Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/30/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipoského a členov sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Štefana Sekelského

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 29. septembra 2010 v trestnej veci obvineného

R. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej

na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený R. B.

proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. januára 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa s poukazom na ustanovenie dovolanie

obvineného R. B. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave vydaným 26. júna 2006, sp. zn.

, obvinený R. B. bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že

v Š. 9. februára 2006 na verejnosti fyzicky napadol J. M. a spôsobil mu ublíženie na

zdraví.

Trestným rozkazom bol obvinenému uložený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., s použitím

Tr. zák. a s prihliadnutím na ustanovenie , úhrnný trest

odňatia slobody na desať mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1

Tr. zák. bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na dva roky; podľa § 288 ods. 1

poškodený J. M. s jeho nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych

veciach.

2

Odpis trestného rozkazu bol obvinenému R. B. doručený

16. augusta 2006, odpor ako opravný prostriedok proti trestnému rozkazu podaný nebol

a tento nadobudol právoplatnosť 25. augusta 2006.

Uznesením Okresného súdu v Trnave z 5. novembra 2009, č. k. -103,

podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. bolo vyslovené, že obvinený R. B. v skúšobnej dobe stanovenej mu

v uvedenom trestnom rozkaze sa neosvedčil a uložený trest odňatia slobody desať mesiacov

vykoná; podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený zaradený do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal obvinený sťažnosť, ktorá podľa § 193 ods. 1

písm. c/ bola zamietnutá uznesením Krajského súdu v Trnave z 26. januára 2010,

sp. zn. .

Obvinený R. B. vlastným písomným podaním (doručeným Krajskému súdu v Trnave

11. mája 2010 a neskôr postúpeným Okresnému súdu v Trnave) podal proti uvedenému

uzneseniu krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok. Tento nesprávne označil ako

sťažnosť pre porušenie zákona, ale v jeho podstate ide o dovolanie, ktorého základom je názor

obvineného, že napadnuté uznesenie nie je legálne, lebo o premene trestu bolo rozhodnuté až

po uplynutí prípustnej ročnej lehote po skončení skúšobnej doby.

Obvinený v dôsledku vysloveného právneho názoru žiadal prepustenie z výkonu trestu

odňatia slobody.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) dospel k záveru, že podané dovolanie

vo viacerých smeroch nie je možné akceptovať ako právne relevantné a je potrebné toto

odmietnuť.

Dovolanie je možné podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým vec bola právoplatne

skončená ( ), pričom za vec v tomto zmysle a ešte zúžene sa považuje

trestné stíhanie obvineného pred súdom. Dovolaním napadnuteľné sú aj v tomto štádiu len

meritórne rozhodnutia súdu, teda také, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej (rozsudkom,

uznesením), ale do tohto katalógu vymedzujúceho pojem vec už nepatria rozhodnutia

vo vykonávacom konaní. Rozhodnutie o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe určenej

3

mu pri predchádzajúcom odsúdení na trest odňatia slobody s povolením podmienečného

odkladu výkonu tohto trestu (resp. konanie o sťažnosti proti takému rozhodnutiu – uzneseniu)

patrí do vykonávacieho konania, teda do štádia konania po právoplatnom skončení veci.

Ďalším zásadným nedostatkom písomného podania obvineného R. B. považovaného

za dovolanie, je v ňom uvedený nesprávny právny názor, že o neosvedčení

sa obvineného v skúšobnej dobe (ergo o vykonaní trestu odňatia slobody) je možné súdom

rozhodnúť maximálne do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby.

Z ustanovenia v dobe činu a v súčasnosti účinného

( v znení neskorších predpisov) vyplýva, že spomínaná doba

na rozhodnutie o osvedčení či neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe pre rozhodnutie

súdu sa predĺžila na dva roky (odo dňa po právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia - § 50

ods. 1 Tr. zák.), ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Skúšobná doba určená obvinenému R. B. začala plynúť

26. augusta 2006, teda od dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti uvedeného

trestného rozkazu. Skúšobná doba plynula do 26. augusta 2008 a o osvedčení či neosvedčení

sa obvineného počas nej mohol súd legálne rozhodnúť do 26. augusta 2010. Obvinený R. B.

od augusta 2006 do 21. novembra 2006, v apríli 2007 a júli 2008 spáchal skutky neskôr

právne posúdené ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. a/, písm. b/ Tr. zák., za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu

v Piešťanoch z 11. marca 2009, sp. zn. , v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave zo 7. mája 2009, sp. zn. , na trest odňatia slobody na šestnásť

mesiacov.

Proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie za delikty spáchané počas skúšobnej

doby, a preto súdy rozhodujúce o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe legálne

mohli rozhodnúť až do 26. augusta 2010 (reálne okresný súd v danej otázke rozhodol

5. novembra 2009, krajský súd 26. januára 2010).

Ďalšími zásadnými nedostatkami dovolania obvineného R. B.

sú skutočnosti, že tento nevyužil predtým svoje právo podať riadny opravný prostriedok,

že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu a v konaní o dovolaní nebol obhajcom

4

zastúpený a že v dovolaní nebol uvedený dôvod dovolania podľa , čo odporuje

ustanoveniam , a

Nenaplnenie podmienok a obsahu dovolania podľa a

by bolo možné odstrániť postupom podľa , ale toto riešenie nie je reálne,

lebo prvé dva zásadné nedostatky dovolania sú neodstrániteľné, z čoho vyplýva len jeden

právny rezultát, že dovolanie obvineného R. B. sa odmieta.

Najvyšší súd na toto rozhodnutie analogicky použil ustanovenie , keďže

dôvodov na odmietnutie dovolanie bolo zistených viac.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová