Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/26/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej

veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti B., s. r. o., so sídlom v R., zastúpenej Mgr. A. A.,

advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/224/7959-73577/2009/992128-r zo dňa 27. júla 2009, na odvolanie ţalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -54 zo dňa 23. februára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre,

č. k. -54 zo dňa 23. februára 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala

preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/224/7959-73577/2009/992128-r zo dňa

27. júla 2009. Týmto rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne proti dodatočnému

platobnému výmeru Daňového úradu Komárno č. /Bern zo dňa

10. februára 2009, ktorým správca dane nepriznal ţalobkyni nadmerný odpočet dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 9.698,03

eura s odôvodnením, ţe ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri preukazovaní skutočností

dodania tovaru od dodávateľa obchodnej spoločnosti P., s.r.o., a preto jej nevzniklo právo na

odpočítanie dane.

Krajský súd v Nitre posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom

rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1 písm. a/, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, § 51ods. 1

písm. a/ a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a dospel k záveru, ţe ţalovaný sa s námietkami

ţalobkyne vyporiadal dôsledne, vykonal rozsiahle dokazovanie z ktorého vyplynulo,

ţe v prípade faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou P., s.r.o., č. 2007/151, č. 2007/152,

č. 2007/159, č. 2007/161 a č. 2007/163 išlo o dodávky od obchodnej spoločnosti E., s.r.o.,

ktoré dodávky ţalobkyňa preukázať nevedela, a preto ţalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno

v zmysle o správe daní a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“). Samotná skutočnosť existencie

účtovných dokladov na predmetný tovar (guľatinu), neznamená, ţe tento tovar bol aj dodaný,

keďţe nebol preukázaný pôvod tohto tovaru, nebolo moţné identifikovať spoločnosť, ktorá

tento tovar dodala a tieţ nebolo moţné ani preveriť prepravcu tohto tovaru. Podľa názoru

krajského súdu ţalobkyňa porušila ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, pretoţe nebolo

preukázané, ţe predmetný tovar dodala spoločnosť P., s.r.o.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, ţe neúspešnej

ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa ţiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,

ţe zruší ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Ţalobkyňa namietala, ţe sa riadila základným pravidlom fungovania dane z pridanej hodnoty

v daňovom systéme Európskej únie (ďalej aj „EU“), ktoré je zakotvené v ustanovení § 49

ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Uviedla, ţe si odpočítala daň, ktorá sa vzťahovala k dodávkam

dreva – guľatiny, ktoré zakúpila od obchodnej spoločnosti P., s. r. o., pričom tieto dodávky

boli fakturované nespochybniteľnými faktúrami č. 2007/151, č. 2007/152, č. 2007/159, č.

2007/161 a č. 2007/163 a dokladmi o ich zaplatení v hotovosti do rúk J. P., konateľa uvedenej

obchodnej spoločnosti. Uviedla, ţe zo svojej pozície kupujúceho na určitom stupni

dodávateľského reťazca sa nemohla dostať k informáciám, ku ktorým dospel správny orgán,

ktoré zisťovanie mu časovo trvalo cca 14 mesiacov a ţe zákon o DPH platiteľovi neukladá

ţiadnym spôsobom preverovať obchodných partnerov. Poukazovala na to, ţe

rozsudkami Európskeho súdneho dvora boli riešené rovnaké prípady, ktoré môţu mať rôzne

následky, ale nikdy nie zmarenie základného pravidla systému DPH, podľa ktorého sa daňové

bremeno uplatňuje samostatne a nezávisle v kaţdej fáze výrobného alebo distribučného

procesu. Ďalej namietla, ţe tak správne orgány ako aj krajský súd nepripustili dôkazy

ponúkané ţalobkyňou, pričom vzájomná súvislosť medzi nákupom suroviny a produkciou

výroby je najzákladnejší vzťah z ktorého moţno logiku veci usúdiť. Ţalobkyňa zastáva názor,

ţe splnila všetky zákonné predpoklady a odpočet dane a nič viac v tejto veci nemohla

vykonať. Skutočnosť, ţe dodaný tovar bol pouţitý na účely podnikania preukazujú vykázané

trţby, ktoré výlučne pochádzajú z jej hlavnej činnosti – piliarska výroba, daň bola voči

ţalobkyni uplatnená platiteľom spoločnosťou P., s.r.o. Všetky ostatné fakty ku ktorým dospel

správca dane v rámci dokazovania z pohľadu splnenia zákonných predpokladov na

odpočítanie dane nemôţu byť hodnotené pre ţalobkyňu ako rozhodujúce, lebo k týmto

informáciám sa ţalobkyňa nemôţe dostať a pokiaľ by aj vedela kto bol predchádzajúcim

dodávateľom obchodného reťazca, nemohla vedieť o povahe týchto dodávateľsko-

odberateľských vzťahov. Uviedla, ţe moţný podvod v niektorej fáze dodávateľského reťazca

zatiaľ nie je jednoznačne preukázaný, pretoţe správca dane poukázal iba na fakty, ţe

spoločnosť E., s. r. o., ktorá mala byť dodávateľom pre spoločnosť P., s.r.o. je nekontaktná,

nesídli na adrese označenej ako jej sídlo, pôvod dreva dokladovala dokladmi bez čísla

a identifikačným údajom bez ciachy, nie je vedená v zozname vlastníkov

a obhospodarovateľov lesa, EVČ vozidla, ktorým sa guľatina preváţala a ktoré bolo uvedené

na dodacom liste nepatrí nákladnému ťahaču s hydraulickou rukou VOLVO FH 12, ale

osobnému vozidlu Škoda Felícia, drţiteľom ktorého je fyzická osoba. Ţalobkyňa opakovane

tvrdila, ţe nemala ţiaden kontakt so subjektmi, ktoré boli predchádzajúcimi dodávateľmi na

inom mieste v dodávateľskom reťazci, ani s prepravnou firmou, ktorá prepravu

zabezpečovala, pretoţe dodávka tovaru bol dohodnutá výlučne so spoločnosťou P., s. r. o.

vrátane dopravy aţ po vyloţenie guľatiny na mieste jej prevádzky v K. - časť N. Ţalobkyňa

ďalej poukazovala na to, ţe krajský súd nezohľadnil rozsudky Európskeho súdneho dvora

v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a v spojených veciach C-439/04 a C-

440/04.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2010 na odvolanie ţalobkyne

uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu a navrhol preto

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, ţe sa v plnom rozsahu pridrţiava

písomného vyjadrenia zo dňa 27.10.2009, ktoré bolo zaslané k ţalobe, keďţe odvolanie

neobsahuje ţiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa ţalovaný uţ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania

( prvá veta a ), odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobkyne nie je moţné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. I/224/7959-73577/2009/992128-r zo dňa 27. júla 2007, ktorým ţalovaný

potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Komárno č. /Bern

zo dňa 10.02.2009, ktorým správca dane nepriznal ţalobkyni nadmerný odpočet dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 9.698,03 eura.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti,

ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle

zásady súčinnosti ( ) správca dane postupuje v daňovom

konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie

je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3

), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada

na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (

Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva

a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3

).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako

platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného

administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe ţalobkyňa v konaní nepredloţila

relevantný dôkaz o tom, ţe skutočne došlo k dodávke tovaru – 841,98 m³ drevnej hmoty

(guľatiny) deklarovanej faktúrami č. 07286 (inter. č. 2007/151) zo dňa 08.08.2007, č. 07287

(inter. č. 2007/152) zo dňa 16.08.2007, č. 07288 (inter. č. 2007/159) zo dňa 22.08.2007,

č. 07289 (inter. č. 2007/161) zo dňa 24.08.2007, č. 07290 (inter. č. 2007/163) zo dňa

31.08.2007 vystavené dodávateľom obchodnou spoločnosťou P., s. r. o. čím nebola splnená

podmienka pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Ďalej z obsahu

pripojeného administratívneho spisu, konkrétne z dokladov o pôvode dreva pripojených

k označeným faktúram mal najvyšší súd za preukázané, ţe z celkového mnoţstva 841,98 m³

drevnej hmoty, ktoré mala dodať spoločnosť P., s. r. o., 626,17m³ drevnej hmoty dodala pre

obchodnú spoločnosť P., s. r. o. obchodná spoločnosť E., s. r. o., so sídlom v B. Ďalej mal

najvyšší súd z obsahu administratívneho spisového materiálu za preukázané, ţe podľa šetrenia

vykonaného Daňovým úradom Bratislava I. spoločnosť E., s. r. o. nie je vyznačená na adrese

sídla spoločnosti, a nie je a ani v minulosti nebola evidovaná v evidencii spoločnosti O. H. na

Z. ul. č. X. Uvedená spoločnosť zásielky nepreberá, konateľ tejto spoločnosti M. M. je

nekontaktný a neplní si daňové povinnosti a na adrese trvalého bydliska je neznámy.

Vzhľadom k tomu, ţe táto spoločnosť deklarovala pôvod dreva dokladmi bez čísla

s identifikačným údajom ciachy OLH PD, správca dane poţiadal o súčinnosť Obvodný lesný

úrad v Martine. Podľa potvrdenia Obvodného lesného úradu v Martine, nie je spoločnosť E.,

s.r.o. evidovaná ako obhospodarovateľ lesa a ciacha OLH PD nie je na tomto lesnom úrade

registrovaná, je nejasná a je v rozpore s vyhláškou č. o vyznačovaní ťaţby

dreva, označovaní vyťaţeného dreva a dokladoch o pôvode dreva. Taktieţ podľa potvrdenia

Krajského lesného úradu v Bratislave nie je táto spoločnosť evidovaná v zozname vlastníkov

a obhospodarovateľov lesa. Z predloţených dokladov o pôvode dreva vyplýva, ţe guľatinu,

ktorej pôvod deklarovala spoločnosť E., s. r. o. mala prepravovať obchodná spoločnosť P.,

s.r.o., konkrétne vodič F. Vykonaným šetrením bolo zistené, ţe spoločnosť P., s.r.o. nemá

v predmete činnosti cestnú nákladnú dopravu, na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri

je neznáma, jej spoločník a konateľ M. V. ako i bývalý konateľ V. F. sú nekontaktní a tieţ si

neplnia daňové povinnosti. Ďalej mal z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd za

preukázané, ţe konateľ obchodnej spoločnosti P., s.r.o. J. P. uviedol, ţe obchodný vzťah

dohodol ústne, za guľatinu platil v hotovosti tak, ţe peniaze v zalepenej obálke odovzdal

vodičovi, nepozná pôvod dreva, guľatina bola priamo od spoločnosti E., s.r.o. prepravovaná

do spoločnosti ţalobkyne, pretoţe jeho spoločnosť P., s.r.o. nemá ţiadne skladovacie

priestory. Dôkazy na podporu svojich tvrdení však nepredloţil. Šetrením vykonaným

prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, ţe evidenčné číslo

vozidla T., ktorým mala byť guľatina prepravená patrí osobnému motorovému vozidlu Škoda

Felícia.

Z vyššie uvedeného je nepochybné, ţe skutočnosti uvedené v dokladoch o pôvode

dreva a tvrdenia konateľa ţalobkyne ako aj konateľa dodávateľa nezodpovedajú skutočnosti.

Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane.

V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej

uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto

súm, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet.

Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku

zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,

zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet

uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ

si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný

preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou

na faktúre.

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného,

ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými

faktúrami boli reálne uskutočnené. Ţalobkyňa v konaní okrem vyššie označených faktúr

nepredloţila ţiadne iné dôkazy o tvrdených skutočnostiach (napr. riadny doklad o pôvode

dreva) taktieţ nedostatočne identifikovala osoby, ktoré mali prepravu guľatiny uskutočniť.

Ţalobkyňa tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe

daní.

Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní namietala nedostatočne zistený skutkový stav krajským

súdom, najvyšší súd k tejto námietke dáva ţalobkyni do pozornosti, ţe v konaniach

o ţalobách ( a nasl. ) súd zásadne skúma predovšetkým dôvodnosť ţaloby, pričom

pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( veta prvá ). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré

je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( veta druhá ).

Za nevyhnutné dôkazy treba povaţovať tie, ktorých vykonanie slúţi účelu správneho

súdnictva, ktorý je stanovený v § 244. Je tomu tak preto, ţe úlohou súdu v správnom

súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,

ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení

konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne

a procesno-právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý

(s výnimkou vecí v tzv. plnej jurisdikcii - ) posudzuje iba právne otázky

napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobkyne, ţe splnila všetky

zákonné predpoklady na odpočet DPH a nič viac vykonať nemohla, keďţe bola v kontakte

len so spoločnosťou P., s.r.o., ktorá zabezpečovala aj prepravu guľatiny a nemohla sa zo

svojej pozície dostať k informáciám, ku ktorým dospel správca dane. V danom prípade bolo

rozhodujúcim, ţe konateľ spoločnosti P., s.r.o. J. P. síce priznal vlastníctvo k tovaru, dodanie

tovaru, vystavenie faktúr ako aj prijatie hotovostných úhrad, avšak tieto svoje tvrdenia

nevedel preukázať ţiadnymi dôkazmi. Nevedel preukázať pôvod dreva, ani miesto jeho

nakládky, nevedel identifikovať vodiča a uviedol nepravdivý údaj, ţe prepravu vykonalo

vozidlo s ev. č. T., patriace osobnému motorovému vozidlo Škoda Felícia vo vlastníctve

fyzickej osoby. Ţalobkyňa tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8

zákona o správe daní.

Pokiaľ ide o rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 12. januára 2006 v spojených

veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný

High Court of Justice): Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd, Bond House Systems Ltd. proti

Commissioners of Customs & Excise [1], na ktorý poukazoval ţalobca a ktorého výrok znie:

„Plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu

k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou

dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1 a článkov 4 a 5 ods. 1 Šiestej smernice

Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov

týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ

jej stanovenia, v znení smernice Rady 95/7/ES z 10. apríla 1995, ak spĺňajú objektívne

kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu

ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo

na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol

vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení

uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia,

spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, nemôže byť

ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré

predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane

vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty“,

najvyšší súd posúdil vec aj z hľadiska citovaného rozsudku, avšak dospel k záveru,

ţe citovaný rozsudok ESD sa na prejednávanú vec nevzťahuje. V prejednávanej veci

je skutkový stav jasný a nesporný. Ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe vecné plnenia

fakturované vyššie označenými faktúrami boli reálne uskutočnené, čím v konaní neuniesla

dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní

Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu teda nezistil ani takú vadu, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia ( ),

v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo

jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval

námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline

ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil

stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s

ods. 1 veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého

rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom

konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková