Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da4/383638.587f09.pdf
PDF · 134.72 KB
No categories available
1Obo/75/2010
Najvyšší súd 1 Obo 75/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa
Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci
ţalobcu: J.V.W., H., S., IČO: X.,
zast. JUDr. P.B., advokátom, S., B. proti ţalovanému: S., T., B., zast.: A., a.s., D., B.,
IČO: X., o náhradu škody (poistné plnenie) vo výške 11 402,51 Eur (343 512 Sk)
s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 20.10.2008, č. k. 49 Cb 63/2001-181, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
20.10.2008, č. k. 49 Cb 63/2001-181 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a.
Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového a odvolacieho konania
v sume 684,13 Eur a 165,97 Eur (5 000 Sk) + 144,33 Eur doplatok znaleckého posudku.
Ţalobca je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave, č. X, VS: X 144,33
Eur.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zaviazal ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi 343 512 Sk istiny spolu so 17,6%-ným ročným úrokom z omeškania od 19.07.2001
do zaplatenia a na náhradu trov konania 103 792 Sk. Ţalovaného tieţ zaviazal zaplatiť na účet
súdu č. X, VS: X 4 348 Sk
Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom podaným 13.09.2001 sa ţalobca domáhal
zaplatenia istiny vo výške 343 512 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody - poistného
plnenia.
Právo na poistné plnenie malo ţalobcovi vzniknúť na základe toho, ţe 9.2.2001
o 16:45 hod. došlo na štátnej ceste 1/51 km 151,0 v smere na Nitru k dopravnej nehode medzi
vozidlami zn. Škoda Octavia ŠPZ BB-384 AE, ktorého prevádzkovateľom je A. a vozidlom
Mitsubishi Pajero sport, 3,0 V6/99 ŠPZ SC-212 AL, s prívesným vozíkom ŠPZ SC-878 YA
a sneţného skútra YAMAHA VMAX 500, patriacich ţalobcovi. Vodičkou vozidla, ktorým
bola spôsobenáškoda, bola S.Č., r. č. X., bytom M., B., ktorá v dôsledku porušenia ust. § 14
ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. o pravidlách cestnej premávky
pri predchádzaní pravým bokom narazila do prívesného vozíka, pričom došlo k jeho
prevráteniu spolu so sneţným skútrom, ktorý bol na ňom prepravovaný.
Nárok uplatnený v celkovej sume 343 512 Sk pozostáva z faktúry za opravu vozidla
Mitsubishi Pajero č. 2001 v sume 109 541 Sk; za opravu prívesného vozíka suma 21 233 Sk;
poţičovné náhradného motorového vozidla v sume 9 520 Sk a poškodenie sneţného skútra
v sume 203 218 Sk.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd záver, ţe predmetom sporu je náhrada škody
- poistné plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a ţe ţalobca neuplatňuje poistné plnenie z titulu svojho havarijného
poistenia.
Súd, vychádzajúc z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ-ODI Galanta,
mal za preukázané, ţe nehodu zavinila vodička vozidla Škoda p. Č. porušením ustanovenia §
14 ods. 3 zák. č. 315/1996 Z. z. nedodrţaním bočného odstupu.
Svoju zodpovednosť za dopravnú nehodu vodička Č. vo svojich písomných podaniach
poisťovni, ani vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní nikdy nepoprela.
Znalec v znaleckom posudku č. 59/2008 zo dňa 9.4.2008 pripustil, ţe z technického
hľadiska je akceptovateľné, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania vozidla Mitsubishi
s prívesným vozíkom nedodrţalo bezpečný bočný odstup, ale tieţ, ţe vozidlo Mitsubishi
s prívesným vozíkom počas predchádzania vozidlom Škoda zrušilo bezpečný bočný odstup
vozidla Mitsubishi od vozidla Škoda. Súd preto dospel k záveru, ţe vodička vozidla Škoda
Octavia je osobou zodpovednou za dopravnú nehodu.
Pokiaľ ide o znalecký posudok zo dňa 9.4.2008 č. 59/2008, tento nemá podľa záveru
súdu náleţitú výpovednú hodnotu, preto ho súd hodnotil iba ako doplňujúci dôkaz,
dokumentujúci technickú prípustnosť tvrdení v zázname o dopravnej nehode a svedeckej
výpovedi vodičky Č., ako aj výpovede ţalobcu.
Vzhľadom na to, ţe ţalovaný odmietol plnenie ţalobcovi 19.7.2001, dostal sa
do omeškania v zmysle ustanovenia § 517 Obč. zák. Keďţe ide o omeškanie s plnením
peňaţného dlhu (ods. 2), je povinný zaplatiť ţalobcovi tieţ úroky z omeškania. Súd mu ich
priznal vo výške 17,6% ročne.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal ţalovaný a navrhol ho zrušiť a konanie zastaviť.
Napadnutému rozsudku vytýka, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Tvrdí, ţe súd l. stupňa vyjadrenie poisťovne ţalobcovi zo dňa 19.7.2001 o tom,
ţe „nie je preukázaný právny základ“, nesprávne interpretoval ako odmietnutie nahradiť
poškodenému škodu. Podľa jeho mienky súd tieţ nesprávne vyhodnotil znalecké
dokazovanie, resp. vôbec ho nezohľadnil, keď v odôvodnení uvádza, ţe príčinou dopravnej
nehody bolo nedodrţanie bočného odstupu a ţe 100% zodpovednou osobou je vodička
vozidla Škoda. Namietol tieţ nedostatok svojej pasívnej legitimácie.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť
a priznať mu náhradu trov konania.
Poukazuje na povinnosť ţalovaného ako poisťovateľa podľa § 797 ods. 3 Obč. zák.
vykonať vyšetrenie k jeho povinnosti plniť a upozorňuje na to, ţe je to jeho zákonná
povinnosť, ktorú nemôţe nahrádzať poškodený alebo súd.
Úsudok súdu l. stupňa, ţe posudok znalca Ing. K. nie je nosným dôkazom, povaţuje za
správny a rovnako správne je podľa neho to, ţe oprel svoje rozhodnutie o správu policajného
orgánu, teda správneho orgánu určeného zákonodarcom na vyšetrenie a zdokumentovanie
dopravnej nehody a zistenie vinníka. Podľa neho je zistením a rozhodnutím tohto orgánu súd
viazaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 1 písm. a/ O.s.p. a keďţe dospel k záveru, ţe je dôvodné, rozsudok súdu l. stupňa zmenil
tak, ţe ţalobu zamietol.
Dovolací súd uznesením zo dňa 31.03.2010, sp. zn. 1 Obdo V 54/2009 zrušil
zamietajúci rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 9.9.2009, č. k. 2 Obo 16/2009-2002 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia dovolací súd konštatoval, ţe odvolací súd sa neriadil
ust. § 213 ods. 2 a 3 v spojení s ust. § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. V tomto konštatovaní
dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd nariadil na prejednanie odvolania ţalovaného
pojednávanie, ale nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie.
Predovšetkým nezopakoval výsluch znalca Ing. K. k záverom jeho znaleckého
posudku z 9. apríla 2008 č. 59/2008, ktorý bez podkladových materiálov vyhotovil
horeuvedený znalecký posudok, v ktorom vyslovil názor, ţe z technického hľadiska nie je
moţné jednoznačne zodpovedať, či vozidlo Škoda, resp. vozidlo Mitsubishi s prívesným
vozíkom nedodrţalo, resp. nezrušilo bezpečný beţný odstup. Znalec v znaleckom posudku
uviedol, ţe oba uvedené varianty sú z technického hľadiska akceptovateľné. Odvolací súd
len poukazuje na jeho svedeckú výpoveď z 15. októbra 2008, a to, na základe akého
podkladu, resp. dôkazu dospel k názoru, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo
do vozíka, ţe vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť
na ceste, pričom nerovnosť na ceste nebola predmetom skúmania v znaleckom posudku,
keďţe miesto nehody nevedel identifikovať ani policajt, ani účastníci nehody.
Následne znalec pripustil, ţe z technického hľadiska mohol bezpečný beţný odstup
zrušiť vodič vozidla Mitsubishi, ako aj vodička vozidla Škoda.
Podľa záveru dovolacieho súdu z uvedeného vyplýva, ţe právny názor, z ktorého
vychádzal odvolací súd pri svojom rozhodnutí, nie je v súlade so závermi znaleckého posudku
znalca a ani jeho svedeckou výpoveďou. Dovolací dôvod podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b) a c)
O.s.p. bol naplnený, lebo v danej veci moţno prijať záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska
uplatneného dovolacieho dôvodu je rozsudok odvolacieho súdu nesprávny.
Z citovaného konštatovania dovolacieho súdu vyplýva, ţe vytkol odvolaciemu súdu
isté, podľa neho pochybenia v postupe konania, nevyslovil však vo veci samej záväzný
právny názor.
Podľa vyjadrenia ţalobcu v podanom dovolaní bola prioritou konania súdov miera
účasti na spôsobenej škode a znalec ju určil pomerom 50:50; má však zato, ţe určenie miery
účasti nie je otázkou technickou, ale právnou, teda rozhodnutie nie je na znalcovi. Odvoláva
sa tieţ na nový znalecký posudok, ktorý si dal vyhotoviť. V závere uvádza, ţe nemôţe
súhlasiť s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyvodzuje len zo záverov znaleckého
posudku Ing. K. Podľa neho v štádiu hodnotenia nebral do úvahy to, ţe samotná vodička p. Č.
zavinenie dopravnej nehody v plnom rozsahu priznala, a teda uznala škodu, v správnom
konaní zaplatila pokutu. V tomto smere aj oznámením poistnej udalosti poţiadala ţalovaného,
aby likvidoval náhradu škody ţalobcu a v čase oznámenia v ţiadnom prípade nemohla byť
v strese a nespomenúť si na nerovnosť na ceste, keď si na ňu spomenula po viac ako 5 rokoch.
Na tomto základe odvolací súd opätovne prejednal odvolanie ţalovaného podľa § 212
ods. 1 a § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p., vzal do úvahy aj obsah ţalobcovho dovolania a dospel
k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd predovšetkým povaţoval za potrebné vyrovnať sa s dovolacím súdom
uznaným pochybením, ktorých sa v konaní odvolací súd dopustil.
Pokiaľ dovolací súd povaţoval za porušenie ust. § 213 ods. 3 O.s.p. okolnosť,
ţe odvolací súd nezopakoval, resp. nedoplnil dokazovanie, odvolací súd poukazuje na znenie
cit. ustanovenia, v ktorom sa súdu stanoví povinnosť opakovať dokazovanie len v prípade
jeho potreby. Je nepochybné, ţe o potrebnosti alebo nepotrebnosti rozhoduje konajúci súd.
Odvolací súd prirodzene pri vyuţívaní záverov znaleckého posudku vychádzal predovšetkým
z vlastných vedomostí a skúseností aktívneho účastníka cestnej premávky. V súlade s týmto
vysvetlením treba interpretovať aj odôvodenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu v znení: Na pojednávaní dňa 15.10.2008 znalec výslovne uvádza (č. l. 169), ţe vozidlo
Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, vozík sa začal prevracať z inej príčiny,
napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste a na č. l. 170 jednoznačne konštatuje,
ţe zrušenie bezpečného odstupu vozidla Škoda nebolo príčinou prevracania vozíka
a poukazuje pritom na rovnaký úsudok v znaleckom posudku.
Odvolací súd v tejto súvislosti vzal od úvahy aj vyjadrenie ţalobcu ako svedka
na pojednávaní dňa 16.05.2007, kde uvádza, ţe vo vozidle Mitsubishi boli traja ľudia, teda
nebol sám a ţe vozidlo Škoda jazdiace za ním neregistroval. Čo značí, ţe nesledoval
ani prívesný vozík, ktorý mal zavesený na svojom vozidle, pričom uvádza, ţe v mieste bola
ľavotočivá zákruta.
Pokiaľ sa ţalobca v celom konaní odvolával na policajný záznam o dopravnej nehode,
ktorý podľa neho rozhodol, ţe nehodu spôsobila vodička p. Č. a sama to uznala zaplatením
pokuty, podľa odvolacieho súdu spomenutý doklad zavinenie vodičky nepreukazuje. Tak
napr. v tomto zázname sa o poškodení prívesu vozíka uvádza poškodenie pravého kolesa
a ľavého blatníka, ale v pripojenom zápise S., a.s. zo dňa 12.12.2001 ľavý a pravý blatník,
predná náprava, rozbité ľavé zadné svetlo. Pokiaľ ide o skutočnosť, ţe p. Č. zaplatila pokutu,
táto neznamená aj uznanie zavinenia nehody, najmä ak sa vezme zreteľ na situácii, ţe nehoda
sa stala 9.2., teda v zime o 16,45 hod, čo značí, ţe bola tma, na ceste mimo obce a vodička
mala v aute aj svoje dieťa. Pokiaľ
sa ţalobca domnieva, ţe znalec Ing. K. určil mieru účasti ţalobcu a p. Č.
na spôsobenej škode pomerom 50:50, odvolací súd sa s touto jeho mienkou nestotoţnil.
Uţ v odôvodnení dovolaním napadnutého rozsudku odvolací súd poukázal na výpoveď
Ing. K. na pojednávaní dňa 15.10.2008, (č. l. 169) kde tento výslovne uvádza,
ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka, vozík sa začal prevracať z inej
príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste a na č. l. 170 jednoznačne konštatuje,
ţe zrušenie bezpečného odstupu vozidla Škoda nebolo príčinou prevracania vozíka
a poukazuje pritom na rovnaký úsudok v znaleckom posudku. K tomuto treba dodať, ţe síce
podľa ţalobcu bola cesta suchá, ale svedok z miesta nehody p. T. na pojednávaní
dňa 16.05.2007 vypovedal, ţe vozovka nebola suchá, nevie však, či pršalo alebo padal sneh
s daţďom. Aj podľa vodičky p. Č. bola vozovka mokrá.
Keďţe v konaní si ţalobca uplatnil nárok zo zodpovednosti vodičky vozidla Škoda
za dopravnú nehodu, odvolací súd z uvedeného uzavrel, ţe miera jej zodpovednosti je nulová,
teda, ţe dopravnú nehodu nezavinila.
Odvolateľ vo svojom odvolaní navrhol konanie zastaviť z dôvodu, ţe nie je v spore
pasívne legitimovaný. Svoju námietku oprel o ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb. Odvolací
súd zistil, ţe táto námietka odvolateľa je dôvodná. Podľa § 9 ods. 2 vyhl. poškodený má právo
na plnenie proti poisťovni, ak poisťovňa po skončení vyšetrovania a od dohodnutia výšky
náhrady škody s poškodeným alebo po obdrţaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady
škody (§ 9 ods. 1 vyhl.) písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť.
Z uvedeného vyplýva, ţe povinnosť poisťovne plniť poškodenému sa viaţe na povinnosť
ako škodcu plniť poškodenému. To platí aj pre vznik nároku poškodeného voči poisťovni.
Pokiaľ je zodpovednosť poisteného za škodu sporná a nedošlo k dohode poisťovne
a poškodeného podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, nie sú dané podmienky vzniku priameho nároku
poškodeného na plnenie proti poisťovni, ktorý by mohol byť uplatnený ţalobou proti
poisťovni (v takom prípade treba, aby poškodený uplatnil nárok na náhradu škody voči
škodcovi). Samotné odmietnutie poisťovne plniť poškodenému ešte nezakladá priamy nárok
poškodeného proti poisťovni. Keďţe teda v rozhodovanom prípade sa nepreukázalo,
ani ţalobca netvrdil, ţe sa s poisťovňou dohodol o výške náhrady škody, resp., ţe mu bola
priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, nevznikol medzi poškodeným a poisťovňou
osobitný právny vzťah, na základe ktorého by poisťovňa bola povinná poskytnúť mu plniť
a poškodený by bol oprávnený domáhať sa plnenia voči poisťovni. Na tomto základe odvolací
súd rozhodnutie súdu l. stupňa, keďţe nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219
O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1) zmenil tak, ţe ţalobu zamietol.
Názor dovolacieho súdu, ktorým spochybnil postup odvolacieho súdu, spočíva v tom,
ţe síce v jeho konaní nedošlo k vadám podľa § 237 O.s.p., ale konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Ďalej odcitoval, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie a ţe sa neriadil ustanovením
§ 213 ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie taktieţ odcitoval (str. 6 jeho zrušujúceho uznesenia).
Svoje intencie v zrušujúcom uznesení zhrnul do jedného odseku (necelých jedenásť riadkov)
svojho zrušujúceho uznesenia (str. 7). Spočíva v tom, ţe:
„Predovšetkým nezopakoval výsluch znalca Ing. K. k záverom jeho znaleckého
posudku z 9. apríla 2008 č. 59/2008, ktorý bez podkladových materiálov vyhotovil hore
uvedený znalecký posudok, v ktorom vyslovil názor, ţe z technického hľadiska nie je moţné
jednoznačne zodpovedať, či vozidlo Škoda, resp. vozidlo Mitsubishi s prívesným vozíkom
nedodrţalo, resp. nezrušilo bezpečný beţný odstup. Znalec v znaleckom posudku uviedol, ţe
oba uvedené varianty sú z technického hľadiska akceptovateľné. Odvolací súd
len poukazuje na jeho svedeckú výpoveď z 15. októbra 2008, a to na základe akého podkladu,
resp. dôkazu dospel k názoru, ţe vozidlo Škoda počas predchádzania nenarazilo do vozíka,
ţe vozík sa začal prevracať z inej príčiny, napr. z dôvodu prejazdu cez nerovnosť na ceste,
pričom nerovnosť na ceste nebola predmetom skúmania v znaleckom posudku, keďţe miesto
nehody nevedel identifikovať ani policajt, ani účastníci nehody“.
Prvostupňový súd nariadil správne dokazovanie znalcom na posúdenie skutočnosti,
na ktoré nemá odborné znalosti (§ 127 O.s.p.). Predtým táto udalosť, ktorá predchádzala
ţalobe, bola priam lajdácky vyšetrená, dokonca nebolo určené ani jej presné miesto,
kde k nehode došlo. Bolo nielen záujmom, ale aj povinnosťou ţalobcu, aby dopravná nehoda
bola čo najpresnejšie a najdôslednejšie vyšetrená. Zakladať zodpovednosť ţalovanej
poisťovne na tom, ţe bola uloţená vodičke motorového vozidla Škoda bloková pokuta
a ţe ju zaplatila, nie je moţné. Rozhodnutím v blokovom konaní súd nie je viazaný (§ 135
ods. 1 posledná veta O.s.p.). Znalec nebol svedkom nehody a jeho závery zodpovedajú
podkladom, ktoré mu boli predloţené, teda znalecký posudok, na ktorom nemoţno
zodpovednosť zaloţiť. Jasne uviedol aj pri výsluchu pred prvostupňovým súdom, prečo
nemohol objektívne dôjsť k iným záverom a jeho opakovaný výsluch by nič nepriniesol.
Revíziu znaleckého posudku, ak je potrebná, nariadi súd kontrolným znalcom
(alebo ústavom) podľa § 127 ods. 2 O.s.p. Nemoţno pripustiť taký postup, ţe účastník
si nezávisle na súde objedná osobu zapísanú v zozname znalcov, aby podľa jeho pokynov
vypracoval hodnotiacu mienku, ako sa to stalo v tomto prípade, keď na ţiadosť ţalobcu takto
postupoval Ing. L.Š. a na tom si zakladal ţalobca následne svoje práva. Pokiaľ ide
o opakovanie a doplnenie dokazovania, tento problém bol riešený kolektívom odborníkov
po účinnosti novely OSP, zákona č. 519/1991 Zb. v Komentári (EUROUNION, spol. s r. o.,
Bratislava 1999), keď táto problematika bola riešená vo vysvetlivkách k § 213 (str. 358)
takto:
„Odvolací súd môţe opakovať alebo aj doplniť dokazovanie. K opakovaniu
dokazovania spravidla dôjde vtedy, ak pravdivosť dokazovania vykonaného prvostupňovým
súdom posúdi odvolací súd ako nevierohodnú, ak toto dokazovanie bolo neúplné alebo iné
okolnosti (dôkazy) si vyţadujú dokazovanie zopakovať. Opakuje sa len dôkaz, ktorý podľa
názoru odvolacieho súdu je potrebné opakovať. Odvolací súd môţe dokazovanie doplniť.
Postupuje pritom podľa § 120 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. Rozsah doplnenia
a dokazovania stanoví odvolací súd. Môţe ísť aj a kombináciu opakovania niektorých
dôkazov a doplnenia novými dôkazmi. Uvedené dokazovanie môţe vykonať odvolací súd
buď sám, ak nejde o rozsiahlejšie dokazovanie alebo prostredníctvom prvostupňového, alebo
doţiadaného súdu. Opakovanie niektorých dôkazov priamo odvolacím súdom je účelnejšie
vtedy, ak odvolací súd podľa vlastného názoru vidí potrebu vykonať tieto dôkazy.
Ani doplnené či zopakované dokazovanie nepodmieňuje zmenu napadnutého rozhodnutia,
ak po vyhodnotení dokazovania odvolací súd dospeje k názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého
stupňa je správne.
K doplneniu alebo zopakovaniu dokazovania môţe dôjsť priamo z iniciatívy
odvolacieho súdu alebo účastníkov. Táto iniciatíva môţe vyplynúť priamo z odvolania
(odpovede na odvolanie), kde sa spochybňujú dôkazy, vytýka neúplnosť dokazovania a pod.“
Tento výklad je ďalej doplnený o hodnotenie názoru, podľa ktorého, ak má dôjsť
k zmene prvostupňového rozhodnutia, treba dokazovanie zopakovať vţdy. K tomuto názoru
sa uvádza:
„Tento názor však nielenţe je prekonaný, ale nikdy nebol v súlade so zákonnou
úpravou. V podstate popiera devolutívny účinok v apelačnom princípe odvolania. Naviac
je v rozpore s úpravou odvolania (ods. 1), keď vyslovuje viazanosť odvolacieho súdu
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, teda názorom súdu, ktorého rozhodnutie
preskúmava. Zákon nepozná „odchýlenie sa od skutkových zistení“, ale dostatočne alebo
nedostatočne zistený skutkový stav. Je v rozpore aj so zásadou hospodárnosti opakovať
dokazovanie tam, kde niet na to dôvod, kde odvolací súd povaţuje dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom čo do kvality a kvantity za vyčerpávajúce. Nie je namieste
ani námietka, ţe sa porušuje zasadá priamosti konania. Zákon presne stanovuje, ako treba
viesť dokazovanie, výsluch svedkov (§ 126), aj zabezpečenie ostatných dôkazov
a len po ukončení dokazovania dochádza k hodnoteniu dôkazov (§ 132). Vyhodnotenie
dôkazov je vecou súdu a nemá nič spoločné s priamosťou konania, naopak, do tejto činnosti
súdu nemôţu ani svedkovia, ale ani účastníci zasahovať“.
Na tomto názore nič nemení ani opačná následná úprava § 213 ods. 1 (odvolací súd
je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa) ani odsekom 2, pretoţe
odvolací súd nemienil pouţiť a nepouţil iné ustanovenie právneho predpisu ako prvostupňový
súd a konečne (ods. 3) ani nezistil, ţeby súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Toto dokazovanie vyhodnotil a vyslovil právny
záver. Neznamená to, ţe ten istý skutkový stav nemôţe vyhodnotiť inak a dôjsť k inému
právnemu záveru, ako prvostupňový súd. V takom prípade dovolací súd má striktne dodrţať
stanovený postup v § 243b ods. 1 posledná veta a nie zrušovať také rozhodnutie odvolacieho
súdu.
V priebehu dvojinštančného konania účastník v kaţdom jeho štádiu procesný
nedostatok, ţe pre vedenie sporu nemá druhý účastník procesnú legitimáciu, môţe namietať
a nemoţno konštatovať, ţe „s tým sa vyporiadal prvostupňový súd“. Nebolo nikde
konštatované, na čom bola zaloţená pasívna legitimácia poisťovne. Ona nebola účastníčkou
dopravnej nehody a jej zodpovednosť je zaloţená na poistnej zmluve zo zákonného poistenia.
Poisťovňa môţe plniť aj priamo poškodenému, ale pre takýto postup sú stanovené osobitné
podmienky.
Keďţe odmena znalca je vo výške 9 348 Sk /310,30 Eur/ a bola v rozdiele
jej vyúčtovania a ţalovaným zaplateného preddavku znalcovi uhradená zo štátnych
prostriedkov a následne súd l. stupňa v napadnutom rozsudku zaviazal úhradou tohto rozdielu
ţalovaného, odvolací súd zaviazal ţalobcu zaplatiť túto sumu ţalovanému.
Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. V prvostupňovom konaní ţalovaný
zloţil na znalecké dokazovanie preddavok v sume 5 000 Sk (165,97 Eur) a sumu 144,33 Eur
ako doplatok znaleckého posudku. V odvolacom konaní zaplatil ţalovaný súdny poplatok
v sume 684,13 Eur. Odvolací súd mu náhradu týchto trov ţalobcom priznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 6. októbra 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová