Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/193/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Bc. D. D., bytom vo V.,

proti žalovanej Slovenskej stavebnej inšpekcii, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta č.

8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01 021 09/210/2009-SSI

61-Ba zo 07. decembra 2009 na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach zo 07. apríla 2010, č. k. -23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo 07. apríla 2010, č. k. -23 p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov

nepriznal náhradu trov konania, nakoľko im nevzniklo právo na ich náhradu. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca podal žalobu po uplynutí prepadnej lehoty dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia žalovanej, preto postupoval podľa . Z obsahu

telefaxového podania žaloby zistil, že bolo odoslané z faxového čísla x patriaceho obchodnej

spoločnosti T., s. r. o. a krajskému súdu v Košiciach bolo doručené 11. februára 2010 o 00:41

hod.. Lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby žalobcovi uplynula 10. februára 2010 o 24:00

hod..

2

Podľa lehota je zachovaná iba vtedy, ak sa posledný deň lehoty urobí

úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Pod pojmom

orgán, ktorý má povinnosť ho doručiť podľa názoru krajského súdu možno rozumieť iba

poštu. Krajský súd poukázal aj na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. z 18. decembra 2000, v ktorom je obsiahnutý výklad

ustanovenia platného v Českej republike, ktoré je identické so znením

ustanovenia platného v Slovenskej republike.

V zmysle tohto uznesenia orgánom, ktorý má povinnosť doručiť podanie, sa podľa

ustálenej judikatúry rozumie najmä pošta (prípadne správa väznice pre osoby vo výkone

trestu alebo vo väzbe a pod.). Prevádzkovateľ telefaxového spojenia (ak nejde súčasne

o poštový úrad) však nie je orgánom, ktorý má povinnosť podanie doručiť v zmysle § 57

ods. 3 . Ak urobí účastník konania podanie súdu telefaxom, čo v súlade s ustanovením

nepochybne urobiť môže, nesie procesnú zodpovednosť za to, že pri zvolenej

forme komunikácie také podanie ako celok dôjde súdu včas, teda pred uplynutím zákonnej

lehoty. Okamih, kedy bolo také podanie vložené do telefaxového prístroja, prípadne okamih,

kedy bolo začaté jeho odosielanie na telefaxovú adresu súdu, nie je z hľadiska posúdenia

včasnosti opravného prostriedku (zachovanie zákonnej lehoty pre jeho podanie) právne

relevantné. Vzhľadom na uvedené krajský súd uzavrel, že pri podaní urobenom telefaxom

je rozhodujúci moment doručenia telefaxového podania súdu. Je nesporné, že telefaxové

podanie žalobcu (žaloba z 10. februára 2010) bolo doručené až 11. februára 2010, teda

po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od doručenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej.

Vzhľadom na uvedený právny názor krajský súd nepovažoval za potrebné skúmať, kedy došlo

k začatiu odosielania podania telefaxom, t. j. či k nemu došlo ešte 10. februára 2010 alebo

až 11. februára 2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť, nakoľko jeho podanie bolo urobené v súlade s , a .

Napadnuté rozhodnutie pokladal za nesprávne a nezákonne, pričom vadným postupom

krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu, súd mal

vykonať zodpovednejšie šetrenie o skutočnom čase urobenia (dôjdenia) podania žalobcu

na súd. Z listiny označenej ako Výpis odchádzajúcich volaní nesporne vyplýva, že podanie

žalobcu bolo urobené 10. februára 2010 v čase od 23:49:09 – 23:49:58 (skutočná dĺžka

3

„odovzdávania,, podania trvala iba 49 sekúnd) z telefónneho čísla x patriacemu tam

uvedenému adresátovi (súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza nesprávne telefónne

číslo i údaj o subjekte, ktorému patrí), čo pre správne posúdenie veci znamená, že podanie

žalobcu najneskôr o 23:49:58 hodine 10. februára 2010 došlo riadne a včas príslušnému súdu,

a preto nebol dôvod na taký postup súdu, aký vyplýva z napadnutého uznesenia. Okrem toho

na riadne zistenie a preukázanie času doručenia podania bol súd povinný porovnať aj údaje zo

svojej dokumentácie o prichádzajúcich volaniach na svoje telefónne (faxové) číslo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

v medziach podaného odvolania napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie, ktoré

mu predchádzalo ( v spojení s ), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( veta prvá ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či bola splnená procesná podmienka

pre preskúmanie rozhodnutia žalovanej v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piaty časti ,

t. j. či telefaxové podanie č. 421556999618, ktoré došlo na krajský súd 11. februára 2010

o 00:41 hodine bolo so zreteľom na ustanovenie podané v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Nesporným je, že posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby podľa

v spojení s a bol 10. február 2010. Najvyšší súd

Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom krajského súdu a s jeho odôvodnením v zmysle

, že prevádzkovateľ telefaxového spojenia nie je orgán, ktorý má povinnosť

doručiť podanie v zmysle . Ak teda žalobca podal žalobu telefaxom,

je pre posúdenie včasnosti tohto podania rozhodné, kedy došlo súdu.

Nakoľko telefaxom podaná žaloba došla na krajský súd 11. februára 2010, krajský súd

postupoval správne, keď konanie zastavil podľa z dôvodu, že žaloba bola

podaná oneskorene, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie potvrdil

podľa v spojení s posledná veta .

4

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v zmysle

zákona nepatria.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková