Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/87/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu v 1/ rade: Ing. M.H., nar. X., bytom S., V., zast. JUDr. S.O., advokátom, H., P.

a ţalobkyne v 2/ rade: Ing. E.H., nar. X., bytom S., V. proti ţalovanej: JUDr. J.Z., A., K.,

správkyňa konkurznej podstaty úpadcu G., a.s., W., K., zast. JUDr. A.V., Advokátska

kancelária, s.r.o., B., B., o vylúčenie nehnuteľnej veci zo súpisu konkurznej podstaty, na

odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06.05.2010, č. k. 11

Cbi/2/2008-107 a jeho uzneseniu zo dňa 18.05.2010, č. k. -120, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

06.05.2010, č. k. -107 a jeho uznesenie zo dňa 18.05.2010, č. k.

-120 p o t v r d z u j e.

Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a vyslovil,

ţe o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobou doručenou súdu dňa 12.03.2008 ţalobcovia

navrhli, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu G., a.s. nehnuteľnosť -

pozemok parc. číslo 1283/37 o výmere 788 m², zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV

č. X., kat. územie P. a ţalovanú zaviazal na náhradu trov konania. V ţalobe ţalobcovia

uviedli, ţe predmetná nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a odkúpili ju od

spoločnosti R., s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.11.2000. Podľa ich mienky zmluva

o prevode predmetných nehnuteľností na prvého nadobúdateľa z F. spĺňala podmienky

zmluvy o predaji podniku a úpadca nemusel ţiadať F. o súhlas. Uviedli tieţ, ţe úpadca uţíval

predmetné nehnuteľnosti uţ pred podpisom kúpnej zmluvy, a teda ţalobcovia vydrţali sporné

nehnuteľnosti podľa § 134 ods. 1 a 3

Obč. zák.

Ţalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.05.2008 uviedla, ţe úpadca dňa 16.07.1997 uzatvoril

s F. zmluvu o predaji podniku č. 1896/1997 podľa zákona

č. a súčasťou privatizovaného majetku boli aj sporné nehnuteľnosti. Uviedla,

ţe úpadca kúpnu cenu za sprivatizovaný majetok F. nezaplatil a pohľadávka F. bola

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , ktorý je právoplatný, určená ako

pravá a zistená s právom na oddelené uspokojenie. Podľa čl. V ods. 2, čl. VIII ods. 3

a 5 zmluvy, ako aj podľa do splatenia kúpnej ceny,

jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod

privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad

do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb moţný len

po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku

nedodrţí pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku

alebo jeho časti, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech

tretích osôb sú neplatné. Napriek tomu úpadca kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.1998 predviedol

sprivatizovaný majetok na spoločnosť G., a.s., K.

G., a.s. potom takto získané nehnuteľnosti, resp. ich časti prevádzal ďalej na fyzické

a právnické osoby. Jednotlivé parcely sa po vyhotovení geometrických plánov rozdeľovali,

zlučovali a boli im pridelené iné parcelné čísla. Takýmto spôsobom vznikla aj parcela číslo

1283/37, teda delením a viacerými prevodmi prešla postupne

na ţalobcov. Tvrdenie ţalobcov, ţe nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou, môţe

zodpovedať skutočnosti, avšak pravdou je, ţe nikto nemôţe nadobudnúť majetok

od nevlastníka, lebo nikto nemôţe previesť na iného viac práv neţ má sám. Keďţe úpadca

nemohol previesť sprivatizovaný majetok na G., a.s., lebo takýto úkon je

za daných podmienok podľa samotnej zmluvy, ale i zákona neplatný, nemôţu byť platné

ani následné právne úkony, teda zmluvy, vklady, ktorými G., a.s. tento majetok a jeho časti

prevádzal na ďalšie osoby. Argumentácia ţalobcov, ţe ak by úkon nebol perfektný, Správa

katastra P. by prevod neuskutočnila, je účelová a nezohľadňuje skutočnosť, ţe v zmysle § 31

správy majú obmedzenú právomoc

pri skúmaní platnosti zmluvy predloţenej s návrhom na vklad, preto neskúmali, či predávajúci

zaplatil kúpnu cenu a či F. dal súhlas na prevod nehnuteľností. Preto nehnuteľnosti zaradila

do konkurznej podstaty úpadcu v presvedčení, ţe tam v súlade so zákonom patria.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.

-14 zo dňa 17.03.1999 bol na majetok dlţníka - G., a.s., W., K., IČO: X.

vyhlásený konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty

je ustanovená ţalovaná, ktorá dňa 22.01.2008 zaradila do konkurznej podstaty úpadcu o. i.

aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X., kat. územie P., a to parcelu číslo 1283/37 o výmere

788 m², druh zastavané plochy a nádvoria. Ţalovaná, ako správkyňa konkurznej podstaty

úpadcu uvedenú nehnuteľnosť zapísala do podstaty úpadcu z dôvodu,

ţe predpokladala, ţe v zmysle § 6 ods. 2 ZKV do podstaty patrí, a to s odvolaním sa

na zmluvu o predaji podniku č. 1896/1997, uzavretú medzi F. ako predávajúcim a úpadcom

ako kupujúcim. V zmluve sa okrem označenia predávaného majetku dohodlo

aj zabezpečenie platby kúpnej ceny, v čl. V bod 1 zriadením záloţného práva v prospech

predávajúceho k veciam uvedeným v prílohe zmluvy, v bode 2a/ sa kupujúci zaviazal, ţe veci

uvedené v prílohe tejto zmluvy, ku ktorým bude zriadené záloţné právo nescudzí, nerozdelí

medzi viaceré subjekty, ani iným spôsobom nezaťaţí. Dňom účinnosti tejto zmluvy

a k nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností v čl. VIII bod 5/ zmluvy bolo

dohodnuté, ţe do zaplatenia kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti na inú osobu,

alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb

moţný len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho. Ak kupujúci nedodrţí

uvedený postup, je prevod tohto majetku alebo jeho časti na inú osobu, alebo jeho vklad

do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb neplatný.

Pokiaľ ide o súhlas F. úpadcovi, tento sa v konaní nepreukázal.

K námietke ţalovanej, ţe uvedená kúpna zmluva je neplatná vzhľadom na dohodu,

v čl. V bod 2 /veci uvedené v prílohe zmluvy, ku ktorým bude zriadené záloţné právo

nescudziť.../ a čl. VIII bod 5 /do splatenia kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti

v prospech tretích osôb moţný len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho,

v opačnom prípade je prevod neplatný/, súd uzavrel, ţe táto dohoda je platná iba vo vzťahu

medzi zmluvnými stranami, t. j. medzi F. a úpadcom a bez ďalšieho nezaväzuje inú osobu,

teda ani G., a.s., ktorému uvedené dojednanie nemuselo byť známe.

Z výpisu z obchodného registra úpadcu a G., a.s. súd zistil, ţe dňa 31.01.1998, kedy

došlo k podpisu kúpnej zmluvy medzi uvedenými spoločnosťami,

bol M.J. predsedom predstavenstva spoločnosti G., a.s. a podpredsedom predstavenstva

úpadcu a JUDr. M.V. bola členkou predstavenstva úpadcu a podpredsedníčkou

predstavenstva spoločnosti G., a.s. Súd preto konštatoval, ţe vzhľadom na uvedené osobné

prepojenie bol aj spoločnosti G., a.s. známy obsah zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi

F. a úpadcom, a teda aj dojednanie v čl. V bod 2 a čl. VIII bod 5. Preto, keď úpadca

nepoţiadal F. o súhlas k predaju majetku pred splatením kúpnej ceny,

súd uzavrel, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa 31.01.1998 medzi úpadcom a G., a.s. je podľa §

39 absolútne neplatná, ktorý dôsledok bol

pre prípad porušenia uvedenej povinnosti v zmluve dohodnutý.

Následne spoločnosť G., a.s. Vyhlásením zo dňa 4.9.1998

/č. l. 57/ vloţila, o. i. aj nehnuteľnosť par. č. 1283/1 o výmere 6 057 m² ako nepeňaţný vklad

do obchodnej spoločnosti R., s.r.o. Z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti súd

zistil, ţe spoločnosť vznikla dňa 25.08.1998 a jej spoločníkmi

sú G., a.s. a M.J. a v čase podpísania Vyhlásenia o vloţení vkladu bola spoločníčkou aj JUDr.

M.V., ktorá v tom čase spolu s M.J. boli konateľmi uvedenej spoločnosti. Ak teda súd má za

to, ţe spoločnosti G., a.s. bol známy obsah zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi

úpadcom a F., tak potom táto spoločnosť nemohla platne vloţiť predmetný majetok ako

nepeňaţný vklad do spoločnosti R., s.r.o. Vzhľadom na osobné prepojenie potom súd má tieţ

za to, ţe uvedený obsah zmluvy o predaji podniku bol známy aj spoločnosti R., s.r.o. Ak teda

uvedená spoločnosť nadobudla nehnuteľnosť bez toho, aby bol úpadca poţiadal F. o súhlas

k predaju majetku, nemoţno o nej tvrdiť, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadobudla

dobromyseľne, a preto sa nemôţe dovolávať svojej dobromyseľnosti.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe medzi ţalobcami a úpadcom,

spoločnosťami G., a.s., R., s.r.o., prípadne štatutárnymi zástupcami uvedených spoločností,

bolo osobné prepojenie. Preto súd mal za to,

ţe ţalobcovia nemali vedomosť o tom, ţe úpadca porušil povinnosť dohodnutú v zmluve

o predaji podniku a nepoţiadal F. o súhlas k predaju predmetnej nehnuteľnosti,

čo podľa zmluvnej dohody malo za následok neplatnosť zmluvy o predaji nehnuteľnosti

tretím osobám.

Vzhľadom na dobromyseľnosť ţalobcov pri nadobudnutí vlastníckeho práva, preto

súd mal za to, ţe dojednanie v Zmluve o predaji podniku, uzavretej medzi úpadcom a F.,

nezaväzuje ţalobcov.

Pokiaľ ide o námietku ţalovanej o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou ţalobcovia

nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, opierajúcu sa o ust.

Zb., súd vychádzal z ust. jeho ods. 4, podľa ktorého úkony vykonané nadobúdateľom alebo

obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore

s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné, uznal

za neplatné zo zákona zmluvy medzi úpadcom a G. Podľa uvedenej právnej úpravy súd za

úkon vykonaný nadobúdateľom, t. j. úpadcom povaţuje kúpnu zmluvu uzavretú medzi

úpadcom a G., a.s., K. zo dňa 31.01.1998

a za nadväzujúce úkony povaţuje Vyhlásenie spoločnosti G., a.s., K. o vklade nehnuteľnosti

do základného imania spoločnosti R., s.r.o., W., K. zo dňa 4.9.1998, ako aj Kúpnu zmluvu zo

dňa 22.11.2000, uzavretú medzi spoločnosťou R., s.r.o. ako predávajúcim a ţalobcami ako

kupujúcimi, predmetom ktorej je nehnuteľnosť - parcela číslo 1283/37 o výmere 788 m², t. č.

zapísaná na LV č. X., k. ú. P., ktorú úpadca nadobudol na základe Zmluvy o predaji majetku

č. 1896/1997, uzavretej dňa 16.07.1997 medzi F. ako predávajúcim a spoločnosťou G., a.s.,

K. ako kupujúcim.

Námietku vydrţania vlastníckeho práva uplatnenú ţalobcami súd nepovaţoval

za dôvodnú, keďţe aj spoločnosť G., a.s. mala vedomosť o tom,

ţe úpadca porušil zmluvné aj zákonné povinnosti spojené s predajom podniku. Preto drţba

a uţívanie predmetnej nehnuteľnosti neboli dobromyseľné, a preto nemohli nadobudnúť

ani vlastnícke právo vydrţaním. Ţalobcovia, ktorí boli dobromyseľní, nesplnili zákonom

stanovenú desaťročnú lehotu dobromyseľného uţívania nehnuteľnosti /§ 134 Občianskeho

zákonníka/, preto taktieţ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydrţaním.

Napadnutým uznesením súd zaviazal ţalobcov spoločne a nerozdielne uhradiť

ţalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v sume 214,44 Eur.

Podľa odôvodenia právna zástupkyňa ţalovanej náhradu trov konania vyčíslila

v podaní z 10.05.2010 v celkovej výške 593,51 Eur a k odmene si uplatnila aj DPH v zmysle

platných predpisov. Z uplatnených trov konania súd povaţoval za oprávnené a účelné:

odmenu za 2 úkony právnej sluţby po 53,49 Eur - prevzatie veci a vyjadrenie zo dňa

27.02.2009, 1 úkon po 55,49 Eur - účasť na pojednávaní dňa 26.04.2010, reţijný paušál

2 x 6,95 Eur a 1 x 7,21 Eur a 19% DPH v sume 30,86 Eur, t. j. celkom v sume 214,44 Eur.

Náhradu cestovného súd nepovaţoval za účelné trovy, nakoľko sídlo ţalovanej je v Košiciach

a sídlo ňou zvolenej právnej zástupkyne v Bratislave, s čím sú spojené zvýšené trovy konania

titulom cestovného a straty času, pritom v Košiciach je dostatok advokátov, z ktorých

si ţalovaná mohla zvoliť právneho zástupcu, pričom aj ona sama je advokátkou. Ţalovaná má

právo dať sa zastúpiť iným advokátom, avšak s tým spojené neúčelné trovy konania nie je

druhý účastník povinný uhrádzať. Daň z pridanej hodnoty súd priznal iba z odmeny, keďţe

reţijný paušál neznamená pridanú hodnotu k právnym sluţbám.

Proti tomuto rozsudku i uzneseniu sa odvolali ţalobcovia.

V odvolaní proti rozsudku navrhli ho zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobe v plnom

rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ich názoru

súd l. stupňa nesprávne posúdil skutkové závery, ktoré boli prezentované podľa výsledku

dokazovania.

Vychádzajúc z § 130 ods. 1 Obč. zák. uvádzajú skutočnosti, z ktorých odvodzujú

dobromyseľnosť drţby sporných nehnuteľností ich vlastníkmi pred ţalobcami. Poukazujú tieţ

na ust. § 134 ods. 3 Obč. zák., ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je

okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Citujú tieţ podľa nich

v spornej veci aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

zo dňa 18.01.2007, podľa ktorého skutočnosť, ţe vlastník nehnuteľností previedol na tretiu

osobu nehnuteľnosti neplatnou kúpnou zmluvou, nemá za následok súčasne aj zánik

vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov, ktorí ju získali v dobrej viere. Na toto

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR poukazujú s odvolaním sa na princíp právnej istoty.

V odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd ţalobcov

zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť ţalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy

konania v sume 214,44 Eur, ţalobcovia navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a náhradu trov

ţalovanej nepriznať. Poukazujú na ust. a a na skutočnosť,

ţe ţalovaná SKP je advokátka a odmeňovaná z titulu svojej funkcie.

Ţalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.06.2010 k odvolaniu ţalobcov navrhla napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov za toto vyjadrenie právnej

zástupkyne v sume 62,70 Eur plus DPH.

Obšírne rozoberá odôvodnenie súdu l. stupňa čo do dobromyseľnosti právnych

predchodcov ţalobcov pri nadobúdaní nehnuteľnosti, ktorú odvolatelia tvrdia.

Výkladom ust. § 10 ods. 1 a 134 ods. 1 Obč. zák. popiera tvrdenia odvolateľov,

ţe sporné nehnuteľnosti nadobudli - vydrţali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe nie sú

dôvodné.

Keďţe sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil nielen s výrokmi, ale aj

s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, na zdôraznenie ich správnosti, pokiaľ ide

o napadnutý rozsudok, doplňuje odôvodnenie vysporiadaním sa s námietkami ţalobcov

v odvolaní.

Podľa odvolateľov súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval:

 ţe úpadca uzatvoril neplatnú kúpnu zmluvu so spoločnosťou G., a.s. a následne sú

neplatné všetky právne úkony, ktorými sa s nehnuteľnosťou disponovalo,

 ţe právni predchodcovia ţalobcov neboli v drţbe sporných nehnuteľností

dobromyseľní.

Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy so spoločnosťou

G., a.s. a následnej neplatnosti všetkých právnych úkonov, ktorými sa spornými

nehnuteľnosťami disponovalo, opierajú toto tvrdenie o svoju mienku, ţe ust.

(z ktorého súd l. stupňa vyvodil svoj záver) sú len dispozitívne,

nie kogentné a dohoda účastníkov - má prednosť, čo súd l. stupňa podľa nich nerešpektoval,

hoci k takejto dohode došlo.

Odvolací súd povaţuje za nutné na zdôraznenie správnosti aplikácie a interpretácie

ustanovení , , tieto ustanovenia citovať.

Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu na iné

osoby /ďalej iba zákona/, do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých

zmluvných záväzkov a povinností je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti

nadobúdateľom na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho

zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu.

V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností

je prenájom privatizovaného majetku moţný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou

nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou

ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Predchádzajúci

písomný súhlas fondu je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti

na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného

majetku nedodrţí pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného

majetku alebo jeho časti, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v

prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom je neplatný.

Podľa § 19a ods. 3 zákona, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku

2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný pouţiť takto získané prostriedky

prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.

Podľa § 19a ods. 4 zákona, úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou

spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami

odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.

Pokiaľ ide o ţiadosť úpadcu o udelenie súhlasu F., vykonané dokazovanie súdu

nepreukázalo, ţe úpadca poţiadal F. o súhlas na predaj majetku.

Ţalobcovia to v priebehu l. stupňového konania ani v odvolaní netvrdili.

Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny, zo spisového materiálu vyplýva, ţe F.

si v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu - G., a.s. uplatnil pohľadávku vo výške

13 173 369,86 Sk ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa Zmluvy o predaji podniku č.

1896/1997, z ktorej nesplatená kúpna cena bola uplatnená vo výške 11 900 000 Sk.

Celková kúpna cena bola v zmluve o predaji majetku dohodnutá vo výške

13 900 000 Sk, pričom prvá splátka bola splatná do 30 dní od podpísania zmluvy, t. j.

do 16.08.1997 a do 31.12.1998, t. j. do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola

splatná aj druhá splátka vo výške 1 000 000 Sk.

Z uvedeného vyplýva, ţe ku dňu vyhlásenia konkurzu bola splatná kúpna cena

vo výške 2 mil. Sk a v tejto výške aj bola uhradená.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.1998, uzavretej medzi úpadcom a G., a.s., K. bola

kúpna cena dohodnutá vo výške 7 mil. Sk, ktorá bola splatná v splátkach, pričom do dňa

vyhlásenia konkurzu boli splatné dve splátky v celkovej sume 2 000 000 Sk. Podľa § 19a ods.

3 zákona bol úpadca sumu 2 mil. Sk povinný uhradiť F.

Zo spisového materiálu vyplýva, ţe prvú splátku vo výške 1 mil. Sk úpadca uhradil

pred uzavretím zmluvy medzi úpadcom a G., a.s. a časť kúpnej ceny

vo výške 2 mil. Sk, ktorú mal úpadca obdrţať od G., a.s. mal uhradiť F., a teda ku dňu

vyhlásenia konkurzu mal uhradiť sumu 3 mil. Sk, avšak, ako je uvedené, uhradil iba sumu 2

mil. Sk. Z uvedeného súd vyvodil záver, ţe úpadca kúpnu cenu, ktorú obdrţal od G., a.s., K.,

nepouţil na úhradu kúpnej ceny

pre F., a teda aj keby mu F. udelil súhlas na predaj majetku, tak úpadca porušil zákonnú

povinnosť uvedenú v § 19a ods. 3 zákona, keď získané prostriedky nepouţil prednostne na

úhradu svojich záväzkov voči fondu.

Keďţe úpadca získané prostriedky v celom rozsahu nepouţil na prednostnú úhradu

záväzkov voči F., tak podľa § 19a ods. 4 zákona úkony vykonané nadobúdateľom a všetky na

ne nadväzujúce úkony sú zo zákona neplatné.

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, ţe súd l. stupňa nesprávne právne vec posúdil,

keď uzavrel, ţe právni predchodcovia ţalobcov neboli dobromyseľní v drţbe nehnuteľností

potrebnej na nadobudnutie vlastníctva sporných nehnuteľností ţalobcami vydrţaním, odvolací

súd doplňuje odôvodnenie súdom l. stupňa reakciou na námietky odvolateľov.

Keďţe ţalobcovia sami nespĺňajú náleţitosť stanovenú v ust. § 134 ods. 1 Obč. zák.,

započítavajú v súlade s ust. § 134 ods. 3 Obč. zák. aj dobu, po ktorú nehnuteľnosti mali,

podľa nich v oprávnenej drţbe ich právni predchodcovia. Pri zdôraznení opodstatnenosti

svojho názoru, ţe ich právni predchodcovia mali sporné nehnuteľnosti v oprávnenej drţbe,

však nezohľadnili základnú, v ust. § 129 ods. 1 a § 123 Obč. zák. zakotvenú podmienku

drţby, potrebnú na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním, a to, ţe drţiteľom je ten, ktorý

s vecou nakladá ako s vlastnou a ţe vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním.

V Komentári autorov Petra Vojčíka a kol. z r. 2008 str. 259 sa výraz „nakladať s ním“

dopĺňa vysvetlením nakladať vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od ţiadnej moci

kohokoľvek k tej istej veci a ktorá smeruje voči všetkým (pôsobí erga omnes).

Skutočnosť, ţe právni predchodcovia ţalobcov nemali právo nakladať so spornou

nehnuteľnosťou, resp. s nehnuteľnosťami, ktorých boli sporné nehnuteľnosti súčasťou

vlastnou mocou, nezávislou od ţiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, či uţ zo zmluvy

o nadobudnutí nehnuteľnosti alebo priamo zo zákona, ani ţalobcovia nepopierajú.

S týmto doplnením odôvodnenia v súlade s odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu l. stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa stotoţnil v celom rozsahu aj s výrokom a odôvodnením napadnutého

uznesenia.

Je nesporné, ţe SKP z titulu svojej funkcie, ktorá predpokladá aj odborné vedomosti,

je nielen oprávnený, ale aj povinný riešiť aj sporné právne otázky a musí náleţite zváţiť, kedy

sa dá v prípadnom súdnom konaní zastúpiť advokátom. Podľa názoru odvolacieho súdu

súd l. stupňa túto okolnosť vzal do úvahy, o čom svedčí nepriznanie vyúčtovanej náhrady

cestovného zvolenej advokátky i jeho odôvodnenie.

S týmto vysporiadaním sa s námietkou odvolateľov odvolací súd aj napadnuté

uznesenie súdu l. stupňa v súlade s ust. a potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Odvolací súd v súlade s ust. aplikoval cit. ust. na rozhodnutie

o tom, či vyjadrenie právnej zástupkyne splnomocnenej ţalovanou, správkyňou konkurznej

podstaty, ktorá je povolaním advokátka, má špeciálne skúšky na vykonávanie funkcie SKP,

bolo vo veci potrebné na účelné bránenie práva a dospel k záveru, ţe potrebné nebolo.

Preto odvolací súd ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 6. októbra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová