Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/214/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., S., so sídlom P., zastúpený

JUDr. D. R., advokátom so sídlom K., proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov

Slovenskej republiky, so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, zastúpený JUDr. M. H.,

advokátkou so sídlom B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

04017/2008Up-P904/08-1 zo dňa 03. septembra 2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -95 zo dňa 26. januára 2010, v spojení

s opravným uznesením č.k. -115 zo dňa 18. mája 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.

-95 zo dňa 26. januára 2010 v spojení s opravným uznesením č.k. -115

zo dňa 18. mája 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -95 zo dňa 26. januára 2010,

v spojení s opravným uznesením č.k. -115 zo dňa 18. mája 2010, zastavil konanie

o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 04017/2008Up-

P904/08-1 zo dňa 03. septembra 2008 o námietke proti opatreniu, ktorým rozhodnutím žalovaný

námietku žalobcu zamietol a uložené opatrenie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej

republiky č.k. 02894/2008Ui-P904/08-10 zo dňa 27. júna 2008 potvrdil, keď uvedeným

opatrením žalovaný v namietanej časti žalobcovi uložil, aby do 10 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto opatrenia v súlade s ust. o ochrane

osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) zabezpečil, aby

sprostredkovateľ, teda subjekt R., A., so sídlom O. pri spracúvaní osobných údajov dôsledne

dodržiaval povinnosti vyplývajúce mu najmä z ust. § 6 ods. 1, písm. e/ a i/ zákona o ochrane

osobných údajov.

V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na ust. a súčasne z citovaného

ustanovenia vyvodil, že obmedzenie procesnej legitimácie vyplýva len na tie fyzické a právnické

osoby, ktoré boli účastníkmi správneho konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci správneho

konania boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach, t.j. že im takýmto

rozhodnutím bola spôsobená ujma. Vyslovil, že samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený

na svojich právach nepostačuje a doplnil, že z dokladov a vyjadrení žalobcu ani nevyplýva, že by

žalobca, prípadne jeho sprostredkovateľ boli nejakým spôsobom poškodení na majetku tým, že

by dodržiavali ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov tak, ako mu to opatrením uložil

oprávnený správny orgán.

Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky

procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho

rozhodnutia, keď žalobca osobne nebol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich

právach a vzhľadom na uvedené konanie zastavil.

Včas podaným odvolaním uznesenie krajského súdu napadol žalobca. Odvolaciemu súdu

navrhol uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. januára 2010, č.k. -95

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal tvrdenie súdu, že

žalobca osobne nebol ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach a preto ani

nebol oprávnený na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, nakoľko

žalobca opakovane vo svojich podaniach poukazoval na skutočnosť, že v prípade zmeny formy

zásielky by forma zásielok vyžadovaná žalovaným mala za následok značný nárast nákladov na

strane žalobcu. Zdôraznil, že takáto požiadavka žalovaného nie je opodstatnená, keďže nemá

oporu v zákone o ochrane osobných údajov. Považoval za stratu objektivity žalovaného, keď na

jednej strane žalobca má zmeniť spôsob doručovania a na druhej strane poštový podnik

(Slovenská pošta a.s.) je naďalej oprávnený doručovať otvorené listové zásielky, ktorý žalovaný

výlučne v prípade žalobcu posúdil ako konanie v rozpore s ustanovením § 6 ods. 4 zákona

o ochrane osobných údajov.

Ďalej uviedol, že žalovaný opomenul skutočnosť, že k porušeniu dôvernosti spracúvaných

údajov dotknutých osôb nedochádza, pričom žalobca musí z uvedeného dôvodu podstatne zmeniť

spôsob obchodovania, avšak poštový podnik je naďalej oprávnený doručovať zásielky s údajmi

o ekonomickej identite spôsobom, ktorý žalovaný v prípade žalobcu posúdil ako konanie

v rozpore s ust. § 6 ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov. Poukázal na skutočnosť, že

existencia samostatného zmluvného vzťahu s poštovým podnikom umožňuje zasielanie SIPO

neobmedzene, keď ide o doklad s uvedením veriteľa a dlhovanej sumy, čo podľa názoru

žalovaného nie je porušovaním ekonomickej identity, nakoľko v prípade splácania záväzkov ide

o pravidelné platby. Doplnil, že v okamihu, keď dlžník poruší svoju povinnosť a nesplní svoj

záväzok riadne a včas, veriteľ zasiela výzvu na zaplatenie obsahujúcu informácie o tom istom

záväzku, na splnenie ktorého sa dotknutá osoba zaviazala dobrovoľne (informácia o existencii

záväzku je obsahom SIPO) a táto je zasielaná vo forme otvorenej listovej zásielky, teda rovnako

ako SIPO. Zároveň dodal, že dlžník, ktorého osobné údaje sú spracúvané, udelil predchádzajúci

písomný súhlas s takouto formou nakladania a spracúvania osobných údajov (uvedené poštový

podnik v prípade SIPO nezabezpečil) a súčasne osoby, ktoré môžu prísť do styku s osobnými

údajmi dlžníka sú viazané poštovým tajomstvom, resp. tajomstvom prepravovaných správ (čl. 22

ods. 2 SR). Poštový podnik má v zmysle ust. o poštových

službách stanovenú povinnosť zabezpečiť ochranu informácií o poskytovaných poštových

službách a ochranu osobných údajov pred ich neoprávneným sprístupnením alebo zverejnením

a pred ich zneužitím. Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na zamestnancov poštového podniku,

ktorí sú povinní zachovávať mlčanlivosť o informáciách a údajoch, na ktoré sa vzťahuje ochrana

osobných údajov, a znemožniť iným osobám, aby sa dozvedeli takéto informácie a údaje.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca opätovne konštatoval, že rozhodnutia

žalovaného majú za následok priamy zásah do jeho práv a právom chránených záujmov

spôsobom, že musí vynakladať vyššiu sumu peňazí na poštovné. V označenom správaní

žalovaného videl porušenie zásady zákonnosti (, 3 SR) a súčasne porušenie

zásady rovnosti. Doplnil, že osobné údaje dotknutých osôb žalobca získava pre vopred presne

definovaný účel, s ktorým sú dlžníci oboznámení a v prípade porušenia povinnosti uhradiť

záväzok riadne a včas, vykonávať úkony smerujúce k tomu, aby žalobca bol oprávnený dlhované

prostriedky vymáhať zákonom stanoveným spôsobom a to i prostredníctvom tretej osoby

sprostredkovateľa, ktorým je spoločnosť R. A. Zároveň vyjadril názor, že takto uložená

povinnosť je v rozpore so zákonom a má priamu príčinnú súvislosť so zmenou vstupných

nákladov žalobcu ako podnikateľa, kedy toto má za následok zníženie zisku žalobcu, pričom

takto spôsobená ujma je preukázateľná porovnaním odplaty za otvorené listové zásielky, čo

predstavuje sumu 0,33 € (10 Sk) a zatvorené listové zásielky v sume 0,46 € (14 Sk)

v rozhodujúcom čase i dnes (otvorené listové zásielky v sume 0,40 € a zatvorené listové zásielky

v sume 0,50 €).

V závere žalobca uviedol, že rozhodnutím súdu o zastavení konania bola žalobcovi odňatá

možnosť konať pred súdom, resp. prejednať vec pred nezávislým a nestranným súdom.

Zdôraznil, že napriek tvrdeniu krajského súdu dostatočným spôsobom uviedol, akým spôsobom

a na základe akých konkrétnych ustanovení bol poškodený na svojich právach, čo podľa žalobcu

spočívalo v nezákonnom postupe orgánov verejnej moci v dôsledku čoho bol znížený zisk

žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 v spojení s § 219

ods. 1 ako vecne správne potvrdil a súčasne žiadal o priznanie trov odvolacieho konania.

Stotožnil sa so záverom krajského súdu, že samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na

svojich právach nepostačuje a dodal, že žalobca v žalobe musí označiť svoje subjektívne

oprávnenie určené v konkrétnom právnom predpise, ktoré malo byť, podľa jeho tvrdenia,

rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Vyslovil, že žalobca v písomne

podanej žalobe z 30. októbra 2009, ani v návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého

rozhodnutia z 05. novembra 2008 a napokon ani v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu súdu

prvého stupňa neuviedol, ktoré jeho konkrétne subjektívne práva boli opatrením žalovaného

z 27. júna 2008, č.k. 02894/2008Ui-P904/08-10 porušené. Podotkol, že povinnosť zabezpečiť

dodržiavanie zákona o ochrane osobných údajov u sprostredkovateľa bola v rozhodnutí

žalovaného uvedená len vo všeobecnej rovine, t.j. je na samotnom žalobcovi, aké konkrétne

opatrenia prijme vo vzťahu k sprostredkovateľovi R., A., ktorého poveril spracúvaním osobných

údajov. Ďalej uviedol, že odvolanie žalobcu nemá náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 246c ods. 1

v spojení s Taktiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že žalovaný požaduje

zmenu formy zásielok, ktorými sprostredkovateľ žalobcu vyzýva dlžníkov k zaplateniu dlhovanej

sumy, keď žiadne rozhodnutie žalovaného takúto povinnosť neobsahuje. Ohľadom otázky

porovnania dlžobných upomienok sprostredkovateľa (R., A.) zasielaných vo forme otvorených

listových zásielok so zasielaním platobných dokladov SIPO prostredníctvom Slovenskej pošty,

a.s. poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe z 27. novembra 2008, na ktorom v plnom rozsahu

zotrval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1

) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa , prejednal

odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a , a dospel

k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušiť podľa § 221

ods. 1 písm. f/ a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

(§ 247 ods. 1 O.s.p).

Podľa zákonného ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť

žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným

rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho

predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.

Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na

svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom

konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Odvolateľ predovšetkým namietal záver krajského súdu, že žalobca osobne nebol

ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich právach a preto ani nebol oprávnený na

podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, ku ktorému súd dospel

napriek skutočnosti, že žalobca opakovane vo svojich podaniach zdôrazňoval, že v prípade

zmeny formy zásielky, by forma zásielok vyžadovaná žalovaným mala za následok značný nárast

nákladov na strane žalobcu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje

procesný predpis, patrí aj právo obrátiť sa na súd a žiadať o preskúmanie rozhodnutí a postupov

správnych orgánov. Žalobná legitimácia v zmysle ust. je daná pre všetky

prípady, kde je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. kde sa jednostranný úkon správneho orgánu,

vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, záväzne a autoritatívne dotýka ich

právnej sféry.

Ukrátenie žalobcu na jeho právach, t.j. porušenie alebo ohrozenie subjektívnych práv

žalobcu, sa môže udiať buď priamo samotným rozhodnutím, alebo tým, že správny orgán

v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, porušil procesné práva žalobcu.

V každom prípade žalobca musí tvrdiť, že bol ukrátený na svojich vlastných subjektívnych

právach, t.j. musí ísť o subjektívne práva žalobcu, a nie tretej osoby.

Podľa názoru odvolacieho súdu záver súdu prvého stupňa, že žalobca nespĺňa zákonom

stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie, nakoľko z dokladov a vyjadrení žalobcu

nevyplýva, že by žalobca, prípadne jeho sprostredkovateľ boli nejakým spôsobom poškodení na

majetku tým, že by dodržiavali ustanovenia zákona na ochranu osobných údajov tak, ako mu to

opatrením uložil oprávnený správny orgán, nemá právne opodstatnenie. Z podaní žalobcu

jednoznačne vyplýva, že namietal nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho

orgánu, keď tento preskúmavaným rozhodnutím potvrdil opatrenie, ukladajúce žalobcovi

zabezpečiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich z ust. § 6 ods. 1, písm. e/ a i/ zákona o ochrane

osobných údajov. Žalovaný napadnutým výrokom predmetného opatrenia uložil žalobcovi, aby

jeho sprostredkovateľ pri spracúvaní osobných údajov dôsledne dodržiaval povinnosti

vyplývajúce mu najmä z ustanovenia písmeno e/ a

o ochrane osobných údajov v znení , čo v kontexte s odôvodnením

znamená, že nemá používať formu otvorenej zásielky na doručovanie výzvy na zaplatenie dlžnej

sumy, pretože takýto postup žalovaný považuje za odporujúci citovaným ustanoveniam zákona

o ochrane osobných údajov. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam žalobca uviedol, že

povinnosť doručovať zásielky v uzatvorenom obale má priamu príčinnú súvislosť so zmenou

vstupných nákladov žalobcu ako podnikateľa a má za následok zníženie zisku žalobcu, pričom

takto spôsobená ujma je preukázateľná porovnaním odplaty za otvorené a zatvorené listové

zásielky.

Dôsledkom zastavenia konania z dôvodu, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené

podmienky procesnej aktívnej legitimácie, keďže nebol rozhodnutím správneho orgánu ukrátený

na svojich právach, je odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom, keď nemohol uplatniť

procesné práva, ktoré mu poskytuje , na ochranu jeho práv

vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu, nakoľko rozhodnutím žalovaného č. 04017/2008Up-

P904/08-1 zo dňa 03. septembra 2008 bol priamo dotknutý na svojich právach.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č. k. -95 zo dňa 26. januára 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -115 zo dňa 18. mája 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1

písm. f/ ).

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zaoberať sa vecou v merite, preskúmať

zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a v konečnom

rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnost vyhotovenia :

Dagmar Bartalská