Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c79/361977.5f0470.pdf
PDF · 126.1 KB
No categories available
4Obdo/21/2010
Najvyšší súd 4 Obdo 21/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1. E. G. bytom H., 2. Ing.
M. G., bytom H., zast. JUDr. A. R. advokátkou, H. a 3. J. P. bytom H., zast. JUDr. J. S.
advokátom, E., proti ţalovanému: J. Š. bytom L.P. zast. Mgr. V. H. advokátkou, M.,
o zaplatenie 33 567,04 Eur (1 011 240,50 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob/145/2009-700 z 21. októbra
2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom v 1. a 2. rade trovy dovolacieho konania na účet
ich právneho zástupcu vo výške 420,20 Eur.
Ţalobcovi v 3. rade trovy dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 13Cb/59/2002-634 z 26. marca 2009 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi v 1. rade 4 888,92 Eur spolu s úrokmi vo výške
24% ročne zo sumy 4 888,92 Eur od 7. apríla 2005 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi v 2. rade
4 888,92 Eur spolu s úrokmi vo výške 24% ročne zo sumy 4 888,92 Eur od 7. apríla 2005
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uloţil ţalovanému
povinnosť zaplatiť ţalobcovi v 3. rade 9 777,85 Eur úrokom z omeškania vo výške 24% ročne
od 17. februára 2003 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobu
ţalobcu v 1. rade v časti o zaplatenie 3 502,85 Eur s príslušenstvom a s úţitkami vo výške
24% ročne zo sumy 8 391,80 Eur od 15. júna 1993 do zaplatenia zamietol. Ţalobu ţalobcu
v 2. rade v časti o zaplatenie 3 502,85 Eur s príslušenstvom a s úţitkami vo výške 24% ročne
zo sumy 8 391,80 Eur od 15. júna 1993 do zaplatenia zamietol. Ţalobu ţalobcu v 3. rade
v časti o zaplatenie 7 005,68 Eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu
ţalovaného vo výške 53 787,06 Eur zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe na účet ţalovaného dňa 5. augusta 1992 boli
poukázané peňaţné prostriedky vo výške 1 000 000,-- Kčs na základe hospodárskej zmluvy
uzatvorenej medzi M. Ú. L. a Z. P. (ako právnymi nástupcami pôvodných účastníkov
zmluvy). Predmetná platba v účtovníctve Z. P. zachytená nebola. Podľa názoru súdu
predmetná platba bola platbou, ktorá vznikla na základe hospodárskej zmluvy uzatvorenej
za doby účinnosti Zmluvy o zdruţení podnikateľov (právneho predchodcu ţalobcov v 1. a 2.
rade – A. G., ţalobcu v 3. rade J. P. a ţalovaného J. Š.). Akákoľvek platba uskutočnená
s poukazom na zmluvu o zdruţení titulom spoločnej podnikateľskej činnosti bola príjmom
zdruţenia a s ako takou sa malo medzi jednotlivými účastníkmi zdruţenia aj nakladať.
Ţalovaný s pohľadávkou nakladal neoprávnene. Predmetná platba mala byť príjmom Z. P.
s tým, ţe v účtovníctve takýmto spôsobom malo byť s ňou aj naloţené. Ţalovaný disponoval
platbou v celosti v rozpore s článkom VI. Zmluvy o zdruţení s poukazom na § 834
Občianskeho zákonníka. Podiel kaţdého účastníka zdruţenia mal predstavovať 1/3, a to aj na
predmetnej platbe. V časti prevyšujúcej podiel ţalovaného preto sa na jeho strane jedná
o bezdôvodné obohatenie, ktoré je plnením bez právneho dôvodu. Ţalobcovia si v ţalobe
zo dňa 15. júla 1993 uplatnili právo na zaplatenie 589 135,-- Sk. Po rozšírení ţaloby dňa
24. októbra 2001 bolo predmetom konania zaplatenie istiny pre ţalobcov v 1. a 2. rade
kaţdému po 252 810,25 Sk a pre ţalobcu v 3. rade 505 620,50 Sk. Nakoľko bezdôvodné
obohatenie vzniklo pripísaním sumy 1 000 000,-- Kčs dňa 5. augusta 1992 na účet
ţalovaného, je potrebné vzhľadom na námietku premlčania uplatnené právo ţalobcov
po 24. októbri 2001 z dôvodu uplynutia tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty
povaţovať za premlčané. Nepremlčaným právo zostalo jedine pôvodne uplatnená suma
589 135,-- Sk, t. j. pre ţalobcu v 3. rade 294 567,50 Sk a pre právnych nástupcov pôvodného
ţalobcu v 1. rade, kaţdému po 147 283,75 Sk. Z uvedených dôvodov súd nepremlčanú časť
bezdôvodného obohatenia ţalobcom priznal a vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. V časti
úţitkov pri vyuţívaní peňaţných prostriedkov ţalovaným, súd ţalobu tieţ zamietol, nakoľko
ţalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Ţalobcovia v 1. a 2. rade si tieţ uplatnili dňa
4. augusta 2008 a ţalobca v 3. rade dňa 17. februára 2006 právo na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 24% ročne z omeškanej sumy. Vzhľadom na námietku premlčania,
vznesenú zo strany ţalovaného, mal súd za to, ţe priznať úrok z omeškania je moţné spätne,
pokiaľ neuplynie 3-ročná premlčacia lehota, a to u ţalobcov 1. a 2. ku dňu
7. apríla 2005 a u ţalobcu 3. ku dňu 17. februára 2003. Ţalovaný si vzájomným návrhom
uplatnil právo na zaplatenie 1 620 388,94 Sk, pričom vzájomný návrh vzal späť, najneskôr
písomne vo svojom odvolaní proti rozsudku, ktoré podal dňa 20. 06. 2008, súd preto konanie
o vzájomnom návrhu zastavil podľa § 96 ods. 1, 2, 3, O. s. p.
Účastníci konania boli v konaní úspešní čiastočne, nakoľko súd ţalobe čiastočne
vyhovel, v zostávajúcej časti však ţalobu zamietol a konanie o vzájomnom návrhu
ţalovaného zastavil, preto súd rozhodol tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
Na odvolanie ţalovaného a ţalobcov v 1. a 2. rade Krajský súd v Banskej Bystrici, ako
súd odvolací, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v prvej, druhej, tretej a ôsmej
výrokovej vete. Náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ţiadnemu z účastníkov.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe predmetom odvolacieho konania ţalobcov 1/ a 2/ bol
výrok o náhrade trov konania v ôsmej výrokovej vete napadnutého rozsudku a predmetom
odvolacieho konania ţalovaného bol prvý, druhý a tretí výrok napadnutého rozsudku.
Odvolací súd sa stotoţnil s právnym záverom okresného súdu v tom, ţe platba 33 193,92 Eur
(1 000 000,-- Sk) mala byť správne zahrnutá v účtovníctve zdruţenia, pretoţe táto platba bola
zálohovou platbou za uskutočnenie stavebných prác na akcii „Plynofikácia D. O. L.“.
Odvolací súd konštatoval, ţe ţalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej
obrany, ţe platba 33 193,92 Eur (1 000 000,-- Sk) nepatrila do účtovníctva zdruţenia a ţe túto
platbu mu objednávateľ stavebných prác MsÚ L. poukazoval ako výlučnému dodávateľovi
stavebných prác po ukončení činnosti zdruţenia. Dôkaz o ukončení činnosti zdruţenia k 1.
augustu 1992 ţalovaný v konaní nepredloţil a z toho dôvodu odvolací súd nemohol
akceptovať jeho obranu, ţe poukázanie predmetnej sumy dňa 5. augusta 1992 bolo po
ukončení činnosti zdruţenia a ţe túto platbu prijal dôvodne. Odvolací súd sa stotoţnil
s právnym záverom okresného súdu aj v tom, ţe ţalobcom 1. aţ 3. vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia iba v pôvodne uplatnenej sume 19 555,70 Eur (589 135,-- Sk),
pretoţe zmenu návrhu ţalobcovia urobili aţ dňa 24. októbra 2001 a vzhľadom k vznesenej
námietke premlčania ţalovaným, okresný súd tento nárok pre jeho premlčania zamietol.
Odvolací súd nebral zreteľ ani na započítací prejav ţalovaného, urobený v podanom odvolaní
z 9. apríla 2009, pretoţe v zmysle ust. § 216 ods. 1 O. s. p. ustanovenia § 97 a § 98 O. s. p.
pre odvolacie konanie neplatia. Tieţ sa odvolací súd stotoţnil ohľadom rozhodnutia o náhrade
trov konania. Preto rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdil
a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p., v nadväznosti na ust.
§ 142 ods. 2 druhá veta O. s. p. tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal z dôvodu ich čiastočného úspechu k celému predmetu sporu.
Proti tomuto potvrdzovaciemu rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie
v zákonom stanovenej lehote, podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p. Má za to, ţe odvolací súd mu
postupom, kedy o podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodol bez nariadenia
pojednávania, odňal moţnosť konať pred súdom. Postupom súdu bez zmeny dôkaznej
situácie, vec posúdil odlišným spôsobom a doposiaľ vykonané dokazovanie sa stalo celkom
zbytočným a viedlo k celkom iným záverom. Preto účastník, ktorý o zmene netušil, nemohol
reagovať ďalšími návrhmi. Spochybňuje záver súdu v tom, ţe dôvod vyvodenia presne
opačných skutkových a právnych záverov v odôvodnení prvostupňového rozsudku absentuje.
Tvrdí, ţe súd mal za týchto podmienok nariadiť pojednávanie a zopakovať dokazovanie.
Vyjadril svoju nespokojnosť s tým, ţe prvostupňový súd v rozhodnutí zo dňa 9. mája
2008 z vykonaného dokazovania vyvodil záver, ţe ţaloba voči ţalovanému je nedôvodná,
nakoľko súd nezistil, ţe by sa bol ţalovaný na úkor ţalobcov obohatil. Toto rozhodnutie bolo
však odvolacím súdom zrušené, s tým, ţe sa prvostupňový súd dôsledne neriadil ustanovením
§ 120 O. s. p. Tvrdí, ţe všetky dôkazy, ktoré ţiadal krajský súd v zrušujúcom uznesení
vykonať, prvostupňový súd v čase vydania rozhodnutia, ktoré bolo zrušené, uţ vykonal.
Pokiaľ odvolací súd povaţoval rozsudok za nedostatočne odôvodnený, mohol to v odvolacom
konaní napraviť. Sporné bolo právne posúdenie prijatej čiastky. Ţalovaný tvrdí, ţe prijatá
čiastka bola zálohová platba na ďalšiu etapu stavebných prác, ktoré ţalovaný spočiatku
realizoval ako člen zdruţenia a neskôr po jeho zániku (po 01.0 8. 1992) samostatne, a to aţ
do ich ukončenia v júli 1993, a ako taká nebola ziskom, ktorý si mali medzi sebou členovia
zdruţenia podľa zmluvy o zdruţení deliť po 1/3. Z. voči objednávateľovi po celý čas
od uzatvorenia zmluvy vystupovalo ako dodávateľ, ţalovaný s ostatnými členmi zdruţenia si
mal deliť len zisk zo svojej podnikateľskej činnosti. Ďalej ţalovaný tvrdil, ţe okresný súd
z rovnakého skutkového stavu, z rovnakej dôkaznej situácie, vyvodil v rozhodnutí zo dňa
26. 03. 2009 záver, ţe sa ţalovaný na úkor ţalobcov bezdôvodne obohatil. Pričom zmenu
svojho právneho názoru, prečo toto konanie povaţuje za bezdôvodné obohatenie, hoci to
v prvom prípade nepovaţoval a vec posudzoval v kontexte majetkového vysporiadania
a vzniku nároku na rozdelenie zisku členov zdruţenia, prvostupňový súd nijakým spôsobom
neodôvodnil. Zmena rozsudku prvostupňového súdu bola pre ţalovaného vzhľadom
na doterajší priebeh konania prekvapivým zvratom v konaní, zvlášť keď táto nebola nijakým
spôsobom odôvodnená, prečo došlo k jeho zmene. Takéto postupy súdov vo veci poznačili
celé konanie zmätočnosťou, rozhodnutia súdov sú nedostatočne odôvodnené, ich závery
prekvapivé, nevyplývajúce z vykonaného dokazovania a vyvodené právne závery sú
nesprávnou a arbitrárnou aplikáciou právnych predpisov na posudzovaný prípad. Fakty, ktoré
mal súd k dispozícii, svedčia o tom, ţe jeden zo ţalobcov jednostranným právnym úkonom,
doručeným ostatným člnom zdruţenia, z tohto vystúpil a podľa zmluvy o zdruţení, ktorú mal
súd tieţ k dispozícii, toto malo za následok zánik zdruţenia. Z týchto faktov bolo na mieste
vyvodiť právny záver, ţe zdruţenie k tomuto dňu zaniklo, čomu nasvedčovalo i ďalšie
správanie sa členov, ktorí aj keď vzájomne rokovali, nebolo to s úmyslom obnoviť činnosť
zdruţenia, ale rozdeliť si aktíva a pasíva a navzájom sa vysporiadať. Prijatá platba bola
zálohou na ďalšie práce a v ţiadnom prípade nebola majetkom zdruţenia alebo ziskom.
Navyše v čase, kedy táto bola prijatá, zdruţenie zaniklo, a z tohto titulu mal ţalovaný ako
jeden z jeho účastníkov práva na vyplatenie svojho podielu na zisku v sume 560 279,-- Sk,
ako to uvádza znalecký posudok a ďalej mal ţalovaný nárok na vyplatenie svojho podielu
z majetku zdruţenia, a teda si prijatú sumu mohol ponechať pre seba práve týmto titulom
vysporiadania vzájomných záväzkov členov zdruţenia. Preto právne posúdenie prijatej platby
zo strany ţalovaného ako bezdôvodné obohatenie nie je správne, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, ani v zákonnom ustanovení. Ďalej vytýka zdĺhavosť postupu
súdu, keďţe ţalovanému bola prvýkrát doručená ţaloba na vyjadrenie v roku 2001, hoci bola
podaná na súd v roku 1993. I z tohto dôvodu má obmedzené moţnosti bránenia svojho práva.
Ďalej uviedol, ţe súd neodpustil zmeškanie lehoty na odvolanie ţalovanému, hoci toto bolo
podopreté legitímnym dôvodom na strane ţalovaného, a to práceneschopnosťou právnej
zástupkyne a protizákonne skrátil lehotu na odvolanie z 15 dní na 5 dní. V priebehu konania
ţalovaný tieţ namietal, ţe ţalobcovia mu dlhujú vysoké sumy titulom nevyplateného zisku
zo zdruţenia a podielu na majetku, resp. jeho protihodnote, ţe túto do výšky ţalovanej sumy
nebral ako obranu voči ţalobe a neuznal, ţe aj z tohto dôvodu je ţalobný nárok ţalobcov
nedôvodný, pretoţe zanikol stretom s pohľadávkou ţalovaného.
Preto dovolateľ poţiadal dovolací súd, aby po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a zistení, ţe dovolanie je prípustné, rozhodol o ňom tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší
a zruší i prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo (§ 243b ods. 2 O . s. p. ).
K podanému dovolaniu sa vyjadrili ţalobcovia v 1., 2. a 3. rade.
Ţalobca v 1. a 2. rade uviedli, ţe ţalovaným tvrdený dovolací dôvod je neopodstatnený,
nikomu z účastníkov nebola odňatá moţnosť konať pred súdmi, súdy viedli rozsiahle
dokazovanie a účastníci mali moţnosť podrobne sa vyjadriť k skutkovým tvrdeniam
a k výsledkom dokazovania. Neopodstatneným pokladajú aj dôvod pre nariadenie
odvolacieho pojednávania za účelom doplnenia, resp. zopakovania dokazovania, tvrdený
ţalovaným. Vo svojom odvolaní ţalovaný návrh na zopakovanie a doplnenie dokazovania
nenavrhoval a ţiadne nové dôkazy k odvolaniu ani nepripojil. Dovolateľom uplatnený
dovolací dôvod podľa § 238 ods. 1 O. s. p. neobstojí, pretoţe rozsudkom odvolacieho súdu
nebol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. Tento potvrdzujúci rozsudok povaţujú
za riadne odôvodnený a v súlade s rozhodovacou a jurisdikčnou činnosťou súdu. Taktieţ
celkom popierajú, ţe by v konaní došlo k váţnemu narušeniu rovnosti ţalovaného
so ţalobcami, keďţe to bol práve ţalovaný, ktorý predkladal dôkazy a nerelevantné podania,
vrátane vzájomného návrhu, aby skomplikoval proces a narušil tak rovnosť strán. V ţiadnom
prípade zásada spravodlivého rozhodovania a narušenie rovnosti nešla nikdy k ťarche
ţalovaného, ale v jeho prospech, a preto ním popisované skutočnosti v dovolaní hodnotia ako
skreslené. Majú za to, ţe rozhodnutie je správne, v konaní nedošlo k vadám uvedeným
v § 237 O. s. p., neboli preukázané ani dôvody dovolania podľa § 241 ods. 2 písm. b/, c/
O. s. p. a odmietajú, ţe by konanie pred súdmi bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnili trovy dovolacieho konania
2 x 499,88 Eur (492,93 Eur za jeden právny úkon + 6,95 Eur paušálna náhrada) podľa
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. z znení neskorších predpisov.
Ţalobca v 3. rade uviedol, ţe na prejednanie dovolania nie sú splnené zákonné
podmienky. Preto navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol. Obsah podaného
dovolania a dôvody opakovane uvádzané ţalovaným v dovolaní povaţuje za irelevantné a oba
súdy sa náleţite vo svojich rozsudkoch s nimi vysporiadali a v zmysle výsledku sporu ich aj
vyhodnotili. Odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov povaţuje za dostatočné, určité,
zrozumiteľné a preskúmateľné. Rešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu súdom
prvého stupňa, vyjadrenom v zrušujúcom uznesení a následne v novom rozsudku
prvostupňového súdu, je obligatórna nie dispozitívna zásada konania súdu v novom konaní,
pričom zákonný sudca vysvetlil na pojednávaní, prečo a čím sa vo veci v konaní po zrušení
rozsudku odvolacím súdom bude riadi, a ţe zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je
pre neho právne záväzné, vrátane povinnosti vykonať nové dokazovanie a prihliadnuť
na výsledky doteraz vykonaného dokazovania. Zmena právnej kvalifikácie v novom rozsudku
bola dostatočne odôvodnená a zodpovedá právnemu názoru, vyjadrenému odvolacím súdom
v zrušujúcom uznesení. K hmotnoprávnej stránke veci uviedol, ţe z obsahu spisu, ako
i predloţených dôkazov a prednesov na pojednávaniach k výhradám ţalovaného vyjadril
dostatočne vecne aj účelovo jase. Dovolanie neobsahuje ţiadne súdom neprejednané
a nevyhodnotené dôkazy ţalovaného, ktoré sa v dovolaní opakovane objavujú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento mimoriadny opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej. O tento prípad v prejednávanej veci nejde, lebo napadnutý rozsudok je rozsudkom
potvrdzujúcim. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto
veci; ani o tento prípad v predmetnej veci nejde, dovolací súd doposiaľ v tejto veci
nerozhodoval, a preto nevyslovil (ani nemohol vysloviť) právny názor. Podľa § 238 ods. 3
O. s. p., dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu; napokon ani o tento prípad nejde, lebo odvolací súd prípustnosť dovolania
nevyslovil.
Dovolanie je všeobecne prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. Dovolací súd
tieto dôvody skúmal ex offo, či je daná prípustnosť dovolania z týchto dôvodov, pričom však
nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania, uvedenej v tomto zákonnom
ustanovení.
Odňatím moţnosti konať pred sudom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred
súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd
v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1, 2
O. s. p. ). Keďţe odvolací súd postupoval v súlade s citovaným ustanovením, plne sa stotoţnil
s vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa, ktorý postupoval v intenciách nadriadeného
súdu v zmysle § 226 O. s. p. (súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov)
a vyvodil správny skutkový a právny záver, nebolo potrebné nariadiť pojednávanie
na prejednanie odvolania vo veci samej a rozsudok odvolacieho súdu bol vyhlásený v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. Uvedeným postupom odvolacieho súdu nebola
účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 f O. s. p.
Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací dospel k záveru, ţe
dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O. s. p., ani v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je
prípustný, a to bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
V dovolacom konaní boli úspešnými účastníkmi ţalobcovia v 1. aţ 3. rade, ktorým
podľa ustanovenia § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči
ţalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania. Nakoľko ţalobca v 3. rade si ich
neuplatnil a ani nevyčíslil, dovolací súd mu ich nepriznal (§ 151 ods. 2 O. s. p.). Ţalobcom
v 1. a 2. rade dovolací súd priznal trovy dovolacieho konania za úkon právnej sluţby z tarifnej
hodnoty 9.777,84 Eur 2x po 253,94 Eur (písomné vyjadrenie ţalobcov v 1. a 2. rade
k dovolaniu ţalovaného) zníţené o 20% (podľa ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.),
t. j. 406,30 a 2x reţijný paušál po 6,95 Eur (podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z.), t. j. celkom trovy dovolacieho konania v sume 420,20 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová