Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžo/56/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci ţalobcu: Ing. J. P., S., právne zastúpený: Advokátska kancelária T. K., s.r.o., Š., proti ţalovanému: Vedúci služobného úradu Slovenskej stavebnej inšpekcie, Lamačská cesta 8, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. M. G., advokátom, Š., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. zo dňa 15. februára 2008, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -54 zo dňa 11. novembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -54 zo dňa 11. novembra 2009 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. zo dňa 15. februára 2008 a prvostupňové rozhodnutie č. zo dňa 28. novembra 2007 z r u š u j e podľa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

132,38 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska kancelária T. K., s.r.o., so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu ţalobcu zo dňa 18.04.2008,

ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. zo dňa 15.02.2008, zamietol a ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedeným rozhodnutím ţalovaného

v spojení s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, č. bolo rozhodnuté o skončení ţalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru.

Krajský súd mal za preukázané, ţe rozhodnutím ministra výstavby a regionálneho

rozvoja SR č. R-07-10-M zo dňa 26.11.2007 bola schválená organizačná zmena, z ktorej vyplynulo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta odborný radca – inšpektor Slovenská stavebná inšpekcia v riaditeľstve B., v organizačnom útvare oddelenia stavebnej inšpekcie. Táto zmena bola vedúcemu sluţobného úradu oznámená listom zo dňa 28.11.2007. Uvedeného dňa bolo vyhotovené aj oznámenie o začatí správneho konania vo veci vysporiadania štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, ktoré ţalobca preukázateľne prevzal dňa 29.11.2007 a zároveň bolo dňa 28.11.2007 vyhotovené rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. s tým, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončí dňa 30.11.2007 z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Dňa 29.11.2007 sa uskutočnil osobný pohovor so ţalobcom, na ktorom boli prerokované dôsledky organizačnej zmeny na ţalobcu a tohto oboznámili s obsahom rozhodnutia ministra č. R-07- 10-M ako aj listom MVRR-2007-11155/154740-28. Na tomto pohovore si ţalobca osobne prevzal písomné oznámenie o začatí správneho konania. Zo zápisnice z osobného pohovoru ďalej vyplýva, ţe na záver pohovoru bol ţalobcovi predloţený protokol z osobného pohovoru, ktorý odmietol podpísať a zároveň mu bolo predloţené rozhodnutie o skončení štátno- zamestnaneckého pomeru č. podľa o štátnej sluţbe v platnom znení (ďalej len „“), ktoré však ţalobca taktieţ odmietol prevziať. Krajský súd sa stotoţnil so ţalovaným v tom, ţe za deň doručenia prvostupňového rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru moţno povaţovať deň 29.11.2007, kde zo zápisnice z osobného pohovoru vyplýva, ţe dňa 29.11.2007 ţalobca bezdôvodne odmietol prevziať prvostupňové rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie bolo ţalobcovi účinne doručené v zmysle druhej vety , keďţe štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietol. Dňa 17.12.2007 bolo osobne do podateľne Slovenskej stavebnej inšpekcie, riaditeľstvo inšpekcie doručené vyjadrenie účastníka konania, ktoré bolo posúdené ako odvolanie a ţalovaný ho ako oneskorené zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca, ktorý ţiadal aby najvyšší

súd zmenil rozsudok krajského súdu, tak ţe rozhodnutie Vedúceho sluţobného úradu, Slovenskej stavebnej inšpekcie, Ing. R. K., č. zo dňa 15.02.2008, ako aj rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, riaditeľstvo inšpekcie B. č. zo dňa 28.11.2007, ktorými bolo rozhodnuté o skončení ţalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie. Ţalobca sa vo svojej ţalobe domáhal zrušenia oboch rozhodnutí z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. V dôvodoch odvolania uviedol, ţe rozhodnutie súdu povaţuje za nezákonné vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Krajský súd sa nevysporiadal s námietkou ţalobcu, ţe správne rozhodnutie bolo vydané uţ dňa 28.11.2007, teda pred začatím správneho konania, ktoré začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania dňa 29.11.2007. Prvostupňové

rozhodnutie malo byť aţ výsledkom správneho konania. Vzhľadom na to, Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie Bratislava, ako prvostupňový orgán, nemohla zistiť presne a úplne skutočný stav prejednávanej veci, nezohľadnila ako podklady pre rozhodnutie návrhy a vyjadrenia účastníkov konania (ktoré mohli byť uplatnené najskôr v nasledujúci deň, teda po začatí konania), neposkytla účastníkovi konania ním poţadované podklady pre rozhodnutie, nesplnila povinnosť dať účastníkovi konania moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia a teda postupovala v rozpore s ust. , , , , a o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „“). Dodatočné tvrdenia ţalovaného o tom, ţe bol ústne pozvaný na osobný pohovor o deň skôr pred uskutočnením pohovoru a tento úkon povaţuje za prvý úkon v konaní, neboli nijakým spôsobom preukázané. Ţalobca sa o konaní osobného pohovoru dozvedel bezprostredne pred jeho začatím, kedy bol riaditeľom osobne zavolaný do jeho kancelárie, v ktorej uţ čakali ostatní účastníci pohovoru. Tvrdenie ţalovaného o ústnom pozvaní na osobný pohovor deň vopred, je nepravdivé a nebolo nijakým spôsobom preukázané. Preukázané bolo výlučne len prevzatie oznámenia ţalobcom dňa 29.11.2007. Prvostupňové rozhodnutie predpokladá, ţe ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom zo spisu vyplýva, ţe rozhodnutie bolo vydané pred začatím správneho konania. K tvrdeniu ţalobcu o vydaní rozhodnutia pred začatím správneho konania sa súd v rozsudku vôbec nevyjadril.

Ustálenie začiatku správneho konania je podľa názoru ţalobcu jednou z kľúčových

otázok, s ktorými sa mal krajský súd vysporiadať. Z rozsudku však nie je zrejmé, ktorý deň povaţoval súd za začatie konania, kedy sa malo uskutočniť „pozvanie na ústny pohovor“, ktoré súd povaţoval za prvý úkon v konaní a z ktorých dôkazov pritom vychádzal.

Rovnako sa s námietkou ţalobcu ohľadom nedoručenia rozhodnutia na osobnom

pohovore krajský súd nevysporiadal dostatočne. Na osobnom pohovore bol ţalobca konajúcim správnym orgánom oboznámený so skutočnosťou, ţe na základe rozhodnutia MVRR SR má byť zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto. Ţalobcovi bol predloţený exemplár tohto rozhodnutia, ktorý nebol podpísaný, opatrený pečiatkou ministerstva a navyše spochybnený podtlačou „neriadený výtlačok“. Vzhľadom na uvedené, v záujme vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia poţiadal ţalobca o kópiu tohto rozhodnutia s beţnými náleţitosťami rozhodnutia štátneho orgánu. Vo vyjadrení zo dňa 02.12.2007 ţalobca svoju ţiadosť o predloţenie rozhodnutia MVRR SR zopakoval. Na záver ţalobca zrekapituloval obsah niekoľkominútového osobného pohovoru, skonštatoval, ţe sa začalo konanie a ţe poţiadal o podklad rozhodnutia. Osoby zúčastnené na osobnom pohovore za správny orgán uvedené zhrnutie akceptovali. Na osobnom pohovore nebolo ţalobcovi doručené a ani doručované rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Vzhľadom na uvedený stručný a pre obe strany obsahovo nesporný priebeh osobného pohovoru ţalobca neţiadal z pohovoru rovnopis zápisnice. V súlade s týmto tvrdením ţalobcu bol aj ďalší postup Slovenskej stavebnej inšpekcie, riaditeľstva inšpekcie B., ako prvostupňového orgánu, keď po uskutočnení osobného pohovoru dňa 29.11.2007 postupovala v konaní a robila kroky k vyhoveniu ţiadosti účastníka o podklady rozhodnutia. Uvedené bolo krajským súdom vo

svojom rozhodnutí opomenuté. Priamy nadriadený ţalobcu a tieţ riaditeľ Slovenskej stavebnej inšpekcie vykonali viacero úkonov, na základe ktorých sa ţalobca dôvodne domnieval, ţe jeho štátnozamestnanecký pomer trvá a ţe správne konanie o jeho vysporiadaní trvá. Aţ dňa 10.12.2007 bol ţalobca poţiadaný svojím priamym nadriadeným, na pokyn riaditeľa, o odovzdanie agendy. Ţalobca povaţuje vyhotovenie zápisnice z osobného pohovoru zo dňa 29.11.2007, ktorá obsahuje aj konštatovanie o odmietnutí prevzatia rozhodnutia ţalobcom, za dodatočne vyhotovenú aj z toho dôvodu, ţe do 10.12.2007 konajúci správny orgán vykonával úkony a deklaroval jeho priebeh. Tvrdenie uvedené v zápisnici je v priamom rozpore s následným postupom konajúceho správneho orgánu. Ţalobca dňa 12.12.2007 poţiadal o nahliadnutie do spisu o predmetnom správnom konaní. Nebolo mu to však umoţnené, nakoľko spis sa nenachádzal na konajúcom správnom orgáne, ale na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Znemoţnením nahliadnutia do spisu sa ţalobca ani 12.12.2007 nemohol oboznámiť

s rozhodnutím, ktoré mu podľa dodatočných tvrdení malo byť uţ doručované a teda sa malo nachádzať v spise. V liste zo dňa 13.12.2007 – Vyjadrenie účastníka konania, ktorý bol správnemu orgánu doručený dňa 17.12.2007, namietal nezákonný postup správneho orgánu vzhľadom na to, ţe mu nebolo doručené ani doručované rozhodnutie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, toto konanie nebolo ukončené a teda štátnozamestnanecký pomer trvá, neboli mu poskytnuté podklady pre rozhodnutie a ani prístup k spisu. V liste zároveň ţiadal o zákonné vydanie rozhodnutia, aby mohol byť jeho štátnozamestnanecký pomer ukončený. Toto vyjadrenie nebolo ţalobcom mienené ako odvolanie, keďţe ţalobca v tom čase nemal k dispozícii rozhodnutie a to napriek jeho snahe oboznámiť sa s ním nahliadnutím do spisu. Ţalovaný vyhodnotil predmetné vyjadrenie ako odvolanie, ktoré zamietol a potvrdil správnosť prvostupňového rozhodnutia.

Na záver ešte ţalobca zdôraznil, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

sa realizuje v procesnom rámci správneho konania. Toto konanie má zákonom predpokladaný priebeh a úpravu práv a povinností účastníkov. Jednou zo zásad je aj zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania. Obdobne, ako poskytuje ochranu zamestnancom. Zákonná realizácia správneho konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru má chrániť štátneho zamestnanca pred okamţitým svojvoľným a nezákonným skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán však svojím postupom porušili všetky zákonom garantované práva ţalobcu.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení ustanovením ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce ( a nasl. ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil, ţe rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bolo vydané dňa 28.11.2007 a správne konanie sa začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania dňa 29.11.2007. Dňa 29.11.2007 sa uskutočnil osobný pohovor so ţalobcom, na ktorom boli prerokované dôsledky organizačnej zmeny na ţalobcu a tohto oboznámili s obsahom rozhodnutia ministra č. R-07-10-M ako aj listom MVRR-2007-111-55/151669-22. Na tomto pohovore si ţalobca osobne prevzal písomné oznámenie o začatí správneho konania.

Štátnozamestnanecký pomer sa mal podľa rozhodnutia č.: skončiť

ku dňu 30.11.2007. Do 10.12.2007 sa ţalobca domnieval, ţe správne konanie prebieha, jeho štátnozamestnanecký pomer ešte trvá, aţ kým bol svojím priamym nadriadeným poţiadaný o odovzdanie agendy.

Z vyjadrenia ţalobcu vyplýva, ţe zápisnicu z osobného pohovoru zo dňa 29.11.2007,

ktorá obsahuje aj konštatovanie o odmietnutí prevzatia rozhodnutia ţalobcom, povaţuje za dodatočne vyhotovenú pretoţe tvrdenie uvedené v zápisnici je podľa neho v priamom rozpore s následným postupom konajúceho správneho orgánu.

Podľa v stálej štátnej sluţbe alebo

v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: a) zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c/.

Podľa štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov

1 aţ 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.

Podľa konanie vo veciach štátno-

zamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa o správnom konaní ( ),

ďalej len , konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastnkovi konania prvý úkon.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom

konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Čas začatia správneho konania je potrebné určiť preto, lebo začatím konania vznikajú

procesné práva a povinnosti. Za prvý úkon, ktorý urobil správny orgán voči účastníkovi konania- ţalobcovi, treba povaţovať okamih, keď účastníkovi bola predpísaným spôsobom doručená prvá písomnosť súčasne obsahujúca upovedomenie o začatí konania.

Z uvedeného vyplýva, ţe správne konanie nemôže začať až po vydaní rozhodnutia,

ktoré je výsledkom správneho konania. Koncept rozhodnutia mohol byť správnym orgánom pripravený aj skôr, ale samotné rozhodnutie – čistopis, musí byť vydané aţ po uskutočnení správneho konania, v ktorom sa môţu účastníci konania vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, navrhnúť jeho doplnenie. Oprávnenie účastníkov vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania je široko koncipované najmä z toho dôvodu, aby sa predišlo neskorším moţným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám ako napr. aj v tomto prípade. Povinnosť správneho orgánu dať moţnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami – včasnosťou, úplnosťou a presnosťou.

Na základe uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona senát Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. -54 zo dňa 11. novembra 2009 a rozhodnutie ţalovaného č. zo dňa 15.2.2008, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. zo dňa 28.11.2007 zrušil podľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďţe prvostupňový orgán postupoval v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku, pretoţe ešte pred začatím správneho konania, ktoré začalo na podnet správneho orgánu (zásada oficiality), vydal prvostupňové rozhodnutie. V konaní nebolo jednoznačne preukázaná ani skutočnosť, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie ţalobcovi doručené, keďţe ţalobca tvrdí, ţe zápisnica z osobného pohovoru zo dňa 29.11.2007 mala byť spísaná aţ dodatočne, a na uvedenom stretnutí mu predmetné prvostupňové rozhodnutie doručované nebolo. Súd uvedené skutočnosti posúdil ako vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného a na podklade uvedeného dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu nie je vecne správny.

Úlohou správneho orgánu bude uvedené pochybenia odstrániť, umoţniť ţalobcovi,

aby sa mohol vyjadriť k zisteniam a podkladom rozhodnutia a aţ následne, aby vo veci rozhodol.

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov konania podľa veta prvá .

Ţalobca súdu v lehote stanovenej v veta druhá vyčíslenie trov

konania nepredloţil, súd preto postupoval podľa .

Z obsahu súdneho spisu zistil, ţe ţalobcovi vznikli tieto trovy konania: za zaplatenie

súdneho poplatku za ţalobu 2000 Sk t.j. 66,38 € a súdny poplatok za podanie odvolania 66 €, celkom 132,38 €. Iné trovy zistené neboli, keďţe súdu nebola predloţená špecifikácia trov právneho zastúpenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. októbra 2010

JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková