Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/110/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: T.T. s.r.o., so sídlom T.T., IČO: X., zastúpený: JUDr. L. S., advokát so sídlom V.V., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/222/1700- 12764/2008/991091-r zo dňa 18.02.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -26 zo dňa 28.05.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -26 zo dňa 28. mája 2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/222/1700-12764/2008/991091-r zo dňa 18. februára 2008 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava I č. /Čer zo dňa 18. októbra 2007 z r u š u j e podľa a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 132 € do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného I/222/1700-12764/2008/991091-r zo dňa 18.02.2008, ktorým podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I č. /Čer zo dňa 18.10.2007, ktorým bola žalobcovi podľa uložená pokuta vo výške 50 000,--Sk za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2005 v lehote určenej správcom dane vo výzve č. /Čer.

Krajský súd k námietke žalobcu, že pri doručovaní výzvy nebol dodržaný postup

podľa , že bez splnenia akejkoľvek podmienky došlo k prezumpcii následkov doručenia na 15. deň lehoty, uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že správca dane výzvu doručoval na adresu, tak ako je zapísaná v Obchodnom registri. Výzvu na podanie daňového priznania žalobca v odbernej lehote neprevzal, a preto správca dane postupoval podľa zákonných podmienok, ktoré mu umožňuje ust.

K ďalšej námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s ust. § 35 ods. 13 zákona

č. krajský súd uviedol, že správca dane pri ukladaní pokuty postupoval tak, že žalobcovi uložil najmenšiu možnú pokutu, a to vo výške 50 000,-- Sk. Pokutu, ktorá mala byť podľa žalobcu uložená v sume 10 000,-- Sk, je možné uložiť iba fyzickej osobe. Žalobca je právnickou osobou, preto mu bola uložená pokuta vo výške 50 000,-- Sk.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zastúpení advokátom včas

odvolanie. Uviedol, že otázka odňatia možnosti konať účastníkovi konania pred súdom sa prelína celým doterajším konaním. Týka sa to tak samotného doručovania výzvy na podanie daňového priznania, ako aj samotnej výzvy podľa Krajský súd sa námietkou o doručovaní zaoberal, ale nepresvedčivo.

Námietka inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, úzko

súvisí s nesprávnym právnym názorom posúdenia veci, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza. Krajský súd citoval veta prvá , ale praktickú rovinu minimálne „fakultatívnej možnosti“ uloženia pokuty vzhľadom na skutkový stav opomenul. Aj povinnosťou správneho orgánu v prípade fakultatívnej možnosti uloženia sankcie je náležité odôvodnenie pristúpenia k sankcii, najmä keď ide o a) prvé autoritatívne rozhodnutie správneho orgánu, b) prvý rok podnikania daňovníka, c) legitímnu absenciu jeho rezultujúcej daňovej povinnosti.

V zmysle ,,dôvod konania odpadol“ a bolo

na mieste konanie zastaviť. Nulové daňové priznanie bolo daňovému úradu doručené dňa 16.10.2007 a rozhodnutie je datované dňom 18.10.2007.

Žalobca navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil s právnym

názorom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca bol povinný podať

daňové priznanie podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v lehote podľa citovaného zákona aj v tom prípade, že mu v roku 2005 nevznikla daňová povinnosť.

Keďže daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2005 nebolo správcovi dane

doručené do 04.06.2007, správca dane v zmysle vyzval žalobcu výzvou č. /Čer zo dňa 04.06.2007 na podanie daňového priznania v lehote 15 dní po obdŕžaní tejto výzvy. Výzva bola doručovaná v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že z ustanovenia nevyplýva fakultatívna možnosť uloženia pokuty. Navrhoval, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -26 zo dňa 28.05.2009 ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu ( , veta prvá ), postupom podľa veta prvá a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -26 zo dňa 28.05.2009 podľa veta prvá tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/1700-12764/2008/991091-r zo dňa 18.02.2008 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava I č. /Čer zo dňa 18.10.2007 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca si na pošte vyhradil odnášku

zásielok. Zásielka, ktorá obsahovala výzvu správcu dane v zmysle na podanie daňového priznania bola na pošte uložená dňa 12.06.2007 a odosielateľovi – Daňovému úradu Bratislava I bola vrátená z dôvodu, že žalobca si zásielku neprevzal v odbernej lehote dňa 06.07.2007.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava I

č. /Čer zo dňa 18.10.2007 namietal, že ani jeden z dvoch pracovníkov daňového subjektu – Ing. S. K. a Ing. F. N., ktorí boli oprávnení vyberať doporučené poštové zásielky a zásielky do vlastných rúk určené na doručenie daňovému subjektu, dňa 27.06.2007 rozhodnutie č. /Čer na pošte neprevzali a ani prevziať nemohli. Konateľka spoločnosti Ing. S. K. bola práceneschopná od 19.06.2007 do 30.07.2007. Konateľ spoločnosti Ing. F. N. sa v čase doručovania výzvy nezdržiaval v mieste doručovania, keďže bol v dňoch od 10.06.2007 do 02.07.2007 služobne vzdialený mimo Bratislavu.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí č. I/222/1700-12764/2008/991091-r zo dňa

18.02.2008 uviedol, že výzva bola doručovaná do vlastných rúk, pričom z doručovanej zásielky odstúpenej poštou správcovi dane vyplynulo, že adresát si písomnosť neprevzal v odbernej lehote a zásielka bola doručená dňa 27.06.2007 napriek skutočnosti, že adresát si vyhradil odnášanie zásielok z pošty (tzv. výhrada odnášky). Argumenty daňového subjektu, že konateľ spoločnosti sa v mieste doručovania nezdržiaval nie sú opodstatnené, nakoľko adresátom písomnosti nie je fyzická osoba – konateľ spoločnosti, ale právnická osoba, s.r.o., ktorá preukázateľne podľa výpis z Obchodného registra mala na adrese doručovania sídlo. Keďže daňový subjekt si zásielku po jej uložení dňa 12.06.2007 neprevzal v odbernej lehote, zásielka bola v zmysle doručená dňa 27.06.2007, aj keď sa adresát o jej doručení nedozvedel.

Z uvedeného vyplýva, že správca dane i Daňové riaditeľstvo vychádzali z názoru,

že k doručeniu zásielky adresovanej žalobcovi došlo podľa o správe daní a poplatkov.

Podľa ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť

doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

V prípade výhrady odnášky zásielky a jej faktického nedoručenia nemožno

považovať písomnosť za doručenú pätnástym dňom od jej uloženia na pošte v zmysle fikcie doručenia podľa , pretože tento procesný postup doručovateľa sa nevzťahuje na výhradu odnášky a v prípade výhrady odnášky nie je ani fakticky realizovateľný.

Najvyšší súd konštatuje, že o správe daní a poplatkov

neupravuje vznik fikcie doručenia v prípade výhrady odnášky. Takúto úpravu obsahuje iba ust. , druhá veta Správny poriadok, ktorý sa však ako všeobecný predpis o správnom konaní na daňové konanie nevzťahuje v zmysle ustanovenia o správe daní a poplatkov.

Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 25 ods. 4 Správneho

poriadku.

Podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok

do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto

zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Najvyšší súd konštatuje, že fikcia doručenia spájaná s určitou právnou skutočnosťou

musí byť stanovená zákonom, a to explicitne. Ide o právnu skutočnosť, s ktorou ust. o správe daní a poplatkov spája závažné právne dôsledky.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2008 ak daňový

subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000,- Sk, a) ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000,-- Sk, b) ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000,-- Sk. Pokuty podľa písmen a/ a b/ sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 200,-- Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej 2 000,-- Sk.

Keďže výzva správcu dane v zmysle žalobcovi nebola

doručená, neboli splnené zákonom predpokladané skutočnosti pre uloženie pokuty podľa za nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve.

O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa v spojení

s veta prvá a v spojení s , a Žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, najvyšší súd priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu, a to trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z podanej žaloby 66 € a z podaného odvolania 66 €, celkom 132 €. Trovy právneho zastúpenia mu najvyšší súd nepriznal, pretože ich nevyčíslil (, O.s.p).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. októbra 2010

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková