Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/184/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. Č., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. M. M., advokátom so sídlom v B., proti odporkyniam 1/ J. K., bývajúcej

v B., 2/ L., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. V. M., advokátom so sídlom

v B., o určenie vlastníctva a určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní odporkyne 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní náhradu trov dovolacieho

konania vo výške 74,61 € do rúk JUDr. M. M., advokáta so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo 16. septembra 2009 č.k. -314

určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Správou katastra pre

hlavné mesto Slovenskej republiky na liste vlastníctva č. X., pre katastrálne územie N., obec

B. – mestská časť R:, okres B., ako parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X.

22

m, parcela č. X. – ostatné plochy o výmere X. m, stavba súpisného č. X. na parcele č. X.

(ďalej len „sporné nehnuteľnosti“); zároveň určil, že je neplatná kúpna zmluva zo 4. augusta

2006, ktorou odporkyňa 1/ ako predávajúca predala odporkyni 2/ ako kupujúcej sporné

nehnuteľnosti. Vychádzal z toho, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na

požadovaných určeniach ( ). Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že navrhovateľ nadobudol výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností na základe

kúpnej zmluvy z 30. augusta 2000. Ako predbežnú riešil súd otázku platnosti dohody

o plnomocenstve z 21. apríla 2006 (ktoré mal navrhovateľ udeliť K. K.) ako aj kúpnej

zmluvy, ktorú uzavreli 9. júla 2006 navrhovateľ (zastúpený K. K.) a odporkyňa 1/. Dospel

k záveru, že uvedená dohoda o plnomocenstve je absolútne neplatný právny úkon, na základe

ktorého nebol K. K. oprávnený konať za navrhovateľa pri prevode sporných nehnuteľností.

Tento záver vyvodil z výsledkov dokazovania vykonaného písomným oznámením Národného

ústredia Interpolu Bratislava z 8. novembra 2006, čestným vyhlásením právneho zástupcu

navrhovateľa v Kanade a zápisnicami o súdnych výsluchoch navrhovateľa v Kanade. Dospel

k zisteniu, že navrhovateľ bol 8. mája 2006 zadržaný políciou v Dominikánskej republike

a následne vydaný na trestné stíhanie do Kanady (kde je od 11. mája 2006 nepretržite

zadržiavaný). Súd poukázal tiež na závery posudku znalca z odboru písmoznalectvo

predloženého navrhovateľom a na závery posudku vypracovaného v trestnom konaní súdnou

znalkyňou z odboru písmoznalectvo; z týchto dôkazov vyvodil, že podpisy „Č.“ na

plnomocenstvách a dohodách o plnomocenstve nie sú jeho vlastnoručné. So zreteľom na to

dospel k názoru, že navrhovateľ nikdy neprejavil vôľu uzavrieť s odporkyňou 1/ kúpnu

zmluvu a že kúpna zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva

v prospech odporkyne 1/, nebola podpísaná vlastníkom ani takým subjektom, ktorý bol jeho

splnomocneným zástupcom oprávneným na uzavretie tejto kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to je

kúpna zmluva z 9. júla 2006 absolútne neplatná a odporkyni 1/ nemohlo vzniknúť vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam. Keďže nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má

sám, nemohla následne ani odporkyňa 1/ previesť na odporkyňu 2/ vlastnícke právo

k sporným nehnuteľnostiam (ich vlastníctvo nikdy nenadobudla). V dôsledku toho je

absolútne neplatná aj kúpna zmluva, ktorú uzavreli odporkyne 4. augusta 2006. Vzhľadom na

tieto závery považoval súd za právne irelevantné tvrdenie odporkyne 1/, že navrhovateľ mal

záujem predať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve; z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné

vykonať dokazovanie výsluchom navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

1 s poukazom na plný úspech navrhovateľa v konaní.

Proti výroku uvedeného rozsudku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podala

odvolanie odporkyňa 2/. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 21. apríla 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2

) a vo výroku o náhrade trov konania zmenil ( ). V odôvodnení uviedol, že

navrhovateľ aj podľa jeho názoru preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení

