručil predpis nájomného v správnej výške za obdobie po 1.7.2006.

Žalovaný dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol. Žalobcovia v konaní pred okresným

súdom na pojednávaní dňa 1.4.2008 uznali, že listinu o určení mesačného nájomného

s účinnosťou od 1.7.2006 prevzali až niekedy v septembri alebo októbri v roku 2006, potom

je správny záver súdu prvého stupňa, že nebola splnená podmienka neplatenia nájomného

v zmysle ustanovenia za dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Uviedol, že nie

je opodstatnená ani odvolacia námietka žalovaného voči aktívnej legitimácii žalobcov.

Žalobcovia v konaní pred súdom prvého stupňa predložili rozhodnutia o pridelení

podnikového bytu vydané P. S., národný podnik, podnikové riaditeľstvo B. v roku 1982,

u manželov D. zo dňa 4.6.1990 a u žalobcu Z. K. zo dňa 18.2.1988. Bytový dom, v ktorom sa

nachádzajú predmetné byty bol postavený výlučne z vnútropodnikových finančných

prostriedkov P. S. B. a rozhodnutia o pridelení jednotlivých bytov vydávali P.S., štátny

podnik B. podľa Dôkazom uzavretia dohôd o odovzdaní a prevzatí

jednotlivých bytov žalobcami je i faktický stav, keď žalobcovia byty v prevažnej väčšine

od roku 1982, resp. od roku 1988 užívajú a po vydaní rozhodnutia o pridelení bytov im boli

vystavené evidenčné listy pre výpočet úhrady za užívanie bytu. Ohľadne námietky

žalovaného voči tomu, že prvostupňový súd nesprávne sa vyporiadal s otázkou, či vôbec

mohlo prebehnúť konanie o určenie neplatnosti výpovedí z nájmu vzhľadom na vyhlásený

konkurz voči spoločnosti J. s.r.o. odvolací súd uviedol, že podmienkou pre aplikáciu

ustanovenia , o prerušení, resp. začatí konania je, že

konanie sa týka majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. V tomto konaní je

riešená otázka, či žalovaný platne alebo neplatne vypovedal nájom bytu. Nájomca môže

neplatnosť výpovede uplatniť na súde len podľa ustanovení . Odvolací súd sa

stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že rozhodnutie v tejto veci nezasahuje do

majetkovej podstaty úpadcu, nejde teda o spor týkajúci sa majetku podliehajúceho konkurzu

patriaceho úpadcovi. Je potrebné súhlasiť i so záverom okresného súdu, že bez rozhodnutia

súdu o otázke platnosti (neplatnosti) výpovedí by bolo právne postavenie žalobcov vo vzťahu

k nájmu bytu neisté. Odvolací súd opravil taktiež zrejmú chybu v písaní v tom, že výpoveď

nájmu bytu daná pre žalobcov 3/, 4/ sa týka nájmu bytu č. X. (nakoľko takto je predmetný

byt označený vo všetkých listinách v spise na nájomcov sa vzťahujúcich).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, prípustnosť ktorého

vyvodzoval z ustanovenia z dôvodov uvedených v ,

b/, c/ K prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia uviedol, že je

to existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými

zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej

interpretácii nevyplývajú. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 16. decembra 2009 č.k. -371 napáda z vyššie citovaných dôvodov, t.j.

z dôvodu existencie extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami

obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, teda z dôvodu porušenia povinností

vyplývajúcich z ustanovenia riadne a presvedčivo odôvodniť rozsudok ako

aj z dôvodu porušenia práv žalovaného ako účastníka konania na spravodlivé súdne konanie,

t.j. z dôvodu, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sa odňala

žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle Nesúlad medzi

právnymi závermi a skutkovými zisteniami odvolacieho súdu vidí v tom, že odvolací súd

nesprávne ustálil, kedy sa žalobcovia dozvedeli, že už nie sú vlastníkmi predmetných bytov

a teda majú platiť nájomné. Ohľadne prekážky res iudicatae uviedol, že v tomto konaní

o takúto prekážku nejde, nakoľko v oboch konaniach išlo o úplne iný predmet konania, úplne

iné výpovede, výpovede zo dňa 7.7.2005 a výpovede zo dňa 4.12.2006 a to i napriek

skutočnosti, že v oboch výpovediach je uvedené sčasti totožné obdobie neplatenia nájomného

žalobcami. Skutočnosti uvedené v tomto bode dovolania sú dovolacím dôvodom v zmysle

Nesúhlasí ani s právnym názorom odvolacieho súdu, že žalovaný

nepreukázal, že určil žalobcom nájomné do 1.7.2006 v súlade s cenovým predpisom,

na základe ktorej skutočnosti sa podľa súdu žalobcovia nedostali s omeškaním platenia

nájomného. Takýto názor odvolacieho súdu nie je správny, keďže z

je zrejmé, že nájomné pokiaľ ide o nájom bytu bude stanovené v súlade s osobitným cenovým

predpisom, v žiadnom prípade však nesankcionuje porušovanie tejto povinnosti tým, že

v takom prípade nie je nájomca povinný platiť nájomné vôbec. Taktiež nie je správne tvrdenie

odvolacieho súdu, že od 1.7.2006 do podania výpovede z nájmu zo 4.12.2006 nebola splnená

podmienka neplatenia nájomného po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Tento záver odvolacieho

súdu je absurdný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ide jednak o inú vadu konania

v tejto časti, ako aj o nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nesúhlasil ani

s právnym názorom odvolacieho súdu, že pre platnosť dohody o odovzdaní a prevzatí bytu

nevyžadoval kvalifikovanú písomnú formu a že sa teda mohla platne

uzavrieť aj ústne či konkludentne. Bolo by to možné len za predpokladu, že došlo medzi jej

účastníkmi k zmluvnému konsenzu o jej obsahu, t.j. o podstatných náležitostiach takejto

dohody. Taktiež pokiaľ ide o záver odvolacieho súdu, že o uzavretí dohôd svedčí aj faktický

stav, že žalobcovia predmetné byty užívajú od roku 1982, resp. 1988, tento právny záver

odvolací súd len skonštatoval, pričom v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie.

Skutočnosti uvedené v tomto bode dovolania sú dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia

Nakoľko z dôvodu extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi

a skutkovými zisteniami odvolacieho súdu bola žalovanému odňatá možnosť pred súdom

konať. Namieta aj nesprávne právne posúdenie odvolacím súdom v otázke, že predmetné

konanie nezasahuje do majetkovej sféry úpadcu a teda nejde o spor v zmysle § 47 ods. 1 a 4

. Totižto predmetom tohto súdneho konania je neplatnosť výpovedí z nájmu bytov, ktoré

sú zapísané v konkurznej podstate úpadcu – spoločnosti J. spol. s r.o. – už z tejto samotnej

skutočnosti vyplýva, že nepochybne ide o spor týkajúci sa majetku podliehajúcemu konkurzu

patriaceho úpadcu a teda ide o spor v zmysle a . Skutočnosti uvedené

v tomto bode dovolania sú dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm.c/

, t.j., že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ

ďalej namietal, že výrok napadnutého rozsudku je nevykonateľný, nakoľko v ňom vôbec nie

sú uvedené špecifické údaje rozsudku, ktorý mal byť týmto napadnutým rozsudkom

potvrdený, odvolací súd vo výroku napadnutého rozsudku tiež opravil zrejmú chybu v písaní

prvostupňového rozsudku, na čo je však v zmysle oprávnený súd, ktorý túto

chybu v písaní urobil, napadnutý rozsudok nie je v súlade s ustanovením

podpísaný predsedom súdu a odvolací súd vydal napadnutý rozsudok bez nariadenia

pojednávania, hoci je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nepochybné, že

v odvolacom konaní bolo potrebné doplniť dokazovanie a teda nariadiť pojednávanie.

Navrhol zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a žalobný návrh žalobcov v celom rozsahu

zamietnuť, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.

Žalobcovia vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno

napadnúť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je

prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej ( ) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ). V danom prípade

dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky niektorého z uvedených

rozsudkov, preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

6

dovolania podľa , ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním napadnúť aj

rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pre záver o existencii

niektorej z uvedených procesných vád nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka o tom,

že v konaní došlo k jednej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Žalovaný vady konania v zmysle až e/ a nenamietal

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta existencia vady konania v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný postup

súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

K odňatiu možnosti žalovaného pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

že z dôvodov existencie extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi a skutkovými

zisteniami odvolacieho súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a teda

z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia riadne

a presvedčivo odôvodniť rozsudok ako aj z dôvodu porušenia práva žalovaného ako účastníka

konania na spravodlivé súdne konanie, t.j. z dôvodu že napadnutým rozsudkom krajský súd

odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Na námietku dovolateľa spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov

nižších súdov, či nedostatočne zisteného skutkového stavu veci – v tomto smere bol Najvyšší

súd viazaný ako rozsahom, tak i obsahom podaného dovolania – možno uviesť len to, že

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm.a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemožno úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa, tak ani prieskumom nimi vykonaného dokazovania.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

ktorý by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z omedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ustanovenia , in fine (Arg. „dokazovanie však nevykonáva“). Teda nejde

o vadu konania v zmysle a konaním nižších súdov nebola žalovanému odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Rovnako je na tomto mieste potrebné uviesť, že procesnú vadu konania v zmysle

nezakladá ani to, pokiaľ súdy svoje rozhodnutie založili na neúplných

skutkových zisteniach. Nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne

nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm.b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu

prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce

relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,

sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda

konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté

procesnou vadou v zmysle (dovolací súd napadnuté rozhodnutie

z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania

v zmysle

Žalovaný v dovolaní ďalej namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. K odňatiu možnosti dovolateľa pred súdom konať nemohli viesť ani

právne závery, na ktorých založili svoje rozhodnutia, lebo ustanovenie

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s výlučne faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože súd svojím rozhodovaním

neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo

účastníka. Či už teda súdy napadnuté rozhodnutia založili na správnom alebo nesprávnom

právnom posúdení veci (dovolací súd rozhodnutia z tohto aspektu neposudzoval), neodňali

tým žalovanému možnosť pred súdom konať ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanému nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,

9

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobcom ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalobcom 1/ až 15/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová