Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1. E. G. bytom H., 2. Ing.

M. G., bytom H., zast. JUDr. A. R. advokátkou, H. a 3. J. P. bytom H., zast. JUDr. J. S.

advokátom, E., proti ţalovanému: J. Š. bytom L.P. zast. Mgr. V. H. advokátkou, M.,

o zaplatenie 33 567,04 Eur (1 011 240,50 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -700 z 21. októbra

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom v 1. a 2. rade trovy dovolacieho konania na účet

ich právneho zástupcu vo výške 420,20 Eur.

Ţalobcovi v 3. rade trovy dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. -634 z 26. marca 2009 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi v 1. rade 4 888,92 Eur spolu s úrokmi vo výške

24% ročne zo sumy 4 888,92 Eur od 7. apríla 2005 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi v 2. rade

4 888,92 Eur spolu s úrokmi vo výške 24% ročne zo sumy 4 888,92 Eur od 7. apríla 2005

do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uloţil ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi v 3. rade 9 777,85 Eur úrokom z omeškania vo výške 24% ročne

od 17. februára 2003 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu

ţalobcu v 1. rade v časti o zaplatenie 3 502,85 Eur s príslušenstvom a s úţitkami vo výške

24% ročne zo sumy 8 391,80 Eur od 15. júna 1993 do zaplatenia zamietol. Ţalobu ţalobcu

v 2. rade v časti o zaplatenie 3 502,85 Eur s príslušenstvom a s úţitkami vo výške 24% ročne

2

zo sumy 8 391,80 Eur od 15. júna 1993 do zaplatenia zamietol. Ţalobu ţalobcu v 3. rade

v časti o zaplatenie 7 005,68 Eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu

ţalovaného vo výške 53 787,06 Eur zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo

na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe na účet ţalovaného dňa 5. augusta 1992 boli

poukázané peňaţné prostriedky vo výške 1 000 000,-- Kčs na základe hospodárskej zmluvy

uzatvorenej medzi M. Ú. L. a Z. P. (ako právnymi nástupcami pôvodných účastníkov

zmluvy). Predmetná platba v účtovníctve Z. P. zachytená nebola. Podľa názoru súdu

predmetná platba bola platbou, ktorá vznikla na základe hospodárskej zmluvy uzatvorenej

za doby účinnosti Zmluvy o zdruţení podnikateľov (právneho predchodcu ţalobcov v 1. a 2.

rade – A. G., ţalobcu v 3. rade J. P. a ţalovaného J. Š.). Akákoľvek platba uskutočnená

s poukazom na zmluvu o zdruţení titulom spoločnej podnikateľskej činnosti bola príjmom

zdruţenia a s ako takou sa malo medzi jednotlivými účastníkmi zdruţenia aj nakladať.

Ţalovaný s pohľadávkou nakladal neoprávnene. Predmetná platba mala byť príjmom Z. P.

s tým, ţe v účtovníctve takýmto spôsobom malo byť s ňou aj naloţené. Ţalovaný disponoval

platbou v celosti v rozpore s článkom VI. Zmluvy o zdruţení s poukazom na § 834

. Podiel kaţdého účastníka zdruţenia mal predstavovať 1/3, a to aj na

predmetnej platbe. V časti prevyšujúcej podiel ţalovaného preto sa na jeho strane jedná

o bezdôvodné obohatenie, ktoré je plnením bez právneho dôvodu. Ţalobcovia si v ţalobe

zo dňa 15. júla 1993 uplatnili právo na zaplatenie 589 135,-- Sk. Po rozšírení ţaloby dňa

24. októbra 2001 bolo predmetom konania zaplatenie istiny pre ţalobcov v 1. a 2. rade

kaţdému po 252 810,25 Sk a pre ţalobcu v 3. rade 505 620,50 Sk. Nakoľko bezdôvodné

obohatenie vzniklo pripísaním sumy 1 000 000,-- Kčs dňa 5. augusta 1992 na účet

ţalovaného, je potrebné vzhľadom na námietku premlčania uplatnené právo ţalobcov

po 24. októbri 2001 z dôvodu uplynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty

povaţovať za premlčané. Nepremlčaným právo zostalo jedine pôvodne uplatnená suma

589 135,-- Sk, t. j. pre ţalobcu v 3. rade 294 567,50 Sk a pre právnych nástupcov pôvodného

ţalobcu v 1. rade, kaţdému po 147 283,75 Sk. Z uvedených dôvodov súd nepremlčanú časť

bezdôvodného obohatenia ţalobcom priznal a vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. V časti

úţitkov pri vyuţívaní peňaţných prostriedkov ţalovaným, súd ţalobu tieţ zamietol, nakoľko

ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Ţalobcovia v 1. a 2. rade si tieţ uplatnili dňa

4. augusta 2008 a ţalobca v 3. rade dňa 17. februára 2006 právo na zaplatenie úroku

3

z omeškania vo výške 24% ročne z omeškanej sumy. Vzhľadom na námietku premlčania,

vznesenú zo strany ţalovaného, mal súd za to, ţe priznať úrok z omeškania je moţné spätne,

pokiaľ neuplynie 3-ročná premlčacia lehota, a to u ţalobcov 1. a 2. ku dňu

7. apríla 2005 a u ţalobcu 3. ku dňu 17. februára 2003. Ţalovaný si vzájomným návrhom

uplatnil právo na zaplatenie 1 620 388,94 Sk, pričom vzájomný návrh vzal späť, najneskôr

písomne vo svojom odvolaní proti rozsudku, ktoré podal dňa 20. 06. 2008, súd preto konanie

o vzájomnom návrhu zastavil podľa , , ,

Účastníci konania boli v konaní úspešní čiastočne, nakoľko súd ţalobe čiastočne

vyhovel, v zostávajúcej časti však ţalobu zamietol a konanie o vzájomnom návrhu

ţalovaného zastavil, preto súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Na odvolanie ţalovaného a ţalobcov v 1. a 2. rade Krajský súd v Banskej Bystrici, ako

súd odvolací, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v prvej, druhej, tretej a ôsmej

výrokovej vete. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ţiadnemu z účastníkov.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania ţalobcov 1/ a 2/ bol

výrok o náhrade trov konania v ôsmej výrokovej vete napadnutého rozsudku a predmetom

odvolacieho konania ţalovaného bol prvý, druhý a tretí výrok napadnutého rozsudku.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom okresného súdu v tom, ţe platba 33 193,92 Eur

(1 000 000,-- Sk) mala byť správne zahrnutá v účtovníctve zdruţenia, pretoţe táto platba bola

zálohovou platbou za uskutočnenie stavebných prác na akcii „Plynofikácia D. O. L.“.

Odvolací súd konštatoval, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej

obrany, ţe platba 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) nepatrila do účtovníctva zdruţenia a ţe túto

platbu mu objednávateľ stavebných prác MsÚ L. poukazoval ako výlučnému dodávateľovi

stavebných prác po ukončení činnosti zdruţenia. Dôkaz o ukončení činnosti zdruţenia k 1.

augustu 1992 ţalovaný v konaní nepredloţil a z toho dôvodu odvolací súd nemohol

akceptovať jeho obranu, ţe poukázanie predmetnej sumy dňa 5. augusta 1992 bolo po

ukončení činnosti zdruţenia a ţe túto platbu prijal dôvodne. Odvolací súd sa stotoţnil

s právnym záverom okresného súdu aj v tom, ţe ţalobcom 1. aţ 3. vznikol nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia iba v pôvodne uplatnenej sume 19 555,70 Eur (589 135,-- Sk),

pretoţe zmenu návrhu ţalobcovia urobili aţ dňa 24. októbra 2001 a vzhľadom k vznesenej

námietke premlčania ţalovaným, okresný súd tento nárok pre jeho premlčania zamietol.

4

Odvolací súd nebral zreteľ ani na započítací prejav ţalovaného, urobený v podanom odvolaní

z 9. apríla 2009, pretoţe v zmysle ust. ustanovenia a

pre odvolacie konanie neplatia. Tieţ sa odvolací súd stotoţnil ohľadom rozhodnutia o náhrade

trov konania. Preto rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil

a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa , v nadväznosti na ust.

druhá veta tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal z dôvodu ich čiastočného úspechu k celému predmetu sporu.

Proti tomuto potvrdzovaciemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie

v zákonom stanovenej lehote, podľa ust. Má za to, ţe odvolací súd mu

postupom, kedy o podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodol bez nariadenia

pojednávania, odňal moţnosť konať pred súdom. Postupom súdu bez zmeny dôkaznej

situácie, vec posúdil odlišným spôsobom a doposiaľ vykonané dokazovanie sa stalo celkom

zbytočným a viedlo k celkom iným záverom. Preto účastník, ktorý o zmene netušil, nemohol

reagovať ďalšími návrhmi. Spochybňuje záver súdu v tom, ţe dôvod vyvodenia presne

opačných skutkových a právnych záverov v odôvodnení prvostupňového rozsudku absentuje.

Tvrdí, ţe súd mal za týchto podmienok nariadiť pojednávanie a zopakovať dokazovanie.

Vyjadril svoju nespokojnosť s tým, ţe prvostupňový súd v rozhodnutí zo dňa 9. mája

2008 z vykonaného dokazovania vyvodil záver, ţe ţaloba voči ţalovanému je nedôvodná,

nakoľko súd nezistil, ţe by sa bol ţalovaný na úkor ţalobcov obohatil. Toto rozhodnutie bolo

však odvolacím súdom zrušené, s tým, ţe sa prvostupňový súd dôsledne neriadil ustanovením

Tvrdí, ţe všetky dôkazy, ktoré ţiadal krajský súd v zrušujúcom uznesení

vykonať, prvostupňový súd v čase vydania rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, uţ vykonal.

Pokiaľ odvolací súd povaţoval rozsudok za nedostatočne odôvodnený, mohol to v odvolacom

konaní napraviť. Sporné bolo právne posúdenie prijatej čiastky. Ţalovaný tvrdí, ţe prijatá

čiastka bola zálohová platba na ďalšiu etapu stavebných prác, ktoré ţalovaný spočiatku

realizoval ako člen zdruţenia a neskôr po jeho zániku (po 01.0 8. 1992) samostatne, a to aţ

do ich ukončenia v júli 1993, a ako taká nebola ziskom, ktorý si mali medzi sebou členovia

zdruţenia podľa zmluvy o zdruţení deliť po 1/3. Z. voči objednávateľovi po celý čas

od uzatvorenia zmluvy vystupovalo ako dodávateľ, ţalovaný s ostatnými členmi zdruţenia si

mal deliť len zisk zo svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej ţalovaný tvrdil, ţe okresný súd

z rovnakého skutkového stavu, z rovnakej dôkaznej situácie, vyvodil v rozhodnutí zo dňa

5

26. 03. 2009 záver, ţe sa ţalovaný na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil. Pričom zmenu

svojho právneho názoru, prečo toto konanie povaţuje za bezdôvodné obohatenie, hoci to

v prvom prípade nepovaţoval a vec posudzoval v kontexte majetkového vysporiadania

a vzniku nároku na rozdelenie zisku členov zdruţenia, prvostupňový súd nijakým spôsobom

neodôvodnil. Zmena rozsudku prvostupňového súdu bola pre ţalovaného vzhľadom

na doterajší priebeh konania prekvapivým zvratom v konaní, zvlášť keď táto nebola nijakým

spôsobom odôvodnená, prečo došlo k jeho zmene. Takéto postupy súdov vo veci poznačili

celé konanie zmätočnosťou, rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, ich závery

prekvapivé, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania a vyvodené právne závery sú

nesprávnou a arbitrárnou aplikáciou právnych predpisov na posudzovaný prípad. Fakty, ktoré

mal súd k dispozícii, svedčia o tom, ţe jeden zo ţalobcov jednostranným právnym úkonom,

doručeným ostatným člnom zdruţenia, z tohto vystúpil a podľa zmluvy o zdruţení, ktorú mal

súd tieţ k dispozícii, toto malo za následok zánik zdruţenia. Z týchto faktov bolo na mieste

vyvodiť právny záver, ţe zdruţenie k tomuto dňu zaniklo, čomu nasvedčovalo i ďalšie

správanie sa členov, ktorí aj keď vzájomne rokovali, nebolo to s úmyslom obnoviť činnosť

zdruţenia, ale rozdeliť si aktíva a pasíva a navzájom sa vysporiadať. Prijatá platba bola

zálohou na ďalšie práce a v ţiadnom prípade nebola majetkom zdruţenia alebo ziskom.

Navyše v čase, kedy táto bola prijatá, zdruţenie zaniklo, a z tohto titulu mal ţalovaný ako

jeden z jeho účastníkov práva na vyplatenie svojho podielu na zisku v sume 560 279,-- Sk,

ako to uvádza znalecký posudok a ďalej mal ţalovaný nárok na vyplatenie svojho podielu

z majetku zdruţenia, a teda si prijatú sumu mohol ponechať pre seba práve týmto titulom

vysporiadania vzájomných záväzkov členov zdruţenia. Preto právne posúdenie prijatej platby

zo strany ţalovaného ako bezdôvodné obohatenie nie je správne, nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, ani v zákonnom ustanovení. Ďalej vytýka zdĺhavosť postupu

súdu, keďţe ţalovanému bola prvýkrát doručená ţaloba na vyjadrenie v roku 2001, hoci bola

podaná na súd v roku 1993. I z tohto dôvodu má obmedzené moţnosti bránenia svojho práva.

Ďalej uviedol, ţe súd neodpustil zmeškanie lehoty na odvolanie ţalovanému, hoci toto bolo

podopreté legitímnym dôvodom na strane ţalovaného, a to práceneschopnosťou právnej

zástupkyne a protizákonne skrátil lehotu na odvolanie z 15 dní na 5 dní. V priebehu konania

ţalovaný tieţ namietal, ţe ţalobcovia mu dlhujú vysoké sumy titulom nevyplateného zisku

zo zdruţenia a podielu na majetku, resp. jeho protihodnote, ţe túto do výšky ţalovanej sumy

nebral ako obranu voči ţalobe a neuznal, ţe aj z tohto dôvodu je ţalobný nárok ţalobcov

nedôvodný, pretoţe zanikol stretom s pohľadávkou ţalovaného.

6

Preto dovolateľ poţiadal dovolací súd, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

a zistení, ţe dovolanie je prípustné, rozhodol o ňom tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší

a zruší i prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo (§ 243b ods. 2 O . s. p. ).

K podanému dovolaniu sa vyjadrili ţalobcovia v 1., 2. a 3. rade.

Ţalobca v 1. a 2. rade uviedli, ţe ţalovaným tvrdený dovolací dôvod je neopodstatnený,

nikomu z účastníkov nebola odňatá moţnosť konať pred súdmi, súdy viedli rozsiahle

dokazovanie a účastníci mali moţnosť podrobne sa vyjadriť k skutkovým tvrdeniam

a k výsledkom dokazovania. Neopodstatneným pokladajú aj dôvod pre nariadenie

odvolacieho pojednávania za účelom doplnenia, resp. zopakovania dokazovania, tvrdený

ţalovaným. Vo svojom odvolaní ţalovaný návrh na zopakovanie a doplnenie dokazovania

nenavrhoval a ţiadne nové dôkazy k odvolaniu ani nepripojil. Dovolateľom uplatnený

dovolací dôvod podľa neobstojí, pretoţe rozsudkom odvolacieho súdu

nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. Tento potvrdzujúci rozsudok povaţujú

za riadne odôvodnený a v súlade s rozhodovacou a jurisdikčnou činnosťou súdu. Taktieţ

celkom popierajú, ţe by v konaní došlo k váţnemu narušeniu rovnosti ţalovaného

so ţalobcami, keďţe to bol práve ţalovaný, ktorý predkladal dôkazy a nerelevantné podania,

vrátane vzájomného návrhu, aby skomplikoval proces a narušil tak rovnosť strán. V ţiadnom

prípade zásada spravodlivého rozhodovania a narušenie rovnosti nešla nikdy k ťarche

ţalovaného, ale v jeho prospech, a preto ním popisované skutočnosti v dovolaní hodnotia ako

skreslené. Majú za to, ţe rozhodnutie je správne, v konaní nedošlo k vadám uvedeným

v , neboli preukázané ani dôvody dovolania podľa ,

a odmietajú, ţe by konanie pred súdmi bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnili trovy dovolacieho konania

2 x 499,88 Eur (492,93 Eur za jeden právny úkon + 6,95 Eur paušálna náhrada) podľa

vyhlášky č. . z znení neskorších predpisov.

Ţalobca v 3. rade uviedol, ţe na prejednanie dovolania nie sú splnené zákonné

podmienky. Preto navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol. Obsah podaného

dovolania a dôvody opakovane uvádzané ţalovaným v dovolaní povaţuje za irelevantné a oba

súdy sa náleţite vo svojich rozsudkoch s nimi vysporiadali a v zmysle výsledku sporu ich aj

vyhodnotili. Odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov povaţuje za dostatočné, určité,

7

zrozumiteľné a preskúmateľné. Rešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu súdom

prvého stupňa, vyjadrenom v zrušujúcom uznesení a následne v novom rozsudku

prvostupňového súdu, je obligatórna nie dispozitívna zásada konania súdu v novom konaní,

pričom zákonný sudca vysvetlil na pojednávaní, prečo a čím sa vo veci v konaní po zrušení

rozsudku odvolacím súdom bude riadi, a ţe zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je

pre neho právne záväzné, vrátane povinnosti vykonať nové dokazovanie a prihliadnuť

na výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Zmena právnej kvalifikácie v novom rozsudku

bola dostatočne odôvodnená a zodpovedá právnemu názoru, vyjadrenému odvolacím súdom

v zrušujúcom uznesení. K hmotnoprávnej stránke veci uviedol, ţe z obsahu spisu, ako

i predloţených dôkazov a prednesov na pojednávaniach k výhradám ţalovaného vyjadril

dostatočne vecne aj účelovo jase. Dovolanie neobsahuje ţiadne súdom neprejednané

a nevyhodnotené dôkazy ţalovaného, ktoré sa v dovolaní opakovane objavujú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa je dovolanie prípustné

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej. O tento prípad v prejednávanej veci nejde, lebo napadnutý rozsudok je rozsudkom

potvrdzujúcim. V zmysle je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto

veci; ani o tento prípad v predmetnej veci nejde, dovolací súd doposiaľ v tejto veci

nerozhodoval, a preto nevyslovil (ani nemohol vysloviť) právny názor. Podľa § 238 ods. 3

, dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

8

významu; napokon ani o tento prípad nejde, lebo odvolací súd prípustnosť dovolania

nevyslovil.

Dovolanie je všeobecne prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení aţ g/ Dovolací súd

tieto dôvody skúmal ex offo, či je daná prípustnosť dovolania z týchto dôvodov, pričom však

nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania, uvedenej v tomto zákonnom

ustanovení.

Odňatím moţnosti konať pred sudom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred

súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd

v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1, 2

). Keďţe odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením, plne sa stotoţnil

s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa, ktorý postupoval v intenciách nadriadeného

súdu v zmysle (súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov)

a vyvodil správny skutkový a právny záver, nebolo potrebné nariadiť pojednávanie

na prejednanie odvolania vo veci samej a rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený v súlade

s ustanovením Uvedeným postupom odvolacieho súdu nebola

účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle f

Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je prípustné ani podľa , ani v zmysle , dovolanie proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa v spojení s

9

odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je

prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní boli úspešnými účastníkmi ţalobcovia v 1. aţ 3. rade, ktorým

podľa ustanovenia v spojení s a vzniklo voči

ţalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania. Nakoľko ţalobca v 3. rade si ich

neuplatnil a ani nevyčíslil, dovolací súd mu ich nepriznal ( ). Ţalobcom

v 1. a 2. rade dovolací súd priznal trovy dovolacieho konania za úkon právnej sluţby z tarifnej

hodnoty 9.777,84 Eur 2x po 253,94 Eur (písomné vyjadrenie ţalobcov v 1. a 2. rade

k dovolaniu ţalovaného) zníţené o 20% (podľa ust. vyhlášky č. ),

t. j. 406,30 a 2x reţijný paušál po 6,95 Eur (podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004

Z. z.), t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 420,20 Eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová