Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
53a/382326.9db9ff.pdf
PDF · 146.3 KB
No categories available
1Obo/87/2010
Najvyšší súd 1 Obo 87/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu v 1/ rade: Ing. M.H., nar. X., bytom S., V., zast. JUDr. S.O., advokátom, H., P.
a ţalobkyne v 2/ rade: Ing. E.H., nar. X., bytom S., V. proti ţalovanej: JUDr. J.Z., A., K.,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu G., a.s., W., K., zast. JUDr. A.V., Advokátska
kancelária, s.r.o., B., B., o vylúčenie nehnuteľnej veci zo súpisu konkurznej podstaty, na
odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06.05.2010, č. k. 11
Cbi/2/2008-107 a jeho uzneseniu zo dňa 18.05.2010, č. k. 11 Cbi/2/2008-120, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
06.05.2010, č. k. 11 Cbi/2/2008-107 a jeho uznesenie zo dňa 18.05.2010, č. k.
11Cbi/2008-120 p o t v r d z u j e.
Ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a vyslovil,
ţe o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobou doručenou súdu dňa 12.03.2008 ţalobcovia
navrhli, aby súd vylúčil zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu G., a.s. nehnuteľnosť -
pozemok parc. číslo 1283/37 o výmere 788 m², zastavané plochy a nádvoria, zapísanú na LV
č. X., kat. územie P. a ţalovanú zaviazal na náhradu trov konania. V ţalobe ţalobcovia
uviedli, ţe predmetná nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a odkúpili ju od
spoločnosti R., s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.11.2000. Podľa ich mienky zmluva
o prevode predmetných nehnuteľností na prvého nadobúdateľa z F. spĺňala podmienky
zmluvy o predaji podniku a úpadca nemusel ţiadať F. o súhlas. Uviedli tieţ, ţe úpadca uţíval
predmetné nehnuteľnosti uţ pred podpisom kúpnej zmluvy, a teda ţalobcovia vydrţali sporné
nehnuteľnosti podľa § 134 ods. 1 a 3
Obč. zák.
Ţalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.05.2008 uviedla, ţe úpadca dňa 16.07.1997 uzatvoril
s F. zmluvu o predaji podniku č. 1896/1997 podľa zákona
č. 92/1991 Zb. a súčasťou privatizovaného majetku boli aj sporné nehnuteľnosti. Uviedla,
ţe úpadca kúpnu cenu za sprivatizovaný majetok F. nezaplatil a pohľadávka F. bola
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cb/315/02, ktorý je právoplatný, určená ako
pravá a zistená s právom na oddelené uspokojenie. Podľa čl. V ods. 2, čl. VIII ods. 3
a 5 zmluvy, ako aj podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. do splatenia kúpnej ceny,
jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod
privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad
do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb moţný len
po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku
nedodrţí pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku
alebo jeho časti, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech
tretích osôb sú neplatné. Napriek tomu úpadca kúpnou zmluvou zo dňa 31.01.1998 predviedol
sprivatizovaný majetok na spoločnosť G., a.s., K.
G., a.s. potom takto získané nehnuteľnosti, resp. ich časti prevádzal ďalej na fyzické
a právnické osoby. Jednotlivé parcely sa po vyhotovení geometrických plánov rozdeľovali,
zlučovali a boli im pridelené iné parcelné čísla. Takýmto spôsobom vznikla aj parcela číslo
1283/37, teda delením a viacerými prevodmi prešla postupne
na ţalobcov. Tvrdenie ţalobcov, ţe nehnuteľnosť nadobudli kúpnou zmluvou, môţe
zodpovedať skutočnosti, avšak pravdou je, ţe nikto nemôţe nadobudnúť majetok
od nevlastníka, lebo nikto nemôţe previesť na iného viac práv neţ má sám. Keďţe úpadca
nemohol previesť sprivatizovaný majetok na G., a.s., lebo takýto úkon je
za daných podmienok podľa samotnej zmluvy, ale i zákona neplatný, nemôţu byť platné
ani následné právne úkony, teda zmluvy, vklady, ktorými G., a.s. tento majetok a jeho časti
prevádzal na ďalšie osoby. Argumentácia ţalobcov, ţe ak by úkon nebol perfektný, Správa
katastra P. by prevod neuskutočnila, je účelová a nezohľadňuje skutočnosť, ţe v zmysle § 31
zák. č. 162/1995 Z. z. správy majú obmedzenú právomoc
pri skúmaní platnosti zmluvy predloţenej s návrhom na vklad, preto neskúmali, či predávajúci
zaplatil kúpnu cenu a či F. dal súhlas na prevod nehnuteľností. Preto nehnuteľnosti zaradila
do konkurznej podstaty úpadcu v presvedčení, ţe tam v súlade so zákonom patria.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k.
4K/43/1998-14 zo dňa 17.03.1999 bol na majetok dlţníka - G., a.s., W., K., IČO: X.
vyhlásený konkurz a do funkcie správkyne konkurznej podstaty
je ustanovená ţalovaná, ktorá dňa 22.01.2008 zaradila do konkurznej podstaty úpadcu o. i.
aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X., kat. územie P., a to parcelu číslo 1283/37 o výmere
788 m², druh zastavané plochy a nádvoria. Ţalovaná, ako správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu uvedenú nehnuteľnosť zapísala do podstaty úpadcu z dôvodu,
ţe predpokladala, ţe v zmysle § 6 ods. 2 ZKV do podstaty patrí, a to s odvolaním sa
na zmluvu o predaji podniku č. 1896/1997, uzavretú medzi F. ako predávajúcim a úpadcom
ako kupujúcim. V zmluve sa okrem označenia predávaného majetku dohodlo
aj zabezpečenie platby kúpnej ceny, v čl. V bod 1 zriadením záloţného práva v prospech
predávajúceho k veciam uvedeným v prílohe zmluvy, v bode 2a/ sa kupujúci zaviazal, ţe veci
uvedené v prílohe tejto zmluvy, ku ktorým bude zriadené záloţné právo nescudzí, nerozdelí
medzi viaceré subjekty, ani iným spôsobom nezaťaţí. Dňom účinnosti tejto zmluvy
a k nehnuteľnostiam vkladom do katastra nehnuteľností v čl. VIII bod 5/ zmluvy bolo
dohodnuté, ţe do zaplatenia kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti na inú osobu,
alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb
moţný len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho. Ak kupujúci nedodrţí
uvedený postup, je prevod tohto majetku alebo jeho časti na inú osobu, alebo jeho vklad
do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb neplatný.
Pokiaľ ide o súhlas F. úpadcovi, tento sa v konaní nepreukázal.
K námietke ţalovanej, ţe uvedená kúpna zmluva je neplatná vzhľadom na dohodu,
v čl. V bod 2 /veci uvedené v prílohe zmluvy, ku ktorým bude zriadené záloţné právo
nescudziť.../ a čl. VIII bod 5 /do splatenia kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti
v prospech tretích osôb moţný len po predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho,
v opačnom prípade je prevod neplatný/, súd uzavrel, ţe táto dohoda je platná iba vo vzťahu
medzi zmluvnými stranami, t. j. medzi F. a úpadcom a bez ďalšieho nezaväzuje inú osobu,
teda ani G., a.s., ktorému uvedené dojednanie nemuselo byť známe.
Z výpisu z obchodného registra úpadcu a G., a.s. súd zistil, ţe dňa 31.01.1998, kedy
došlo k podpisu kúpnej zmluvy medzi uvedenými spoločnosťami,
bol M.J. predsedom predstavenstva spoločnosti G., a.s. a podpredsedom predstavenstva
úpadcu a JUDr. M.V. bola členkou predstavenstva úpadcu a podpredsedníčkou
predstavenstva spoločnosti G., a.s. Súd preto konštatoval, ţe vzhľadom na uvedené osobné
prepojenie bol aj spoločnosti G., a.s. známy obsah zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi
F. a úpadcom, a teda aj dojednanie v čl. V bod 2 a čl. VIII bod 5. Preto, keď úpadca
nepoţiadal F. o súhlas k predaju majetku pred splatením kúpnej ceny,
súd uzavrel, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa 31.01.1998 medzi úpadcom a G., a.s. je podľa §
39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ktorý dôsledok bol
pre prípad porušenia uvedenej povinnosti v zmluve dohodnutý.
Následne spoločnosť G., a.s. Vyhlásením zo dňa 4.9.1998
/č. l. 57/ vloţila, o. i. aj nehnuteľnosť par. č. 1283/1 o výmere 6 057 m² ako nepeňaţný vklad
do obchodnej spoločnosti R., s.r.o. Z výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti súd
zistil, ţe spoločnosť vznikla dňa 25.08.1998 a jej spoločníkmi
sú G., a.s. a M.J. a v čase podpísania Vyhlásenia o vloţení vkladu bola spoločníčkou aj JUDr.
M.V., ktorá v tom čase spolu s M.J. boli konateľmi uvedenej spoločnosti. Ak teda súd má za
to, ţe spoločnosti G., a.s. bol známy obsah zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi
úpadcom a F., tak potom táto spoločnosť nemohla platne vloţiť predmetný majetok ako
nepeňaţný vklad do spoločnosti R., s.r.o. Vzhľadom na osobné prepojenie potom súd má tieţ
za to, ţe uvedený obsah zmluvy o predaji podniku bol známy aj spoločnosti R., s.r.o. Ak teda
uvedená spoločnosť nadobudla nehnuteľnosť bez toho, aby bol úpadca poţiadal F. o súhlas
k predaju majetku, nemoţno o nej tvrdiť, ţe predmetnú nehnuteľnosť nadobudla
dobromyseľne, a preto sa nemôţe dovolávať svojej dobromyseľnosti.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, ţe medzi ţalobcami a úpadcom,
spoločnosťami G., a.s., R., s.r.o., prípadne štatutárnymi zástupcami uvedených spoločností,
bolo osobné prepojenie. Preto súd mal za to,
ţe ţalobcovia nemali vedomosť o tom, ţe úpadca porušil povinnosť dohodnutú v zmluve
o predaji podniku a nepoţiadal F. o súhlas k predaju predmetnej nehnuteľnosti,
čo podľa zmluvnej dohody malo za následok neplatnosť zmluvy o predaji nehnuteľnosti
tretím osobám.
Vzhľadom na dobromyseľnosť ţalobcov pri nadobudnutí vlastníckeho práva, preto
súd mal za to, ţe dojednanie v Zmluve o predaji podniku, uzavretej medzi úpadcom a F.,
nezaväzuje ţalobcov.
Pokiaľ ide o námietku ţalovanej o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou ţalobcovia
nadobudli vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, opierajúcu sa o ust. § 19a zák. č. 92/1991
Zb., súd vychádzal z ust. jeho ods. 4, podľa ktorého úkony vykonané nadobúdateľom alebo
obchodnou spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore
s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné, uznal
za neplatné zo zákona zmluvy medzi úpadcom a G. Podľa uvedenej právnej úpravy súd za
úkon vykonaný nadobúdateľom, t. j. úpadcom povaţuje kúpnu zmluvu uzavretú medzi
úpadcom a G., a.s., K. zo dňa 31.01.1998
a za nadväzujúce úkony povaţuje Vyhlásenie spoločnosti G., a.s., K. o vklade nehnuteľnosti
do základného imania spoločnosti R., s.r.o., W., K. zo dňa 4.9.1998, ako aj Kúpnu zmluvu zo
dňa 22.11.2000, uzavretú medzi spoločnosťou R., s.r.o. ako predávajúcim a ţalobcami ako
kupujúcimi, predmetom ktorej je nehnuteľnosť - parcela číslo 1283/37 o výmere 788 m², t. č.
zapísaná na LV č. X., k. ú. P., ktorú úpadca nadobudol na základe Zmluvy o predaji majetku
č. 1896/1997, uzavretej dňa 16.07.1997 medzi F. ako predávajúcim a spoločnosťou G., a.s.,
K. ako kupujúcim.
Námietku vydrţania vlastníckeho práva uplatnenú ţalobcami súd nepovaţoval
za dôvodnú, keďţe aj spoločnosť G., a.s. mala vedomosť o tom,
ţe úpadca porušil zmluvné aj zákonné povinnosti spojené s predajom podniku. Preto drţba
a uţívanie predmetnej nehnuteľnosti neboli dobromyseľné, a preto nemohli nadobudnúť
ani vlastnícke právo vydrţaním. Ţalobcovia, ktorí boli dobromyseľní, nesplnili zákonom
stanovenú desaťročnú lehotu dobromyseľného uţívania nehnuteľnosti /§ 134 Občianskeho
zákonníka/, preto taktieţ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydrţaním.
Napadnutým uznesením súd zaviazal ţalobcov spoločne a nerozdielne uhradiť
ţalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy konania v sume 214,44 Eur.
Podľa odôvodenia právna zástupkyňa ţalovanej náhradu trov konania vyčíslila
v podaní z 10.05.2010 v celkovej výške 593,51 Eur a k odmene si uplatnila aj DPH v zmysle
platných predpisov. Z uplatnených trov konania súd povaţoval za oprávnené a účelné:
odmenu za 2 úkony právnej sluţby po 53,49 Eur - prevzatie veci a vyjadrenie zo dňa
27.02.2009, 1 úkon po 55,49 Eur - účasť na pojednávaní dňa 26.04.2010, reţijný paušál
2 x 6,95 Eur a 1 x 7,21 Eur a 19% DPH v sume 30,86 Eur, t. j. celkom v sume 214,44 Eur.
Náhradu cestovného súd nepovaţoval za účelné trovy, nakoľko sídlo ţalovanej je v Košiciach
a sídlo ňou zvolenej právnej zástupkyne v Bratislave, s čím sú spojené zvýšené trovy konania
titulom cestovného a straty času, pritom v Košiciach je dostatok advokátov, z ktorých
si ţalovaná mohla zvoliť právneho zástupcu, pričom aj ona sama je advokátkou. Ţalovaná má
právo dať sa zastúpiť iným advokátom, avšak s tým spojené neúčelné trovy konania nie je
druhý účastník povinný uhrádzať. Daň z pridanej hodnoty súd priznal iba z odmeny, keďţe
reţijný paušál neznamená pridanú hodnotu k právnym sluţbám.
Proti tomuto rozsudku i uzneseniu sa odvolali ţalobcovia.
V odvolaní proti rozsudku navrhli ho zmeniť tak, ţe odvolací súd ţalobe v plnom
rozsahu vyhovie a prizná im náhradu trov odvolacieho konania. Podľa ich názoru
súd l. stupňa nesprávne posúdil skutkové závery, ktoré boli prezentované podľa výsledku
dokazovania.
Vychádzajúc z § 130 ods. 1 Obč. zák. uvádzajú skutočnosti, z ktorých odvodzujú
dobromyseľnosť drţby sporných nehnuteľností ich vlastníkmi pred ţalobcami. Poukazujú tieţ
na ust. § 134 ods. 3 Obč. zák., ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
3 Cdo 117/1994, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je
okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Citujú tieţ podľa nich
v spornej veci aplikovateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 274/2006
zo dňa 18.01.2007, podľa ktorého skutočnosť, ţe vlastník nehnuteľností previedol na tretiu
osobu nehnuteľnosti neplatnou kúpnou zmluvou, nemá za následok súčasne aj zánik
vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov, ktorí ju získali v dobrej viere. Na toto
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR poukazujú s odvolaním sa na princíp právnej istoty.
V odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd ţalobcov
zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť ţalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy
konania v sume 214,44 Eur, ţalobcovia navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a náhradu trov
ţalovanej nepriznať. Poukazujú na ust. § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. a na skutočnosť,
ţe ţalovaná SKP je advokátka a odmeňovaná z titulu svojej funkcie.
Ţalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.06.2010 k odvolaniu ţalobcov navrhla napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov za toto vyjadrenie právnej
zástupkyne v sume 62,70 Eur plus DPH.
Obšírne rozoberá odôvodnenie súdu l. stupňa čo do dobromyseľnosti právnych
predchodcov ţalobcov pri nadobúdaní nehnuteľnosti, ktorú odvolatelia tvrdia.
Výkladom ust. § 10 ods. 1 a 134 ods. 1 Obč. zák. popiera tvrdenia odvolateľov,
ţe sporné nehnuteľnosti nadobudli - vydrţali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie sú
dôvodné.
Keďţe sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil nielen s výrokmi, ale aj
s odôvodnením napadnutých rozhodnutí, na zdôraznenie ich správnosti, pokiaľ ide
o napadnutý rozsudok, doplňuje odôvodnenie vysporiadaním sa s námietkami ţalobcov
v odvolaní.
Podľa odvolateľov súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval:
ţe úpadca uzatvoril neplatnú kúpnu zmluvu so spoločnosťou G., a.s. a následne sú
neplatné všetky právne úkony, ktorými sa s nehnuteľnosťou disponovalo,
ţe právni predchodcovia ţalobcov neboli v drţbe sporných nehnuteľností
dobromyseľní.
Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy so spoločnosťou
G., a.s. a následnej neplatnosti všetkých právnych úkonov, ktorými sa spornými
nehnuteľnosťami disponovalo, opierajú toto tvrdenie o svoju mienku, ţe ust.
§ 19a zák. č. 92/1991 Zb. (z ktorého súd l. stupňa vyvodil svoj záver) sú len dispozitívne,
nie kogentné a dohoda účastníkov - má prednosť, čo súd l. stupňa podľa nich nerešpektoval,
hoci k takejto dohode došlo.
Odvolací súd povaţuje za nutné na zdôraznenie správnosti aplikácie a interpretácie
ustanovení § 19a ods. 2, 3, 4 zák. č. 92/1991 Zb. tieto ustanovenia citovať.
Podľa §19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné
osoby /ďalej iba zákona/, do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých
zmluvných záväzkov a povinností je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti
nadobúdateľom na inú osobu, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho
zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu.
V čase po splatení celej kúpnej ceny do splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností
je prenájom privatizovaného majetku moţný, iba ak by išlo o zmluvu na dobu určitú s dobou
nájmu kratšou ako jeden rok alebo o zmluvu na dobu neurčitú s výpovednou lehotou kratšou
ako tri mesiace, a to len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Predchádzajúci
písomný súhlas fondu je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých majetkové účasti
na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného
majetku nedodrţí pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného
majetku alebo jeho časti, alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v
prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom je neplatný.
Podľa § 19a ods. 3 zákona, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku
2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný pouţiť takto získané prostriedky
prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.
Podľa § 19a ods. 4 zákona, úkony vykonané nadobúdateľom alebo obchodnou
spoločnosťou, ktorej majetková účasť bola predmetom predaja v rozpore s ustanoveniami
odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.
Pokiaľ ide o ţiadosť úpadcu o udelenie súhlasu F., vykonané dokazovanie súdu
nepreukázalo, ţe úpadca poţiadal F. o súhlas na predaj majetku.
Ţalobcovia to v priebehu l. stupňového konania ani v odvolaní netvrdili.
Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny, zo spisového materiálu vyplýva, ţe F.
si v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu - G., a.s. uplatnil pohľadávku vo výške
13 173 369,86 Sk ako nárok na zaplatenie kúpnej ceny podľa Zmluvy o predaji podniku č.
1896/1997, z ktorej nesplatená kúpna cena bola uplatnená vo výške 11 900 000 Sk.
Celková kúpna cena bola v zmluve o predaji majetku dohodnutá vo výške
13 900 000 Sk, pričom prvá splátka bola splatná do 30 dní od podpísania zmluvy, t. j.
do 16.08.1997 a do 31.12.1998, t. j. do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu bola
splatná aj druhá splátka vo výške 1 000 000 Sk.
Z uvedeného vyplýva, ţe ku dňu vyhlásenia konkurzu bola splatná kúpna cena
vo výške 2 mil. Sk a v tejto výške aj bola uhradená.
Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.1998, uzavretej medzi úpadcom a G., a.s., K. bola
kúpna cena dohodnutá vo výške 7 mil. Sk, ktorá bola splatná v splátkach, pričom do dňa
vyhlásenia konkurzu boli splatné dve splátky v celkovej sume 2 000 000 Sk. Podľa § 19a ods.
3 zákona bol úpadca sumu 2 mil. Sk povinný uhradiť F.
