Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sža/10/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Henčekovej, PhD. a z členiek JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci

navrhovateľov: 1/ M.U, arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor

Opatovská Nová Ves, 2/ N. K., arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor

Opatovská Nová Ves, 3/ N. K., arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor

Opatovská Nová Ves, 4/ T. K., arménskej štátnej príslušnosti a národnosti, t. č. Pobytový tábor

Opatovská Nová Ves, všetci zastúpení M. Š., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu odporcu č.: ČAS: MU-831-16/PO-Ţ-2009 zo dňa 15.02.2010, na odvolanie

navrhovateľky 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -27 zo dňa

25.5.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -27 zo dňa 25.5.2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -27 zo dňa 25.05.2010 potvrdil

rozhodnutie č.: ČAS:MU-831-16/PO-Ţ-2009 zo dňa 15.02.2010, ktorým odporca v zmysle

ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľke a jej trom maloletým deťom

azyl a podľa ustanovení § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany.

Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal

sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou počas azylového konania v súlade

s o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny

poriadok“) a za takejto situácie následne rozhodol správne a v súlade so zákonom o azyle, keď

navrhovateľke a jej maloletým deťom neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Skutočnosti

uvádzané navrhovateľkou v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javili z hľadiska

bezprostredného ohrozenia navrhovateľky a jej detí v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako

neopodstatnené a nasvedčujúce iným pohnútkam navrhovateľky neţ tým, ktoré sú ako dôvody pre

udelenie azylu uvedené v Ţenevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, ţe v prípade

navrhovateľky nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo 10 zákona o azyle. Ich

dôvody nepovaţoval za dôvody, pre ktoré by bolo navrhovateľke a jej deťom v prípade návratu do

krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle.

Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými

námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku a dospel k záveru, ţe postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. Odporca správne vyhodnotil

výpoveď navrhovateľky z hľadiska dôvodu jej odchodu z krajiny pôvodu.

Vo vzťahu k navrhovateľkou tvrdeným trom rôznym obavám z prenasledovania, uvedeným

v opravnom prostriedku, a to 1/ obavám z prenasledovania z dôvodu, ţe je manţelkou muţa, ktorý

má dôvodnú obavu z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodu

zastávania určitých politických názorov, 2/ obavám z prenasledovania z národnostných dôvodov

a 3/ obavám z prenasledovania z dôvodov náboţenských krajský súd uviedol, ţe samotná existencia

navrhovateľkiných obáv z prenasledovania, bez objektivizácie opodstatnenosti týchto obáv,

v azylovom konaní nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu, nakoľko v prípade

navrhovateľky išlo výlučne iba o jej vlastné, vnútorné, ničím nepodloţené obavy.

K prenasledovaniu navrhovateľky (§ 2 písm. d/ - pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závaţné

a opakované konanie, spôsobujúce váţne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych

opatrení, ktorý jednotlivca postihuje ) z dôvodu, ţe je manţelkou muţa, ktorý má dôvodnú obavu

z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodov zastávania

určitých politických názorov v nadväznosti na uvedené nikdy nedošlo a navrhovateľka iba

nasledovala svojho manţela v záujme udrţania celistvosti rodiny a ako samostatná osoba v krajine

pôvodu so svojimi deťmi nikdy ţiadne problémy nemala.

K odvolacej námietke navrhovateľky ohľadom prenasledovania z národnostných dôvodov

krajský súd konštatoval, ţe navrhovateľka v priebehu azylového konania pred odporcom ţiadne

problémy z národnostných dôvodov neuvádzala a za jediný dôvod ţiadosti o udelenie azylu alebo

poskytnutia doplnkovej ochrany označila manţelove problémy so skupinou kriminálnych ţivlov.

Pokiaľ sa jedná o navrhovateľkine obavy z prenasledovania z náboţenských dôvodov,

uvedených v opravnom prostriedku, krajský súd uviedol, ţe navrhovateľka rovnako ani v tomto

prípade v priebehu celého azylového konania pred odporcom spomínané obavy súvisiace s jej

náboţenským vierovyznaním ani raz neuvádzala.

Poukázal na to, ţe navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom a ani vo svojom

opravnom prostriedku neuviedla a ani nekonkretizovala ţiaden zo zákonných dôvodov

prenasledovania v krajine pôvodu, ktorý by odôvodňoval opodstatnené obavy z prenasledovania jej

osoby.

Vyjadril názor, ţe udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitárnych dôvodov je

čisto vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie

je prieskum súdu moţný. Jedná sa o nenárokový inštitút.

Vo vzťahu k doplnkovej ochrane krajský súd pripomenul, ţe jej zmyslom a účelom je

poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým

ţiadateľom, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by z taxatívne vymedzených dôvodov bolo

neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Krajský súd sa stotoţnil

s právnym názorom odporcu ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany. V prípade navrhovateľky

nič nenasvedčuje tomu, ţe by bola v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená mučeniu,

neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nie je dôvod sa teda ani domnievať,

ţe by bola následne v Arménsku spolu so svojimi deťmi vystavené reálnej hrozbe váţneho

bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke a jej deťom

neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade

so zákonom potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu

a ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku, pretoţe podľa jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

Poukázala na to, ţe v opravnom prostriedku jasne definovala dôvod svojich obáv

z prenasledovania. Uviedla, ţe má obavu z prenasledovania z dôvodu z príslušnosti k sociálnej

skupine, z dôvodu zastávania politických názorov a z národnostných a náboţenských dôvodov,

pričom tieto svoje dôvody v podanom opravnom prostriedku náleţite zdôvodnila.

Uviedla, ţe odporca ani krajský súd sa jej jednotlivými dôvodmi na udelenie azylu na území

Slovenskej republiky nezaoberal.

Ďalej uviedla, ţe v konaní pred odporcom jasne uviedla svoje dôvody odchodu z krajiny

pôvodu a bolo vecou odporcu, aby on sám v azylovom konaní skúmal, či dôvody navrhovateľky

moţno subsumovať pod niektorý zo zákonných dôvodov udelenia azylu na území Slovenskej

republiky. Navrhovateľka opustila svoju krajinu a nasledovala svojho manţela, nakoľko tento sa

stal nie vlastným pričinením nepohodlným pre svoje svedectvo k závaţnej trestnej činnosti. Celá

rodina sa tak stala nie svojím pričinením členom sociálnej skupiny charakterizovanej ako

nepohodlnej pre svoje svedectvo k závaţnej trestnej činnosti. Nespolupráca s políciou z dôvodu

stiahnutia svojej výpovede v danej veci mohla byť povaţovaná za prejav politického názoru

a nakoľko polícia je predstaviteľkou a súčasťou vládnej moci v krajine, môţe byť povaţovaná za

prejav takého politického názoru, ktorý nerešpektuje vládu Arménska. Pre svoje konanie mohol byť

manţel navrhovateľky a aj ona sama opäť nie vlastnou vinou spájaní s opozičnými politickými

názormi, pre ktoré mohli byť prenasledovaní zo strany polície Arménska. Odporca sa tak

nezaoberal moţnosťou prenasledovania navrhovateľky z politických dôvodov. Samotný odporca

nepriamo pripúšťa, ţe občania majú problémy s políciou, čo teda potvrdzuje tvrdenia manţela

navrhovateľky, ako aj jej a ich detí o tom, ţe mali problémy s políciou. Polícia mohla byť v danom

prípade pôvodcom prenasledovania z politických dôvodov.

Krajskému súdu vyčítala, ţe sa nevysporiadal dostatočne s jej námietkou ohľadne

skutočnosti, ţe navrhovateľka ako i jej deti sú príslušníkmi kurdskej národnostnej menšiny,

vierovyznania jezidy. Moţnosťou prenasledovania osôb patriacich k uvedenej národnostnej

menšine s vierovyznaním jezidy sa odporca ani krajský súd nezaoberali. Poukázala na to, ţe

navrhovateľka nemala povinnosť vo svojej výpovedi presne uviesť, ţe sa cíti byť prenasledovaná

z náboţenských dôvodov, či príslušnosti k národnostnej skupine. Je vecou odporcu, aby sám

z vlastnej iniciatívy preskúmal aj tieto aspekty prípadu navrhovateľky. Ak je ţiadateľ o azyl

príslušníkom menšiny, o ktorej je všeobecne známe, ţe je politicky prenasledovaná zo strany štátu,

má povinnosť aj bez toho, aby osoba toto prenasledovanie priamo identifikovala, skúmať, či sa

v danom prípade o takýto druh prenasledovania nejedná. Odporca si v uvedenom zmysle nesplnil

povinnosť skúmať skutočný stav veci.

Taktieţ sa odporca ani súd nezaoberali námietkou navrhovateľky, ţe osoby nútiace jej

manţela k stiahnutiu výpovede z polície mu hrozili ublíţením jeho rodine, teda ublíţením jeho

manţelke a ich maloletým deťom. Jedná sa o závaţný dôvod, na ktorý mal odporca a následne i súd

náleţite prihliadnuť.

Podľa jej názoru by mal odporca posúdiť ţiadosť navrhovateľky o udelenia azylu

i z humanitárnych dôvodov, nakoľko navrhovateľka sa ocitla na území Slovenskej republiky s celou

svojou rodinou, v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa museli skrývať, moţno by boli rozdelení

a tým by nemohli napĺňať svoje právo na rešpektovanie rodinného a súkromného ţivota, nemá sa

ani kam vrátiť, ich obchod bol vypálený, hrozí im nebezpečenstvo zo strany polície, aj zo strany

osôb, proti ktorým mal pred políciou jej manţel svedčiť.

Vyjadrila názor, ţe spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, a ţe odporca mal

skúmať situáciu, ktorej by čelila v prípade návratu do Arménska. Navrhovateľke a jej deťom

v prípade núteného návratu do Arménska hrozí mučenie, či iné neľudské zaobchádzanie, ktoré je

v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakázané,

pričom tento zákaz pôsobí absolútne a bezvýnimočne a vzťahuje sa na všetkých bez rozdielu.

Arménsko nemoţno do dnešného dňa povaţovať za bezpečnú krajinu.

Podľa jej názoru odporca neprihliadol na ţiadne aktuálne správy UNHCR, či správy

pravidelne vydávané rôznymi mimovládnymi organizáciami. Vychádza čisto z informácií zo

zdrojov na Slovensku a v Českej republike.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol

ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka bola spolu s manţelom a deťmi repatriovaná dňa

28.05.2010 do krajiny pôvodu.

Uviedol, ţe navrhovateľka v dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu neuvádzala ţiadny

z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jej právny zástupca. Navrhovateľka okrem toho, ţe svoju

príslušnosť k určitej sociálnej skupine ani neuvádzala, nespĺňa ţiadny zo znakov člena určitej

sociálnej skupiny. Odporca povaţuje námietky právneho zástupcu uvedené v odvolaní za

neodôvodnené a právne irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu

navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne

päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

ţiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí.

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí

azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne

doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľke a jej trom

deťom na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z internetovej

stránky MZV SR – Arménsko, základné informácie z 8.02.2010 z portálu www.businessinfo.cz –

súhrnná teritoriálna informácia Arménska z 22.10.2009, z informácií MÚ MV SR Odboru

dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce ku krajine pôvodu Arménsko z 10.09.2009 a 17.3.2008

a iných dostupných zdrojov), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú

situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie

azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu.

Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľky o udelenie azylu zo dňa 29.12.2009 navrhovateľka

pouţívala priezvisko B., národnosť sýrijská, št. prísl. Sýria, avšak preto, lebo sa bála, aby nebola

spolu s rodinou vrátená na Ukrajinu, ako sa tak stalo potom, čo poţiadali o azyl v Poľsku. Pokiaľ sa

jedná o dôvody, pre ktoré navrhovateľka poţiadala o azyl na území Slovenskej republiky uviedla,

ţe chceli zostať s deťmi ţiví, báli sa ľudí, ktorí pracujú pre človeka, ktorý sa volá A... Aj na

Ukrajine im povedali, ţe tento človek má styky v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Uviedla,

ţe raz v noci, v druhej polovici septembra sa muţ vrátil neskoro domov, bolo mu zle. Povedal, ţe

videl, ako zabili človeka. Manţel zavolal políciu aj záchranku. Potom ako sa to stalo, tak muţ

chodieval domov so strachom a keď išlo okolo domu nejaké auto, tak sa bál, ţe je to niekto, kto ide

za ním. Podľa jej výpovede, manţela v čase keď bol doma, stretli na ulici ľudia, ktorí mali na

svedomí vraţdu a ţiadali od neho, aby svoju výpoveď vzal späť, to povedal manţel potom, ako sa

presťahovali k strýkovi. Ako chcel stiahnuť svoju výpoveď, tak polícia jej muţa zbila a povedala,

ţe im nechce pomôcť.

Ako dôvod prečo sa ţiadateľka rozhodla odísť spolu so svojím manţelom, keď sa problémy

týkali iba manţela, ţiadateľka uviedla, ţe s manţelom sú rodina a ak by on odišiel bez nich, tak by

sa im mohlo niečo stať, ak by nebol doma. Tí ľudia okolo A. od manţela chceli, aby sa do tej

vraţdy nemiešal, aby sa mu nič nestalo, aby sa nič nestalo jeho rodine.

Ţiadateľka taktieţ uviedla, ţe skupina okolo A. by ich našla všade, i na Ukrajine a dokonca

aj v Rusku, pričom im bolo povedané, ţe zákony na Slovensku ich ochránia.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľke a jej deťom azyl a neposkytol

doplnkovú ochranu, poukázal na to, ţe v ich prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv

z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Uviedol, ţe všetky skutočnosti, uvedené menovanou boli počas konania objektívne

vyhodnotené a komplexne posúdené. Podľa vyjadrenia menovanej, dôvodom jej ţiadosti o azyl na

území Slovenskej republiky mali byť problémy so skupinou kriminálnych ţivlov, ktoré mal mať jej

manţel kvôli jeho svedectvu na polícii. Iné dôvody svojej ţiadosti neuviedla, nakoľko ako

samostatná osoba tam nemala ţiadne problémy, ale z dôvodu udrţania celistvosti rodiny

nasledovala svojho manţela.

Napriek tomu, ţe menovaná svoje tvrdenie nepodloţila ţiadnymi dôkaznými prostriedkami,

správny orgán skúmal, či v jej prípade nedošlo k prenasledovaniu. Toto však nebolo v prípade

ţiadateľky preukázané, nakoľko svojím konaním zákon nijako neporušila, iba nasledovala manţela.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom

odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil

dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom

rozhodovaní o tom, či u navrhovateľky a jej detí existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8

aţ § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,

ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to

v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej

po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke a jej deťom bolo nesplnenie

relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo

potrebné súhlasiť. Navrhovateľka sama neuvádzala ţiadny z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jej

právny zástupca.

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, ţe navrhovateľka ani jej deti nenaplnili

podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,

keď jeho rozhodnutie potvrdil.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd

uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu

na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo

by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak

neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe

k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným

skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu,

sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia

samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody

pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2

písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho

rozhodnutí odkazuje.

Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku

a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadala navrhovateľka o azyl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi

krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný

so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľka a jej deti nepreukázali opodstatnenosť obáv

z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a nesplnili podmienky

pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd k námietke navrhovateľky, ţe im mal byť udelený azyl z humanitných

dôvodov, povaţuje za dôleţité uviesť, ţe zákon o azyle výslovne neukladá povinnosť správnemu

orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa

§ 9 zákona o azyle. Nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok

správneho uváţenia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné povaţovať

za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219

ods. 1, 2 .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k

ods. 1 v spojení s a

tak, ţe navrhovateľom, ktorí nemali úspech vo veci, právo

na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 29. septembra 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková