Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3a0/365606.4fc2a8.pdf
PDF · 180.94 KB
No categories available
9Sža/10/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Henčekovej, PhD. a z členiek JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci
navrhovateľov: 1/ M.U, arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor
Opatovská Nová Ves, 2/ N. K., arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor
Opatovská Nová Ves, 3/ N. K., arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor
Opatovská Nová Ves, 4/ T. K., arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor
Opatovská Nová Ves, všetci zastúpení M. Š., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu odporcu č.: ČAS: MU-831-16/PO-Ţ-2009 zo dňa 15.02.2010, na odvolanie
navrhovateľky 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/21/2010-27 zo dňa
25.5.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 5Saz/21/2010-27 zo dňa 25.5.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 5Saz/21/2010-27 zo dňa 25.05.2010 potvrdil
rozhodnutie č.: ČAS:MU-831-16/PO-Ţ-2009 zo dňa 15.02.2010, ktorým odporca v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľke a jej trom maloletým deťom
azyl a podľa ustanovení § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany.
Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal
sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou počas azylového konania v súlade
s § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny
poriadok“) a za takejto situácie následne rozhodol správne a v súlade so zákonom o azyle, keď
navrhovateľke a jej maloletým deťom neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Skutočnosti
uvádzané navrhovateľkou v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javili z hľadiska
bezprostredného ohrozenia navrhovateľky a jej detí v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako
neopodstatnené a nasvedčujúce iným pohnútkam navrhovateľky neţ tým, ktoré sú ako dôvody pre
udelenie azylu uvedené v Ţenevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, ţe v prípade
navrhovateľky nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo 10 zákona o azyle. Ich
dôvody nepovaţoval za dôvody, pre ktoré by bolo navrhovateľke a jej deťom v prípade návratu do
krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle.
Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými
námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku a dospel k záveru, ţe postup
odporcu ako aj jeho rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. Odporca správne vyhodnotil
výpoveď navrhovateľky z hľadiska dôvodu jej odchodu z krajiny pôvodu.
Vo vzťahu k navrhovateľkou tvrdeným trom rôznym obavám z prenasledovania, uvedeným
v opravnom prostriedku, a to 1/ obavám z prenasledovania z dôvodu, ţe je manţelkou muţa, ktorý
má dôvodnú obavu z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodu
zastávania určitých politických názorov, 2/ obavám z prenasledovania z národnostných dôvodov
a 3/ obavám z prenasledovania z dôvodov náboţenských krajský súd uviedol, ţe samotná existencia
navrhovateľkiných obáv z prenasledovania, bez objektivizácie opodstatnenosti týchto obáv,
v azylovom konaní nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu, nakoľko v prípade
navrhovateľky išlo výlučne iba o jej vlastné, vnútorné, ničím nepodloţené obavy.
K prenasledovaniu navrhovateľky (§ 2 písm. d/ - pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závaţné
a opakované konanie, spôsobujúce váţne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych
opatrení, ktorý jednotlivca postihuje ) z dôvodu, ţe je manţelkou muţa, ktorý má dôvodnú obavu
z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodov zastávania
určitých politických názorov v nadväznosti na uvedené nikdy nedošlo a navrhovateľka iba
nasledovala svojho manţela v záujme udrţania celistvosti rodiny a ako samostatná osoba v krajine
pôvodu so svojimi deťmi nikdy ţiadne problémy nemala.
K odvolacej námietke navrhovateľky ohľadom prenasledovania z národnostných dôvodov
krajský súd konštatoval, ţe navrhovateľka v priebehu azylového konania pred odporcom ţiadne
problémy z národnostných dôvodov neuvádzala a za jediný dôvod ţiadosti o udelenie azylu alebo
poskytnutia doplnkovej ochrany označila manţelove problémy so skupinou kriminálnych ţivlov.
Pokiaľ sa jedná o navrhovateľkine obavy z prenasledovania z náboţenských dôvodov,
uvedených v opravnom prostriedku, krajský súd uviedol, ţe navrhovateľka rovnako ani v tomto
prípade v priebehu celého azylového konania pred odporcom spomínané obavy súvisiace s jej
náboţenským vierovyznaním ani raz neuvádzala.
Poukázal na to, ţe navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom a ani vo svojom
opravnom prostriedku neuviedla a ani nekonkretizovala ţiaden zo zákonných dôvodov
prenasledovania v krajine pôvodu, ktorý by odôvodňoval opodstatnené obavy z prenasledovania jej
osoby.
Vyjadril názor, ţe udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitárnych dôvodov je
čisto vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie
je prieskum súdu moţný. Jedná sa o nenárokový inštitút.
Vo vzťahu k doplnkovej ochrane krajský súd pripomenul, ţe jej zmyslom a účelom je
poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým
ţiadateľom, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by z taxatívne vymedzených dôvodov bolo
neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Krajský súd sa stotoţnil
s právnym názorom odporcu ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany. V prípade navrhovateľky
nič nenasvedčuje tomu, ţe by bola v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená mučeniu,
neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nie je dôvod sa teda ani domnievať,
ţe by bola následne v Arménsku spolu so svojimi deťmi vystavené reálnej hrozbe váţneho
bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke a jej deťom
neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade
so zákonom potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu
a ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku, pretoţe podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Poukázala na to, ţe v opravnom prostriedku jasne definovala dôvod svojich obáv
z prenasledovania. Uviedla, ţe má obavu z prenasledovania z dôvodu z príslušnosti k sociálnej
skupine, z dôvodu zastávania politických názorov a z národnostných a náboţenských dôvodov,
pričom tieto svoje dôvody v podanom opravnom prostriedku náleţite zdôvodnila.
Uviedla, ţe odporca ani krajský súd sa jej jednotlivými dôvodmi na udelenie azylu na území
Slovenskej republiky nezaoberal.
Ďalej uviedla, ţe v konaní pred odporcom jasne uviedla svoje dôvody odchodu z krajiny
pôvodu a bolo vecou odporcu, aby on sám v azylovom konaní skúmal, či dôvody navrhovateľky
moţno subsumovať pod niektorý zo zákonných dôvodov udelenia azylu na území Slovenskej
republiky. Navrhovateľka opustila svoju krajinu a nasledovala svojho manţela, nakoľko tento sa
stal nie vlastným pričinením nepohodlným pre svoje svedectvo k závaţnej trestnej činnosti. Celá
rodina sa tak stala nie svojím pričinením členom sociálnej skupiny charakterizovanej ako
nepohodlnej pre svoje svedectvo k závaţnej trestnej činnosti. Nespolupráca s políciou z dôvodu
stiahnutia svojej výpovede v danej veci mohla byť povaţovaná za prejav politického názoru
a nakoľko polícia je predstaviteľkou a súčasťou vládnej moci v krajine, môţe byť povaţovaná za
prejav takého politického názoru, ktorý nerešpektuje vládu Arménska. Pre svoje konanie mohol byť
manţel navrhovateľky a aj ona sama opäť nie vlastnou vinou spájaní s opozičnými politickými
názormi, pre ktoré mohli byť prenasledovaní zo strany polície Arménska. Odporca sa tak
nezaoberal moţnosťou prenasledovania navrhovateľky z politických dôvodov. Samotný odporca
nepriamo pripúšťa, ţe občania majú problémy s políciou, čo teda potvrdzuje tvrdenia manţela
navrhovateľky, ako aj jej a ich detí o tom, ţe mali problémy s políciou. Polícia mohla byť v danom
prípade pôvodcom prenasledovania z politických dôvodov.
Krajskému súdu vyčítala, ţe sa nevysporiadal dostatočne s jej námietkou ohľadne
skutočnosti, ţe navrhovateľka ako i jej deti sú príslušníkmi kurdskej národnostnej menšiny,
vierovyznania jezidy. Moţnosťou prenasledovania osôb patriacich k uvedenej národnostnej
menšine s vierovyznaním jezidy sa odporca ani krajský súd nezaoberali. Poukázala na to, ţe
navrhovateľka nemala povinnosť vo svojej výpovedi presne uviesť, ţe sa cíti byť prenasledovaná
z náboţenských dôvodov, či príslušnosti k národnostnej skupine. Je vecou odporcu, aby sám
z vlastnej iniciatívy preskúmal aj tieto aspekty prípadu navrhovateľky. Ak je ţiadateľ o azyl
príslušníkom menšiny, o ktorej je všeobecne známe, ţe je politicky prenasledovaná zo strany štátu,
má povinnosť aj bez toho, aby osoba toto prenasledovanie priamo identifikovala, skúmať, či sa
v danom prípade o takýto druh prenasledovania nejedná. Odporca si v uvedenom zmysle nesplnil
povinnosť skúmať skutočný stav veci.
Taktieţ sa odporca ani súd nezaoberali námietkou navrhovateľky, ţe osoby nútiace jej
manţela k stiahnutiu výpovede z polície mu hrozili ublíţením jeho rodine, teda ublíţením jeho
manţelke a ich maloletým deťom. Jedná sa o závaţný dôvod, na ktorý mal odporca a následne i súd
náleţite prihliadnuť.
Podľa jej názoru by mal odporca posúdiť ţiadosť navrhovateľky o udelenia azylu
i z humanitárnych dôvodov, nakoľko navrhovateľka sa ocitla na území Slovenskej republiky s celou
svojou rodinou, v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa museli skrývať, moţno by boli rozdelení
a tým by nemohli napĺňať svoje právo na rešpektovanie rodinného a súkromného ţivota, nemá sa
ani kam vrátiť, ich obchod bol vypálený, hrozí im nebezpečenstvo zo strany polície, aj zo strany
osôb, proti ktorým mal pred políciou jej manţel svedčiť.
Vyjadrila názor, ţe spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, a ţe odporca mal
skúmať situáciu, ktorej by čelila v prípade návratu do Arménska. Navrhovateľke a jej deťom
v prípade núteného návratu do Arménska hrozí mučenie, či iné neľudské zaobchádzanie, ktoré je
v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakázané,
pričom tento zákaz pôsobí absolútne a bezvýnimočne a vzťahuje sa na všetkých bez rozdielu.
Arménsko nemoţno do dnešného dňa povaţovať za bezpečnú krajinu.
Podľa jej názoru odporca neprihliadol na ţiadne aktuálne správy UNHCR, či správy
pravidelne vydávané rôznymi mimovládnymi organizáciami. Vychádza čisto z informácií zo
zdrojov na Slovensku a v Českej republike.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol
ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka bola spolu s manţelom a deťmi repatriovaná dňa
28.05.2010 do krajiny pôvodu.
Uviedol, ţe navrhovateľka v dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu neuvádzala ţiadny
z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jej právny zástupca. Navrhovateľka okrem toho, ţe svoju
príslušnosť k určitej sociálnej skupine ani neuvádzala, nespĺňa ţiadny zo znakov člena určitej
sociálnej skupiny. Odporca povaţuje námietky právneho zástupcu uvedené v odvolaní za
neodôvodnené a právne irelevantné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu
navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
OSP).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.
Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe
alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky).
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
ţiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí.
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,
ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí
azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne
doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľke a jej trom
deťom na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z internetovej
stránky MZV SR – Arménsko, základné informácie z 8.02.2010 z portálu www.businessinfo.cz –
súhrnná teritoriálna informácia Arménska z 22.10.2009, z informácií MÚ MV SR Odboru
dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce ku krajine pôvodu Arménsko z 10.09.2009 a 17.3.2008
a iných dostupných zdrojov), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú
situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie
azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu.
Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľky o udelenie azylu zo dňa 29.12.2009 navrhovateľka
pouţívala priezvisko B., národnosť sýrijská, št. prísl. Sýria, avšak preto, lebo sa bála, aby nebola
spolu s rodinou vrátená na Ukrajinu, ako sa tak stalo potom, čo poţiadali o azyl v Poľsku. Pokiaľ sa
jedná o dôvody, pre ktoré navrhovateľka poţiadala o azyl na území Slovenskej republiky uviedla,
ţe chceli zostať s deťmi ţiví, báli sa ľudí, ktorí pracujú pre človeka, ktorý sa volá A... Aj na
Ukrajine im povedali, ţe tento človek má styky v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Uviedla,
ţe raz v noci, v druhej polovici septembra sa muţ vrátil neskoro domov, bolo mu zle. Povedal, ţe
videl, ako zabili človeka. Manţel zavolal políciu aj záchranku. Potom ako sa to stalo, tak muţ
chodieval domov so strachom a keď išlo okolo domu nejaké auto, tak sa bál, ţe je to niekto, kto ide
za ním. Podľa jej výpovede, manţela v čase keď bol doma, stretli na ulici ľudia, ktorí mali na
svedomí vraţdu a ţiadali od neho, aby svoju výpoveď vzal späť, to povedal manţel potom, ako sa
presťahovali k strýkovi. Ako chcel stiahnuť svoju výpoveď, tak polícia jej muţa zbila a povedala,
ţe im nechce pomôcť.
Ako dôvod prečo sa ţiadateľka rozhodla odísť spolu so svojím manţelom, keď sa problémy
týkali iba manţela, ţiadateľka uviedla, ţe s manţelom sú rodina a ak by on odišiel bez nich, tak by
sa im mohlo niečo stať, ak by nebol doma. Tí ľudia okolo A. od manţela chceli, aby sa do tej
vraţdy nemiešal, aby sa mu nič nestalo, aby sa nič nestalo jeho rodine.
Ţiadateľka taktieţ uviedla, ţe skupina okolo A. by ich našla všade, i na Ukrajine a dokonca
aj v Rusku, pričom im bolo povedané, ţe zákony na Slovensku ich ochránia.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľke a jej deťom azyl a neposkytol
doplnkovú ochranu, poukázal na to, ţe v ich prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv
z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.
Uviedol, ţe všetky skutočnosti, uvedené menovanou boli počas konania objektívne
vyhodnotené a komplexne posúdené. Podľa vyjadrenia menovanej, dôvodom jej ţiadosti o azyl na
území Slovenskej republiky mali byť problémy so skupinou kriminálnych ţivlov, ktoré mal mať jej
manţel kvôli jeho svedectvu na polícii. Iné dôvody svojej ţiadosti neuviedla, nakoľko ako
samostatná osoba tam nemala ţiadne problémy, ale z dôvodu udrţania celistvosti rodiny
nasledovala svojho manţela.
Napriek tomu, ţe menovaná svoje tvrdenie nepodloţila ţiadnymi dôkaznými prostriedkami,
správny orgán skúmal, či v jej prípade nedošlo k prenasledovaniu. Toto však nebolo v prípade
ţiadateľky preukázané, nakoľko svojím konaním zákon nijako neporušila, iba nasledovala manţela.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom
odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil
dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom
rozhodovaní o tom, či u navrhovateľky a jej detí existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8
aţ § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,
ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú
škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom
kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len
pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len
najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti
definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to
v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej
po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke a jej deťom bolo nesplnenie
relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo
potrebné súhlasiť. Navrhovateľka sama neuvádzala ţiadny z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jej
právny zástupca.
Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, ţe navrhovateľka ani jej deti nenaplnili
podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,
keď jeho rozhodnutie potvrdil.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd
uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu
na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo
by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak
neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe
k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným
skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu,
sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia
samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody
pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2
písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho
rozhodnutí odkazuje.
Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku
a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadala navrhovateľka o azyl.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi
krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný
so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľka a jej deti nepreukázali opodstatnenosť obáv
z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a nesplnili podmienky
pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky
a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Odvolací súd k námietke navrhovateľky, ţe im mal byť udelený azyl z humanitných
dôvodov, povaţuje za dôleţité uviesť, ţe zákon o azyle výslovne neukladá povinnosť správnemu
orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa
§ 9 zákona o azyle. Nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok
správneho uváţenia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné povaţovať
za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219
ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
§ 246c Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe navrhovateľom, ktorí nemali úspech vo veci, právo
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. septembra 2010
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Anna Koláriková