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe prvú splátku vo výške 1 mil. Sk úpadca uhradil
pred uzavretím zmluvy medzi úpadcom a G., a.s. a časť kúpnej ceny
vo výške 2 mil. Sk, ktorú mal úpadca obdrţať od G., a.s. mal uhradiť F., a teda ku dňu
vyhlásenia konkurzu mal uhradiť sumu 3 mil. Sk, avšak, ako je uvedené, uhradil iba sumu 2
mil. Sk. Z uvedeného súd vyvodil záver, ţe úpadca kúpnu cenu, ktorú obdrţal od G., a.s., K.,
nepouţil na úhradu kúpnej ceny
pre F., a teda aj keby mu F. udelil súhlas na predaj majetku, tak úpadca porušil zákonnú
povinnosť uvedenú v § 19a ods. 3 zákona, keď získané prostriedky nepouţil prednostne na
úhradu svojich záväzkov voči fondu.
Keďţe úpadca získané prostriedky v celom rozsahu nepouţil na prednostnú úhradu
záväzkov voči F., tak podľa § 19a ods. 4 zákona úkony vykonané nadobúdateľom a všetky na
ne nadväzujúce úkony sú zo zákona neplatné.
Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, ţe súd l. stupňa nesprávne právne vec posúdil,
keď uzavrel, ţe právni predchodcovia ţalobcov neboli dobromyseľní v drţbe nehnuteľností
potrebnej na nadobudnutie vlastníctva sporných nehnuteľností ţalobcami vydrţaním, odvolací
súd doplňuje odôvodnenie súdom l. stupňa reakciou na námietky odvolateľov.
Keďţe ţalobcovia sami nespĺňajú náleţitosť stanovenú v ust. § 134 ods. 1 Obč. zák.,
započítavajú v súlade s ust. § 134 ods. 3 Obč. zák. aj dobu, po ktorú nehnuteľnosti mali,
podľa nich v oprávnenej drţbe ich právni predchodcovia. Pri zdôraznení opodstatnenosti
svojho názoru, ţe ich právni predchodcovia mali sporné nehnuteľnosti v oprávnenej drţbe,
však nezohľadnili základnú, v ust. § 129 ods. 1 a § 123 Obč. zák. zakotvenú podmienku
drţby, potrebnú na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním, a to, ţe drţiteľom je ten, ktorý
s vecou nakladá ako s vlastnou a ţe vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s ním.
V Komentári autorov Petra Vojčíka a kol. z r. 2008 str. 259 sa výraz „nakladať s ním“
dopĺňa vysvetlením nakladať vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od ţiadnej moci
kohokoľvek k tej istej veci a ktorá smeruje voči všetkým (pôsobí erga omnes).
Skutočnosť, ţe právni predchodcovia ţalobcov nemali právo nakladať so spornou
nehnuteľnosťou, resp. s nehnuteľnosťami, ktorých boli sporné nehnuteľnosti súčasťou
vlastnou mocou, nezávislou od ţiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci, či uţ zo zmluvy
o nadobudnutí nehnuteľnosti alebo priamo zo zákona, ani ţalobcovia nepopierajú.
S týmto doplnením odôvodnenia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu l. stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa stotoţnil v celom rozsahu aj s výrokom a odôvodnením napadnutého
uznesenia.
Je nesporné, ţe SKP z titulu svojej funkcie, ktorá predpokladá aj odborné vedomosti,
je nielen oprávnený, ale aj povinný riešiť aj sporné právne otázky a musí náleţite zváţiť, kedy
sa dá v prípadnom súdnom konaní zastúpiť advokátom. Podľa názoru odvolacieho súdu
súd l. stupňa túto okolnosť vzal do úvahy, o čom svedčí nepriznanie vyúčtovanej náhrady
cestovného zvolenej advokátky i jeho odôvodnenie.
S týmto vysporiadaním sa s námietkou odvolateľov odvolací súd aj napadnuté
uznesenie súdu l. stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
Odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikoval cit. ust. na rozhodnutie
o tom, či vyjadrenie právnej zástupkyne splnomocnenej ţalovanou, správkyňou konkurznej
podstaty, ktorá je povolaním advokátka, má špeciálne skúšky na vykonávanie funkcie SKP,
bolo vo veci potrebné na účelné bránenie práva a dospel k záveru, ţe potrebné nebolo.
Preto odvolací súd ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 6. októbra 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová