Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/30/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci odsúdeného M. T., pre pokus

trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2010 v Bratislave prerokoval sťažnosť

odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2004, sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 z r u š u j e

s a uznesenie Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2004, sp. zn. a vec sa vracia

tomuto súdu , aby o veci znova konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25. januára 2002, sp. zn. , v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2002, sp. zn. , bol

obžalovaný M. T. uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219

ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením do tretej

nápravnovýchovnej skupiny.

Po právoplatnom skončení trestného stíhania, ustanovený obhajca JUDr. M. F.

žiadosťou z 21. júna 2002 (č. l. 402-406) uplatnil odmenu za obhajobu odsúdeného

a náhradu hotových výdavkov podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnej pomoci v celkovej výške 26 590 Sk.

Uznesením Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2004, sp. zn. , vyšší súdny

úradník na základe návrhu obhajcu JUDr. M. F. podľa účinného

2

do 1. januára 2006 (ďalej len ) a , , ,

písm. d/, § 19 ods. 3, § 18 písm. a/, písm. b/, § 19 ods. 4, § 20 Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. (ďalej len advokátskej tarify), v znení

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 44/91 Zb. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci s prihliadnutím na § 24 ods. 1

Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, priznal obhajcovi odsúdeného

odmenu a náhradu hotových výdavkov za poskytovanie právnej pomoci v trestnom konaní

v celkovej výške 25 730 Sk, a to v rozsahu presne špecifikovanom vo výroku napadnutého

uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený M. T.

(č. l. 434). V dôvodoch svojej sťažnosti namietal, že obhajca mu bol v konaní pridelený

súdom, pričom pýta od neho 25 730 Sk za 26 úkonov. Podľa neho obhajca toľko úkonov

na jeho obhajobu nevykonal, maximálne ho zastupoval 9-krát a ďalšie žiadosti a sťažnosti

si písal sám a nie obhajca. Nie je spokojný s výškou trov uvedených v uznesení, preto podáva

sťažnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom

na ustanovenie ( v znení zákona

č. ) účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. zákona

č. o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov,

na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v zmysle § 147

ods. 1 písm. a/, písm. b/ správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému

mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu

a zistil, že sťažnosť odsúdeného M. T. je dôvodná.

Z ustanovenia vyplýva, že obhajca, ktorý bol obvinenému

ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej

tarify. Podľa o výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne

na návrh obhajcu v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa.

Podľa o súdnych úradníkoch a o zmene

a doplnení o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov v trestnom

3

konaní vyšší súdny úradník rozhoduje o trovách trestného konania na základe poverenia

sudcu.

Z ustanovenia vyplýva, že predseda senátu pri rozhodovaní

o trovách obhajoby je povinný skúmať, či ustanovenému obhajcovi vznikol nárok

na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov a či uplatnené úkony boli skutočne

vykonané a v akom rozsahu. Uvedeným ustanovením sa preto musí riadiť aj sudcom

poverený vyšší súdny úradník.

Vyšší súdny úradník v posudzovanej veci pri rozhodovaní o nárokoch obhajcu mal

správne použiť ustanovenie Napriek tomuto pochybeniu možno

konštatovať, že správne postupoval pokiaľ ustálil, že obhajcovi vznikol nárok na odmenu

a náhradu hotových výdavkov, pretože išlo o nutnú obhajobu v zmysle § 36 ods. 1 písm. a/,

ods. 3 a v tom čase obvinený M. T. si obhajcu sám nezvolil. Obhajca JUDr. M. F.

mu bol ustanovený opatrením sudcu Okresného súdu Nové Zámky z 18. augusta 2001,

sp. zn. , v zmysle Vyšší súdny úradník taktiež správne zistil,

že ustanovenému obhajcovi patrí podľa § 15 ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify za každý úkon

právnej pomoci vykonaný v čase od 18. augusta 2000 (začaté trestné stíhanie)

do 24. októbra 2000 odmena vo výške 600 Sk, pretože v tom čase sa viedlo trestné stíhanie

pre pokus trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods. 1, § 222 ods. 1 Tr. zák., za ktorý

bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 8 rokov. Dňom 24. október 2000 došlo k zmene

právnej kvalifikácie na pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák.,

za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na 15 rokov. Vyrozumenie

o prísnejšej právnej kvalifikácii obhajca prevzal 23. novembra 2000, a preto správne

od zmeny právnej kvalifikácie až do právoplatného skončenia veci patrí obhajcovi odmena

za každý úkon právnej pomoci podľa § 15 ods. 1 písm. d/ advokátskej tarify vo výške 800 Sk.

Vyšší súdny úradník správne priznal ustanovenému obhajcovi aj režijný paušál

vo výške 1 380 Sk a náhradu za premeškaný čas vo výške 520 Sk, čo je v súlade

s ustanoveniami § 18 a 20 advokátskej tarify.

Najvyšší súd však zistil, že vyšší súdny úradník nepostupoval v súlade s ustanovením

, , keď upravil odmenu uplatnenú obhajcom za účasť na hlavnom

pojednávaní pred krajským súdom dňa 25. januára 2002. Obhajca si v návrhu uplatnil odmenu

iba za 2 právne úkony čiastku 1 600 Sk a súd mu priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci

4

v čiastke 2 400 Sk. Ide o návrhové konanie, preto obhajcovi nemožno priznať viac ako

si uplatňoval vo svojom návrhu.

Ustanovený obhajca si uplatňoval aj cestovné náhrady za použitie svojho motorového

vozidla, ktoré použil pri ceste na jednotlivé úkony. Ku svojej žiadosti doložil kópiu veľkého

technického preukazu od motorového vozidla. Vyšší súdny úradník mu cestovné náhrady

priznal v plnej výške, avšak z napadnutého uznesenia nie je možné zistiť, ako dospel

k výslednej čiastke. V tomto smere je uznesenie nepreskúmateľné. Obhajca bude musieť tieto

svoje nároky bližšie špecifikovať a dokladovať najmä čo sa týka spotreby automobilu a ceny

benzínu v kritickom období.

Toto pochybenie vyššieho súdneho úradníka mohol napraviť predseda senátu

postupom podľa Predseda senátu však sťažnosti odsúdeného nevyhovel

a spis predložil na rozhodnutie najvyššiemu súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na zásadu zachovania

dvojinštančnosti konania, najvyšší súd sťažnosťou napadnuté uznesenie podľa § 149 ods. 1

písm. b/ zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Záverom najvyšší súd pripomína, že v predmetnej veci došlo k neodôvodneným

prieťahom nakoľko žiadosť obhajcu došla na krajský súd 21. júna 2002, pričom súd

o jeho žiadosti rozhodol až 10. decembra 2004, posledné doručenie uznesenia bolo

25. januára 2005, sťažnosť odsúdeného došla na súd 02. februára 2005 a spis bol predložený

na rozhodnutie o sťažnosti až 25. augusta 2010, preto bude potrebné vybaveniu veci venovať

zvýšenú pozornosť, aby nedošlo k ďalším neodôvodneným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová