Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa

7. októbra 2010 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného D. H., pre trestný čin vraždy

spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní krajského

prokurátora v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

z 11. novembra 2009, rozhodol

t a k t o :

Podľa , ( v znení neskorších

predpisov) napadnutý rozsudok s a z r u š u j e.

Podľa vec s a v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. z 11. novembra 2009,

bol obžalovaný D. H. oslobodený spod skutkov obžaloby krajského prokurátora v Košiciach,

sp. zn. z 25. marca 2004 pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr. zák., ktoré mal spáchať tak, že :

1/ dňa 15. decembra 1999 okolo 08.00 hod. na sídlisku N., po predchádzajúcej

vzájomnej dohode týkajúcej sa usmrtenia K. K. obžalovaný D. H. spoločne s ďalšími osobami

po naplánovaní celej akcie, po zaobstaraní prostriedkov na jej uskutočnenie, prerozdeliac

si úlohy zaujali vopred dohodnuté postavenie v okolí bydliska K. K. na ul. T. tak, že prvá

osoba mala výhľad na vchod obytného bloku, kde sa K. K. zdržiaval s tým, že cez mobilný

telefón bola v spojení so strelcom, ktorý spoločne s ďalšou osobou, ukrývajúc pri sebe

samopal zn. M70AB2, kal. 7,62 mm, výr. č. X., sa nachádzali v osobnom motorovom vozidle

zn. Škoda 1203 ŠPZ :X., neďaleko uvedeného miesta a ďalšia osoba, ako aj obžalovaný

D. H. v osobných motorových vozidlách značiek Ford Orion EČ :X. a Fiat Uno ŠPZ :X., boli

2

pripravené na postupný odvoz strelca do úkrytu, pričom pre nedorozumenie

počas telefonického spojenia medzi prvou osobou a strelcom v čase, keď K. K. vyšiel

z obytného bloku na ulicu a nasadal do svojho motorového vozidla, nedošlo zo strany strelca

k zaujatiu dohodnutej streleckej pozície a následnej streľbe na K. K.,

2/ dňa 16. decembra 1999 okolo 08.00 hod. na sídlisku N., po predchádzajúcom

neúspešnom pokuse o usmrtenie K. K. dňa 15. decembra 1999 za tým istým účelom

a po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný D. H. spoločne s ďalšími osobami

za rovnakého rozdelenia úloh ako dňa 15. decembra 1999 a s tými istými prostriedkami

opätovne zaujali rozostavenie v okolí bydliska K. K. na ul. T. s tým, že za strelca bola tento

krát určená iná osoba, pričom po vyjdení K. K. z obytného bloku a po jeho nasadnutí

do osobného motorového vozidla zn. VW Golf EČ : X., osoba majúca výhľad na vchod

uvedeného bloku dala telefonický signál strelcovi, ktorého ďalšia osoba ihneď nato doviezla

k novinovému stánku na ul. T., pokračujúc v následnej jazde smerom do mesta a strelec

po vystúpení z vozidla z bezprostrednej blízkosti viackrát vystrelil zo samopalu zn. M70AB2,

kal. 7,62 mm, výr. č. X. na prichádzajúce vozidlo riadené K. K. a tohto zasiahol do hlavy

a pravej časti hrude, spôsobiac mu rozsiahle devastačné poranenia hlavy a mozgu,

s jeho vytlačením navonok, pri otvorených trieštivých zlomeninách kostí lebky, ktorým

menovaný na mieste podľahol, pričom následne ďalšia osoba na osobnom motorovom vozidle

zn. Ford Orion EČ : X., a obžalovaný D. H. na osobnom motorovom vozidle zn. Fiat Uno

ŠPZ :X., zabezpečil postupný odvoz strelca do úkrytu a spálenie jeho oblečenia ako aj

motorového vozidla zn. Ford Orion.

Proti oslobodzujúcemu rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

krajský prokurátor. V písomne podanom odvolaní vyslovil názor, že rozsudok krajského súdu

je opäť nejasný a nezrozumiteľný. Súd nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie

a v odôvodnení rozsudku sa odvoláva na skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaných

dôkazov. Na druhej strane krajský súd na niektoré dôkazy vôbec neprihliadal.

Vytýka súdu, že v odôvodnení rozsudku sa odvoláva na úkony, ktoré vôbec neboli

vykonané a ak by boli vykonané boli by nezákonné, napr. konfrontácia chráneného svedka

s odsúdeným D. B. Poukazuje na to, že rozpory vo výpovediach chráneného svedka, ktoré súd

rozvádza na str. 10 - 11 rozsudku, rozpormi nie sú.

3

Podľa názoru krajského prokurátora nie je podstatné, že si svedok mýlil názov obce,

kde sa nachádza krčma „U.“. Nesporný je aj dátum zoznámenia obžalovaného H.

s chráneným svedkom. Rozporným nie je ani miesto, kde došlo k skúšobnej streľbe

zo samopalu. Chránený svedok za prítomnosti dozorujúceho prokurátora miesto presne

označil. Spochybňuje tvrdenie súdu v tom, že chránený svedok nevypovedal o pálení veci.

Presne cituje v dôvodoch výpoveď chráneného svedka, kde o tejto skutočnosti hovorí.

Z dôvodov rozsudku nie je zrejmé, prečo krajský súd neuveril výpovedi chráneného svedka.

Pokiaľ krajský súd spochybňuje výpoveď chráneného svedka v iných trestných veciach,

krajský prokurátor uvádza, že výpoveď chráneného svedka nebola spochybnená v týchto

konaniach, išlo len o jeden dôkaz, ktorý nepostačoval na uznanie viny. Poukazuje aj

na tú skutočnosť, že súd nebral do úvahy posudok ohľadne hodnovernosti výpovede

chráneného svedka a podrobne hodnotí dôkazy, ktorými chránený svedok usvedčuje

obžalovaného D. H.

Na druhej strane krajský prokurátor výpoveď svedka F. R. hodnotí ako nehodnovernú.

Jeho výpoveď hodnotí rafinovanou snahou pomôcť rodinným príslušníkom - obžalovanému

vyviniť sa v danej trestnej veci. Poukazuje na nelogické tvrdenia svedka, na jednej strane

hovorí, že sa s obžalovaným nestretávali a stretli sa práve v deň spáchania skutku. Po tomto

termíne už kontakty opätovne neudržiavali. Výpoveď svedka hodnotí ako súčasť

pripravovanej obhajoby.

Pri hodnotení dôkazov súd nevzal do úvahy výpis telefonických hovorov medzi B.

a H., ktoré prebehli v decembri 1999 a nevysporiadal sa s tvrdením B., že sa stretli

len jedenkrát vo februári 1998.

Krajský prokurátor poukazuje na to, že celá obhajoba obžalovaného sa týka len skutku

pod bodom 2/ a vôbec krajský súd nevyhodnotil dôkazy k bodu 1/ a týmto skutkom sa vôbec

nezaoberal. Z rozsudku nevyplýva, prečo krajský súd oslobodil obžalovaného spod skutku

v bode 1/ obžaloby.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/

v znení neskorších predpisov zrušil napadnutý rozsudok

a podľa vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach, aby ju znovu prejednal

a rozhodol.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania preskúmal

podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku,

proti ktorým bolo podané dovolanie, správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo

rozsudku, prihliadol i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že krajský súd

nevyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a po vrátení veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na nové prejednanie a rozhodnutie nevykonal úkony a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací

súd nariadil.

Krajský súd v Košiciach už v r. 2006 rozsudkom, sp. zn. zo dňa

23. marca 2006 obžalovaného D. H. spod obžaloby krajského prokurátora v Košiciach,

sp. zn. z 25. marca 2004 pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr. zák. (uvedené v predchádzajúcej časti

odôvodnenia) podľa oslobodil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. zo dňa

23. marca 2006 napadnutý rozsudok zrušil podľa a podľa

ods. 1 vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení uviedol, že obžaloba bola

podaná ako na dva skutky, ktoré však boli právne kvalifikované ako trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr. zák., pričom krajský súd prebral túto

kvalifikáciu bez toho, aby zdôvodnil, prečo v tomto prípade nebol skutok kvalifikovaný

vo vzťahu k obžalovanému H. ako pokračujúci trestný čin vraždy spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Tr. zák. v čiastkovom útoku 1/ v štádiu pokusu podľa § 8

ods. 1 Tr. zák., v čiastkovom útoku 2/ ako dokonaný trestný čin, pretože by mohlo ísť

o dva čiastkové útoky, medzi ktorými bola prestávka, pri ktorej dočasne (do druhého dňa)

mali obžalovaní upustiť od protiprávneho konania, tak isto sa zmenil spôsob vykonania

skutku, kde sa vymenila osoba strelca a teda aj rozloženie úloh v skupine.

Uvedenými skutočnosťami sa krajský súd v odôvodnení rozsudku vôbec

nevysporiadal. V rozsudku z 23. marca 2006 aj v rozsudku z 11. novembra 2009 je uvedené,

že D. H. sa podľa oslobodzuje spod skutkov obžaloby krajského

prokurátora pre skutky právne kvalifikované ako trestný čin vraždy podľa § 9

5

ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák., ktoré mal spáchať tak, že (nasleduje čiastkový skutok

zo dňa 15. decembra 1999 a potom čiastkový skutok zo dňa 16. decembra 1999) a následne

konštatovanie (v rozsudku z 23. marca 2006, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal

obžalovaný) a (v rozsudku zo dňa 11. novembra 2009, nakoľko nebolo dokázané, že skutky

spáchal obžalovaný).

Podľa súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie

a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací

súd a je povinný vykonať úkony a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Krajský súd po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie ako už bolo

konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia nepostupoval v súlade s ustanovením

a nevykonal ani ďalšie úkony a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací

súd nariadil.

V uznesení najvyššieho súdu sa uvádza, že rozhodujúcim dôkazom vo veci má byť

výpoveď chráneného svedka T., ktorý detailne popísal priebeh skutku tak, ako ho mal zažiť

ako člen skupiny, ktorá sa mala podieľať na vražde. Jeho výpoveď je podopretá znaleckým

psychologickým posudkom. Znalecký posudok sa nachádza v spise na č. l. 119 - 138.

Znalecký posudok podala znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia

dospelých, ktorá podávala znalecký posudok aj na obvineného D. H. Znalkyňa bola vypočutá

na hlavnom pojednávaní dňa 16. septembra 2005. Ale vyjadrovala sa len k znaleckému

posudku, ktorý podala vo vzťahu k obvinenému H., nie k svedkovi T. Krajský súd znalecký

posudok vo vzťahu k T. nevyhodnotil. Bude preto potrebné aj v tomto smere splniť pokyn

najvyššieho súdu.

Krajský súd sa nezaoberal tým, z akého dôvodu by chránený svedok mal krivo

obviňovať obvineného H., aká by bola motivácia svedka, aby usvedčoval obžalovaného,

ak by sa skutku nezúčastnil.

Najvyšší súd vytýkal krajskému súdu, že výpovede svedkov T. a R. nepodrobil

dôkladnej analýze, týkajúcej sa ich hodnovernosti alebo nedôveryhodnosti a uspokojil sa len

s konštatovaním, že ide o protichodné výpovede a preto využíva zásadu „in dubio pro reo“.

Krajský súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. mája 2008 podrobne vypočul svedka

R., ale nie v intenciách uvedených v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu na str. 6 - 7.

6

Z hľadiska služobného postavenia svedka nemôžu súdu postačovať 2 otázky a 2 odpovede

ohľadne toho, čo mal súd zistiť výsluchom svedka k otázke trestného stíhania, jeho švagra,

prečo sa ako svedok neprihlásil na polícii skôr ako v októbri 2003. Súd podrobne hodnotí

rozpory vo výpovedi svedka T., ale vôbec sa nezaoberá otázkou hodnovernosti výpovede

svedka R. ako to požadoval najvyšší súd.

Je potrebné sa zaoberať aj časovými údajmi, ktoré uvádza svedok R. v kontexte

s celou jeho výpoveďou, a nie vychádzať z toho, že stanovil čas odchodu D. H. z kancelárie

okolo 8.25 - 8.30 hod. Na jednej strane tvrdí, že keď bola oznámená udalosť vraždy K.

na ich úrade, nastal rozruch. Obvinený prišiel za ním o 7.20 hod. a zhruba za pol hodiny

po príchode sa dozvedel o vražde K., povedal to D. H., ktorý chvíľku u neho posedel a on sám

mu povedal, že bude mať robotu a na pneumatiky pôjdu inokedy a preto odišiel. T. hovorí,

že H. videl stáť vedľa cesty 8.05-8.10 hod. Vzhľadom na tieto okolnosti, za akú dobu

sa mohol obžalovaný premiestniť z OÚV Košice II, na miesto, kde sa stretol T. s H.

bude nutné vykonať vyšetrovací pokus tak, ako to požaduje najvyšší súd v zrušujúcom

uznesení. Vykonanie vyšetrovacieho pokusu, nemôže znemožniť presmerovanie ciest, zmenu

infraštruktúry.

Na č. l. 1140 - 1142 sa nachádza vyjadrenie, že nie je možné zistiť čas oznámenia

o úmrtí K. na operačnom stredisku. Súd konštatuje v odôvodnení, že na úrade vyšetrovania

sa o tom dozvedeli v čase medzi 8.15 - 8.20 hod. Tento údaj je potrebné zistiť v spise

, ale určite signál o úmrtí K. neprišiel na operačné stredisko po 15,

resp. 20 minútach.

Obvinený na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Hodnovernosť

jeho výpovede z prípravného konania je spochybňovaná výpoveďou svedka Ľ. S., ktorý bol

síce na hlavnom pojednávaní dňa 26. novembra 2008, ale nie k použitým ITP, z ktorých

je evidentné, že sa obvinený zdržiaval na inom území ako tvrdil vo výpovedi v prípravnom

konaní.

Svedka B., ktorý udáva, že bol s obvineným H. naposledy v r. 1998, treba vypočuť

na telefonické kontakty s obžalovaným v dobe od 9. decembra - 16. decembra 1999.

Podstatnou vadou konania a odôvodnenia rozhodnutia je skutočnosť, že krajský súd

pri vykonaní dokazovania a odôvodnení rozhodnutia sa vôbec nezaoberal čiastkovým

7

skutkom z 15. decembra 1999. Odôvodnenie rozsudku je v rozpore s ustanovením § 125

k čiastkovému skutku pod bodom 1/.

V ďalšom konaní krajský musí odstrániť vytýkané nedostatky, doplniť dokazovanie,

vysporiadať sa s rozpormi, na ktoré odvolací súd poukázal a následne vykonané dôkazy

vyhodnotí podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali strany konania alebo

orgány činné v trestnom konaní.

Krajský súd musí v ďalšom konaní dôsledne rešpektovať ustanovenie § 264 ods. 1

S poukazom na horekonštatované pochybenia v konaní Najvyšší súd Slovenskej

republiky na neverejnom zasadnutí zrušil napadnutý rozsudok, lebo je zrejmé, že vadu nie je

možné odstrániť na verejnom zasadnutí ( ).

Keďže po zrušení rozhodnutia je treba vo veci prijať nové rozhodnutie, vrátil odvolací

súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 7. októbra 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová