Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
273/365789.38e3fc.pdf
PDF · 98.5 KB
No categories available
9So/138/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Ľubice
Filovej v právnej veci navrhovateľa J. L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.
29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 8. júla 2009, č.k. 23Sd/16/2009-53, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 8. júla 2009, č.k. 23Sd/16/2009-53, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo X. z 2.
apríla 2008 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok z r u š u j e a vec jej vracia na
ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo X. z 2.
apríla 2008, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný
dôchodok s odôvodnením, že v posledných desiatich rokoch pred vznikom invalidity, t.j. od
13. septembra 1994 do 12. septembra 2004, nezískal potrebný počet piatich rokov
dôchodkového poistenia (§ 72 ods. 1 písm. f/ zákona).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ
bol príslušným posudkovým lekárom uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona
od 13. septembra 2004 vzhľadom na 45%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pričom v priebehu preskúmavacieho konania bola táto miera zvýšená posudkovým
lekárom ústredia na 60%, nespĺňa však podmienku potrebnej doby piatich rokov
dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. f/ zákona. Rozhodnutie odporkyne preto
podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
Rozsudok napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol nesprávne
zhodnotenie zdravotného stavu aj vzhľadom na to, že miera poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená najskôr na 45% a potom na 60%.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné
vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Z posudkovej dokumentácie a dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ
bol už od 19. augusta 1999 uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona
č. 100/1988 Zb. vzhľadom na mentálnu zaostalosť (IQ 60). V konaní o žiadosti o invalidný
dôchodok z 28. júla 2003 posudková komisia sociálneho zabezpečenia dňa 6. novembra 2003
dospela k záveru, že nie je invalidný a nie je ani čiastočne invalidný. Na základe žiadosti
o invalidný dôchodok z 27. mája 2004 bol posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne
Nové Zámky dňa 23. septembra 2004 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona
od 27. mája 2004 pre 50%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď
za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená ľahká mentálna retardácia (IQ v pásme
50-69 s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť). Na základe písomnej žiadosti navrhovateľa
o invalidný dôchodok, doručenej odporkyni 28. júna 2007, bol jeho zdravotný stav posúdený
dňa 24. mája 2007 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne Levice so záverom
o jeho invalidite pre 45%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od
24. mája 2007, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená strata jedného oka pri
zachovaní zrakových funkcií na druhom oku a žiadosť navrhovateľa bola zamietnutá
rozhodnutím z 20. augusta 2007, ktoré odporkyňa zrušila rozhodnutím z 2.4.2008. Súčasne
ďalším rozhodnutím z 2. apríla 2008, ktoré bolo predmetom súdneho preskúmania, znovu
zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok na základe posudku posudkového lekára
ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici z 26. februára 2008. Podľa
uvedeného posudku je navrhovateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona od 13. septembra 2004
pre 60%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie bola v tomto posudku určená ľahká mentálna retardácia (IQ 55), ktorej
zodpovedá podľa posudku 50%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
a táto bola zvýšená o ďalších 10% za iné zdravotné postihnutie (strata jedného oka
pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku). Posudkoví lekári sa v posudkoch
nevysporiadali s otázkou, či úraz oka v roku 1986 bol pracovným úrazom a či a kedy sa
navrhovateľ stal invalidným následkom pracovného úrazu. Z evidenčného materiálu o dobách
zamestnania vyplýva, že navrhovateľ bol v uvedenom roku pracovne zaradený počas výkonu
trestu odňatia slobody Ružomberok. Navrhovateľ sám udáva, že pracovný úraz utrpel v K.
Odvolací súd dospel k záveru, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok
odporkyňa nedostatočne zistila skutočný stav veci. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
navrhovateľ bol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona už od 27. mája 2004 a k zániku
tejto invalidity nedošlo. Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím skúmala získanie potrebnej
doby dôchodkového poistenia v období desiatich rokov pred 13. septembrom 2004 bez
ohľadu na to, že od 13. septembra 2004 došlo len k zvýšeniu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a v rozhodnutí sa nevysporiadala s otázkou nároku na invalidný
dôchodok podľa § 72 ods. 3 zákona. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, preto podľa § 250ja ods. 3
v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/ OSP rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne zadovážiť si nový posudok o invalidite
navrhovateľa, v ktorom sa posudkový lekár vysporiada aj s otázkou vzniku invalidity z titulu
namietaného pracovného úrazu z roku 1986. Pre vznik invalidity pritom nie je podstatné, kedy
navrhovateľ o dôchodok požiadal, podstatné je odkedy zdravotný stav invaliditu podmieňuje.
Následne odporkyňa znovu posúdi nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 aj
v spojení s § 72 ods. 3 zákona a vysporiada sa aj s otázkou nároku na vyšší invalidný
dôchodok z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k
ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ
neuplatnil náhradu trov a odporkyni taká náhrada nepatrí zo zákona.
Odvolací súd súčasne považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ má možnosť novou
žiadosťou prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne požiadať o priznanie
invalidného dôchodku od 1. januára 2010, a to vzhľadom na zmenu podmienky potrebnej
doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok v § 72 zákona.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková