Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/36/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Štefana Michálika na neverejnom zasadnutí konanom

7. októbra 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného A. B., pre pokračovací zločin podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák. o dovolaní obvineného

proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného A. B. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 7. septembra 2009, sp. zn.

, bol obvinený A. B. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu

podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe :

1/ dňa 22. decembra 2008 v obci B., okres L., pod zámienkou zaobstarania notebooku,

vylákal od M. Š., nar. X., bytom L., peňaţnú sumu 250 euro, pričom notebook mu nezaobstaral,

napriek tomu, ţe poškodený ho o vrátenie peňazí viackrát poţiadal, i napriek prísľubu doposiaľ

peniaze nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil M. Š. škodu vo výške

250 euro,

2

2/ dňa 5. januára 2009 v obci B., okres L., pod zámienkou zakúpenia injekcií pre chorého

syna, vylákal od J. Š., nar. X., bytom V., peňaţnú sumu 130 euro, ktorú prisľúbil vrátiť o týţdeň

odo dňa pôţičky, peniaze nevrátil a koncom januára 2009 od poškodeného vylákal ďalších

170 euro, napriek tomu, ţe poškodený o vrátenie peňazí viackrát poţiadal, i napriek prísľubu

doposiaľ peniaze nevrátil a pouţil ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil J. Š. škodu vo výške

300 euro,

3/ koncom januára 2009 v obci B., okres L., pod zámienkou zakúpenia injekcií

pre chorého syna, vylákal od kolegu v zamestnaní M. L., nar. X., bytom Ľ., peňaţnú sumu

150 euro, napriek tomu, ţe poškodený ho o vrátenie peňazí viackrát poţiadal, i napriek prísľubu

doposiaľ peniaze nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil M. L. škodu

vo výške 150 euro,

4/ dňa 31. januára 2009 v obci B., okres L., pod zámienkou zakúpenia dýchacieho

prístroja pre choré dieťa, vylákal od M. B., nar. X., bytom B., peňaţnú sumu 200 euro,

napriek tomu, ţe ho poškodená viackrát poţiadala o vrátenie peňazí, ani po prísľube doposiaľ

peniaze nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil M. B. škodu vo výške

200 euro,

5/ dňa 1. februára 2009 v obci B., okres L., pod zámienkou zakúpenia dýchacieho

prístroja pre choré dieťa, vylákal od E. S., nar. X., bytom L., peňaţnú sumu 300 euro,

napriek tomu, ţe ho poškodená viackrát poţiadala o vrátenie peňazí, ani po prísľube doposiaľ

peniaze nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil E. S. škodu vo výške

300 euro,

6/ dňa 4. februára 2009 v L. pod zámienkou zakúpenia pomocného prístroja na podporu

srdca pre chorého syna, vylákal od J. Z., nar. X., bytom L., peňaţnú sumu 100 euro,

napriek tomu, ţe ho poškodená viackrát poţiadala o vrátenie peňazí, ani po prísľube doposiaľ

peniaze nevrátil a ponechal si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil J. Z. škodu vo výške

100 euro,

3

7/ dňa 6. februára 2009 pod zámienkou vybavenia poistného pri dopravnej nehode,

vylákal od L. S., nar. X., bytom D., peňaţnú sumu, ktorú v uvedený deň bankovým prevodom

prostredníctvom banky D., pobočka R., zaslala na jeho účet, napriek tomu, ţe ho poškodená

viackrát poţiadala o vrátenie peňazí, ani po prísľube doposiaľ peniaze nevrátil a ponechal

si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobil L. S. škodu vo výške 200 euro.

Obvinený bol vyššie uvedeným rozsudkom odsúdený podľa § 221 ods. 3, § 38 ods. 7

(§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 2 (dva) mesiace s tým, ţe na výkon tohto trestu bol

podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráţenia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol tieţ uloţený trest zákazu činnosti byť hmotne

zodpovedným pracovníkom vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Týmto rozsudkom bol zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste

z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. , zo dňa 27. februára 2009, ktorým bol

obvinenému A. B. podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere

10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia a trest

zákazu činnosti byť hmotne zodpovedným pracovníkom vo výmere 20 mesiacov, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa bol obvinený súčasne zaviazaný k náhrade škody

poškodeným.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený A. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo

uznesením Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra 2009, sp. zn. , zamietnuté ako

nedôvodné ( ).

4

V zmysle rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon

síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté.

Dňa 16. marca 2010 podal obvinený A. B. prostredníctvom svojho obhajcu na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu,

a to z dôvodov uvedených v a v spojení s

, pričom toto bolo následne (13. septembra 2010) uvedeným prvostupňovým súdom

predloţené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o prvý dovolací dôvod ( ) obvinený poukázal

na to, ţe v zmysle právo na obhajobu v jeho materiálnom ponímaní implikuje

o.i. aj právo obvineného podať opravný prostriedok, ktorého zákonným obsahom je nepochybne

aj právo na jeho riadne prejednanie a rozhodnutie - v rozsahu a spôsobom upraveným všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Ak teda potom v danom prípade odvolací súd vôbec

nepreskúmaval samotné vecné dôvody (meritum) ním podaného odvolania, bolo tak závaţným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Taktieţ mu bolo v konečnom dôsledku odňaté právo

na to, aby bola správnosť a zákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmaná nadriadeným

orgánom. Odvolací súd toto svoje „nekonanie“ odôvodnil poukázaním na procesný postup

v zmysle , aplikovaný v danej veci, pričom predovšetkým ten jeho záver,

ţe uvedeným postupom došlo uţ pred súdom prvého stupňa k „právoplatnému rozhodnutiu

o vine obžalovaného“, povaţuje obvinený za nesprávny a nezákonný, keďţe ním podané

odvolanie malo odkladný účinok na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa (t.j. uvedené rozhodnutie nemohlo byť v čase, keď o ňom odvolací súd

rozhodoval, právoplatné, a to ani vo výroku o vine, ani vo výroku o treste). Odvolací súd nemal

teda legitímny dôvod nepreskúmavať odvolacie námietky obvineného. Navyše uznesenie

prvostupňového súdu o prijatí vyhlásenia obţalovaného v zmysle § 257 je len rozhodnutím

„procesného“ charakteru, upravujúcim ďalší postup súdu a strán trestného konania v štádiu

dokazovania na hlavnom pojednávaní a nie rozhodnutím, ktorým súd rozhoduje o vine alebo

nevine obţalovaného a o treste za spáchaný trestný čin. Podľa kaţdý,

proti komu sa vedie trestné konanie, povaţuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným

5

odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (zásada prezumpcie neviny). Z uvedeného vyplýva, ţe o vine

môţe rozhodnúť len súd a to len rozsudkom.

Podľa názoru obvineného hlavným účelom ustanovení je skrátenie

procesne náročného hlavného pojednávania, keďţe jediným procesným dôsledkom vyhlásenia

obţalovaného podľa , v spojení s následným vyjadrením

obţalovaného k otázkam podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/

a následným prijatím vyhlásenia obţalovaného súdom podľa a

je následok uvedený v , a síce, ţe ak súd rozhodol, ţe vyhlásenie

obţalovaného podľa odseku 4 prijíma, vyhlási, ţe dokazovanie v rozsahu, v akom obţalovaný

priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom,

výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. teda neupravuje

ţiadne dôsledky alebo vplyv takéhoto procesného postupu na právoplatnosť a vykonateľnosť

rozsudku, a tým i na jeho preskúmateľnosť v odvolacom konaní (napr. v konaní o dohode o vine

a treste odvolanie expressis verbis nepripúšťa).

Obvinený upozornil tieţ na to, ţe v rámci svojho odvolania namietal výlučne právnu

kvalifikáciu ním priznaného skutku, vrátane aplikácie ďalších hmotnoprávnych ustanovení.

Zastáva pritom ten názor, ţe z jeho odpovedí - „áno“ na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. f/

a písm. g/ nemoţno vyvodiť, ţe s právnou kvalifikáciou skutku, resp. i s pouţitím ďalších

hmotnoprávnych ustanovení , ktoré v odvolaní namietal, aj súhlasí.

V konečnom dôsledku ale takýto jeho súhlas nie je ani pre následok predpokladaný v § 257

ods. 7 relevantný, keďţe právna kvalifikácia skutku alebo aplikácia iných

hmotnoprávnych ustanovení nie je v trestnom konaní predmetom dokazovania. Z toho dôvodu

ani nevyţaduje, aby obvinený na otázky podľa ,

písm. f/, písm. g/ a písm. h/ odpovedal spôsobom, či s právnou kvalifikáciou skutku

výslovne súhlasí alebo nesúhlasí, ale len, či jej rozumie, a ani sa obvinený nepriznáva k takto

kvalifikovanému trestnému činu, ale priznáva sa len k spáchaniu skutku, ktorý je trestným činom

(a nie napr. a správnym deliktom alebo priestupkom). Skutok priznaný obvineným,

resp. aj zistený súdom môţe teda súd vţdy prekvalifikovať, čo jednoznačne vyplýva o. i. aj

6

z toho, ţe nesprávne právne posúdenie skutku je všeobecným dovolacím dôvodom podľa § 371

ods. 1 písm. i/

Podľa obvineného odvolací súd pochybil tieţ v tom, ţe aplikoval procesné ustanovenie

Zamietnuť odvolanie ako nedôvodné totiţ predpokladá, aby sa odvolací súd

jednotlivými dôvodmi odvolania aj zaoberal a ich opodstatnenosť a odôvodnenosť preskúmal.

Čo sa týka ďalšieho dôvodu dovolania ( v spojení s

ods. 3 ), jeho naplnenie obvinený vidí v tom, ţe výrok o vine, ktorým ho súd prvého

stupňa uznal za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák., t.j. podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty, je zaloţený

na nesprávnej právnej kvalifikácii predmetného skutku, pričom v dôsledku takejto nesprávnej

právnej kvalifikácie súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na daný skutok aj ďalšie

hmotnoprávne ustanovenia , najmä ustanovenie Tr. zák. Obvinený

v tejto súvislosti zároveň odkázal i na dôvody svojho odvolania, v ktorom namietal tak správnosť

výroku o vine ako aj treste.

Ako ďalej uviedol, v prípade pokračovacieho trestného činu sa jedná o jeden trestný čin,

spáchaný viacerými skutkami, za súčasnej existencie objektívnej a subjektívnej súvislosti

jednotlivých skutkov. Ak teda osoba vykoná viac skutkov, je zrejmé, ţe kaţdý z uvedených

skutkov bude smerovať voči inému individuálnemu objektu chránenému ,

t.j. voči iným osobám resp. veciam. „Mnohosť“ napadnutých alebo ohrozených objektov,

príp. predmetov útoku je samotnou podstatou pokračovacieho trestného činu. V danom prípade

pouţitý osobitný kvalifikačný pojem – závaţnejší spôsob konania, ktorého legálna definícia

podľa § 138 písm. j/ Tr. zák. zahŕňa páchanie trestného činu na viacerých osobách, predpokladá

podľa názoru obvineného také konanie páchateľa, ktoré je len jedným skutkom, ktorý má však

znaky jedného prípadne aj viacerých trestných činov spáchaných súčasne na viacerých osobách.

Nie je ho však moţné aplikovať na prípad dvoch a viacerých skutkov, ktoré majú znaky či uţ

jedného trestného činu (pokračovacieho), alebo dvoch resp. viacerých trestných činov, ktoré

nie sú pokračovacím trestným činom (viacčinný súbeh), nakoľko pravidelným znakom mnohosti

skutkov je mnohosť ohrozených či porušených objektov, resp. predmetov útoku.

7

Z dôvodov vyššie uvedených mal byť teda predmetný skutok správne kvalifikovaný ako

pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. S poukazom na to neboli potom splnené

ani zákonné podmienky na uloţenie súhrnného trestu s pouţitím asperačnej zásady (§ 41 ods. 2

Tr. zák. v spojitosti s § 42 Tr. zák.), keďţe ani jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov nebol

zločinom. Súd prvého stupňa tak ani pri ukladaní trestu nepostupoval zákonom ustanoveným

spôsobom a v súlade so zásadami zakotvenými v , keď jeho konanie posúdil

podľa ustanovení najprísnejšie trestných, nehľadiac pritom na jeho motív či cieľ, ba ani

na skutočnosť, ţe sa priznal a čin oľutoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený A. B. navrhol, aby dovolací súd

podľa a rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných

ustanoveniach, o ktoré sa dôvody podaného dovolania opierajú a súčasne, aby zrušil napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu a podľa prikázal odvolaciemu súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Z písomného vyjadrenia poškodenej E. S. k predmetnému dovolaniu vyplýva,

ţe menovaná trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi a aj v prípade nového rozhodnutia ţiada,

aby súd v odsudzujúcom rozsudku obvinenému uloţil povinnosť uhradiť jej škodu vo výške

300 eur (č. l. 223).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu ( a

), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (

a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde ( a ),

ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania ( a ).

Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá,

keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe

skúmať a meniť.

Podľa moţno v dovolaní uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie

na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom

prostriedku.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal

ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister

spravodlivosti.

V zmysle je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom

do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej

istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

9

Dovolací súd povaţuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, ţe obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého

dovolacieho dôvodu podľa Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne,

a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo

ustanoveniu

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , z jeho dikcie vyplýva,

ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to,

ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin,

hoci o trestný čin nejde alebo ide o iný trestný čin, neţ za ktorý bol obvinený uznaný vinným.

Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne

hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej

kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska

hmotného práva.

Z hľadiska obsahu dovolania obvineného je s poukazom na deklarovaný dovolací dôvod

významná otázka, či prvostupňový súd správne pristúpil k právnej kvalifikácii posudzovaného

skutku ako pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/)

Tr. zák. Dovolateľ je totiţ toho názoru, ţe samotné posúdenie konania ako pokračovacieho

trestného činu vylučuje moţnosť aplikovať vyššie uvedenú kvalifikovanú skutkovú podstatu,

keďţe samotnou podstatou pokračovacieho trestného činu, ako činu spáchaného viacerými

skutkami, je mnohosť napadnutých alebo ohrozených objektov, resp. predmetov útoku.

Dovolací súd povaţuje k uvedenému za potrebné zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť,

ţe pokračovací trestný čin je z hľadiska hmotného práva chápaný ako jeden skutok a jeden

trestný čin, ktorý sa skladá len z viacerých čiastkových útokov. Predmet útoku môţe byť pritom

jeden, dva, resp. viaceré. Tieţ pokračovací trestný čin podvodu mohol byť preto spáchaný len

na jednej a tej istej osobe. Z uvedeného je teda úplne zrejmé, ţe dovolacie námietky obvineného,

poukazujúce na podľa jeho názoru nesprávnu právnu kvalifikáciu predmetného skutku,

sú neopodstatnené a z pohľadu naplnenia vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu teda irelevantné.

10

Právne posúdenie skutku podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty súdom prvého stupňa je teda

správne a v súlade so zákonom.

Pokiaľ ide o druhý dovolací dôvod ( ), z obsahu podaného

dovolania vyplýva, ţe jeho naplnenie obvinený vidí predovšetkým v tom, ţe krajský súd v rámci

odvolacieho konania nepreskúmaval samotné vecné dôvody odvolania, čím bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Takéto svoje „nekonanie“ pritom odôvodnil

poukazovaním na postup podľa , aplikovaný v danom prípade, čo ale nemoţno

povaţovať za správne a zákonné.

Dovolací súd konštatuje, ţe po preštudovaní predmetného spisového materiálu dospel

k takému záveru, ţe odvolací súd pochybil, keď nepreskúmal opodstatnenosť a odôvodnenosť

všetkých odvolacích námietok obvineného (zaoberal sa len námietkami smerujúcimi k výroku

o treste). Povaţuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť,

ţe v niet ţiadneho zákonného ustanovenia, oprávňujúceho odvolací súd

k tomu, aby sa v konaní, v ktorom došlo k vydaniu uznesenia o prijatí vyhlásenia obvineného

v zmysle , uţ nezaoberal výhradami obvineného vo vzťahu

k právnemu posúdeniu ním priznaného skutku. Avšak treba zároveň poukázať na to, ţe v rámci

tohto dovolacieho konania sa uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal s vyššie

uvedenými námietkami obvineného, keď dospel k záveru, ţe tieto sú neopodstatnené a právne

posúdenie predmetného skutku ako pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3

písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák. je správne a v súlade so zákonom.

S poukazom na uvedené moţno konštatovať, ţe hoci bolo v dôsledku vyššie spomenutého

pochybenia odvolacieho súdu porušené právo obvineného na obhajobu, nebolo porušené

zásadným spôsobom, teda tak ako to vyţaduje ustanovenie

pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu, keďţe uvedené pochybenie nevyvolalo odlišné

rozhodnutie vo veci samej. Aj keby sa teda odvolací súd zaoberal všetkými odvolacími

námietkami obvineného, dospel by k rovnakému záveru, a síce, ţe podané odvolanie je potrebné

zamietnuť ako nedôvodné v zmysle

11

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. októbra 2010

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alţbeta Kóňová