Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/12/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. B., bývajúceho v R.,

zastúpeného JUDr. L. J., advokátom v R., proti žalovanej M. Š., bývajúcej v R., zastúpenej

JUDr. J. P., advokátom v D., o zaplatenie 467 500,-- Sk (15 518,16 eur) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. , o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. mája

2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. mája 2008 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 10. novembra 2005, č.k. -81 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 467 500,-- Sk s 9 % úrokom z omeškania zo sumy

467 500,-- Sk od 21. októbra 2004 do zaplatenia. Vo zvyšku konanie zastavil. Žalobcovi priznal

náhradu trov konania vo výške 62 575,-- Sk. Mal za preukázané, že účastníci konania

1. decembra 1999 uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 500 000,-- Sk na dobu neurčitú

a 30. mája 2000 ďalšiu zmluvu o pôžičke na sumu 750 000,-- Sk tiež na dobu neurčitú.

V zmluvách si dohodli 4 % a 3 % mesačné úroky z požičaných súm (označené ako

„provízia“) so splatnosťou 20 dní po uplynutí bežného mesiaca s tým, že s poslednou

províziou sa zaplatí aj istina. Žalovaná uhrádzala od uzavretia zmlúv do októbra 2003. Súd sa

nestotožnil s námietkou premlčania vznesenou žalovanou, pretože ide o zmluvu bez dohodnutého

času plnenia, a teda premlčacia lehota začína plynúť deň po poskytnutí peňažných prostriedkov.

Podľa súdu premlčacia doba ani nezačala plynúť. Rovnako sa nestotožnil s jej námietkou, že

výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu je výška úrokov limitovaná

jedine tým, že nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, úroky 48 % p.a. z 500 000,-- Sk a 36 %

p.a. zo sumy 750 000,-- Sk v zmysle judikatúry nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná

neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala zaplatenie istiny v sume 1 250 000,-- Sk v októbri

2003, pričom čiastku 500 000,-- Sk mala vrátiť prostredníctvom manželky žalobcu (A. B.), ktorá

toto vo svojej svedeckej výpovedi nepotvrdila. Žalovaná suma predstavuje vyčíslené úroky za

mesiace november 2003 až september 2004, súd zároveň priznal úroky z omeškania. Vo zvyšnej

časti na základe späťvzatia konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 2. mája 2006, sp.zn. zmenil rozsudok

prvostupňového súdu vo výroku, ktorým vyhovel návrhu žalobcu tak, že návrh zamietol.

Vo výroku zastavenia konania ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Žalobcovi

uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 111 558,-- Sk. Zmluvu posúdil

ako absolútne neplatnú podľa § 51 O.z., keďže svojím obsahom odporuje účelu a obsahu

zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 19. septembra 2007, sp.zn.

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel

k záveru, že skutkové zistenie, na základe ktorého odvolací súd vec právne posúdil, nebolo

v odvolacom konaní podložené akýmkoľvek dôkazom. Odvolací súd tak k odlišným

skutkovým zisteniam dospel len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Podanie správy predsedom senátu alebo povereným členom senátu

o doterajšom priebehu konania, čo je povinnosť odvolacieho súdu ( ), vyjadrenie

žalovanej, právnych zástupcov účastníkov a prednesy ich návrhov nemožno považovať

za opakovanie, respektíve doplnenie dokazovania v zmysle

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. mája 2008 sp.zn. v novom konaní

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrhu žalobcu vyhovel zmenil tak, že návrh

žalobcu zamietol. Výrok o zastavení konania rozsudku prvostupňového súdu zostal

nedotknutý. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v sume 124 549,-- Sk.

Po zrušujúcom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolací súd opätovne

preskúmal vec v rozsahu mu danom ustanovením a po doplnení

dokazovania oboznámením sa so zmluvami o poskytnutí finančných prostriedkov

z 1. decembra 1999 a 30. mája 2000 (č.l. 31, 32, 33, 36, 37 spisu), zmluvou o pôžičke

z č.l. 40, 41 a 42 spisu, ako i s vyjadreniami účastníkov na pojednávaní pred prvostupňovým

súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pochybil, keď i napriek tvrdeniu

žalobcu o uzavretí tzv. nepomenovaných zmlúv posudzoval jeho nárok ako dohodnuté úroky pri

peňažnej pôžičke podľa § 658 ods. 1 O.z. Žalobca jasne špecifikoval svoj návrh, keď sa

jednoznačne domáhal nároku podľa nepomenovaných zmlúv podľa § 51 O.z., ktoré nemožno

stotožňovať so zmluvou o pôžičke podľa § 657 O.z. Dospel k záveru, že uvedené zmluvy sú

v zmysle § 39 O.z. neplatné, lebo ich účelom bolo obísť zákon v časti upravujúcej zmluvu

o pôžičke (§ 657 a 658 O.z.). Ak žalovaná v priebehu konania z opatrnosti vzniesla námietku

premlčania, vzhľadom na neplatnosť zmlúv ju súd považoval za bezpredmetnú. O trovách

konania súd rozhodol podľa a

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet žalobcu generálny

prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie rozhodnutie. Namietal, že rozsudkom krajského súdu

boli porušené ustanovenia až 3 , , O.z., O.z.,

O.z., § 657 a 658 O.z. Vytkol odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1

písm. c/ ), keď len samotným poukazom na dohodu účastníkov zmluvného vzťahu

o provízii uzatvorenej podľa § 51 O.z. za poskytnutie finančných prostriedkov negoval celé

zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zodpovedajúce svojím obsahom zmluve

o pôžičke podľa § 657 O.z., pričom nepostupoval v súlade s § 491 ods. 2 O.z., v rámci

postupu ktorého mohol a mal posúdiť výšku uplatnených provízií ako úrokov za pôžičku

(§ 658 O.z.) z hľadiska ich primeranosti vo vzťahu k dobrým mravom. Odvolací súd tiež

zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f

ods. 1 písm. b/ ), pretože z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a právnymi

závermi, ku ktorým dospel. Rozhodnutie je tak nepreskúmateľné. Najmä z neho nie je zrejmé,

aký je vplyv dohodnutých provízií na platnosť celých zmlúv o poskytnutí finančných

prostriedkov.

Žalovaná sa vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu stotožnila

so závermi odvolacieho súdu, ktoré považuje za dostatočne odôvodnené. Navrhla mimoriadne

dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu účastníka konania ( a

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto

ustanovenia vyjadrili.

Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Odvolací súd po tom, ako mu vec bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky vrátená

na ďalšie konanie vo veci, nerešpektoval rozhodnutie dovolacieho súdu. Na odvolacom

pojednávaní konanom 15. mája 2008 len za prítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu

(žalobca a jeho právny zástupca sa ospravedlnili a dali súhlas na prejednanie veci v ich

neprítomnosti) oboznámil podstatný obsah spisu, najmä napadnutý rozsudok z č.l. 89-99,

zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov z č.l. 3, 31, 32, 36, zmluvu o pôžičke

z č.l. 40-41, originály zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov a zmluvy o pôžičke

z prílohovej obálky č.l. 42, zápisnice z pojednávania pred prvostupňovým súdom z č.l. 55-58,

bol vypočutý právny zástupca žalovanej a žalovaná. Následne bol vyhlásený rozsudok.

Odvolací súd opätovne dospel k skutkovému a následne aj právnemu záveru opačnému

voči tomu, ktorý na základe vykonaného dokazovania zaujal prvostupňový súd, bez toho, že

by vykonal vlastné dokazovanie. Oprel sa o už existujúci spisový materiál a o vyjadrenia

žalovanej a jej právneho zástupcu. Tieto úkony však nie sú ani opakovaním a už vôbec nie

doplnením dokazovania vykonaného už prvostupňovým súdom v zmysle , ale len

prehodnotením dôkazov, ktoré, v rozpore so zásadou ústnosti a priamosti občianskeho

súdneho konania, neboli vykonané pred odvolacím súdom. V tomto prípade nepostačuje, že

účastníci mali možnosť sa k dôkazom vykonaným v prvostupňovom konaní vyjadriť,

prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd svojím

rozhodnutím zakladá právne hodnotenie veci na základe nového skutkového stavu, a preto je

povinný vykonať dokazovanie v rozsahu, z ktorého je možné tento nový skutkový stav

vyvodiť.

Svojím postupom odvolací súd opätovne zaťažil konanie inou vadou, pričom už len

existencia takejto vady má za následok, že rozhodnutie vo veci vydané v takomto konaní je

nutné pokladať za nesprávne ( ).

Na základe vlastného odvolacieho konania nie je možné posúdiť správnosť zisteného

skutkového stavu, pretože sa opiera výlučne o zhrnutie dôkazov vykonaných v konaní pred

súdom prvého stupňa. Následne nemožno ani posúdiť, či tento právny záver, ku ktorému dospel,

je alebo nie je správny, preto sa dovolací súd nezaoberal námietkou nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) obsiahnutou v mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky.

S ohľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel mimoriadnemu

dovolaniu ako dôvodne podanému a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ), pretože bol vydaný v konaní postihnutom

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová