Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_47Ek-1398-2020.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Subarea
47Ek/1398/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Marcela R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, XXX XX V., zast. C. kancelária E.. C. E., spol. s r.o., so sídlom X. sv. C. XXX/XX, XXX XX V., A.: XX XXX XXX a E.. C. F., advokát so sídlom K. XXE, XXX XX L. proti povinnému: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, zast. advokátska kancelária Geško s. r. o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 36 740 101 o vymoženie 195 974,91 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Augustín so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žlina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 384EX 405/20, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47 Ek/1398/2020 zo dňa 09. 04. 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47 Ek/1398/2020 zo dňa 09. 04. 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 195 974,91 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/1084/2019 zo dňa 06. 02. 2020 ( ďalej len „ exekučný titul“).
2. Dňa 22. 09. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Augustín so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žlina, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 384EX 405/20.
3. Uznesením sp. zn. 47 Ek/1398/2020 zo dňa 09. 04. 2021 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol, keďže pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že skutočnosti uvádzané povinným nie súd kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia). Vyšší súdny úradník v odôvodnení uznesenia uviedol, že o žiadosti povinného o odklade v zmysle ustanovení § 61h Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor. Skutočnosť, že povinný podal trestné oznámenie nepredstavuje zákonný dôvod na odklad exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 Exekučného poriadku. Súd tiež konštatoval, že skutočnosť podania trestného oznámenia a ani prípadné trestné konanie (bez ohľadu na štádium trestného konania) nemá žiadne vplyv na prebiehajúcu exekúciu a nespôsobuje prekážku brániacu možnosti exekúciu vykonať. Povinný teda nepreukázal žiadnu takú novú skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť zastavenie exekúcie. Súd lustráciou v Súdnom Registri zistil, že povinný v základnom konaní - upomínacom konaní podal voči exekučnému titulu odpor, avšak ten bol súdom zamietnutý z dôvodu, že odpor nespĺňal náležitosti odporu a povinný (žalovaný) síce
doručil odpor súdu v zákonnej lehote, avšak tento nebol autorizovaný v súlade so zákonom. Odpor nebol podaný na určenom elektronickom formulári, ktorého použitie zákon v prípade jeho elektronického podania obligatórne vyžaduje. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne.
4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť. Povinný vo svojom návrhu uviedol viaceré skutočnosti spojené so vznikom vymáhanej pohľadávky, ktoré odôvodňujú, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Keďže tieto okolnosti nie je oprávnený skúmať súd v rámci rozhodovania v exekučnej veci, povinný dal súdu na vedomie, že na základe jeho trestného oznámenie Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín vedie vo veci vyšetrovanie pod CVS: KRP-9/2-VYS-TN-2020. Keďže povinný má obmedzený prístup do vyšetrovacieho spisu, uvádza súdu na vedomie, že dňa 31. 05. 2020 bolo na základe trestného oznámenia povinného začaté trestné stíhanie vo veci. Z dôvodu, že exekučným titulom je Platobný rozkaz 10Up/1084/2019 zo dňa 06. 02. 2020, začatie trestného stíhania vo veci je skutočnosť, ktorá po vydaní exekučného titulu, podľa názoru povinného, bráni jeho vymáhateľnosti. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že cit.: „skutočnosť podania trestného oznámenia a ani prípadné trestné konanie (bez ohľadu na štádium trestného konania) nemá žiaden vplyv na prebiehajúcu exekúciu a nespôsobuje prekážku brániacu možnosti exekúciu vykonať”. S uvedeným záverom súdu sa povinný nestotožňuje, keďže podľa jeho názoru okolnosti preukazujúce v spojitosti s exekučným titulom plnenie pochádzajúce z trestnej činnosti sú relevantným a spôsobilým dôvodom, ktorý bráni výkonu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti žiadal, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. Oprávnený uviedol, že podľa názoru povinného v sťažnosti je začatie trestného stíhania vo veci skutočnosťou, ktorá po vydaní exekučného titulu bráni jeho vymáhateľnosti. Oprávnený sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia, kde súd konštatoval, že skutočnosť podania trestného oznámenia a ani prípadné trestné konanie (bez ohľadu na štádium trestného konania) nemá žiaden vplyv na prebiehajúcu exekúciu a nespôsobuje prekážku brániacu možnosti exekúciu vykonať. Skutočnosť, že bolo podané trestné oznámenie nejako nesúvisí a nezakladá žiaden dôvod na zastavenie exekučného konania, nakoľko ide o skutočnosť, ktorá nie je kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti oprávnený doplnil, že oprávnený nie je účastníkom trestného konania, ktoré uvádza povinný vo svojej sťažnosti, a to ani len v postavení svedka. Oprávnený trvá na tom, že upriamovanie pozornosti povinného na nároky voči tretej osobe v tomto exekučnom konaní je nedôvodné a bez právneho významu vo vzťahu k pohľadávke oprávneného. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. V doplnení vyjadrenia k sťažnosti zároveň oprávnený uviedol, že vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Oprávnený sa opätovne stotožnil s odôvodnením uznesenia, kde súd konštatoval, že skutočnosť podania trestného oznámenia a ani prípadné trestné
konanie (bez ohľadu na štádium trestného konania) nemá žiaden vplyv na prebiehajúcu exekúciu a nespôsobuje prekážku brániacu možnosti exekúciu vykonať. V súvislosti s uvádzanými údajmi povinným v návrhu na zastavenie exekúcie ohľadne trestného stíhania pána Igora Matejova sa oprávnený na túto skutočnosť dopytoval pána Igora Matejova. Tento na dopyt oprávneného predložil potvrdenie Krajského riaditeľstva PZ SR z ktorého je osvedčené, že žiadne trestné stíhanie voči Igorovi Matejovovi nie je vedené. S ohľadom na uvedenú skutočnosť považuje oprávnený tvrdenia povinného ohľadom trestného stíhania osoby Igora Matejova za nemajúce oporu v realite. Oprávnený k doplneniu vyjadrenia priložil List Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne zo dňa 23. 06. 2021, z ktorého vyplýva, že voči Igorovi Matejovovi nie je vedené konanie v pôsobnosti Krajského riaditeľstva.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, pretože skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie a povinný teda súdu nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovanú v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec ešte dopĺňa:
14. Povinný podal sťažnosť, v ktorej opätovne argumentoval tým, že existujú skutočnosti spojené so vznikom vymáhanej pohľadávky, ktoré odôvodňujú, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Povinný taktiež uviedol, že na základe jeho trestného oznámenia Krajské riaditeľstvo PZ Trenčín vedie vo veci vyšetrovanie pod CVS: KRP-9/2-VYS-TN-2020 a dňa 31. 05. 2020 bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Pokiaľ ide o podané trestné oznámenie, tak ako už súd uviedol, táto skutočnosť nemá vplyv na vedenie exekúcie. Zároveň súd napriek uvedenému dopĺňa, že v konaní je viazaný len rozhodnutím príslušných orgánov (súdu) o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal (§193 CSP). Súd taktiež uvádza, že v rámci konania nebol predložený žiadny relevantný listinný dôkaz, z ktorého by vyplývali skutočnosti tvrdené povinným (skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že došlo k spáchaniu trestného činu). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda povinný tvrdí určité skutočnosti, je jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto tvrdení.
15. Súd konajúci sudcom teda konštatuje, že keďže oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a povinný neuviedol ani nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie (ani v podanej sťažnosti) žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 47 Ek/1398/2020 zo dňa 09. 04. 2021 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
16. O trovách účastníkov sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli účastníkmi uplatnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).