Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/78/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Daniely Švecovej v právnej

veci navrhovateľa I. S., bývajúceho v S., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. Z.,

advokátkou v G., proti odporkyni Z. S., bývajúcej v S., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr.

J. V., advokátom vo V., o zrušenie spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde

Galanta pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 11. marca 2008 sp. zn. , takto

r o z h o d o l

Dovolanie z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta (súd prvého stupňa) rozsudkom z 27. septembra 2007, č. k.

-411 zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k trojizbovému

druţstevnému bytu č. X nachádzajúcemu sa v S. na druhom poschodí na J. ulici X/X a za

výlučného nájomcu a člena druţstva určil navrhovateľa; odporkyni uloţil povinnosť z bytu sa

vysťahovať do 15 dní po tom, ako jej bude navrhovateľom zabezpečený náhradný byt. O

trovách konania vyslovil, ţe rozhodne samostatným uznesením. Pri rozhodovaní vychádzal z

toho, ţe účastníci sa stali nájomcami daného bytu zmluvou o nájme bytu za trvania

manţelstva, ktoré bolo rozvedené súdom prvého stupňa 29. marca 2001 (vec sp. zn. l0 C

159/00); ţe pred rozvodom opustil navrhovateľ spoločnú domácnosť z dôvodu, ţe vzťahy

medzi manţelmi neboli dobré, nie však v úmysle trvale opustiť predmetný byt; ţe

navrhovateľ platí polovicu nájomného a za sluţby spojené s uţívaním bytu. Mal tieţ za

preukázané, ţe na čas po rozvode manţelstva obidve deti účastníkov boli zverené do výchovy

matky (odporkyni), ktorá má s nimi v podobe prechodného bydliska zabezpečené bývanie

v M., kam sa odsťahovala k svojmu známemu; tu mal. syn navštevuje školu. Odporkyňa si

zaloţila ţivnosť, pričom byt, ktorý získala vo V., u ktorého bola povolená zmena účelu

uţívania, slúţi na jej podnikanie ako holičstvo – kaderníctvo. Hoci ani u odporkyne súd

prvého stupňa nezistil, ţe by predmetný byt opustila s úmyslom ďalej sa v ňom nezdrţiavať,

bol názoru, ţe tento byt potrebuje odporkyňa najmä pre účely svojej plnoletej dcéry, ktorá

navštevuje vysokú školu v Ţiline, kde býva v internáte. Poukázal aj na to, ţe maloletý syn je

naviazaný na bývanie v M. a má tu svojich priateľov, navštevuje v prípade ochorenia lekára.

Po zrušení práva spoločného nájmu bytu povaţoval určenie navrhovateľa za výlučného

nájomcu a člena druţstva ( ) za súladné s ustanovením §

705 ods. 3 , uvedúc, ţe aj pri rozhodovaní o bytovej náhrade pre

odporkyňu na záujmy maloletého syna a plnoletej dcéry účastníkov vzal zreteľ.

Krajský súd v Trnave (odvolací súd) na odvolanie odporkyne zmenil ( )

rozsudkom z 11. marca 2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zrušil

právo spoločného nájmu účastníkov konania k trojizbovému druţstevnému bytu č. X

nachádzajúcemu sa v S. na druhom poschodí na J. ul. č. X/X a za výlučnú nájomníčku a

členku druţstva určil odporkyňu; zároveň uloţil navrhovateľovi povinnosť z bytu sa

vysťahovať do 15 dní po tom, ako mu bude odporkyňou zabezpečený náhradný byt. O trovách

odvolacieho konania uloţil rozhodnúť súdu prvého stupňa. V otázke splnenia zákonných

podmienok pre zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu sa

oba niţšie súdy nerozchádzali. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, t.j. pri určení, ktorý

z účastníkov má byť ďalším (výlučným) nájomcom bytu ako člen druţstva po zrušení práva

spoločného nájmu bytu (za zistenia, ţe postavenie samotných účastníkov v danej veci je

prakticky zhodné v tom, ţe ani jeden v byte nebýva, odsťahovali sa dobrovoľne, obaja platia

nájomné a svoju bytovú otázku nemajú vyriešenú), odvolací súd bol názoru, ţe je v záujme

detí účastníkov, aby sa ďalším nájomcom bytu ako člen druţstva stala odporkyňa. Na rozdiel

od súdu prvého stupňa povaţoval za rozhodujúce kritérium - keď stanovisko prenajímateľa je

neurčité - takýto záujem detí účastníkov (plnoletej dcéry I., ktorá nie je schopná zatiaľ sa

sama ţiviť, a maloletého syna I.), o ktoré sa odporkyňa riadne stará. Naplnenie či ochranu

záujmu detí teda videl v tom, ţe určením odporkyne za ďalšieho nájomcu bytu zabezpečí sa

deťom trvalé bydlisko. Okrem tohto záujmu oboch detí, ktorý mal za smerodajný, odvolací

súd v prospech odporkyne ako ďalšieho nájomcu bytu označil aj skutočnosť, ţe u nej, keďţe

je zárobkovo činná, je reálnejšia moţnosť zabezpečenia náhradného bytu pre navrhovateľa,

ktorý je nezamestnaný a bez príjmu.

Proti tomuto zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ,

ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ako dovolací

dôvod uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Namietal, ţe pri rozhodovaní súdu o ďalšom nájme bytu

bývalých manţelov musí súd prihliadať - okrem v zákone výslovne uvedených hľadísk

záujmu mal. detí a stanoviska prenajímateľa - aj na ďalšie hľadiská, napr. na podiel na získaní

bytu, na rozvrate manţelstva, na vyuţití bytového priestoru, kto a ako má vyriešenú bytovú

situáciu, kto a v akej miere sa pričinil o zachovanie nájmu a pod. Odvolaciemu súdu vytýkal,

ţe prihliadol iba na záujem detí a nevyporiadal sa s otázkami príčiny rozvratu medzi

účastníkmi a ich následným správaním, kto a v akej miere sa pričinil o zachovanie nájmu, kto

z účastníkov a ako má vyriešenú svoju bytovú otázku, ktorý z účastníkov má reálnu moţnosť

prípadného zabezpečenia náhradného bytu.

Odporkyňa vo vyjadrení ţiadala dovolanie navrhovateľa zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

ţe dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustnú proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania navrhovateľa, ktoré v danom prípade smeruje proti

zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vyplýva len z ustanovenia

V zmysle ustanovenia môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( druhá veta ) sa zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

Dovolateľ ţiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak

súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne

právne závery.

Skutkové zistenia týkajúce sa postavenia samotného navrhovateľa a samotnej

odporkyne vo vzťahu k potrebe tohto bytu, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací

súd (a aj súd prvého stupňa), teda ţe obaja účastníci nemajú vyriešenú bytovú otázku, keď

ani jeden z účastníkov nevlastní iný byt, ktorý by uspokojoval jeho bytovú potrebu, a ţe ani u

jedného nemoţno povedať, ţe by trvalo opustil spoločnú domácnosť – predmetný druţstevný

byt, ţe na úhrade nájomného u tohto bytu sa obaja podieľajú, boli obdobné či totoţné.

Odvolací súd potrebu daného bytu u toho – ktorého z účastníkov správne právne posúdil so

zreteľom na ďalšiu ustálenú skutočnosť a to vzájomný vzťah odporkyne s deťmi. Zo

zisteného komplexu okolností vzťahujúcich sa k doterajšiemu spolunaţívaniu účastníkov

a ich detí správne zhodnotil záujem týchto detí ako najvýznamnejšie (určujúce) kritérium pre

rozhodnutie o ďalšom nájomcovi bytu.

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o

nájme druţstevného bytu jeden z rozvedených manţelov pred uzavretím manţelstva, zanikne

právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo uţívať byt zostane tomu z manţelov, ktorý

nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manţelstva. V ostatných prípadoch

spoločného nájmu druţstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manţelia nedohodnú, na

návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen druţstva

ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manţelov v druţstve.

Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých

detí a stanovisko prenajímateľa ( ).

V riešenom prípade ide o aplikáciu § 705 ods. 2 druhá veta a ods. 3 Občianskeho

zákonníka.

V citovanom ustanovení ide o ustanovenie, ktoré

patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých

hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby

podľa svojej úvahy v kaţdom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo

širokého, vopred (okrem záujmu maloletých detí a stanoviska prenajímateľa) neobmedzeného

okruhu okolností.

Okrem hľadísk výslovne uvedených v ustanovení ,

na ktoré má súd vţdy prihliadnuť a s nimi sa vyporiadať, jestvujú aj ďalšie významné

hľadiská (sociálne a majetkové pomery účastníkov, ich zdravotný stav, zásluhy o získanie

spoločného bytu účastníkov, účelnosť vyuţitia bytu a pod.); nie je vylúčené, aby tieto ďalšie

hľadiská pre rozhodovanie o ďalšom nájme bytu v tej ktorej veci podľa konkrétnych okolností

nepreváţili nad expressis verbis v zákone uvedenými hľadiskami.

V preskúmavanej veci odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správne ustanovenie

(), ktoré správne aj interpretoval. Vymedzil hypotézu

ustanovenia správne, v súlade s konštantnou judikatúrou.

V napadnutom rozhodnutí sú dostatočne jasne a výstiţne vysvetlené dôvody, z ktorých mal

odvolací súd za to, ţe za ďalšieho nájomcu predmetného bytu ako člena druţstva treba určiť

odporkyňu.

Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym posúdením zisteného skutkového stavu veci

odvolacím súdom. Ten rozhodol správne, keď si neosvojil tvrdenie navrhovateľa, ţe by iné

hľadiská pre rozhodovanie o ďalšom nájme bytu preváţili nad záujmami deti účastníkov mať

zabezpečené trvalé bývanie spolu s odporkyňou v predmetnom byte. Ich trvalé bývanie je

totiţ zabezpečené len týmto bytom, bývanie maloletého syna účastníkov v Modrom Kameni,

hoci tu má svojich priateľov a je naň navyknutý, má rovnako ako u odporkyne len povahu

prechodného bydliska; to isté platí aj o bývaní dcéry účastníkov na internáte. Hoci maloletým

dieťaťom je uţ iba syn účastníkov, hneď za jeho záujmom treba vidieť aj záujem plnoletej

dcéry účastníkov (ako dieťaťa, ktoré nie je ešte schopné sa samo ţiviť a na predmetný byt je

odkázané). Odvolací súd nepochybil tým, ţe pri rozhodovaní o ďalšom nájme (nájomcovi)

bytu neprehliadol stav rodiny (odporkyne s obomi deťmi), ktorej spoločné potreby trvalého

bývania má práve uvedený byt zabezpečiť, a uprednostnil ju pred navrhovateľom; v takomto

riešení moţno napokon vidieť aj účelné vyuţitie sporného bytu.

Odvolací súd s prihliadnutím na dosiahnutie účelu ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho

zákonníka správne vzal zreteľ na záujmy oboch detí účastníkov - ich potrebu zabezpečenia

trvalého bydliska a poskytnutia moţnosti pokojného a usporiadaného spoluţitia

s odporkyňou. Ţiadne ostatné v konaní zistené okolností nespochybnili prioritu realizácie

(uplatnenia) uvedených záujmov. Iba pokiaľ by v tomto prípade táto jednoznačne určujúca

priorita tu chýbala (teda ak by nejestvovala takáto potreba účinnej ochrany oprávnených

záujmov oboch detí účastníkov, čo však splnené nebolo), mali by svoj význam pri

rozhodovaní o ďalšom nájme bytu iné - širšie hľadiská a súvislostí, teda napr. aj odvolacím

súdom v prospech odporkyne zmienená skutočnosť o individuálne lepšej moţnosti

(ekonomickej) zabezpečiť zodpovedajúcu bytovú náhradu druhému účastníkovi

(navrhovateľovi).

Pretoţe odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny právny predpis, tento aj

správne vyloţil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze pouţitého právneho predpisu,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) správny. Nakoľko nebolo zistené, ţe by konanie bolo postihnuté vadou

uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa

zamietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 v spojení

s , a , V dovolacom konaní úspešnej odporkyni

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si ju nevyčíslila - trovy právneho

zastúpenia, keď iné trovy dovolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta