Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/39/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí

konanom 7. októbra 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného ppráp. PZ R. K., pre trestný

čin neoznámenia trestného činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

(ďalej už len Tr. zák.) o dovolaní obvineného proti rozsudku Vojenského obvodového súdu

Prešov z 10. septembra 2007, sp. zn. , v spojitosti s uznesením Vyššieho vojenského

súdu Trenčín z 31. januára 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného ppráp. PZ R. K. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov z 10. septembra 2007, sp. zn.

, bol obvinený ppráp. PZ R. K. uznaný vinným z trestného činu neoznámenia trestného

činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

po tom, čo mu dňa 10. októbra 2002 okolo polnoci v K. v mieste jeho trvalého bydliska,

v dobe mimo výkonu služby oznámil P. F., nar. X., že bol svedkom vraždy a videl ako dňa

10. októbra 2002 asi o 23.30 hod. v K. v blízkosti reštaurácie C., občan L., nar. X., krátkou

guľovou zbraňou z bezprostrednej blízkosti 2 – krát vystrelil do oblasti hlavy poškodeného M. T.,

nar. X., ktorého mŕtve telo bolo nájdené až v mesiaci máj 2004 a po vražde sa občan L.

opakovane P. F. vyhrážal zastrelením, ak to niekomu povie alebo oznámi na políciu,

2

tak obvinený R. K. menovanému P. F. po tomto oznámení v neskorých nočných hodinách vtedy

uviedol, len aby sa išiel vyspať a vo veci nevykonal žiadne opatrenia.

Za to bol odsúdený podľa § 168 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní

6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne

odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený ppráp. PZ R. K. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré

bolo uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín z 31. januára 2008, sp. zn. ,

zamietnuté ako nedôvodné ( ).

V zmysle rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon

síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté.

Dňa 27. septembra 2010 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené

dovolanie obvineného (po vrátení veci týmto súdom súdu prvého stupňa a jeho postupe v zmysle

per analogiam s poukazom na ), podané prostredníctvom

jeho obhajcu JUDr. R. T., pričom ako dovolací dôvod uviedol dôvod podľa § 371 ods.1 písm. i/

(č. l. 309 – 311, 337).

V písomných dôvodoch dovolania obvinený poukázal na to, že počas prípravného konania

vo veci konajúci vyšetrovateľ nerešpektoval základné zásady trestného konania uvedené v § 2

ods. 6, ods. 7, ods. 10, ods. 12 Trestné stíhanie začal a obvinenie vzniesol až po 4 rokoch

od spáchania trestného činu. V celej veci nemal podľa jeho názoru jasno ani prokurátor

Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov, keďže v uznesení o zamietnutí jeho sťažnosti

proti vzneseniu obvinenia uviedol, že z doterajších listinných materiálov, výsluchov svedkov

F. a Z. a ďalších podporných nepriamych dôkazov, t.j. najmä z návrhu na začatie trestného

stíhania vyplýva „vyšší stupeň pravdepodobnosti“, bol si istý, že ten skutok spáchal on a nie aj iní

príslušníci Policajného zboru. Podľa jeho názoru bolo celé prípravné konanie zmanipulované

zo strany príslušníkov Policajného zboru. Tiež samotná výpoveď svedka P. F. je zmanipulovaná

a nevierohodná, čo potvrdil i posudok PhDr. I. O. pod č. 2177/86 a rozsudok Najvyššieho súdu

3

Slovenskej republiky z 11. októbra 2006, sp. zn. . Z odôvodnenia predmetného

dovolania ďalej vyplýva, že obvinený nesúhlasí ani s predmetnými súdnymi

rozhodnutiami - konkrétne rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov a uznesením

Vyššieho vojenského súdu Trenčín, pričom jeho námietky smerujú voči jednotlivým skutkovým

zisteniam predmetných súdov, resp. voči odôvodneniu vyššie uvedených rozhodnutí.

Ako na záver podotkol, v plnej miere sa pridržiava svojho odvolania proti vyššie uvedenému

rozsudku zo dňa 18. septembra 2007 a jeho doplnenia zo dňa 29. októbra 2007.

Z dôvodov vyššie uvedených pochybení a porušení ustanovení

sú podľa názoru obvineného napadnuté rozhodnutia založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku, a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle

určil termín verejného zasadnutia, prípadne konal podľa ,

Prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k predmetnému

dovolaniu (č. l. 317 - 319) uviedol, že postup a rozhodnutia súdov považuje za dôvodné

a zákonné, keďže bol dodržaný procesný postup zakotvený predovšetkým v ustanovení § 2

ods. 10 Poukázal tiež na to, prečo nemožno súhlasiť s jednotlivými námietkami

obvineného uvedenými v dovolaní. Ako ďalej podotkol, čiastočne možno dať za pravdu obhajobe

iba v tom, že skutok sa stal v roku 2002 a trestné stíhanie bolo začaté v roku 2006, no uvedené

nespôsobila nečinnosť alebo neprimerané prieťahy v konaní súdu a prokuratúry (za túto okolnosť

môže niesť zodpovednosť príslušná policajná zložka na úseku operatívno-pátracej činnosti).

Pretože v podanom dovolaní nie sú splnené zákonné dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1

, navrhol dovolanie odmietnuť podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a ),

že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ).

4

Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá,

keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže

skúmať a meniť.

V súlade s je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dôvod dovolania ( ),

tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé,

že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili

súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov

a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych

pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa

až písm. l/ , resp. aj z ustanovenia Ako už aj

z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili

súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko

dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať,

upravovať alebo meniť iba súd odvolací (, ). Samotnú správnosť

a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

5

prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných

na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné

vyšetrovanie podľa

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas

s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto

chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného

práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371

ods. 1 písm. i/ nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých

je rozhodnutie založené. Skutkový stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom

sa o dôvod dovolania podľa , hodnotený len z toho hľadiska,

či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.

Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne

odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou sú námietky

správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho stupňa, ide o dovolanie,

ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Vzhľadom na obsah podaného dovolania, v ktorom obvinený ppráp. PZ R. K. namieta

predovšetkým jednotlivé skutkové zistenia súdov, resp. správnosť hodnotenia dôkazov

a tiež s poukazom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že skutok tak, ako bol

zo strany príslušných súdov zistený, je pri uplatnenom dovolacom dôvode pre Najvyšší súd

6

Slovenskej republiky ako súd dovolací záväzný. Pokiaľ ide potom o jeho právne posúdenie,

tak toto je podľa názoru dovolacieho súdu správne, keďže ustálený skutok napĺňa všetky zákonné

znaky skutkovej podstaty trestného činu neoznámenia trestného činu podľa § 168 ods. 1 Tr. zák.

Vo vzťahu k ostatným námietkam obvineného treba uviesť iba toľko, že tieto sú z pohľadu ním

uplatneného dovolacieho dôvodu taktiež irelevantné, a preto sa nimi dovolací súd ani nezaoberal.

Len na dôvažok treba dodať, že predmetné námietky obvinený uplatňoval už v odvolacom

konaní, pričom odvolací súd sa s nimi aj riadne vysporiadal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. októbra 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová