Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2c7/366223.b48d81.pdf
PDF · 129.34 KB
No categories available
8Sžo/111/2010
Najvyšší súd 8Sžo/111/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I.. A.. M. M., s miestom
podnikania P.Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. A. R., so sídlom J., proti žalovanému Obvodný
úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Piešťany, so sídlom Krajinská 5053/13,
Piešťany, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/01000 zo dňa 13.
novembra 2009, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. januára
2010 č.k. 14S/151/2009-33 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa
21. januára 2010, č.k. 14S/151/2009-33, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2009/01000 zo dňa 13. novembra 2009, ktorým udelil podľa § 38 ods. 9 zákona č. 725/2004
Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.“) povolenie na zriadenie
stanice technickej kontroly, pre kontrolnú linku typu C, určenú na technickú kontrolu pravidelnú
2
vozidiel kategórií L, M, M, M, N, N, N, O, O, O, O, T a R (ďalej len „povolenie na
1231231234
zriadenie stanice technickej kontroly“) žiadateľovi spoločnosti H. G.. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. novembra 2009.
V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že na konanie podľa zákona č. 725/2004
Z.z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je ustanovené inak, a teda na
základe uvedeného účastníkom konania o žiadosti žiadateľa H. G. boli žiadateľ a príslušný
správny orgán. Preto žalobca nebol účastníkom tohto konania, ani nebol dôvod, aby s ním ako
s účastníkom správneho konania bolo konané, z čoho krajský súd vyvodil záver, že žalobca nie je
osobou oprávnenou domáhať sa, aby sa s ním ako s účastníkom konania zaobchádzalo a aby sa
mu doručovalo napadnuté uznesenie.
Krajský súd skonštatoval, že žalobca ako osoba, ktorá nebola, ani nemala byť účastníkom
správneho konania vo veci žiadosti spoločnosti H. G., nie je z tohto titulu oprávnená domáhať sa
súdneho prieskumu rozhodnutia ani cestou odvolania ani cestou žaloby postupom podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Dodal, že ani na účely správneho konania ani
na účely súdneho prieskumu správnych rozhodnutí nie je možné odvodiť účastníctvo žalobcu
v konaní z ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok“). Poukázal na skutočnosť, že v danom prípade evidentný konkurent žalobcu
v hospodárskej súťaži získal na základe napadnutého správneho konania jediné toho času
dostupné povolenie na vykonávanie činnosti, o udelenie ktorého mal záujem aj žalobca. Ďalej
vyslovil, že bez ohľadu na tvrdenia o pochybeniach žalovaného má za to, že žalobca nepreukázal
splnenie podmienky preukázania, že „môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý“, nakoľko z obsahu žaloby vyplýva,
že žalobca bol jedným z viacerých, minimálne troch žiadateľov. Preto nie je možné automaticky
predpokladať, že v prípade preukázania pochybenia pri udeľovaní povolenia spoločnosti H. G. by
bolo povolenie udelené žalobcovi.
O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.).
3
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie namietajúc záver
krajského súdu, že žalobca nie je účastníkom konania vedeného pod sp. zn. 2009/01000 a ani
nebol dôvod, aby s ním ako s účastníkom správneho konania bolo konané, v súvislosti čím
uviedol, že podanou žalobou žalobca nenapáda len rozhodnutie, ale celý procesný postup
žalovaného. Vyslovil názor, že so žalobcom bolo v priebehu celého konania na správnom orgáne
konané ako s účastníkom konania, o čom svedčí aj fakt, že dňa 05. októbra 2009 bolo žalobcovi
riadne umožnené so súhlasom správneho orgánu nahliadnutie do spisu sp. zn. 2009/01000, ktoré
tvrdenie opiera o záznam z nahliadnutia do spisu podpísaný žalobcom, jeho právnou zástupkyňou
a I.. P. B. (riaditeľom Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie P.). Žalobca
zdôraznil, že v zmysle ust. § 14 Správneho poriadku, podľa ktorého je účastníkom konania osoba,
ktorá tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
dotknutá, považoval aj žalovaný žalobcu za účastníka konania, čo podľa žalobcu potvrdzuje
nesprávnosť uvedeného záveru krajského súdu.
Žalobca vytýkal súdu prvého stupňa aj tvrdenie, že nie je možné automaticky
predpokladať, že v prípade, ak by došlo k pochybeniu žalovaného v konaní o udelenie povolenia
pre spoločnosť H. G., bolo by povolenie udelené žalobcovi, nakoľko tento na základe
nahliadnutia do administratívneho spisu zistil, že okrem konania o žiadosti žalobcu a spoločnosti
H. G. bolo vedené aj tretie konanie o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly,
ktoré však bolo rozhodnutím žalovaného zastavené. Doplnil, že žiadosť žalobcu o udelenie
povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly obsahovala všetky náležitosti požadované
zákonom č. 725/2004 Z.z. a náležitosti vykonávacích právnych predpisov k uvedenému zákonu
v zákonnej lehote 30 dní, preto sa dá podľa žalobcu predpokladať, že v prípade pochybenia
žalovaného v konaní žiadateľa spoločnosti H. G., bolo by toto povolenie udelené žalobcovi.
Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný postupoval riadne podľa platnej právnej
legislatívy Slovenskej republiky vzťahujúcej sa na udelenie povolenia na zriadenie stanice
technickej kontroly, avšak nie je možné predpokladať, že spoločnosti H. G. by takéto povolenie
bolo udelené.
4
Záverom žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania, v rámci ktorého upozornil na
niektoré realizované úkony a zdôraznil skutočnosť, že dňa 02. septembra 2009 rozhodol žalovaný
o zastavení konania o žiadosti žiadateľa H. G., keď rozhodnutie bolo doručené 07. septembra
2009. Dodal, že po jedenástich dňoch od zastavenia konania (dňa 18. septem- bra 2009)
podal žiadateľ H. G. žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a zároveň podal žiadosť o doplnenie
podania, a teda prekročil lehotu stanovenú správnym orgánom o 15 dní, pričom nebolo podané
odvolanie proti zastaveniu konania sp. zn. 2009/01000, napriek čomu bolo žiadateľovi H. G.
udelené povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly. Vzhľadom na uvedené navrhol
rozhodnutie žalovaného č. 2009/01000 zo dňa 13. novembra 2009 zrušiť a vec vrátiť správnemu
orgánu na nové konanie.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolaním
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave za správne. Zdôraznil, že žalobca nikdy nebol
žalovaným považovaný za účastníka konania vo veci udelenia povolenia na zriadenie stanice
technickej kontroly vedeného pod sp. zn. 2009/01000. Žalobca sa v priebehu konania neobrátil na
žalovaného s tvrdením, že sa rozhodnutie vo veci vedenej pod sp. zn. 2009/01000 môže týkať
jeho práv a ani nežiadal o priznanie postavenia účastníka konania a pre uvedené mu tiež neboli
doručované písomnosti týkajúce sa spisu zn. 2009/01000. Dodal, že nahliadnutie do spisu
uskutočnené dňa 05. októbra 2009 bolo žalobcovi a jeho právnej zástupkyni umožnené
riaditeľom Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Piešťany v zmysle
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že žalovanému boli doručené tri žiadosti
o udelenie oprávnenia na zriadenie stanice technickej kontroly, keď prvý žiadateľ spoločnosť H.
G. podal žiadosť dňa 22. mája 2009, druhý žiadateľ dňa 03. júla 2009 a tretí žiadateľ žalobca dňa
02. septembra 2009, pričom žalobca ako tretí žiadateľ bol účastníkom konania vo veci žiadosti o
udelenie oprávnenia na zriadenie stanice technickej kontroly vedenom pod sp. zn. 2009/01622.
Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bol stanovený postup pri
udeľovaní povolení obvodnými úradmi pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na zriadenie
stanice technickej kontroly podľa ust. § 38 zákona č. 725/2004 Z.z. a tento postup je krajskými
a obvodnými úradmi pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v plnej miere rešpektovaný
a riadia sa ním pri vydávaní povolení na zriadenie stanice technickej kontroly podľa ust. § 38
5
zákona č. 725/2004 Z.z. Konanie vo veci udelenia povolenia na zriadenie stanice technickej
kontroly pre druhého a tretieho žiadateľa bolo rozhodnutím žalovaného prerušené do doby
právoplatného rozhodnutia o udelení, resp. neudelení povolenia na zriadenie stanice technickej
kontroly pre prvého, resp. následne pre druhého žiadateľa.
K námietkam žalobcu týkajúcim sa zastavenia konania o udelenie povolenia na zriadenie
stanice technickej kontroly vo veci žiadosti žalobcu uviedol, že žalovaný zamietol žiadosť
o udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly v poradí druhému i tretiemu
žiadateľovi, nakoľko dňa 13. novembra 2009 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného
o udelení povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly pre prvého žiadateľa a tým v okrese
Piešťany nebolo voľné miesto v sieti staníc technických kontrol určenej pre technické kontroly
pravidelné. Preto žalovaný žiadosti druhého a tretieho žiadateľa – žalobcu zamietol, nakoľko
v konaní nebolo možné pokračovať z vyššie uvedeného dôvodu.
K priebehu konania opísaného žalobcom uviedol, že rozhodnutie o zastavení konania
č. 2009/01000-ZK zo dňa 02. septembra 2009 bolo prvému žiadateľovi doručené dňa
07. septembra 2009 a následne bola žalovanému doručená Žiadosť o odpustenie zmeškania
lehoty a vybavenie veci v rámci autoremedúry, alternatívne odvolanie voči rozhodnutiu
o zastavení správneho konania vo veci žiadosti o udelenie povolenia na zriadenie STK, keď
odvolanie účastníka konania voči rozhodnutiu č. 2009/01000-ZK zo dňa 02. septembra 2009 bolo
žalovanému doručené dňa 18. septembra 2009, teda bolo podané v zákonnej lehote a preto
rozhodnutie č. 2009/01000-ZK nenadobudlo právoplatnosť. Odvolanie žiadateľa bolo predložené
v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku odvolaciemu orgánu – Krajskému úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie Trnava na preskúmanie. Dňa 10. novembra 2009 obdržal
žalovaný rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava
č. 2009/01755 zo dňa 09. novembra 2009, v ktorom podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku
odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2009/01000-ZK zo dňa 02. septembra 2009
zrušuje a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne dňa 13. novembra 2009 bolo
žalovaným udelené povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly prvému žiadateľovi.
6
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd sa po dôkladnom preštudovaní kompletného spisového materiálu v plnom
rozsahu stotožnil s názorom Krajského súdu v Trnave, ktorý napadnutým rozhodnutím konanie
zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., pretože žalobca nie je osobou oprávnenou na podanie žaloby,
pričom správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu nepovolal za účastníka
predmetného správneho konania.
V správnom súdnictve (piata časť O.s.p.) je okruh účastníkov konania vždy vymedzený
zákonom. V konaniach o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je okruh účastníkov vymedzený § 250 O.s.p., podľa ktorého sú
účastníkmi konania žalobca a žalovaný (§ 250 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.
je na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu aktívne legitimovaná fyzická
alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia
a postupu. Kto je žalobcom vyplýva z § 250 ods. 2 O.s.p.. Je ním fyzická alebo právnická osoba,
ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho
orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba,
s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať
malo.
V danom prípade žalobca v odvolaní namietal, že s ním bolo v priebehu celého konania
o vydanie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly vedeného na žalovanom správnom
orgáne konané ako s účastníkom konania, o čom podľa neho svedčí aj fakt, že dňa 05. októ-
bra 2009 mu bolo riadne umožnené so súhlasom žalovaného nahliadnutie do spisu sp. zn.
2009/01000 a robiť si výpisy, odpisy a vyhotovovať kópie zo spisu v súlade s ust. § 23
Správneho poriadku. Z uvedeného dôvodu považoval záver Krajského súdu v Trnave o tom, že
žalobca nie je účastníkom správneho konania za nesprávny a v rozpore so zákonom.
7
Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov krajského súdu a ich rozpore so
zákonom nestačí. Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré
vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách
citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej
aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p.
súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany
cudzích práv, alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde,
žaloba je podaná neoprávnenou osobou.
Ak súd zistí, že žalobca nebol osobne ukrátený rozhodnutím správneho orgánu na svojich
právach, nebol oprávnený ani na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti správneho
rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd uznesením podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaví.
V predmetnej právnej veci bolo úlohou súdu prvého stupňa v prvom rade skúmať, či je
splnená podmienka aktívnej legitimácie na strane žalobcu, t.j. v zmysle § 247 ods. 1, resp. § 250
ods. 1, 2 O.s.p. Z ustanovenia § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. vyplýva, že žalobcom je ten, kto bol
účastníkom správneho konania, ktorého zákonnosť postupu a rozhodnutia v ňom vydanom sa
preskúmava. Aby súd správne posúdil, či žalobca má byť účastníkom konania o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/01000 zo dňa 13. novembra 2009 alebo nemá, musel
skúmať, či bol, resp. mal byť účastníkom preskúmavaného správneho konania.
V danom prípade sa jedná o konanie o vydanie povolenia na zriadenie stanice technickej
kontroly upravené v § 38 zákona č. 725/2004 Z.z. Podľa § 109 ods. 1 cit. zákona sa na konanie
podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (t.j. Správny poriadok), ak
tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi Správnym poriadkom
a zákonom č. 725/2004 Z.z. je vzťahom všeobecného a osobitného zákona, kde všeobecným
právnym predpisom je Správny poriadok a osobitným, resp. špeciálnym právnym predpisom je
zákon č. 725/2004 Z.z. Preto sa v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ použije na
uvedené správne konanie najprv osobitný zákon a pokiaľ ten neobsahuje procesné ustanovenia,
8
ktoré je potrebné aplikovať v konaní, aplikujú sa ustanovenia všeobecného zákona, t.j. Správneho
poriadku.
Zákon č. 725/2004 Z.z. neobsahuje špeciálnu úpravu okruhu účastníkov
v preskúmavanom konaní, preto sa použije v zmysle vyššie uvedenej zásady ustanovenie § 14
Správneho poriadku, ktoré definuje účastníkov správneho konania vo všeobecnosti.
Podľa § 14 ods. 1,2 Správneho poriadku je účastníkom konania ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom
konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 1 ods. 1, písm. f/ zákona č. 725/2004 Z.z., tento zákon upravuje podmienky
prevádzky cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách:
technické kontroly cestných vozidiel a zvláštnych vozidiel, práva a povinnosti osôb, ktoré
prevádzkujú stanice technickej kontroly.
Podľa § 37 ods. 1, 2 zákona č. 725/2004 Z.z. stanica technickej kontroly je pracovisko
špecializované na vykonávanie technických kontrol vozidiel. Stanice technickej kontroly
sa členia na jednotlivé typy podľa počtu kontrolných liniek a kategórie vozidiel, na ktorých
sa vykonávajú jednotlivé druhy technických kontrol. Sieť staníc technickej kontroly a ich počty
podľa jednotlivých druhov technických kontrol a typov staníc technických kontrol určuje
ministerstvo.
Napriek skutočnosti, že krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol nesprávne, že
účastníkom konania o žiadosti žiadateľa H. G. podľa zákona č. 725/2004 Z.z. boli žiadateľ a
príslušný správny orgán, keď postavenie účastníka správneho konania nemá správny orgán, ktorý
konanie uskutočňuje, súhlasí odvolací súd s jeho záverom, že žalobca nesplnil podmienku
preukázania, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
9
povinnostiach priamo dotknutý, keďže za osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá, je možné
považovať takú osobu, u ktorej môže vydaným rozhodnutím dôjsť k zmene právneho postavenia.
Avšak z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca bol jedným z viacerých (minimálne troch)
žiadateľov, z čoho nie je možné priamo vyvodiť, že v prípade preukázania pochybenia pri
udeľovaní povolenia spoločnosti H. G., by bolo povolenie udelené žalobcovi.
Odvolacia námietka žalobcu, ktorý na základe skutočnosti, že žalovaný mu umožnil
nahliadnuť do spisu vedeného pod sp. zn. 2009/01000 dospel k záveru, že tento s ním koná ako
s účastníkom konania je neodôvodnená, nakoľko podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám môžu iné osoby požiadať o informácie zo spisov týkajúcich sa správneho
konania bez toho, aby museli preukazovať dôvod (§ 16 cit. zákona). Aj v tomto prípade treba
vykonať v spise záznam obsahujúci údaje o tom, kto do spisu nazrel, ktorý zamestnanec bol
prítomný pri nazeraní do spisu a čas, kedy došlo k nazretiu do spisu.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa vysloveným
v napadnutom uznesení, že žalobca nebol účastníkom správneho konania vo veci žiadosti
spoločnosti H. G. a nie je preto oprávnený domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia, nakoľko
vydané rozhodnutie neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nedochádza k zmene jeho
hmotnoprávneho postavenia. Dodáva, že v právnej praxi nestačí, ak sa vydané rozhodnutie
dotkne konkrétnej osoby len nepriamo, napr. ekonomicky, nie však právne. Vychádzajúc z
uvedených skutočností Najvyšší súd Sovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Trnave č. k. 14S/151/2009-33 zo dňa 21. januára 2010 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.).
Na margo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že žalobou napadnuté
rozhodnutie, ktoré vydal Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Piešťany je
prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, voči ktorému je prípustné odvolanie, o ktorom
rozhoduje krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie ako správny orgán
najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal
(§ 58 ods. 1 Správneho poriadku). Takéto rozhodnutie však nie je preskúmateľné v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože nespĺňa predpoklad uvedený v ustanovení § 247 ods. 2
10
O.s.p., teda že nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa
preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Až právoplatné rozhodnutie o odvolaní vydané
krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie je preskúmateľné súdom na
základe žaloby. Aj vzhľadom na uvedené Krajský súd v Trnave postupoval správne, keď konanie
podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 7. októbra 2010
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnost vyhotovenia :
Dagmar Bartalská