Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/75/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa

Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci

ţalobcu: J.V.W., H., S., IČO: X.,

zast. JUDr. P.B., advokátom, S., B. proti ţalovanému: S., T., B., zast.: A., a.s., D., B.,

IČO: X., o náhradu škody (poistné plnenie) vo výške 11 402,51 Eur (343 512 Sk)

s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 20.10.2008, č. k. -181, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

20.10.2008, č. k. -181 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania

v sume 684,13 Eur a 165,97 Eur (5 000 Sk) + 144,33 Eur doplatok znaleckého posudku.

Ţalobca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave, č. X, VS: X 144,33

Eur.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi 343 512 Sk istiny spolu so 17,6%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.07.2001

do zaplatenia a na náhradu trov konania 103 792 Sk. Ţalovaného tieţ zaviazal zaplatiť na účet

súdu č. X, VS: X 4 348 Sk

Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom podaným 13.09.2001 sa ţalobca domáhal

zaplatenia istiny vo výške 343 512 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody - poistného

plnenia.

Právo na poistné plnenie malo ţalobcovi vzniknúť na základe toho, ţe 9.2.2001

o 16:45 hod. došlo na štátnej ceste 1/51 km 151,0 v smere na Nitru k dopravnej nehode medzi

vozidlami zn. Škoda Octavia ŠPZ BB-384 AE, ktorého prevádzkovateľom je A. a vozidlom

Mitsubishi Pajero sport, 3,0 V6/99 ŠPZ SC-212 AL, s prívesným vozíkom ŠPZ SC-878 YA

a sneţného skútra YAMAHA VMAX 500, patriacich ţalobcovi. Vodičkou vozidla, ktorým

bola spôsobenáškoda, bola S.Č., r. č. X., bytom M., B., ktorá v dôsledku porušenia ust. § 14

ods. 3 o pravidlách cestnej premávky

pri predchádzaní pravým bokom narazila do prívesného vozíka, pričom došlo k jeho

prevráteniu spolu so sneţným skútrom, ktorý bol na ňom prepravovaný.

Nárok uplatnený v celkovej sume 343 512 Sk pozostáva z faktúry za opravu vozidla

Mitsubishi Pajero č. 2001 v sume 109 541 Sk; za opravu prívesného vozíka suma 21 233 Sk;

poţičovné náhradného motorového vozidla v sume 9 520 Sk a poškodenie sneţného skútra

v sume 203 218 Sk.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd záver, ţe predmetom sporu je náhrada škody

- poistné plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a ţe ţalobca neuplatňuje poistné plnenie z titulu svojho havarijného

poistenia.

Súd, vychádzajúc z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ-ODI Galanta,

mal za preukázané, ţe nehodu zavinila vodička vozidla Škoda p. Č. porušením ustanovenia §

14 ods. 3 nedodrţaním bočného odstupu.

Svoju zodpovednosť za dopravnú nehodu vodička Č. vo svojich písomných podaniach

poisťovni, ani vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní nikdy nepoprela.

Znalec v znaleckom posudku č. 59/2008 zo dňa 9.4.2008 pripustil, ţe z technického

hľadiska je akceptovateľné, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania vozidla Mitsubishi

s prívesným vozíkom nedodrţalo bezpečný bočný odstup, ale tieţ, ţe vozidlo Mitsubishi

s prívesným vozíkom počas predchádzania vozidlom Škoda zrušilo bezpečný bočný odstup

vozidla Mitsubishi od vozidla Škoda. Súd preto dospel k záveru, ţe vodička vozidla Škoda

Octavia je osobou zodpovednou za dopravnú nehodu.

Pokiaľ ide o znalecký posudok zo dňa 9.4.2008 č. 59/2008, tento nemá podľa záveru

súdu náleţitú výpovednú hodnotu, preto ho súd hodnotil iba ako doplňujúci dôkaz,

dokumentujúci technickú prípustnosť tvrdení v zázname o dopravnej nehode a svedeckej

výpovedi vodičky Č., ako aj výpovede ţalobcu.

Vzhľadom na to, ţe ţalovaný odmietol plnenie ţalobcovi 19.7.2001, dostal sa

do omeškania v zmysle ustanovenia § 517 Obč. zák. Keďţe ide o omeškanie s plnením

peňaţného dlhu (ods. 2), je povinný zaplatiť ţalobcovi tieţ úroky z omeškania. Súd mu ich

priznal vo výške 17,6% ročne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalovaný a navrhol ho zrušiť a konanie zastaviť.

Napadnutému rozsudku vytýka, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Tvrdí, ţe súd l. stupňa vyjadrenie poisťovne ţalobcovi zo dňa 19.7.2001 o tom,

ţe „nie je preukázaný právny základ“, nesprávne interpretoval ako odmietnutie nahradiť

poškodenému škodu. Podľa jeho mienky súd tieţ nesprávne vyhodnotil znalecké

dokazovanie, resp. vôbec ho nezohľadnil, keď v odôvodnení uvádza, ţe príčinou dopravnej

nehody bolo nedodrţanie bočného odstupu a ţe 100% zodpovednou osobou je vodička

vozidla Škoda. Namietol tieţ nedostatok svojej pasívnej legitimácie.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

a priznať mu náhradu trov konania.

Poukazuje na povinnosť ţalovaného ako poisťovateľa podľa § 797 ods. 3 Obč. zák.

vykonať vyšetrenie k jeho povinnosti plniť a upozorňuje na to, ţe je to jeho zákonná

povinnosť, ktorú nemôţe nahrádzať poškodený alebo súd.

Úsudok súdu l. stupňa, ţe posudok znalca Ing. K. nie je nosným dôkazom, povaţuje za

správny a rovnako správne je podľa neho to, ţe oprel svoje rozhodnutie o správu policajného

orgánu, teda správneho orgánu určeného zákonodarcom na vyšetrenie a zdokumentovanie

dopravnej nehody a zistenie vinníka. Podľa neho je zistením a rozhodnutím tohto orgánu súd

viazaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 písm. a/ a keďţe dospel k záveru, ţe je dôvodné, rozsudok súdu l. stupňa zmenil

tak, ţe ţalobu zamietol.

Dovolací súd uznesením zo dňa 31.03.2010, sp. zn. V 54/2009 zrušil

zamietajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 9.9.2009, č. k. -2002 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia dovolací súd konštatoval, ţe odvolací súd sa neriadil

ust. a v spojení s ust. V tomto konštatovaní

dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania ţalovaného

pojednávanie, ale nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie.

Predovšetkým nezopakoval výsluch znalca Ing. K. k záverom jeho znaleckého

posudku z 9. apríla 2008 č. 59/2008, ktorý bez podkladových materiálov vyhotovil

horeuvedený znalecký posudok, v ktorom vyslovil názor, ţe z technického hľadiska nie je

moţné jednoznačne zodpovedať, či vozidlo Škoda, resp. vozidlo Mitsubishi s prívesným

vozíkom nedodrţalo, resp. nezrušilo bezpečný beţný odstup. Znalec v znaleckom posudku

uviedol, ţe oba uvedené varianty sú z technického hľadiska akceptovateľné. Odvolací súd

len poukazuje na jeho svedeckú výpoveď z 15. októbra 2008, a to, na základe akého

podkladu, resp. dôkazu dospel k názoru, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo

do vozíka, ţe vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť

na ceste, pričom nerovnosť na ceste nebola predmetom skúmania v znaleckom posudku,

keďţe miesto nehody nevedel identifikovať ani policajt, ani účastníci nehody.

Následne znalec pripustil, ţe z technického hľadiska mohol bezpečný beţný odstup

zrušiť vodič vozidla Mitsubishi, ako aj vodička vozidla Škoda.

Podľa záveru dovolacieho súdu z uvedeného vyplýva, ţe právny názor, z ktorého

vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodnutí, nie je v súlade so závermi znaleckého posudku

znalca a ani jeho svedeckou výpoveďou. Dovolací dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b) a c)

bol naplnený, lebo v danej veci moţno prijať záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska

uplatneného dovolacieho dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu nesprávny.

Z citovaného konštatovania dovolacieho súdu vyplýva, ţe vytkol odvolaciemu súdu

isté, podľa neho pochybenia v postupe konania, nevyslovil však vo veci samej záväzný

právny názor.

Podľa vyjadrenia ţalobcu v podanom dovolaní bola prioritou konania súdov miera

účasti na spôsobenej škode a znalec ju určil pomerom 50:50; má však zato, ţe určenie miery

účasti nie je otázkou technickou, ale právnou, teda rozhodnutie nie je na znalcovi. Odvoláva

sa tieţ na nový znalecký posudok, ktorý si dal vyhotoviť. V závere uvádza, ţe nemôţe

súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyvodzuje len zo záverov znaleckého

posudku Ing. K. Podľa neho v štádiu hodnotenia nebral do úvahy to, ţe samotná vodička p. Č.

zavinenie dopravnej nehody v plnom rozsahu priznala, a teda uznala škodu, v správnom

konaní zaplatila pokutu. V tomto smere aj oznámením poistnej udalosti poţiadala ţalovaného,

aby likvidoval náhradu škody ţalobcu a v čase oznámenia v ţiadnom prípade nemohla byť

v strese a nespomenúť si na nerovnosť na ceste, keď si na ňu spomenula po viac ako 5 rokoch.

Na tomto základe odvolací súd opätovne prejednal odvolanie ţalovaného podľa § 212

ods. 1 a , vzal do úvahy aj obsah ţalobcovho dovolania a dospel

k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým povaţoval za potrebné vyrovnať sa s dovolacím súdom

uznaným pochybením, ktorých sa v konaní odvolací súd dopustil.

Pokiaľ dovolací súd povaţoval za porušenie ust. okolnosť,

ţe odvolací súd nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie, odvolací súd poukazuje na znenie

cit. ustanovenia, v ktorom sa súdu stanoví povinnosť opakovať dokazovanie len v prípade

jeho potreby. Je nepochybné, ţe o potrebnosti alebo nepotrebnosti rozhoduje konajúci súd.

Odvolací súd prirodzene pri vyuţívaní záverov znaleckého posudku vychádzal predovšetkým

z vlastných vedomostí a skúseností aktívneho účastníka cestnej premávky. V súlade s týmto

vysvetlením treba interpretovať aj odôvodenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu v znení: Na pojednávaní dňa 15.10.2008 znalec výslovne uvádza (č. l. 169), ţe vozidlo

Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, vozík sa začal prevracať z inej príčiny,

napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste a na č. l. 170 jednoznačne konštatuje,

ţe zrušenie bezpečného odstupu vozidla Škoda nebolo príčinou prevracania vozíka

a poukazuje pritom na rovnaký úsudok v znaleckom posudku.

Odvolací súd v tejto súvislosti vzal od úvahy aj vyjadrenie ţalobcu ako svedka

na pojednávaní dňa 16.05.2007, kde uvádza, ţe vo vozidle Mitsubishi boli traja ľudia, teda

nebol sám a ţe vozidlo Škoda jazdiace za ním neregistroval. Čo značí, ţe nesledoval

ani prívesný vozík, ktorý mal zavesený na svojom vozidle, pričom uvádza, ţe v mieste bola

ľavotočivá zákruta.

Pokiaľ sa ţalobca v celom konaní odvolával na policajný záznam o dopravnej nehode,

ktorý podľa neho rozhodol, ţe nehodu spôsobila vodička p. Č. a sama to uznala zaplatením

pokuty, podľa odvolacieho súdu spomenutý doklad zavinenie vodičky nepreukazuje. Tak

napr. v tomto zázname sa o poškodení prívesu vozíka uvádza poškodenie pravého kolesa

a ľavého blatníka, ale v pripojenom zápise S., a.s. zo dňa 12.12.2001 ľavý a pravý blatník,

predná náprava, rozbité ľavé zadné svetlo. Pokiaľ ide o skutočnosť, ţe p. Č. zaplatila pokutu,

táto neznamená aj uznanie zavinenia nehody, najmä ak sa vezme zreteľ na situácii, ţe nehoda

sa stala 9.2., teda v zime o 16,45 hod, čo značí, ţe bola tma, na ceste mimo obce a vodička

mala v aute aj svoje dieťa. Pokiaľ

sa ţalobca domnieva, ţe znalec Ing. K. určil mieru účasti ţalobcu a p. Č.

na spôsobenej škode pomerom 50:50, odvolací súd sa s touto jeho mienkou nestotoţnil.

Uţ v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poukázal na výpoveď

Ing. K. na pojednávaní dňa 15.10.2008, (č. l. 169) kde tento výslovne uvádza,

ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, vozík sa začal prevracať z inej

príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste a na č. l. 170 jednoznačne konštatuje,

ţe zrušenie bezpečného odstupu vozidla Škoda nebolo príčinou prevracania vozíka

a poukazuje pritom na rovnaký úsudok v znaleckom posudku. K tomuto treba dodať, ţe síce

podľa ţalobcu bola cesta suchá, ale svedok z miesta nehody p. T. na pojednávaní

dňa 16.05.2007 vypovedal, ţe vozovka nebola suchá, nevie však, či pršalo alebo padal sneh

s daţďom. Aj podľa vodičky p. Č. bola vozovka mokrá.

Keďţe v konaní si ţalobca uplatnil nárok zo zodpovednosti vodičky vozidla Škoda

za dopravnú nehodu, odvolací súd z uvedeného uzavrel, ţe miera jej zodpovednosti je nulová,

teda, ţe dopravnú nehodu nezavinila.

Odvolateľ vo svojom odvolaní navrhol konanie zastaviť z dôvodu, ţe nie je v spore

pasívne legitimovaný. Svoju námietku oprel o ust. vyhl. č. Odvolací

súd zistil, ţe táto námietka odvolateľa je dôvodná. Podľa § 9 ods. 2 vyhl. poškodený má právo

na plnenie proti poisťovni, ak poisťovňa po skončení vyšetrovania a od dohodnutia výšky

náhrady škody s poškodeným alebo po obdrţaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady

škody (§ 9 ods. 1 vyhl.) písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť.

Z uvedeného vyplýva, ţe povinnosť poisťovne plniť poškodenému sa viaţe na povinnosť

ako škodcu plniť poškodenému. To platí aj pre vznik nároku poškodeného voči poisťovni.

Pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu sporná a nedošlo k dohode poisťovne

a poškodeného podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku

poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený ţalobou proti

poisťovni (v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči

škodcovi). Samotné odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte nezakladá priamy nárok

poškodeného proti poisťovni. Keďţe teda v rozhodovanom prípade sa nepreukázalo,

ani ţalobca netvrdil, ţe sa s poisťovňou dohodol o výške náhrady škody, resp., ţe mu bola

priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, nevznikol medzi poškodeným a poisťovňou

osobitný právny vzťah, na základe ktorého by poisťovňa bola povinná poskytnúť mu plniť

a poškodený by bol oprávnený domáhať sa plnenia voči poisťovni. Na tomto základe odvolací

súd rozhodnutie súdu l. stupňa, keďţe nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219

), ani na jeho zrušenie () zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.

Názor dovolacieho súdu, ktorým spochybnil postup odvolacieho súdu, spočíva v tom,

ţe síce v jeho konaní nedošlo k vadám podľa , ale konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Ďalej odcitoval, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie a ţe sa neriadil ustanovením

, ktoré ustanovenie taktieţ odcitoval (str. 6 jeho zrušujúceho uznesenia).

Svoje intencie v zrušujúcom uznesení zhrnul do jedného odseku (necelých jedenásť riadkov)

svojho zrušujúceho uznesenia (str. 7). Spočíva v tom, ţe:

„Predovšetkým nezopakoval výsluch znalca Ing. K. k záverom jeho znaleckého

posudku z 9. apríla 2008 č. 59/2008, ktorý bez podkladových materiálov vyhotovil hore

uvedený znalecký posudok, v ktorom vyslovil názor, ţe z technického hľadiska nie je moţné

jednoznačne zodpovedať, či vozidlo Škoda, resp. vozidlo Mitsubishi s prívesným vozíkom

nedodrţalo, resp. nezrušilo bezpečný beţný odstup. Znalec v znaleckom posudku uviedol, ţe

oba uvedené varianty sú z technického hľadiska akceptovateľné. Odvolací súd

len poukazuje na jeho svedeckú výpoveď z 15. októbra 2008, a to na základe akého podkladu,

resp. dôkazu dospel k názoru, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka,

ţe vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste,

pričom nerovnosť na ceste nebola predmetom skúmania v znaleckom posudku, keďţe miesto

nehody nevedel identifikovať ani policajt, ani účastníci nehody“.

Prvostupňový súd nariadil správne dokazovanie znalcom na posúdenie skutočnosti,

na ktoré nemá odborné znalosti ( ). Predtým táto udalosť, ktorá predchádzala

ţalobe, bola priam lajdácky vyšetrená, dokonca nebolo určené ani jej presné miesto,

kde k nehode došlo. Bolo nielen záujmom, ale aj povinnosťou ţalobcu, aby dopravná nehoda

bola čo najpresnejšie a najdôslednejšie vyšetrená. Zakladať zodpovednosť ţalovanej

poisťovne na tom, ţe bola uloţená vodičke motorového vozidla Škoda bloková pokuta

a ţe ju zaplatila, nie je moţné. Rozhodnutím v blokovom konaní súd nie je viazaný (§ 135

ods. 1 posledná veta ). Znalec nebol svedkom nehody a jeho závery zodpovedajú

podkladom, ktoré mu boli predloţené, teda znalecký posudok, na ktorom nemoţno

zodpovednosť zaloţiť. Jasne uviedol aj pri výsluchu pred prvostupňovým súdom, prečo

nemohol objektívne dôjsť k iným záverom a jeho opakovaný výsluch by nič nepriniesol.

Revíziu znaleckého posudku, ak je potrebná, nariadi súd kontrolným znalcom

(alebo ) podľa Nemoţno pripustiť taký postup, ţe účastník

si nezávisle na súde objedná osobu zapísanú v zozname znalcov, aby podľa jeho pokynov

vypracoval hodnotiacu mienku, ako sa to stalo v tomto prípade, keď na ţiadosť ţalobcu takto

postupoval Ing. L.Š. a na tom si zakladal ţalobca následne svoje práva. Pokiaľ ide

o opakovanie a doplnenie dokazovania, tento problém bol riešený kolektívom odborníkov

po účinnosti novely , v Komentári (EUROUNION, spol. s r. o.,

Bratislava 1999), keď táto problematika bola riešená vo vysvetlivkách k § 213 (str. 358)

takto:

„Odvolací súd môţe opakovať alebo aj doplniť dokazovanie. K opakovaniu

dokazovania spravidla dôjde vtedy, ak pravdivosť dokazovania vykonaného prvostupňovým

súdom posúdi odvolací súd ako nevierohodnú, ak toto dokazovanie bolo neúplné alebo iné

okolnosti (dôkazy) si vyţadujú dokazovanie zopakovať. Opakuje sa len dôkaz, ktorý podľa

názoru odvolacieho súdu je potrebné opakovať. Odvolací súd môţe dokazovanie doplniť.

Postupuje pritom podľa v spojení s Rozsah doplnenia

a dokazovania stanoví odvolací súd. Môţe ísť aj a kombináciu opakovania niektorých

dôkazov a doplnenia novými dôkazmi. Uvedené dokazovanie môţe vykonať odvolací súd

buď sám, ak nejde o rozsiahlejšie dokazovanie alebo prostredníctvom prvostupňového, alebo

doţiadaného súdu. Opakovanie niektorých dôkazov priamo odvolacím súdom je účelnejšie

vtedy, ak odvolací súd podľa vlastného názoru vidí potrebu vykonať tieto dôkazy.

Ani doplnené či zopakované dokazovanie nepodmieňuje zmenu napadnutého rozhodnutia,

ak po vyhodnotení dokazovania odvolací súd dospeje k názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého

stupňa je správne.

K doplneniu alebo zopakovaniu dokazovania môţe dôjsť priamo z iniciatívy

odvolacieho súdu alebo účastníkov. Táto iniciatíva môţe vyplynúť priamo z odvolania

(odpovede na odvolanie), kde sa spochybňujú dôkazy, vytýka neúplnosť dokazovania a pod.“

Tento výklad je ďalej doplnený o hodnotenie názoru, podľa ktorého, ak má dôjsť

k zmene prvostupňového rozhodnutia, treba dokazovanie zopakovať vţdy. K tomuto názoru

sa uvádza:

„Tento názor však nielenţe je prekonaný, ale nikdy nebol v súlade so zákonnou

úpravou. V podstate popiera devolutívny účinok v apelačnom princípe odvolania. Naviac

je v rozpore s úpravou odvolania (ods. 1), keď vyslovuje viazanosť odvolacieho súdu

skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, teda názorom súdu, ktorého rozhodnutie

preskúmava. Zákon nepozná „odchýlenie sa od skutkových zistení“, ale dostatočne alebo

nedostatočne zistený skutkový stav. Je v rozpore aj so zásadou hospodárnosti opakovať

dokazovanie tam, kde niet na to dôvod, kde odvolací súd povaţuje dokazovanie vykonané

prvostupňovým súdom čo do kvality a kvantity za vyčerpávajúce. Nie je namieste

ani námietka, ţe sa porušuje zasadá priamosti konania. Zákon presne stanovuje, ako treba

viesť dokazovanie, výsluch svedkov (§ 126), aj zabezpečenie ostatných dôkazov

a len po ukončení dokazovania dochádza k hodnoteniu dôkazov (§ 132). Vyhodnotenie

dôkazov je vecou súdu a nemá nič spoločné s priamosťou konania, naopak, do tejto činnosti

súdu nemôţu ani svedkovia, ale ani účastníci zasahovať“.

Na tomto názore nič nemení ani opačná následná úprava § 213 ods. 1 (odvolací súd

je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa) ani odsekom 2, pretoţe

odvolací súd nemienil pouţiť a nepouţil iné ustanovenie právneho predpisu ako prvostupňový

súd a konečne (ods. 3) ani nezistil, ţeby súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto dokazovanie vyhodnotil a vyslovil právny

záver. Neznamená to, ţe ten istý skutkový stav nemôţe vyhodnotiť inak a dôjsť k inému

právnemu záveru, ako prvostupňový súd. V takom prípade dovolací súd má striktne dodrţať

stanovený postup v § 243b ods. 1 posledná veta a nie zrušovať také rozhodnutie odvolacieho

súdu.

V priebehu dvojinštančného konania účastník v kaţdom jeho štádiu procesný

nedostatok, ţe pre vedenie sporu nemá druhý účastník procesnú legitimáciu, môţe namietať

a nemoţno konštatovať, ţe „s tým sa vyporiadal prvostupňový súd“. Nebolo nikde

konštatované, na čom bola zaloţená pasívna legitimácia poisťovne. Ona nebola účastníčkou

dopravnej nehody a jej zodpovednosť je zaloţená na poistnej zmluve zo zákonného poistenia.

Poisťovňa môţe plniť aj priamo poškodenému, ale pre takýto postup sú stanovené osobitné

podmienky.

Keďţe odmena znalca je vo výške 9 348 Sk /310,30 Eur/ a bola v rozdiele

jej vyúčtovania a ţalovaným zaplateného preddavku znalcovi uhradená zo štátnych

prostriedkov a následne súd l. stupňa v napadnutom rozsudku zaviazal úhradou tohto rozdielu

ţalovaného, odvolací súd zaviazal ţalobcu zaplatiť túto sumu ţalovanému.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa a právo

na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. V prvostupňovom konaní ţalovaný

zloţil na znalecké dokazovanie preddavok v sume 5 000 Sk (165,97 Eur) a sumu 144,33 Eur

ako doplatok znaleckého posudku. V odvolacom konaní zaplatil ţalovaný súdny poplatok

v sume 684,13 Eur. Odvolací súd mu náhradu týchto trov ţalobcom priznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 6. októbra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová