Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/29/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí

konanom 30. septembra 2010 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému ml. S. D., pre prečin

porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/

Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 19. novembra 2009,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného ml. S. D. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 29. júna 2009, sp. zn. , bol obvinený E. D.

uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák., s prihliadnutím na § 138 písm. d/ Tr. zák. a prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a obvinený ml. S. D. z prečinu porušovania

domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že :

dňa 26. októbra 2006 okolo 17.30 hod. v obci G. po vzájomnej dohode s doposiaľ

nestotožneným páchateľom neoprávnene vnikli na pozemok rodinného domu č. X., kde E. D.

spoločne s doposiaľ nestotožneným páchateľom fyzicky napadli Š. B. tým spôsobom, že E. D.

ho udrel metlou do chrbta, v dôsledku čoho sa zlomila drevená rúčka metly a následne ho obaja

udierali päsťami a lakťami do hlavy a trupu, pričom jeden z nich ho kopol do rebier,

2

pričom počas incidentu prišla matka Š. B., E. B., ktorá syna bránila, v dôsledku čoho aj ju údery

zasiahli do rúk, pričom sa jej E. D. opakovane vyhrážal zabitím, ak nebude ticho a počas

incidentu ju zavrel do kuchyne a zavrel aj dvere do obývačky, aby sa tadiaľ nemohla vrátiť,

pričom ml. S. D. bol počas celého incidentu na terase domu a E. D. s doposiaľ nestotožneným

páchateľom počas incidentu zatlačili Š. B. do chodby domu, čím fyzickým útokom Š. B.

spôsobili pohmoždenie ľavej strany hrudníka, pohmoždenie s opuchom tváre v jarmovej oblasti

vpravo, pohmoždenie v oblasti dolnej časti pravej ramennej kosti a pohmoždenie ľavej lopatky,

ktoré zranenia si vyžadujú dobu liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní 7 dní a E. B. spôsobili

pohmoždenie s krvnou podliatinou chrbtovej strany oboch rúk, ktoré zranenia si vyžadujú dobu

liečenia a pracovnej neschopnosti v trvaní do 7 dní.

Za to bol obvinený E. D. odsúdený podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák.,

s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

1 (jeden) rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Obvinený ml. S. D. bol odsúdený podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1

Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody

v trvaní 6 (šesť) mesiacov, pričom výkon tohto trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

a § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený ml. S. D. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo

uznesením Krajského súdu v Nitre z 19. novembra 2009, sp. zn. , zamietnuté

ako nedôvodné ( ).

V zmysle rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon

síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie bolo zamietnuté.

Dňa 6. augusta 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dovolanie

obvineného ml. S. D., ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. Ď. dňa 8. júna 2010

3

na Okresnom súde Nitra proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov

uvedených v , a Dôvodom dovolania je zároveň

v zmysle aj konanie na súde prvého stupňa, keďže vytýkané pochybenia

neboli napravené v konaní o odvolaní.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa , jeho naplnenie

obvinený odôvodnil konkrétne tým, že bola zásadne porušená povinnosť orgánov činných

v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému

a okolnosti svedčiace v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie ( ), ako súčasť práva na obhajobu.

Zdôraznil, že jediným priamym dôkazom proti jeho osobe bola výpoveď poškodených

Š. B. a E. B. na hlavnom pojednávaní dňa 29. júna 2009, kedy ho obaja menovaní identifikovali

ako osobu neoprávnene sa zdržujúcu na pozemku ich rodinného domu v čase útoku ďalších

dvoch páchateľov na Š. B. Tento dôkaz však považuje za absolútne neúčinný, nakoľko vychádza

z nezákonne – v rozpore s vykonaného stotožnenia páchateľov

predmetného skutku v prípravnom konaní („dôkaz obstaraný v rozpore so zákonom prenáša

svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť i na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu

nezákonne získaného dôkazu“ - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

). Vo veci konajúci vyšetrovateľ totiž potom, ako sa od poškodených dozvedel,

že jeden z páchateľov sa identifikoval otázkou, či poškodený Š. B. pozná J. D. a že on

je jeho syn, týmto ešte pred samotným výsluchom ukázal na počítači 2 fotografie

(jeho a jeho brata) s poznámkou, že toto sú D., na základe čoho bol nimi opoznaný ako jeden

z páchateľov daného skutku. Nezákonnosť takto prevedenej identifikácie páchateľov umocňuje

navyše i tá skutočnosť, že uvedené fotografie boli obom poškodeným ukázané súčasne, čo mohlo

spôsobiť, že matka E. B., ktorá bola počas celého incidentu buď na chodbe alebo v kuchyni

domu, nie priamo na terase, označila jeho a jeho brata za páchateľov iba preto, že tak urobil

jej syn - poškodený Š. B. Obvinený upozornil zároveň na to, že v rozpore s ustanovením § 58

ods. 1 nebolo vykonanie vyššie uvedeného úkonu ani procesne zafixované vo forme

zápisnice, pričom v spise sa nenachádza ani žiaden záznam osvedčujúci jeho vykonanie.

4

Obvinený následne poukázal na to, že v zmysle výkladu , ako aj ustálenej

súdnej praxe, je ukázanie poznávanej osoby poznávajúcej osobe na fotografii špecifickou formou

rekognície popri rekognícii in natura, pričom iné identifikovanie podozrivej osoby za páchateľa

skutku podľa fotografie slovenské trestné právo nepozná. Podotkol, že hoci v rámci svojej

doterajšej obrany nenamietal, že rekognícia bola vykonaná nezákonne (namietal totiž,

že jej vykonanie bolo zmarené nezákonnou identifikáciou páchateľov), má s ohľadom na vyššie

uvedené za to, že ak teda náš pozná opoznanie páchateľa podľa fotografie

iba ako formu rekognície, je potrebné posudzovať ako rekogníciu aj úkon vykonaný

vyšetrovateľom JUDr. B., a to napriek tomu, že to prvostupňový i odvolací súd popiera.

V prípade rekognície je však potom nevyhnutné dodržať viaceré pravidlá, medzi nimi i to,

že samotnému ukázaniu poznávanej osoby poznávajúcej osobe musí obligatórne predchádzať

výsluch poznávajúcej osoby, k čomu ale v danom prípade nedošlo, pričom aj následná rekognícia

in natura, ktorá mohla túto zásadnú procesnú vadu preklenúť, bola zmarená tým, že v dôsledku

nesprávneho postupu vyšetrovateľa došlo k jeho stretnutiu ako poznávanej osoby s poškodenými

priamo na chodbe policajnej stanice (po jeho zadržaní ako osoby podozrivej). Z rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 28/1986 navyše vyplýva, že opoznanie na základe

fotografií možno vykonať iba vtedy, ak postup podľa nie je možný

(podobne rozsudok Mestského súdu v Prahe, sp. zn. ).

Obvinený zároveň podotkol, že ak by si aj dovolací súd osvojil právny názor,

že rekognícia podľa fotografií nebola v prejednávanej trestnej veci vykonaná a že opoznanie

podľa fotografií bolo zákonné, je toho názoru, že z dôvodu ochrany jeho práv ako trestne stíhanej

osoby a za účelom dodržania spravodlivosti trestného stíhania vedúceho k odsúdeniu

a potrestaniu páchateľa trestného činu je nutné aplikovať aj v tomto prípade - vzhľadom

na svojský postup vyšetrovateľa analogicky pravidlá, ktorými sa riadi samotná rekognícia.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného považoval obvinený za potrebné upozorniť tiež

na tú skutočnosť, že aj keď bolo opoznanie páchateľov vykonané JUDr. B. ako neodkladný

a neopakovateľný úkon na začiatku vyšetrovania, bolo vykonané bez prítomnosti jeho ako

aj jeho obhajcu. S poukazom na to uviedol, že „jestliže obhajoba nemohla být přítomná

neodkladným a neopakovatelným ůkonúm - akým je aj opoznanie páchateľov – nelze vinu

5

obviněného založit jen na těchto, byť přípustných, důkazech, pokud nejsou potvrzeny jinými

relevantními usvědčujícími důkazy“ (TpR 6/2008, s. 189).

Obvinený má za to, že vyššie uvedenými procesnými chybami bola už v prípravnom

konaní porušená základná zásada trestného konania deklarovaná v ustanovení

(„nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje tento zákon“) a rovnako bola táto zásada porušená aj v konaní pred súdom, keď súdy

vychádzali z výpovedí poškodených na hlavnom pojednávaní, ktorými ho identifikovali ako

jedného z páchateľov, hoci aj tieto výpovede vychádzali z obsahu nezákonne vykonaného

opoznania páchateľov na začiatku vyšetrovania. Je toho názoru, že okrem ovplyvnených

výpovedí poškodených neexistuje žiaden priamy dôkaz ani sled nepriamych dôkazov, ktoré

by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali jeho vinu zo skutku, za ktorý bol odsúdený. Nebol

navyše preukázaný ani jeho motív ani úmysel spáchať predmetný skutok.

Vzhľadom na takýto nezákonný postup pri vykonávaní dokazovania v prípravnom konaní

a neskôr aj v konaní pred súdom existujú preto podľa obvineného dôvodné pochybnosti o tom,

či je skutočne jedným z páchateľov posudzovaného skutku, pričom ale tieto pochybnosti

už nie je možné odstrániť ani vykonaním ďalších dostupných dôkazov. Z toho dôvodu bolo

preto v jeho prípade potrebné aplikovať v rámci zásady prezumpcie neviny pri rozhodovaní

pravidlo „in dubio pro reo“, čomu zodpovedá dôvod na oslobodenie spod obžaloby podľa § 285

písm. c/ (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 56/1994 a R 26/1965).

S poukazom na vyššie uvedené dôvody obvinený ml. S. D. navrhol, aby dovolací súd

podľa napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vzhľadom na okolnosti

prípadu, aby súčasne zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a ),

bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1

), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ), že dovolanie

spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ). Okrem toho

6

zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá, keďže obvinený

pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom

porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

V zmysle je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne,

7

a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo

ustanoveniu

V súvislosti s obvineným uplatnenými dovolacími dôvodmi je potrebné osobitne

upozorniť i na ustanovenie , v zmysle ktorého dôvody podľa odseku 1

písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa

už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí,

ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Dovolací súd však zistil, že vyššie uvedená podmienka v danom prípade splnená bola,

keďže tie isté námietky ako teraz v dovolaní, uplatňoval obvinený už v predchádzajúcom konaní.

Čo sa týka dôvodu dovolania podľa , teda námietok

obvineného smerujúcich k spôsobu identifikácie páchateľov daného skutku, tak v tomto smere

považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za nevyhnutné zdôrazniť predovšetkým

tú skutočnosť, že v predmetnom konaní žiadna rekognícia v zmysle vykonaná

nebola, a teda ani rekognícia na základe fotografií. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci konajúci

vyšetrovateľ ukázal poškodeným Š. B. a E. B. na počítači fotografie ml. S. D. a tiež jeho brata E.

(z registra obyvateľov) následne potom, ako sa od Š. B. dozvedel, že jeden z páchateľov

sa „identifikoval“ tým, že sa ho pýtal, či pozná J. D. a že on je jeho syn. Na základe takto

predložených fotografií boli potom obaja synovia D. zo strany vyššie menovaných poškodených

opoznaný ako osoby, ktoré sa daného skutku dopustili. Dovolací súd je pritom tiež toho názoru,

že uvedeným úkonom boli zákonným spôsobom získané poznatky procesne relevantné pre dané

trestné konanie. Je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že v ustanovení

ods. 2 len príkladom uvádza dôkazné prostriedky – medzi nimi i rekogníciu, ktoré možno

v trestnom konaní použiť, pričom ako ďalej z uvedeného ustanovenia vyplýva, za dôkaz môže

slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných

prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Čo je ale podstatné, obaja

poškodení tiež na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o trestných následkoch krivej

výpovede podľa § 346 ods. 1 Tr. zák. a krivej prísahy podľa § 346 ods. 2 Tr. zák. a po zložení

prísahy v zmysle opätovne bez akýchkoľvek pochybností označili

8

dovolateľa - obvineného ml. S. D. ako jedného z páchateľov predmetného skutku (§ 278 ods. 2

).

S ohľadom na uvedené je potrebné dodať i to, že vyššie uvedený dôkaz hodnotili potom

súdy ako každý iný dôkaz v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov deklarovanou

v , pričom dospeli k takému záveru, že posudzovaný skutok sa stal a dopustil

sa ho i obvinený ml. S. D.

K tým námietkam obvineného, že opoznanie páchateľov podľa fotografií v prípravnom

konaní nebolo zaprotokolované, uvádza dovolací súd iba toľko, že z obsahu spisu je zrejmé,

že na základe záväzného pokynu prokurátorky okresnej prokuratúry z 21. januára 2008 bolo

dodatočne zadokumentované, akým spôsobom došlo k predmetnému stotožneniu páchateľov

zo strany príslušného vyšetrovateľa (č. l. 105 - 108).

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , tak ten je daný

v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou

zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej,

pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem

hmotného práva.

Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však

dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok

proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno tak preskúmavať

a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného

dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade

rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej

povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva.

9

S prihliadnutím na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok tak,

ako bol zo strany oboch súdov zistený, je záväzný a jeho právne posúdenie je správne a v súlade

so zákonom. Tiež on je teda toho názoru, že dovolateľ svojím konaním naplnil všetky obligatórne

znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Vo vzťahu k poslednému obvineným namietanému dovolaciemu dôvodu (§ 371 ods. 1

písm. c/ ) je potrebné uviesť iba toľko, že dovolací súd nezistil v rámci daného trestného

konania žiadne také procesné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé tento dôvod naplniť. Z obsahu

spisu je totiž zrejmé, že všetky práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu a podmienky

na spravodlivé rozhodnutie súdu boli v predmetnej veci riadne zabezpečené. Treba zároveň

upozorniť na to, že nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu, keď príslušné orgány

hodnotia dôkazy ináč, než je predstava obvineného.

Na záver je potrebné s poukazom na vyššie uvedené uviesť tiež tú skutočnosť, že odvolací

súd pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného, sa vyrovnal so všetkými namietanými

pochybeniami, a preto nie je daný ani dôvod dovolania v zmysle

S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ a písm. i/ a v posudzovanej veci nie sú naplnené, a preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. D. odmietol na neverejnom zasadnutí

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová