Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/33/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Štefana Sekelského

na verejnom zasadnutí v Bratislave 28. septembra 2010 v trestnej veci obvineného

J. J., pre trestný čin lúpeţe spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený

prostredníctvom obhajcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave

zo 16. februára 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo 16. februára 2010, sp. zn. bol

z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanoveniach , , a v ustanovení

v znení účinnom do 1. januára 2006

v neprospech obvineného J. J..

Tento rozsudok sa z r u š u j e.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 20. mája 2009, sp. zn. , bol

obvinený J. J. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vydierania spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu lúpeţe spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe

1/ v presne nezistenom čase v období od 01. februára 2004 do 28. februára 2004

na rôznych miestach v obci Š. po predchádzajúcej dohode s doposiaľ nezistenými osobami

opakovane poţadoval od R. D. zaplatenie peňaţnej hotovosti, ktorej výšku postupne

zvyšoval, pričom sa mu zároveň vyhráţal zabitím ako aj zabitím jeho rodiny,

v dôsledku čoho mu R. D. odovzdal rôzne zlaté predmety a hotovosť vo výške 50.000,- Sk,

2/ dňa 13. marca 2004 v čase asi o 21.15 hod v blízkosti obce Z. na parkovisku pred

motorestom D. na diaľnici v smere T. - B. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s dvomi

doposiaľ nezistenými osobami ţiadal od R. D. hotovosť vo výške 30.000,- Sk, ktorú tento

priniesol na výmenu za zlaté predmety predtým odovzdané obvinenému, následne R. D. udrel

otvorenou dlaňou do tváre, vytiahli dve pištole, jeden z nezistených muţov s pištoľou udrel a

mieril na M. G., ktorý prišiel na miesto s poškodeným, s druhou pištoľou mierili na hlavu R.

D., obvinený ho prehľadal, pričom mu vytrhol peniaze, čím spôsobil P. D. škodu vo výške

30.000,- Sk.

Za to bol obvinenému J. J. podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. a § 35 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.

uloţený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní na 9 rokov a 8 mesiacov.

Na výkon trestu odňatia slobody bol obvinený podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uloţený obvinenému skorším

rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 17. marca 2008, sp. zn. , ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 súd obvinenému uloţil

povinnosť nahradiť poškodenému P. D., nar. X., trvale bytom H., Ľ., spôsobenú škodu vo

výške 995,82 Eur (30.000,- Sk).

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 bol poškodený P. D.

so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko-právne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie tak obvinený ako aj

okresná prokurátorka. Krajský súd v Trnave na podklade odvolania prokurátora rozhodol

rozsudkom citovaným vo výroku tohto rozsudku najvyššieho súdu tak, ţe podľa § 258 ods. 1

písm. d/, ods. 2 v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste ako aj spôsobe jeho výkonu.

Na základe v znení účinnom do 1. januára 2006 odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok a podľa § 234 ods. 2 Tr. zák., za pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák.

odsúdil obvineného na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 39a ods. 3

Tr. zák. bol obvinený pre uloţený výkon trestu odňatia slobody zaradený

do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. súd súčasne zrušil výrok o treste, ktorý bol obvinenému

uloţený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo 17. marca 2008, sp. zn. ,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Ďalej krajský súd podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 odvolanie

obvineného J. J. ako nedôvodné zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 09. augusta 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody

uvedené v ustanovení a , z ktorých prvý predpokladá,

ţe hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a druhý, ţe rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Obvinený uviedol, ţe odvolací súd

nerešpektoval na verejnom zasadnutí ustanovenia o konaní verejného zasadnutia v jeho

neprítomnosti, čím podľa jeho názoru došlo k závaţnému porušeniu práv zúčastniť

sa na konaní pred odvolacím súdom. Zároveň poukázal na skutočnosť, ţe nedal súhlas k

tomu, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd

postupoval nesprávne, keď sa nezaoberal procesnými pochybeniami prvostupňového súdu,

a to v prípade poučenia, úplnosti odôvodnenia výroku rozsudku z hľadiska jeho

preskúmateľnosti a právnym posúdeniam zisteného skutku (nesprávne pouţitie

hmotnoprávneho ustanovenia). Podľa jeho názoru prvostupňový súd pri rozhodovaní

neprihliadol na všetky vykonané dôkazy, dôkazy nevyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti. V závere sa dovolateľ venoval dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1

písm. i/ a tvrdí, ţe trestného činu lúpeţe sa nedopustil a má za to, ţe ide

o pokračovací trestný čin vydierania.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1/ podľa vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa

ods. 1 písm. d/ a písm. i/ v jeho neprospech,

2/ podľa zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave

zo 16. februára 2010, sp. zn. v celom rozsahu, a s poukazom na okolnosti

prípadu zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava z 20. mája 2009, sp. zn. ,

v celom rozsahu,

3/ podľa prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra v Trnave, ktorá uviedla,

ţe je daný dôvod dovolania podľa , a preto bude potrebné zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu (zástupkyňa Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

na verejnom zasadnutí senátu najvyššieho súdu predniesla konečný návrh v súlade s písomne

podaným vyjadrením okresnej prokuratúry).

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval, ţe dovolanie

je prípustné ( ), ţe bolo podané oprávnenou osobou a v zákonom

stanovenej lehote ( a , ),

ţe boli splnené jeho podmienky (, , , ) a ţe nezistil

dôvod na jeho odmietnutie ( aţ písm. d/ ). Preto na verejnom zasadnutí

dovolací súd v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov

napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,

so zameraním na dôvody dovolania v ňom uvedené, pričom dospel k záveru, ţe toto

je relevantné vzhľadom na existenciu jeho dôvodu podľa ,

ţe verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky.

V posudzovanej veci sa koná na základe obţaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

v Trnave z 24. októbra 2005, a preto v zmysle aj po zmene

trestnoprávnych kódexov je v nej potrebné aplikovať ustanovenia do 1. januára 2006 účinnej

procesnej normy.

Podľa 233 ods. 1 v znení účinnom do 1. januára 2006 predseda senátu

predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná.

O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala

na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môţe byť priamo dotknutá rozhodnutím, ak tieto

osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí tieţ obhajcu, prípadne

splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo upovedomeniu

pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

Podľa 238 v znení účinnom do 1. januára 2006 na verejnosť, konanie, začiatok

a odročenie verejného zasadnutia sa pouţijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

Podľa 263 ods. 4 v znení účinnom do 1. januára 2006 v neprítomnosti

obţalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, moţno verejné

zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obţalovaný výslovne vyhlási, ţe sa účasti

na verejnom zasadnutí vzdáva.

Podľa v znení účinnom do 1. januára 2006 ak sa niektorá

z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po vypočutí prítomných strán, či moţno

pojednávanie napriek tomu vykonať alebo či ho treba odročiť.

Krajský súd rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 16. februára 2010

v neprítomnosti obvineného J. J..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe krajský súd vytýčil niekoľko

termínov verejných zasadnutí, obvinený jednotlivé predvolania na verejné zasadnutia

nepreberal ani v odberných lehotách, napriek tomu ţiadal viackrát o ospravedlnenie

z verejného zasadnutia a predkladal súčasne potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Obvinený tieţ predvolanie na posledné verejné zasadnutie krajského súdu neprevzal

a z neúčasti sa neospravedlnil. Na základe týchto skutočností potom odvolací súd dospel

k záveru, ţe obvinený J. J. sa opakovane vyhýbal preberaniu zásielok na verejné zasadnutia,

pretoţe tieto mu boli zasielané do miesta trvalého bydliska, kde sa mal ako osoba

práceneschopná zdrţiavať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe po doručení rozsudku okresného súdu

procesným stranám, bola vec Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o včas podaných

odvolaniach obvineného a okresného prokurátora predloţená 18. augusta 2009.

Krajský súd v Trnave určil termín verejného zasadnutia na 24. septembra 2009,

na ktoré obvineného J. J. predvolal.

Obvinený poţiadal listom z 22. septembra 2009 o odročenie verejného zasadnutia

z dôvodu dočasnej práceneschopnosti a s tým, ţe sa chce verejného zasadnutia zúčastniť

(č.l. 400-401).

Krajský súd v Trnave odročil verejné zasadnutie na 22. októbra 2009, na ktoré

opätovne predvolal obvineného, ktorý sa ospravedlnil listom z 20. októbra 2009 s tým,

ţe je stále dočasne práceneschopný a jeho zdravotný stav mu neumoţňuje zúčastniť

sa verejného zasadnutia. Ţiadal o odročenie verejného zasadnutia (č.l. 403-405).

Krajský súd odročil verejné zasadnutie na neurčito a zisťoval u ošetrujúcej lekárky

obvineného, dokedy je predpoklad pracovnej neschopnosti J. J.. Ošetrujúca lekárka MUDr.

M. S. listom doručeným odvolaciemu súdu 04. decembra 2009 oznámila, ţe

práceneschopnosť obvineného bola k 30. novembru 2009 zrušená, nakoľko tento nedodrţal

liečebný reţim (č.l. 408).

Následne Krajský súd v Trnave určil termín verejného zasadnutia na 12. januára 2010,

na ktoré opäť predvolal obvineného, ktorý opätovne doručil odvolaciemu súdu potvrdenie

o dočasnej práceneschopnosti (č.l. 410).

Krajský súd po odročení verejného zasadnutia na neurčito, stanovil neskôr termín

verejného zasadnutia na 16. februára 2010, na ktoré predvolal (tak ako predtým) obvineného.

Obvinený predvolanie na termín verejného zasadnutia ani v odbernej lehote neprevzal.

Na termín sa ani neospravedlnil a ani nepoţiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho

neprítomnosti

Krajský súd v Trnave v zápisnici o verejnom zasadnutí zo 16. februára 2010 (č.l. 414)

skonštatoval, ţe obvinený doručenie predvolania na verejné zasadnutie vykázané nemá

a následne vyhlásil uznesenie, ţe v zmysle (nesprávne uvedenie

zákonného ustanovenia) sa verejné zasadnutie uskutoční v neprítomnosti obvineného J. J..

Uvedený postup odvolacieho súdu tým zaloţil dôvod, pre ktorý najvyšší súd ako súd

dovolací dospel k záveru, ţe bol splnený dovolací dôvod podľa

Účelom ustanovení upravujúcich prítomnosť na verejnom zasadnutí (aj v rámci

ustanovení o príprave verejného zasadnutia), je v prípade osoby obvineného zabezpečiť

dodrţanie jeho práv a povinností zakotvených v Trestnom priadku a to najmä, ţe obvinený má

právo zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí o odvolaní, má právo

vyjadriť sa ku kaţdému vykonanému dôkazu, má právo na záverečnú reč a právo posledného

slova a v konaní o odvolaní má právo ako posledný predniesť konečný návrh a iné.

Pokiaľ ide o účasť obvineného na verejnom zasadnutí, všeobecné ustanovenie § 234

v znení účinnom do 01. januára 2006 vôbec neupravuje, či verejné zasadnutie

je moţné vykonať i v neprítomnosti obvineného. Nutnosť prítomnosti obvineného na

verejnom zasadnutí treba vyvodiť z iných zákonných ustanovení.

Tu treba predovšetkým uviesť, ţe nutnosť účasti obvineného na verejnom zasadnutí

(okrem prípadu uvedeného v v znení účinnom do 01. januára 2006;

čo sa netýka predmetnej trestnej veci) je daná tým, ţe ho súd na verejné zasadnutie predvolá

(tak ako to urobil predseda senátu krajského súdu v tomto prípade), čím dáva najavo,

ţe bez jeho prítomnosti nemôţe vec rozhodnúť ( veta prvá v znení

účinnom do 01. januára 2006).

Ak sa obvinený na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, ktoré koná o jeho odvolaní

nedostaví, odvolací súd je povinný postupovať podľa za pouţitia

v znení účinnom do 01. januára 2006 a rozhodnúť po vypočutí prítomných strán,

či verejné zasadnutie moţno vykonať alebo je potrebné ho odročiť (krajský súd takto

nepostupoval).

Krajský súd v Trnave nielenţe nesprávne postupoval podľa ustanovení „nového“

, ale aj nedôvodne vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného

(keď obvineného na verejné zasadnutie predvolal).

Dovolací súd primárne preto ustálil, ţe napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu

ustanovení (v znení účinnom do 1. januára 2006), a to z dôvodu,

ţe verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Preto skúmať a posudzovať námietky

obvineného týkajúce sa dovolacieho dôvodu podľa

neprichádzalo do úvahy, keďţe dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom veci,

tak ako ho ustálili súdy niţšej inštancie a po vrátení veci na nové prerokovanie a rozhodnutie

môţe po vykonaní opätovného verejného zasadnutia (uţ v súlade so zákonom) odvolací súd

dospieť k iným skutkovým zisteniam a následne právnym záverom zisteného skutku.

Na margo ostatnej dovolacej námietky spočívajúcej v nesprávnom poučení

o opravnom prostriedku prvostupňovým súdom a nesprávneho pouţitia zákonného

ustanovenia pri záverečných rečiach a poslednom slove, dovolací súd len konštatuje, ţe tieto

nemali vplyv na uplatňovanie práv obvineného (z podaného dovolania nie je moţné ani

usúdiť, aký dovolací dôvod majú tieto námietky napĺňať).

Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na všetky skôr uvedené skutočnosti

zistiac, ţe je splnený dôvod dovolania podľa , podľa

ods. 1, ods. 2 vyslovil porušenie zákona v ustanovení , ,

ods. 2 a v znení účinnom do 1. januára 2006 (porušenie bolo

v neprospech obvineného) a zrušil napadnutý rozsudok ako aj naň obsahovo nadväzujúce

rozhodnutia; podľa Krajskému súdu v Trnave prikázal vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. septembra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková