Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/79/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S. G., bytom P.,

zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v P., proti ţalovanému Krajskému

riaditeľstvu policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom

v Prešove, Pionierska 33, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného

z 21. januára 2009, č. p. KRP-239/DI-2-2008 o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 24. novembra 2009, č. k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 24. novembra 2009, č. k. -21 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a

n a ď a l š i e k o n a n i e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu [§ 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti

postupu a rozhodnutia ţalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené

rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva

policajného zboru v Prešove z 12. novembra 2008, č. p. ORP-P-839/DI-3/2008. Rozhodnutie

odôvodnil tým, ţe z predloţeného priestupkového spisu vyplýva, ţe ţalobca

20. septembra 2008 o 19:33 hod. na ulici Šafárikovej v smere jazdy od ulice Duklianskej

k ulici Holého v Prešove viedol motorové vozidlo BMW evidenčné číslo X., kde pri

predchádzaní motorového vozidla VW Passat evidenčné číslo X., ktoré viedol Ing. K. P.,

narazil pravým spätným zrkadlom do ľavého spätného zrkadla motorového vozidla. Po

uvedenom náraze ţalobca s vozidlom na mieste nezastavil. Pri dopravnej nehode na

motorovom vozidle Ing. K. P. vznikla škoda vo výške pribliţne 8.000,- Sk. Súd ďalej

v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol obsah odôvodnenia obidvoch rozhodnutí

správnych orgánov, obsah procesných úkonov účastníkov konania a odôvodnenie svojho

rozhodnutia ukončil so stotoţnením sa so záverom správnych orgánov, ţe v predmetnom

konaní bolo preukázané, ţe ţalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku upravenú v § 22

ods. 1 písm. d/ a l/ o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

aj len „“ alebo „zákon o priestupkoch“) v spojení s ustanoveniami

ods. 2 písm. c/, § 50 písm. a/, § 51 ods. 2 písm. f/ a § 51 ods. 3 písm. a/, b/, c/ zákona č.

o premávke na podzemných komunikáciách v znení neskorších predpisov

účinného do 31. januára 2009 (ďalej len „“). Rovnako ako správne

orgány, ani krajský súd neuveril ţalobcovi, ţe nevedel o tom, ţe spôsobil dopravnú nehodu.

Tvrdenia ţalobcu povaţoval za nepresvedčivé, rozporuplné, čo jednoznačne vyplýva

z listinných dôkazov citovaných v odôvodnení rozhodnutia. Tieţ povaţoval za nepochybné,

ţe vlastníkom motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda nie je vodič Ing. K. P.

ako fyzická osoba, ale právnická osoba, obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným C., a ţe

sám ţalobca priznal zodpovednosť za spôsobenú škodu nahlásením poistnej udalosti

v poisťovacej spoločnosti K., a. s..

Krajský súd skonštatoval, ţe vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu, závery správnych orgánov sú logické a dôkazné prostriedky boli získané

zákonným spôsobom. Ţalobca nedbanlivostným konaním podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov naplnil skutkové podstaty

priestupkov tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho

orgánu. Krajský súd poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej

značky a spisovej značky pojednávajúce o rozsahu

preskúmavacej povinnosti súdu, dokazovaní a hodnotení dôkazov.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na ustanovenie

tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný

aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá na náhradu trov konania nárok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského sudu zrušil a vec vrátil na nové konanie

a rozhodnutie alebo, aby tento rozsudok zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec

mu vracia na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si tieţ náhradu trov konania.

V odôvodnení odvolania vytýkal krajskému súdu, ţe neúplne zistil skutkový stav veci,

pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ţe rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov, a ţe ţalobca o dopravnej nehode nevedel, nezaregistroval ju a neboli naplnené

všetky znaky skutkovej podstaty priestupkov, z ktorých bol ţalobca uznaný vinným.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ţalobca videl v tom,

ţe krajský súd vôbec nevysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie,

akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy. Poukázal

na to, ţe odôvodnenie rozsudku krajského súdu rozhodne nie je presvedčivé a ţalobca ako

občan sa z neho vôbec nedozvedel, z akého dôvodu bola jeho ţaloba zamietnutá a prečo

krajský súd nevzal do úvahy ním uvádzané argumenty. Opísaním ţaloby, vyjadrenia k ţalobe

a spisového materiálu správneho orgánu, nie je naplnený zákon o presvedčivosti odôvodnenia

a preskúmateľnosti rozhodnutia.

Ţalobca opäť poukázal na skutočnosť, ţe nehodu, ku ktorej malo dôjsť, vôbec

nezaregistroval, riadne svoje vozidlo zaparkoval na K. ulici v Prešove pred svojím domom,

z ktorého dôvodu neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku uvedené v § 22

ods. 1 písm. d/ o priestupkoch, najmä subjektívna stránka priestupku.

Pokiaľ totiţ ţalobca o dopravnej nehode vôbec nevedel, nezaregistroval ju, nemôţe byť

u neho daný úmysel ani nedbanlivosť v tom, ţe bezodkladne po dopravnej nehode nezastavil,

resp. nesplnil ďalšie povinnosti uloţené osobitným predpisom. Pokiaľ by ţalobca o dopravnej

nehode vedel, bol by prirodzene svoje motorové vozidlo zastavil, dopravnú nehodu nahlásil

príslušným orgánom a s poškodeným sa dohodol o náhrade škody. Vzhľadom na uvedené nie

je moţné na tento prípad aplikovať ustanovenie o nevedomej nedbanlivosti, v dôsledku čoho

nie je naplnená subjektívna stránka priestupku, pričom bez naplnenia čo i len jedného znaku

skutkovej podstaty priestupku, nemôţe byť skutok priestupkom.

Vytýkal krajskému súdu, ţe v odôvodnení rozhodnutia len uviedol, ţe „ţalobca svojím

nedbanlivostným konaním podľa o priestupkoch

v znení neskorších predpisov naplnil skutkové podstaty priestupkov, avšak ţiadnym

spôsobom neodôvodnil, prečo odmietol argumentáciu ţalobcu o tom, ţe na tento prípad

nie je moţné aplikovať ustanovenie o nevedomej nedbanlivosti. Ţalobca nehodu

nezaregistroval, nakoľko bočné zrkadlo nemal nijakým spôsobom pootočené, z čoho by si bol

všimol, ţe zrejme došlo k stretu s iným motorovým vozidlom. Skutočnosť, ţe ţalobca počul

nejaký zvuk pri predchádzaní, neznamená automaticky vedomosť o dopravnej nehode.

Nesprávny je aj záver ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, ţe ţalobca tým,

ţe nahlásil následne škodu príslušnej poisťovni uznal svoju vinu, a to predovšetkým

aj vzhľadom na to, ako opísal dopravnú nehodu v hlásení poisťovni K., a. s.Ţalobca a Ing. K.

P., konateľ obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o. (poškodeného), sa vzájomne poznajú,

rokovali spolu, dohodli sa o náhrade škody, a to tak, ţe pre jednoduché vyriešenie celej

záleţitosti sa oprava realizovala cez poisťovňu ţalobcu, ktorý mal v poisťovni zmluvne

dohodnutú niţšiu spoluúčasť. Pokiaľ by vedel, ţe mu to priťaţí v priestupkovom konaní,

pripadne súdnom konaní, zrejme by nebol k poškodenému (C., spol. s r. o.) taký ústretový.

Krajský súd sa ďalej podľa ţalobcu nevysporiadal ani s ďalšou jeho argumentáciou

o tom, prečo nemohol porušiť jednotlivé ustanovenia Ţalobca

nemohol porušiť ust. , nakoľko dopravnú nehodu

ani nezaregistroval, nevedel o tom, ţe došlo k stretu zrkadiel vodičov. Ako uţ uviedol, pokiaľ

by to zaregistroval, určite by bol vozidlo bezodkladne zastavil. Nemohol tieţ porušiť ust. § 51

ods. 2 písm. f/ Z. z,, nakoľko o dopravnej nehode vôbec nevedel. Keďţe

osobné motorové vozidlo zn. VW Passat EČV: X. bolo vlastníctvom obchodnej spoločnosti

C., spol. s r. o., so sídlom P., IČO X., upozornil na to, ţe sa dohodol na náhrade škody cez

poisťovňu s Ing. K. P., ktorý je podľa výpisu z obchodného registra konateľom tejto

obchodnej spoločnosti, z čoho moţno mať za to, ţe splnil povinnosť podľa § 51 ods. 2

písm. f/ Podľa ţalobcu nemohol porušiť ani ustanovenie

písm. a/, b/, c/ , nakoľko aj keby vedel priamo na mieste, ţe spôsobil

dopravnú nehodu, toto zákonné ustanovenie ukladá povinnosti účastníkovi dopravnej nehody

len vtedy, ak spôsobená škoda presahuje desaťnásobok minimálnej mzdy podľa osobitného

predpisu, pričom priamo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného vyplýva,

ţe na vozidle obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o. vznikla škoda vo výške cca 8.000,- Sk

(265,56 Eur). Pritom poukázal na to, ţe aplikácia tohto zákonného ustanovenia je na mieste

v tom prípade, ak sa účastníci dopravnej nehody nedohodnú inak. Ţalovaný mal za to, ţe

účastníci dopravnej nehody sa nedohodli inak, z ktorého dôvodu mal ţalobca nahlásiť

dopravnú nehodu polícii. Ţalobca však o dopravnej nehode vôbec nevedel a keď sa o nej

dozvedel, ihneď sa dohodol s konateľom poškodenej obchodnej spoločnosti C., spol. s r. o.

(Ing. P.) o náhrade škody, ktoré konanie jednoznačne vylučuje aplikáciu § 51 ods. 3 písm. a/,

b/, c/ ako aj

Ţalobca na pojednávaní navrhoval vypočuť Ing. K. P., ktorý riadil osobné motorové

vozidlo zn. VW Passat EČV: X., a to práve ku skutočnosti, či keď sa ţalobca a Ing. K. P.

stretli na vzájomnom rokovaní o náhrade škody, ţalobca vôbec vedel o dopravnej nehode

a následne či sa ţalobca s Ing. K. P. dohodol o náhrade škody, čím by bola vylúčená aplikácia

a Krajský súd však v odôvodnení rozsudku

opomenul, ţe ţalobca navrhoval takýto dôkaz, ani sa nijako nevysporiadal s tým, z akého

dôvodu ţalobcov návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka nevykonal.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca vo svojom odvolaní opakuje

námietky, ku ktorým sa uţ správne orgány vyjadrili a preto nemá dôvod nanovo sa k nim

vyjadrovať. Navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Pre spresnenie poukázal na záznam

o podaní vysvetlenia ţalobcom z 25. septembra 2008 v ktorom potvrdil, ţe v ranných

hodinách mu jeho syn prišiel oznámiť, ţe má poškodené pravé spätné zrkadlo, na ktorom

chýba kryt. Je nepochybné, ţe kryt zo zrkadla ţalobcu sa našiel na mieste blízko dopravnej

nehody. Ţalobca pritom priznal, ţe pri predchádzaní mohlo dôjsť ku kontaktu vozidiel.

Z priebehu konania o priestupku vyplynulo, ţe ţalobca počul zvuk počas predchádzania

vozidla zn. VW Passat, avšak vyhodnotil ho nesprávne. Ţalobcom tvrdená okolnosť hodenia

kameňa bola vyvrátená konkrétnymi dôkazmi. Podľa ţalovaného stret vozidiel spätnými

zrkadlami, pri ktorom dôjde k zlomeniu jedného a strate krytu druhého zrkadla je udalosť,

ktorá sa dala zistiť a na ktorú mal vodič reagovať zastavením vozidla.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia

pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého

stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závaţné procesné pochybenie

ako aj pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti

druhej hlavy (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý

rozsudok krajského súdu) je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve teda nie je nahradzovať činnosť správnych

orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy.

Výnimku z tejto zásady tvorí ustanovenie , podľa ktorého

ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci

vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov

(§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia

nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať

zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym

orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.

Poţiadavka „plnej jurisdikcie“ upravená v sa v zmysle Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzťahuje na veci tzv. súkromno-právnej povahy

zodpovedajúce ustanoveniu a vecí správnych sankcií (priestupky, správne

delikty fyzických osôb - podnikateľov a správne delikty právnických osôb).

Ak správny orgán rozhodol vo veciach uvedených v

(občianskoprávnych, pracovných, rodinných či obchodných alebo rozhodol o uloţení

sankcie), pretoţe podľa zákona má právomoc v takých veciach rozhodovať, súd nie je viazaný

skutkovým stavom zisteným správnym orgánom, teda skutkovým stavom, z ktorého

vychádzal vo svojom rozhodnutí správny orgán. Skutkový stav uzatvorí súd sám pred svojím

rozhodnutím vo veci, a to buď na základe zistení, z ktorých vychádzal správny orgán, alebo

na základe opätovného vykonania dôkazov, ktoré uţ vykonal aj správny orgán. Súd však

môţe vykonať nanovo dokazovanie podľa druhej hlavy piatej časti . Dôvod, pre ktorý súd

vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, by mal vyplývať z dôvodovej časti jeho

rozhodnutia. Tieto skutkové zistenia musia vyplývať z logického hodnotenia tých dôkazov,

ktoré vykonal správny orgán, pričom súd ich hodnotí podľa , ako by ich bol

vykonal sám. Rovnako by mal súd zdôvodniť potrebu opätovného vykonania jednotlivého

dôkazu uţ vykonaného správnym orgánom.

Dokazovaním v správnom súdnictve nie je hodnotenie obsahu spisu administratívneho

orgánu správnym súdom.

Nedodrţaním uvedeného postupu je účastníkom konania odňatá moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva.

Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť

súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia

a znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho

porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo a aj právne argumentovať proti

rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva

na spravodlivé súdne konanie.

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať

kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia

obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli

k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu

a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudky ESĽP Ruiz Torija v. Španielsko

z 09.12.1994, či García Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999).

Krajský súd z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzal, čím

sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. V odôvodnení

rozhodnutia len skonštatoval, ţe rovnako ako správne orgány neuveril ţalobcovi, ţe nevedel

o tom, ţe spôsobil dopravnú nehodu a ţe tvrdenia ţalobcu povaţoval za nepresvedčivé,

rozporuplné, čo jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov citovaných v odôvodnení

rozhodnutia a ţe ţalobca priznal zodpovednosť za spôsobenú škodu nahlásením poistnej

udalosti v poisťovacej spoločnosti K., a.s.

Krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami,

ktoré uplatnil ţalobca v ţalobe a to najmä s tvrdením, ţe nehodu, ku ktorej malo dôjsť, vôbec

nezaregistroval, z ktorého dôvodu neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty

priestupku uvedené v o priestupkoch, najmä

subjektívna stránka priestupku a neuviedol, prečo nevykonal ţalobcom navrhnutý dôkaz

- vypočutie svedka za účelom, prečo následne nahlásil škodu príslušnej poisťovni, čím však

neuznal svoju vinu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z týchto dôvodov odvolaním

napadnutý rozsudok krajského súdu musel s poukazom na § 212 ods. 3 a podľa § 221 ods. 1

písm. f/ v spojení s veta druhá zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie ( ). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach

podanej ţaloby, dôsledne sa vysporiada s námietkami ţalobcu a znova o ţalobe rozhodne

a svoje rozhodnutie riadne odôvodní, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

( ).

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov tohto konania

( v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková