Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/95/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: Z., IČO: X., so sídlom

B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. F. N., advokátom, B., proti povinnému: D. P.,

bytom S., o vymoženie 218,32-EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad

Váhom pod sp. zn. , o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 19. januára 2010 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Okresný súd Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. novembra 2009 č.k.

-14 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil .Súd po vydaní

poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. V. K. dospel k záveru, že tu existujú dôvody, pre ktoré

je exekúcia neprípustná, nakoľko exekučný titul, ktorý má byť podkladom pre exekúciu, je

nulitným aktom, bez právnej sily a účinnosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým že podľa

výpisu z obchodného registra už v súčasnosti zaniknutej poisťovne P. bolo rozhodnutím

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1.7.1999, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 17.7.1999, číslo 3215/1999-A, tomuto subjektu zrušené povolenie na

zriadenie zdravotnej poisťovne v zmysle v znení neskorších predpisov. Podľa v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne táto poisťovňa vstúpila do likvidácie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. zo dňa 20.4.2001 bol na majetok poisťovne podľa

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov vyhlásený

konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal

platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní,

a to vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania. Platobný výmer,

ktorý mal byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom

konkurznej podstaty úpadcu. Z ustanovení pre správcu konkurznej

podstaty však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci

(správy). Pod správou majetku úpadcu nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu

verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba právo

(a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, resp. podnet orgánu, ktorý je

oprávnený o veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu

verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá

by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ

takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je

oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle

ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Keďže platobný výmer vydaný správcom konkurznej

podstaty je nulitným aktom, takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho

nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Dôsledkom uvedeného v predmetnej veci

absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie a exekúcia je neprípustná.

Krajský súd v Trenčíne na základe odvolania oprávneného uznesením z

19.januára 2010 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Plne sa

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neprípustnosti exekúcie aj dôvodmi, ktoré ho

k tomu záveru viedli.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený navrhol napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj uznesenie prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť

Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie. V dovolaní namietal že mu ako

účastníkovi konania postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že

súdy nižších stupňov nesprávne právne posúdili ako nulitný akt platobný výmer vydaný

správcom konkurznej podstaty. Poukazoval na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej

v prípade nulity právneho aktu musí ísť o jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo

procesných princípov. Vyslovil názor, že správca konkurznej podstaty je oprávnený vydávať

platobný výmer mene zdravotnej poisťovne ako exekučné tituly, pretože je oprávnený aj

vykonávať práva a povinnosti súvisiace s nakladaním s majetkom úpadcu. Okrem toho

namietal, že prípadnú absenciu takéhoto oprávnenia môže súd skúmať iba v rámci opravného

prostriedku smerujúcemu proti takémuto rozhodnutiu ( ), nie však

exekučnému súdu.

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal bez nariadenie dovolacieho pojednávania ( )

najskôr či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí,

že proti uzneseniu je dovolanie prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie, ak odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska; dovolanie však nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o

zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Citované

ustanovenia neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani

jedného z uznesení uvedených v ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj

otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a) až g) tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

V danej veci tieto nedostatky a vady konania neboli dovolacím súdom zistené.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu v zmysle ust. , ktorý dovolateľ

vytýka, najvyšší súd nezistil pochybenie zo strany prvostupňového a ani odvolacieho súdu.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú

mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

O procesnú vadu v zmysle tohoto ustanovenia ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi

vykonať v priebehu konania práva priznané mu , a to najmä

právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným

skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky

účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k

dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

, , a , , , , , ).

Dovolateľ namieta, že odvolací súd mu odňal možnosť pred súdom avšak z obsahu

dovolania vyplýva, že toto odňatie má spočívať v tom, že vec nesprávne právne posúdil.

Treba preto predovšetkým uviesť, že ustanovenie odňatie možnosti

konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho

právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci

súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený

skutkový stav vyjadreným v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi neodníma možnosť

uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného ustanovenia (viď R 43/2003 a

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené v

časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v

rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky síce všeobecne považované za

relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď

), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné)

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle (viď napríklad

rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. ).

Najvyšší súd však na tomto mieste zdôrazňuje, že interpretačná prax dovolacieho súdu

je jednotná v tom, že predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné

vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa

musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné

rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či

rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré

možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej

ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na

vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide

o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho

správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je

totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na

neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne

dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia uverejnené v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998,

pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je

neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.

Najvyšší súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie sp.zn. ,

s ktorým sa plne stotožňuje. Súčasne zdôrazňuje, že práve jednotná interpretácia právnych

predpisov je jedným z prostriedkov spravodlivého súdneho procesu.

Nakoľko prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 a

, odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

Náhradu trov dovolacieho konania povinnému nepriznal, pretože si ich náhradu

neuplatnil.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta