Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/22/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. R. S. proti

žalovanej E. H., zastúpenej C. P., o zaplatenie trov právneho zastúpenia, ktorá vec sa

viedla na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Michalovce z 18. marca 2008 č. k. -32 a rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 15. decembra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. decembra 2008, sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Michalovce z 18. marca 2008 č. k. -32 z r u š u j e

a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 18. marca 2008 č.k. -32 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi 24 544 Sk s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 27. januára

2007 do zaplatenia a trovy konania 1290 Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej právne služby

celkom v sume 32 544 Sk, z čoho bola uhradená len suma 8 000 Sk. Preto ju v zmysle § 9

ods.1 v spojení s a 11 vyhl. č. zaviazal na zaplatenie 24 544 Sk. V konaní

žalovanej uznesením zo dňa 31. augusta 2007 č.k. -29 s poukazom

na ustanovenie ustanovil opatrovníka na zastupovanie z dôvodu, že jej

pobyt nebol známy. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiach na odvolanie žalovanej po tom, ako súd prvého stupňa

uznesením z 3. júna 2008 č.k. -42 zrušil svoje rozhodnutie o ustanovení

opatrovníka žalovanej z dôvodu, že jej pobyt je už známy, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania rozsudkom z 15. decembra 2008 sp.zn. napadnutý rozsudok

potvrdil. Zároveň vyslovil, že žalovaná nemá právo a žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov

odvolacieho konania. Dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Poukázal na to, že žalovaná ústnu dohodu o odmene 16 000 Sk nepreukázala, hoci ju

zaťažovalo dôkazné bremeno a ani ďalší dôkaz, výsluch jej sestry by neprivodil zvrat

do skutkového stavu zisteného okresným súdom. O trovách konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 a

Proti týmto rozsudkom, ako prvostupňového tak aj odvolacieho súdu, podal

na základe podnetu žalovanej, s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f

ods. 1 písm. a/, c/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky,

ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukazoval na to, že z doručeniek nachádzajúcich sa v spise vyplýva, že žalovaná písomnosti

na adrese svojho trvalého pobytu prijímala, proti platobnému rozkazu podala odpor

a k žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov pripojila aj potvrdenie Obecného

úradu v N.N., v ktorom je uvedená adresa jej trvalého pobytu, na ktorej aj prevzala uznesenie,

ktorým bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená. Napriek tomu súd prvého stupňa,

hoci mu bolo známe, že žalovaná sa zdržiava na adrese N.N.

č. X., vydal uznesenie, ktorým jej podľa ustanovil opatrovníka. Vo veci však

nevykonal žiadne šetrenie toho, či sú dané podmienky pre takýto procesný postup. Keďže

žalovaná sa v mieste v mieste svojho trvalého bydliska zdržiavala, takýmto postupom došlo

nielen k porušeniu , ale aj k porušeniu Listiny základných práv

a slobôd a žalovanej bola znemožnená realizácia jej procesných práv. Na uvedenú skutočnosť

mal s poukazom na ustanovenie písm., prihliadať odvolací súd, lebo táto

bola dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa. Okrem toho boli dané dôvody

na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle

Žalobca a žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že ak generálny prokurátor na základe

podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej

rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f ) a ak

to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb

alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti

takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa druhá veta skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

[t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu (písm. a/), nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania (písm. b/), nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka (písm. c/), o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania (písm. d/), prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde

konanie sa mohlo začať len na takýto návrh (písm. e/), prípad odňatia možnosti účastníka

pred súdom konať (písm. f/), alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom

nesprávne obsadeným (písm. g/)].

Podľa dovolacieho súdu je konanie a rozhodnutie ako krajského súdu tak aj okresného

súdu postihnuté vadou podľa

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom

v zmysle ustanovenia , treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým

účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné

práva, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti

konať pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči ustanoveniu § 29 ods. 2

Ak súd v rozpore s týmto ustanovením bez splnenia zákonných podmienok z neho

vyplývajúcich ustanoví účastníkovi konania opatrovníka, odníma tým tomuto účastníkovi

možnosť pred súdom konať, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv,

predovšetkým práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (viď aj čl. 38 ods. 2 Listiny základných

práv a slobôd).

V predmetnej veci postup okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia

o ustanovení opatrovníka žalovanej nebol v súlade s Podľa tohto

ustanovenia môže súd, pokiaľ neurobí iné opatrenia, ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,

ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo

ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je

postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Ustanoveniu opatrovníka podľa musí vždy predchádzať dôsledné

prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre daný procesný postup. Pritom povinnosť

zistiť, či pobyt účastníka konania je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Účastníkovi, ktorý sa

zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky

dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu účastníka (viď aj R 66/96). V tejto súvislosti je

potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že pobyt žalovanej nebol prvostupňovému súdu

neznámy a zo spisu nevyplýva, z čoho vyvodil závery o jej neznámom pobyte, vedúce

k ustanoveniu opatrovníka.

Takéto nesprávne ustanovenie opatrovníka bez toho, aby boli splnené podmienky

určené v viedlo k odňatiu možnosti žalovanej konať pred súdom

a realizovať jej patriace procesné práva účastníka konania ( ).

Uvedenú vadu nereparoval ani odvolací súd, ktorý sa navyše dopustil ďalšie procesnej

vady, keď o odvolaní žalovanej, ktorá bola prvostupňovým súdom vypočutá až po vyhlásení

rozhodnutia súdu prvého stupňa, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

Podľa (účinného od 15. októbra 2008) na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa

§ 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214

ods. 2 v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že odvolací súd musí v prípade

prejednania odvolania týkajúceho sa veci samej, nariadiť pojednávanie, ak dokazovanie

vykonané pred súdom prvého stupňa opakuje alebo ak sám dokazovanie doplňuje. Účelom

tohto ustanovenia je zabezpečiť účastníkom konania právo na spravodlivý proces, najmä

umožniť im realizáciu práva vyplývajúceho z ustanovenia , t.j. práva vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Ak preto odvolací súd

v priebehu odvolacieho konania doplní dokazovanie bez toho, aby nariadil pojednávanie

a účastníkom umožnil vyjadriť sa k týmto novým dôkazom, odníme im možnosť konať pred

súdom v zmysle Dovolací súd poznamenáva, že súdna prax zastávala

obdobné stanovisko už aj pred účinnosťou novely vykonanej

(porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. uverejnený

v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2002).

Keďže odvolací súd v danej veci takto nepostupoval, konal v rozpore s ustanovením

Aj týmto nesprávnym postupom (okrem iného) odňal aj on

žalovanej možnosť konať pred súdom v zmysle

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

, rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Vladimír M a g u r a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová