Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6f3/361351.3135a4.pdf
PDF · 113.18 KB
No categories available
5Obo/108/2009
Najvyšší súd 5 Obo 108/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1/ H., s. r. o., L., IČO: X.,
2/ T., spol. s r. o., K., S. IČO: X., 3/ V. H., narodený X., L., 4/ K., s. r. o., Š., IČO: X., všetci
zastúpení JUDr. A. F., advokátom, Š., proti ţalovanému: JUDr. M. U., H., správca
konkurznej podstaty úpadcu D. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X., o vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č. k. 9Cbi/132/2005-62 zo dňa 30. júla 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
9Cbi 132/2005-65 zo dňa 30. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 30. júla 2009 č. k.
9Cbi/132/2005-62 vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu D. P., š. p. v likvidácii, nehnuteľnosti
leţiace v K. v katastrálnom území S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha –
2
385 m) a dom súpisné č. X. leţiaci na parcele č. X., a to v ½-ine. Ďalej uloţil ţalovanému
povinnosť nahradiť ţalobcom trovy právneho zastúpenia vo výške 254,56 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe v priebehu konania pôvodní ţalobcovia
previedli svoje podiely na terajších ţalobcov. Zámenu účastníkov súd povolil.
Pôvodná vlastníčka MUDr. J. H. predmet nehnuteľnosti nadobudla 22. 03. 1995
v rámci draţby. Odvtedy vstúpila aj do drţby sporných nehnuteľností, v ktorej pokračovali
všetci jej právni nástupcovia, vrátane terajších ţalobcov. Ako spoluvlastníci sú v jednej
polovici ţalobcovia a úpadca nie je vedený ani len ako spoluvlastník. Spoluvlastníkom druhej
polovice týchto nehnuteľností je MVDr. I. V., na základe rozsudku Okresného súdu Košice II.
zo dňa 30. 06. 2000 sp. zn. 11C/1318/1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 03. 05. 2002 č. k. 16Co/271/2001-259.
Súd ďalej uviedol, ţe predmetné nehnuteľnosti boli uţívané dobromyseľne v podstate
do 31. 08. 2005, t. j. viac ako desať rokov. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcovia preukázali
vlastníctvo k polovici sporných nehnuteľností, a preto súd vylúčil tieto nehnuteľnosti
z konkurznej podstaty úpadcu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O. s. p.).
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalovaný. V odvolaní uviedol, ţe v konaní
došlo k vadám uvedeným v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. Sporné nehnuteľnosti boli
MVDr. I. V. vydané D. P. P. š. p. dohodou o vydaní veci. Na vydané nehnuteľnosti uzavrel
MVDr. I. V., ako konateľ spoločnosti C., s. r. o., K., s bankou X. a. s., záloţnú zmluvu, ktorou
bol zabezpečený úver. Avšak spoločnosť si svoje záväzky voči banke neplnila a tak zaloţené
nehnuteľnosti boli predané na verejnej draţbe podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Vydraţiteľkou sa stala MUDr. J. H.. Katastrálny úrad v K. nemohol vykonať záznam
v katastri na základe notárskej zápisnice, ale mohol len povoliť vklad podľa § 2 zákona č.
265/1992 Zb. na základe zmluvy, pretoţe osobitný predpis, upravujúci prevod vlastníckeho
práva pri predaji nehnuteľnosti na draţbe podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka,
nejestvuje. Ďalej odvolateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. k. 13Co
278/98-132 z 23. 11. 1999. Zásah do vlastníckeho práva výkonom záloţného práva sa môţe
uskutočniť len v rozsahu účelu, pre ktorý bolo záloţné právo zriadené. Teda i pri postupe
podľa ust. § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka sa musí rešpektovať podstata inštitútu
hmotnoprávneho a mať na zreteli, ţe jeho výkon je procesným inštitútom. Ustanovenie § 299
ods. 2 Obchodného zákonníka dovoľuje zástavnému veriteľovi nehnuteľnosť vydraţiť
„z voľnej ruky“. Toto právo sa však nemôţe realizovať bez akýchkoľvek pochybností inak
ako legálnym spôsobom.
Skutočnosť, ţe MUDr. J. H. (vydraţiteľka), ani jej právni nástupcovia vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam nenadobudli, potvrdzuje aj Katastrálny úrad v K.
v odpovedi z 08. 06. 2009 na ţiadosť MVDr. I. V. o prešetrenie postupu pri zápisoch prevodu
majetkových práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X.. Zistil, ţe osvedčenie notára
o priebehu verejnej draţby podľa § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka č. N 1X./95, Nz
2X./95, vydané podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, nebolo
verejnou listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností záznamom a následne
neplatnými právnymi úkonmi boli aj prevody vlastníckeho práva z vlastníčky MUDr. J. H. na
ďalších nadobúdateľov.
Sporné nehnuteľnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti neuţívali dobromyseľne tak,
ako má na mysli § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale v drţbe boli uţ od roku 1997 rušení
právnym nástupcom D. P. P., š. p., MVDr. I. V.V. Nakoľko spoluvlastnícky podiel v rozsahu
jednej polovice k sporným nehnuteľnostiam patrí do konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š.
p., do ktorej bol správcom zapísaný. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol zmeniť
napadnutý rozsudok tak, ţe odvolací súd ţalobu zamieta.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadrili ţalobcovia a ţiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Vo vyjadrení uviedli, ţe pokiaľ by
sa draţobný predaj sporných nehnuteľností MUDr. J. H. nemohol povaţovať za platný
a MVDr. I. V. sporné nehnuteľnosti v rámci reštitúcie platne nenadobudol, v dôsledku toho
tieto nehnuteľnosti neprestali byť vlastníctvom úpadcu. Treba uviesť, ţe išlo o veľmi zloţitú
skutkovú a právnu problematiku. Preto priebeh tohto súdneho konania nemohol mať vplyv
na dobromyseľnosť drţby našich právnych predchodcov. Ďalej uviedli, ţe ţalovaný
v odvolaní nespochybňuje skutočnosti existencie drţby právnych predchodcov, tvrdí len, ţe
drţba nebola dobromyseľná v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe bola
rušená. Avšak rušenie drţby bolo subjektom, ktorý nebol aktívne legitimovaný domáhať sa
vlastníckeho práva k predmetu drţby. Vzhľadom na uvedené povaţujú rozsudok krajského
súdu za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. ) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb.
v platnom znení (ďalej len ZKV) majetok podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.
Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.
Súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote
určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, ţe
ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu zaradená oprávnene (§ 19 ods.
2 ZKV).
Konkurz na majetok dlţníka – D. P., š. p. v likvidácií, P., bol vyhlásený uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k. 2 K 66/99-3 zo dňa 01. 06. 1999.
Predmetom sporu je vylučovacia ţaloba, ktorou sa ţalobca domáha , aby súd vylúčil
z konkurznej podstaty úpadcu D. P. P., š. p. v likvidácii, H., IČO: X., nehnuteľnosti leţiace
2
v K. v kat. území S., zapísané na LV č. X. ako parcela č. X. (zast. plocha – 385 m) a dom
súpisné č. X. leţiaci na parcele č. X., a to v ½-ine.
Správca konkurznej podstaty je povinný zaradiť vec (nehnuteľnosť) do súpisu
konkurznej podstaty vţdy, ak zistí akékoľvek skutočnosti odôvodňujúce, ţe vec patrí alebo
môţe patriť do konkurznej podstaty, a to aj vtedy, ak vlastníctvo úpadcovi podľa listu
vlastníctva nesvedčí.
Vklad alebo zápis v katastri nehnuteľností zakladá síce vlastnícke právo, ale toto nie
je nemeniteľné. Platí len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáţe opak. To znamená, ţe pokiaľ sa
nepreukáţe opak, záväzným údajom katastra nehnuteľností je len údaj o práve
k nehnuteľnosti (t. j. údaj o vlastníckom práve, záloţnom práve, vecnom bremene atď.
v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v platnom znení), pričom údaje o vlastníkoch
nehnuteľností sú hodnoverné, ale nie sú záväzné (§ 70 ods. 1 v spojení s § 7 tohto zákona).
Konajúci súd pri rozhodovaní o vylučovacej ţalobe vychádzal zo stavu vlastníckeho
práva, zapísaného v katastri nehnuteľností a nezaoberal sa skutočnosťami, ktorými ţalovaný
vyvracal domnienku hodnovernosti uvedeného zápisu.
Ţalovaný v priebehu prvostupňového konania namietal absolútnu neplatnosť právnych
úkonov- zápisov na LV č. X.X. pre rozpor zo zákonom a v dôsledku čoho ţalobcovia ako aj
ich právni predchodcovia nenadobudli vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam.
Poukazoval na to, ţe v zmysle zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách úpadca
ako osoba povinná (§ 15 tohto zákona) vydal uvedené nehnuteľnosti MVDr. V. ako
oprávnenej osobe (§ 3 tohto zákona). Táto dohoda o vydaní veci zo dňa 16. 12. 1991 v zmysle
reštitučného zákona v časti vydania spoluvlastníckeho podielu po P. spoluvlastníkovi F. F. je
neplatná, pretoţe odporuje citovanému zákonu, keďţe predmetné nehnuteľnosti boli
v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Z neplatného právneho úkonu nemôţe nikto
nadobúdať práva a povinnosti. To znamená, ţe neplatnými sú všetky ďalšie právne úkony,
ktoré boli vykonané vo vzťahu ½-ine predmetných nehnuteľností, a to zápis v katastri
nehnuteľnosti, draţba a záznam v katastri nehnuteľnosti na základe draţobnej listiny.
Ţalovaný na podporu svojho tvrdenia poukazuje na súdne konania o určenie vlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam, a ako dôkaz doloţil do spisu rozsudok Krajského súdu
v Košiciach č. k. 16 Co/271/01- 259 zo dňa 03. 05. 2002, rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 31/03 zo dňa 30. 09. 2003, rozsudok Okresného súdu
Košice II. sp. zn. 11C/1318/1997 zo dňa 30. 03. 2005.
Napriek tomu, ţe ţalovaný vyvracal domnienku hodnovernosti zápisu vlastníka
v katastri, súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie a vychádzal iba zo zápisu
v katastri nehnuteľnosti.
Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť
stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických
osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.).
Skutočnosť, ţe ţalobcovia sú v katastri zapísaní ako spoluvlastníci v ½-ine spornej
nehnuteľnosti a ţalovaný nie je vedený ako spoluvlastník, neznamená, ţe sú zapísaní právom.
Pre správne rozhodnutie sporu bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať
dokazovanie o skutočnostiach, zistených a namietaných ţalovaným a zistiť, či ide o platné
alebo neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva ţalobcami, vzhľadom na to, ţe právna
predchodkyňa – MUDr. J. H. nadobudla predmet nehnuteľnosti v rámci draţby, uskutočnenej
podľa § 299 ods. 2 OBZ platnom v znení v čase realizácie draţby. V rozhodnom období
k prevodu vlastníckeho práva mohlo dôjsť len spôsobom taxatívne upraveným v ust.
§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďţe neexistovala osobitná úprava (osobitný predpis)
nadobudnutia vlastníctva pri verejných draţbách konaných v zmysle § 299 ods. 2 OBZ, t. j.
vklad do katastra mohol byť uskutočnený na základe zmluvy (§ 2 zák. č. 265/1992 Zb.)
V prípade, ţe nebol dodrţaný zákonný postup pri nadobudnutí vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Právne
úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou, nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
práv a povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí
od začiatku (ex tunc) voči kaţdému. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je moţné
konvalidovať dobromyseľnosťou.
Preto konštatovanie prvostupňového súdu, ţe právna predchodkyňa ţalobcov získala
vlastníctvo v draţbe podľa § 299 OBZ, na základe ktorej bola zapísaná v katastri
nehnuteľnosti ako vlastníčka, nemá oporu v platnej právnej úprave zákona č. 265/1992 Zb.
v čase realizácie draţby a je absolútne irelevantná skutočnosť, ţe v súčasnosti ustanovenia
§§ 297-299 OBZ (o záloţnom práve) sú zrušené. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa
posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo.
Len po doplnení dokazovania v naznačenom smere je moţné ustáliť, či sporná
nehnuteľnosť v ½-ine bola zaradená do súpisu konkurznej podstaty oprávnene alebo
neoprávnene a vylúčiť ju z konkurznej podstaty úpadcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2
O. s. p.).
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O. s. p.).
Prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Hana Segečová