( ), lebo výrokom určujúcim neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy môže

dôjsť k zmene zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľnosti. V ďalšom poukázal na

skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a zdôraznil, že námietky

odporkyne 2/ k znaleckému posudku vypracovanému súdnou znalkyňou v trestnom konaní

nie sú dôvodné, lebo tento bol v danom občianskom súdnom konaní považovaný za listinný

dôkaz. Podkladom pre jeho vypracovanie boli originály sporných a porovnávacích

písomností, pričom porovnávací materiál (pravé podpisy navrhovateľa) pochádzali z obdobia

rokov 1998 až 2007. Aj odvolací súd na danom skutkovom základe dospel k záveru, že

navrhovateľ nepodpísal dohodu o plnomocenstve z 21. apríla 2006, v dôsledku čoho je kúpna

zmluva z 9. júla 2006 neplatná.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla odporkyňa 2/ dovolaním. Uviedla, že súdy oboch

nižších stupňov porušili svojím postupom jej procesné práva a odňali jej možnosť konať pred

súdom ( ). Ich rozhodnutia sú nezákonné, spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) a nespĺňajú požiadavky podľa

ods. 2 Podľa názoru dovolateľky oba súdy vec správne právne neposúdili, neúplne

zistili skutkový stav veci, nevykonali navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili. Ich záver, že navrhovateľ nemohol

22. júna 2006 na tuzemskom notárskom úrade podpísať dohodu o plnomocenstve udelenom

K. K., lebo sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, vychádza jednostranne iba

z dokladov predložených navrhovateľom. V súdnom spise sa nenachádza žiadny hodnoverný

doklad preukazujúci väzbu alebo zadržanie navrhovateľa v rozhodujúcom čase v Kanade.

Odporkyňa 2/ znovu namietla, že súdy nemali vychádzať zo záverov znaleckého posudku

vypracovaného v trestnom konaní a nesprávne – napriek opakovaným návrhom odporkýň

nenariadili nové znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo

a nevykonali dokazovanie výsluchom navrhovateľa. Poukázala na obdobnú právnu vec tých

istých účastníkov vedenú na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , v ktorej

považoval za potrebné zabezpečiť účasť navrhovateľa na pojednávaní, prípadne ho vypočuť

prostredníctvom dožiadaného súdu. Podľa názoru odporkyne 2/ nebol v konaní preukázaný

ani naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení, lebo z vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ chcel previesť nehnuteľnosti na inú osobu.

Ani prípadné chyby plnej moci z 21. apríla 2006, ktorou navrhovateľ splnomocnil K. K. na

predaj sporných nehnuteľností, nemôžu spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, ak prevodca

v skutočnosti chcel tento predaj uskutočniť. Odporkyňa 2/ ďalej uviedla, že odvolací súd sa

v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevysporiadal s tým, že neplatnosťou môže

byť postihnutá iba existujúca zmluva (ak chýba prejav vôle jednej zmluvnej strany, zmluva

nevzniká a nemožno konštatovať jej neplatnosť). V dôsledku toho, že v posudzovanej veci

nebol náležite zistený skutkový stav, neboli vykonané všetky navrhnuté dôkazy potrebné pre

jeho zistenie, nemohol odvolací súd vec ani správne posúdiť, čím v konečnom dôsledku odňal

dovolateľke možnosť konať pred súdom. Zo všetkých uvedených dôvodov odporkyňa 2/

žiadala zrušiť tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že odporkyňa 2/ požaduje

zrušiť rozhodnutia oboch súdov nižších stupňov, i keď výrok rozsudku súdu prvého stupňa

určujúci jeho vlastníctvo sporných nehnuteľností nebol napadnutý odvolaním a odvolací súd

ho nepreskúmaval. Navrhovateľ zdôraznil, že dokazovanie v súdnom konaní vedie súd, ktorý

sám rozhoduje o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, a ktoré nie. Právne

bezvýznamné sú námietky dovolateľky o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci. Podľa

jeho názoru súdy dospeli k správnemu záveru, že 22. júna 2006 nemohol podpísať predmetnú

dohodu o plnomocenstve. Z týchto dôvodov žiadal dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu

trov dovolacieho konania.

Odporkyňa 1/ sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolací súd považuje za potrebné úvodom zdôrazniť, že dovolanie má v systéme

opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny

opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť (len) právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, aj to však nie v každom prípade, ale iba ak podanie dovolania výslovne

pripúšťa zákon. Dovolanie je procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi

konania procesnú možnosť, aby (iba) v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

spochybnil opodstatneným uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo

rozhodovania odvolacieho súdu a dosiahol nápravu prípadných vád alebo nesprávností

napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd ale nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné

preskúmať akékoľvek rozhodnutie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa je dovolanie

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Odporkyňa 2/ dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky

žiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jej dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1 až

3 nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania odporkyne 2/ by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v Dovolací súd so

zreteľom na skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá

z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska nie je právne významné samo tvrdenie

účastníka, že došlo k procesnej vade v ňom vymenovanej, ale len zistenie, že k namietanej

vade skutočne došlo.

Dovolateľka procesné vady konania v zmysle až e/ a

nenamietala a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolací súd s prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa

mali dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa osobitne zameral na otázku, či postupom súdov

nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím

možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny

poriadok.

Dovolateľka namieta, že postupom súdov nižších stupňov jej bola odňatá možnosť

pred súdom konať ( ) tým, že súdy nevykonali všetky ňou navrhnuté

dôkazy na preukázanie sporných skutočností, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie

a zároveň, že vykonané dôkazy nesprávne hodnotili.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia

zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky

(viď ). Len súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná

(viď ).

Dovolateľka poukazuje na to, že prvostupňový súd v konaní nevykonal niektoré ňou

navrhované dôkazy. Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd v priebehu konania nevykonal

všetky navrhované dôkazy, nejde o vadu konania v zmysle , lebo to

nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (viď R 37/1993, R 125/1999,

R 6/2000). Pokiaľ súd niektorý navrhovaný dôkaz nevykoná, môže to viesť (nanajvýš)

k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu

rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom.

K procesným právam účastníka ale nepatrí, ako sa dovolateľka mylne domnieva, aby

bol súdom vykonaný každý navrhnutý dôkaz. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania ( ods. l ).

Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nadbytočné),

nejde o postup, ktorým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať ani tým, že nesprávne vyhodnotí

niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť z tohto dôvodu vecne nesprávne,

avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

K tvrdeniu dovolateľky, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových

zistení a z nesprávne vyhodnotených dôkazov, dovolací súd uzatvára, že dovolateľkou

tvrdené nesprávnosti (pokiaľ k nim vôbec došlo) by mohli mať povahu nanajvýš tzv. inej

vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto procesná vada je

síce relevantný dovolací dôvod ( ), sama osebe ale nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle V prejednávanej veci teda nevykonaním

odporkyňou 2/ navrhovaného dokazovania (znaleckým posudkom a výsluchom navrhovateľa)

nemohlo dôjsť k odňatiu jej možnosti konať pred súdom.

Dovolateľka zastáva tiež názor, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba)

procesne prípustné dovolanie ( ), samo nesprávne právne posúdenie

veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/

Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

namieta porušenie aj jej práva na spravodlivý súdny proces. Jedným z aspektov práva

na spravodlivý proces je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia (ale) sama osebe (pri

inak správnom rozhodnutí) nemusí disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou

smerujúcou k porušeniu označených práv (, , ).

Vzhľadom na námietky dovolateľky bolo potrebné v dovolacom konaní vyriešiť otázku, či

dovolateľkou tvrdené nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

zakladá procesnú vadu konania v zmysle alebo či má za následok (len)

procesnú vadu konania v zmysle

neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné

nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady

ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na

súdnu ochranu obsahuje , ktorý predpokladá aj možnosť vzniku

určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na

podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje

aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné

nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania,

ktoré sú taxatívne vymenované v , pripisuje osobitný

význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania

(viď ) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď

). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závažnosti

procesných vád v zmysle pripisuje význam. „Iné

vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci“ považuje – na rozdiel od

procesných vád vymenovaných v – (len) za relevantný dovolací dôvod

(viď ), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť dovolania

nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov vyplývajúcich z § 237 písm. f/

– je zásadne príslušný dovolací súd (viď ). Na základe uznesenia

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998

uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn.

, z ktorého vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) aj vtedy, ak odvolací

súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne

opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod

odkloniť sa od tohto názoru.

Navyše (dovolací súd to uvádza len ako poznámku), odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré prijal, primerane

vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť,

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by

bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k názoru, že skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s a že odôvodnenie

dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného

odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného v

v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne 2/. Dovolací súd dospel k záveru,

že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nesvedčí o procesnej vade konania

v zmysle

Keďže prípustnosť dovolania odporkyne 2/ nevyplýva z ustanovení § 238 a § 237

, odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne 2/ podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ani

opodstatnenosťou tých dovolacích námietok, ktorými dovolateľka spochybňovala správnosť

skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu.

Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov

konania proti procesne neúspešnej žalovanej 2/ ( v spojení s

a ). Žalobca podal vo vyjadrení k dovolaniu návrh na rozhodnutie

o priznaní náhrady trov konania ( v spojení s ) a trovy

dovolacieho konania vyčíslil po doručení výzvy dovolacieho súdu ( ).

Dovolací súd mu – v súlade s praxou dovolacieho súdu – priznal náhradu spočívajúcu

v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval už v konaní pred súdmi nižších stupňov) za jeden

úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia k dovolaniu (§ 14

ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení vyhlášky č. ). Vychádzajúc z toho, čo bolo predmetom

dovolacieho konania, určil sadzbu tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške

55,49 €. Tarifná odmena s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3

tejto vyhlášky, t.j. 7,21 €) je 62,70 €, čo s 19 % DPH (11,91 €) predstavuje spolu 74,61 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. októbra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková