Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
648/366036.ff5086.pdf
PDF · 185.37 KB
No categories available
1Sža/78/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/78/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci navrhovateľa: T., nar. X. v obci Z., naposledy v zahraničí: Z., t. č. na neznámom mieste,
zast. Advokátskou kanceláriou Š. s.r.o., M., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-167-80/PO-Ţ/2008 zo dňa 10. novembra 2009, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz 82/2009-52
zo dňa 12. mája 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 82/2009-52 zo dňa 12. mája 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu
č. ČAS: MU-167-80/PO-Ţ/2008 zo dňa 10. novembra 2009, ktorým odporca podľa
ustanovenia § 13 ods. 1 a § 20 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl
na území Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol
o neudelení doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne
a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. ţe navrhovateľom
udávaný dôvod ţiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka
nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu
jednotlivých pohovorov, vykonaných s navrhovateľom, zo správ o krajine pôvodu
navrhovateľa, zameraných tak na bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa do krajiny jeho
pôvodu, ako aj na okolnosti, uvádzané samotným navrhovateľom a v neposlednom rade
aj z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania. Všetky tieto úkony boli vykonané
v súlade so zákonom a v rozsahu, ktorý bol potrebný pre posúdenie veci. Navrhovateľovi dal
opakovanú moţnosť vyjadriť sa k dôvodom svojej ţiadosti, ako aj k vysvetleniu rozporov,
vyplývajúcich z jeho jednotlivých tvrdení či prednesov.
K námietke, ţe zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom spisu, ţe odôvodnenie
rozhodnutia je nedostatočné a ţe je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť krajský súd
uviedol, ţe ani tieto námietky neuznal ako opodstatnené. Odporca všetky skutočnosti, zistené
v priebehu azylového konania (tak počas vykonaných pohovorov, vykonaného znaleckého
dokazovania, resp. vyplývajúce z obsahu správ o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré
pochádzajú z rôznych zdrojov) uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a preto súd nezistil
rozpor medzi tým, čo je obsahom spisu a samotným odôvodnením rozhodnutia. Všetky takto
zistené skutočnosti následne v odôvodnení rozhodnutia podľa názoru súdu odporca
vyhodnotil jasným a zrozumiteľným spôsobom. Uviedol v čom videl – resp. zistil rozpory
v prezentovaní príbehu navrhovateľom, ako aj to, prečo neudelil navrhovateľovi azyl,
resp. v čom nesplnil navrhovateľ predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany.
Pokiaľ navrhovateľ namieta, ţe odporca na jednej strane vyhodnotil navrhovateľa
ako nehodnovernú osobu a na strane druhej konštatuje, ţe neuviedol ţiaden z dôvodov § 8
zákona o azyle súd poukazuje na skutočnosť, ţe uţ len samotná nedôveryhodnosť osoby
navrhovateľa je v podstate nepreukázaním dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.
Pokiaľ naviac odporca poukazuje na skutočnosť, ţe prezentovaný príbeh ako taký nenapĺňa
predpoklady pre udelenia azylu, takéto jeho konštatovanie nie je moţné chápať ako vnútorný
rozpor, ale iba ako vyhodnotenie zisteného stavu veci a to tak z oboch, vyššie uvedených
pohľadov (nedôveryhodnosť navrhovateľa, nepreukázanie – nenaplnenie predpokladov
udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle).
Námietka navrhovateľa, ţe rozhodnutie odporcu je priveľmi obsiahle a ţe sa odporca
v miere nie nevyhnutnej venuje zisteniam, ktoré vzišli pre zrušujúcim rozsudkom tunajšieho
súdu tak isto podľa krajského súdu nie je dôvodná. Je vecou odporcu, akú skladbu
odôvodnenia rozhodnutia, resp. jeho výrokov zvolí. Pokiaľ sa odporca v úvode odôvodnenia
svojho venoval zisteniam, ktoré predchádzali doplneniu dokazovania v zmysle zrušujúceho
rozsudku tunajšieho súdu, nie je moţné mu takýto postup vyčítať. Navrhovateľ tieţ namietal,
ţe úvodný pohovor u znalca bol iba neformálny, ţe nevedel, ţe počas vyšetrenia
u ustanoveného znalca sa uskutoční pohovor, ktorého obsah bude vzatý do úvahy
pri rozhodovaní a ţe z tohto dôvodu sa znaleckého vyšetrenia nezúčastnil ani jeho zástupca
i napriek tomu, ţe o jeho konaní bol informovaný.
Na tomto mieste krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe nezáujem právneho zástupcu
navrhovateľa na účasti na znaleckom dokazovaní nemôţe byť chápaná v neprospech odporcu.
Právny zástupca navrhovateľa ako odborne kvalifikovaná osoba vedel, ţe kaţdé takéto
znalecké dokazovanie sa v úvode venuje osobnej anamnéze osoby, ktorá je objektom
znaleckého dokazovania. To, ako sa navrhovateľ vyjadroval k pôvodu zranení, ktoré boli
predmetom dokazovania, bolo vecou samotného navrhovateľa. Ak znalec opísal vyjadrenia
navrhovateľa vo svojom znaleckom posudku, takýto opis iste nie je moţné povaţovať
za pohovor so ţiadateľom o azyl v zmysle zákona o azyle, bezpochyby však predstavuje
dôkazný prostriedok a to bez ohľadu na jeho obsah. Pokiaľ sa v danom prípade navrhovateľ
diametrálnym spôsobom vzdialil obsahom znalcovi podaných informácií od informácií, ktoré
navrhovateľ prezentoval pred odporcom, bolo povinnosťou odporcu opýtať sa na tieto
rozdiely (čo aj urobil následne v doplňujúcom pohovore s navrhovateľom) a v konečnom
dôsledku ich vyhodnotiť, čo tak isto odporca urobil v odôvodnení rozhodnutia. S poukazom
na vyššie uvedenú argumentáciu súd námietky navrhovateľa, ţe zistenia odporcu sú v rozpore
s obsahom spisu, ţe odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a ţe je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť vyhodnotil ako nedôvodné.
Krajský súd k námietke, ţe odporca nerozhodol o existencii či neexistencii prekáţok
administratívneho vyhostenia navrhovateľa do Nigérie, uviedol, novelizáciou zákona o azyle,
ktorá nadobudla účinnosť 1.12.2008 došlo k zmene znenia ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle,
podľa ktorého v prípade neudelenia azylu odporca rozhoduje uţ iba o poskytnutí
či neposkytnutí doplnkovej ochrany. Ak teda odporca rozhodoval v čase, keď mu zo zákona
uţ neprináleţalo právo rozhodovať o existencii či neexistencii prekáţok administratívneho
vyhostenia navrhovateľa do krajiny pôvodu, neuvedenie tohto výroku v enunciáte rozhodnutia
je v súlade so zákonom bez ohľadu na to, ţe predmetné konanie začalo za účinnosti znenia
§ 20 ods. 4 zákona o azyle, podľa ktorého odporca naviac rozhodoval o prekáţke
administratívneho vyhostenia cudzinca podľa zákona o pobyte cudzincov.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu
krajský súd uviedol, ţe výrok o neudelení azylu povaţuje za správny a zákonný, vyplývajúci
z riadneho a dostatočného zistenia stavu veci.
Poukázal na to, ţe navrhovateľ tvrdil, ţe ako popredný predstaviteľ organizácie IYM
(Ilaje Youth Movement) vyvíjal aktivity, smerujúce k tomu, aby zisky z ťaţby ropy boli
pouţívané na odstránenie negatívnych dopadov takejto ťaţby, pričom v dôsledku toho bol
v roku 2005 zatknutý políciou a mučený, dôkazom čoho sú stopy na jeho tele. Následne sa
rozhodol z dôvodu svojho ohrozenia Nigériu opustiť.
Krajský súd sa stotoţnil s vyhodnotením rozporov v jeho výpovediach zo strany
odporcu, ktoré vyhodnotil ako nelogické.
Podľa krajského súdu bolo nelogickým, aby navrhovateľ, ktorý mal byť predmetom
záujmu polície (štátu) a dokonca aj zaistený, mučený a nútený k podpisu dokumentu
o obsahu ktorého nebol informovaný (2005), bol následne umiestnený na výkon práce (výkon
vojenskej sluţby) v štátnej organizácii (Národný inštitút pre veterinárny výskum).
Za nelogické a ťaţko vysvetliteľné označil krajský súd, ţe by jeho matka bola zatknutá
bez udania dôvodu, pričom následne, keď sa sám navrhovateľ za ňou dostavil, bol sám
zatknutý a následne po vykonaní údajného mučenia prepustený iba z dôvodu, aby sa postaral
o chorú matku, ktorá bola medzičasom zo zadrţania prepustená.
Podľa krajského súdu je rovnako nelogické, aby následne nebol predmetom záujmu
polície a aby od roku 2005 do roku 2008 nemal ţiadne problémy s políciou, s ktorou i napriek
tomu, ţe sa zdrţiaval v mieste bydliska, resp. vo výkone štátnej sluţby v konkrétnej štátnej
inštitúcii, na ktorú bol určený a následne nikdy neprišiel do priameho kontaktu s políciou,
aby táto mala o neho záujem.
Rovnako je nelogické, aby o svojom zadrţaní, podmienkach väzenia a praktikách
mučenia vypovedal rozdielne počas zisťovania osobnej anamnézy pred znalcom, ktorý
v konaní vypracoval znalecký posudok.
Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ tvrdil, ţe dôkazom jeho mučenia sú jazvy
na jeho tele. Vykonané znalecké dokazovanie potvrdilo ich existenciu, pričom ustálilo,
ţe charakter týchto jaziev nie je charakteristický, aby sa dalo konštatovať, ţe ich pôvod
spočíva v bití káblom, palicou, tyčou.
Podľa krajského súdu, ak by tieto jazvy boli spôsobené takýmto spôsobom bitia,
resp. obarovaním horúcou vodou, charakter vzniknutých jaziev by tomu nasvedčoval, čo však
znalec nekonštatoval.
Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľa nikdy a ničím nepreukázal svoju
totoţnosť a ním predloţené potvrdenia sú nedôveryhodnými, nakoľko ide o neoverené
fotokópie, ktoré naviac potvrdzujú skutočnosti v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa.
Navrhovateľ totiţ počas pohovorov u odporcu uviedol ako miesta výkonu svojej vojenskej
sluţby v rámci NYSC Národný výskumný ústav, resp. Národný inštitút pre veterinárny
výskum, pričom predloţené potvrdenia osvedčujú jeho činnosť v spolku pre bezpečnosť
na cestách, resp. proti korupčnej skupine pre rozvoj komunity.
Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe i v prípade,
ak by navrhovateľ skutočne bol predstaviteľom organizácie, ktorá svojou činnosť atakovala
ropné spoločnosti s cieľom, aby tieto odvádzali časť svojich ziskov za účelom ich pouţitia
na odstránenie dôsledkov ťaţby, resp. na zlepšenie ţivota kmeňa Ilaje a ak by aj v tejto
súvislosti bol zadrţaný políciou (jeho mučenie objektívne preukázané nebolo), táto
skutočnosť by nebola dôvodom na udelenie azylu.
Aktivity zamerané voči komerčným ťaţobným spoločnostiam nie je moţné pokladať
za politický dôvod eventuálneho konania polície, ako ho navrhovateľ opísal. Podobne
by nešlo o dôvod rasový, národnostný, či náboţenský. Naviac podľa krajského súdu absentuje
príčinná súvislosť medzi konaním štátu (zatknutie navrhovateľa v roku 2005) a časom
navrhovateľovho odchodu z Nigérie (marec 2008), keď v uvedenom období navrhovateľa
nemal ţiadne problémy s políciou, nebol hľadaný, nebol na neho vydaný zatykač a dokonca
absolvoval sluţbu vo vopred určenom štátnom zariadení v rámci NYCS.
Podľa krajského súdu, ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok
je správny, zákonný, vychádzajúci z dostatočne zisteného stavu veci.
Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany, krajský súd uviedol,
ţe navrhovateľovi nebol v Nigérii uloţený trest smrti, nebol trestne stíhaný a teda niet dôvodu
predpokladať, ţe mu hrozí uloţenie či výkon trestu smrti. Zo správ o krajine pôvodu
navrhovateľa nevyplýva, ţe by bolo nigérijskí navrátilci, vrátane neúspešných ţiadateľov
o azyl, vystavení zlému zaobchádzaniu, nehrozí mu teda ani neľudské či poniţujúce
zaobchádzanie. S poukazom na nedôveryhodnosť navrhovateľa je tieţ podľa krajského súdu
nepravdepodobné, ţe by bol v prípade návratu objektom takého zaobchádzania, aké opísal
vo svojom príbehu.
Ak by aj skutočne navrhovateľ bol počas svojho (údajného) zaistenia podrobený ním
opísanému konaniu, práve s poukazom na odstup času, resp. na skutočnosť, ţe od roku 2005,
kedy malo dôjsť k jeho zadrţaniu a bitiu, nemal ţiadne problémy, a preto moţno konštatovať,
ţe neľudské či poniţujúce zaobchádzanie mu nehrozí. Aktuálne v Nigérii niet ozbrojeného
konfliktu, v dôsledku ktorého by bola jeho osobná integrita v prípade návratu do krajiny
pôvodu ohrozená.
Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe výrok o neposkytnutí
doplnkovej ochrany je správny a zákonný.
Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ nemá
pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretoţe nevyčkal na skončenie konania o ním
podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu a takéto jeho počínanie nesie
zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie, v ktorom uviedol, ţe zotrváva na názore, ţe odôvodnenie rozhodnutia vo veci
neudelenia azylu je zmätočné. Na jednej strane odporca konštatuje, ţe ţiadosť navrhovateľa je
nedôveryhodná a účelová a na druhej strane konštatuje, ţe neudelenie azylu je odôvodnené
tým, ţe navrhovateľ neuviedol ţiadne z dôvodov uvedených v §8 zákona o azyle.
Krajskému súdu vyčítal, ţe na seba preberá úlohy odporcu, namiesto toho, aby sa
zaoberal zákonnosťou rozhodnutia odporcu v medziach vymedzených opravným
prostriedkom navrhovateľa.
Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, ţe v jeho prípade je jasne naplnený dôvod
pre udelenie azylu, a to prenasledovanie z dôvodov zastávania určitých politických názorov.
Závery krajského súdu sú podľa navrhovateľa ničím nepodloţené a nevychádzajú
z reálií v Nigérii, sú postavené výlučne na logických úvahách súdu, ktoré však nijako nie sú
konfrontované s úplne odlišnou kultúrou.
Poukázal na to, ţe dvakrát bol zatknutý, bol mučený, má na tele mnoţstvo zranení,
pričom znalec nevylúčil, ţe k nim mohlo prísť spôsobom, ako opísal navrhovateľ. Znalecký
posudok navyše nedokázal s presnosťou odpovedať na otázky poloţené odporcom a ako taký
nepreukázal dôvody neudelenia azylu, či neposkytnutia doplnkovej ochrany.
Vyjadril nesúhlas s vyhodnotením jeho osoby ako nedôveryhodnej. V pohovore
uskutočnenom za účelom odstránenia vzniknutých nejasností všetky rozpory logicky
vysvetlil.
Krajskému súdu tieţ vyčítal, ţe odôvodnenie rozsudku vo veci doplnkovej ochrany
v súvislosti s hrozbou mučenia v prípade návratu do krajiny pôvodu je veľmi stručné
a bez akéhokoľvek podkladu.
Navrhovateľ v Nigérii uţ bol vystavený mučeniu a v prípade návratu do Nigérie mu
ďalšie takéto mučenie hrozí. Má zranenia po celom tele, ktorých pôvod nebol vyvrátený
ani vypracovaným znalecký posudkom. Nie je teda ţiadna taká skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala neposkytnutie doplnkovej ochrany.
Podľa navrhovateľa, konanie sa začalo v čase, keď odporcovi prináleţalo v rozhodnutí
vysloviť tri výroky, vrátane výroku o existencii, či neexistencii prekáţok administratívneho
vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov, odporca mal preto rozhodovať o všetkých troch
výrokoch.
Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie
odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol
ako vecne správny potvrdiť. Nestotoţnil sa s tvrdením navrhovateľa, ţe navrhovateľ bol
prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Odporca uviedol, ţe navrhovateľ
mal podľa vlastného vyjadrenia ako príslušník kmeňa Ilaje, zastupovať svoj kmeň v hnutí
Ilaje Youth Movement pri presadzovaní poţiadaviek kmeňa voči vláde štátu Ondo. Jeho
úlohou bolo získať viac finančných prostriedkov pre svoj kmeň na zlepšenie ţivotnej úrovne.
Vláda im však finančné prostriedky získané za ťaţbu ropy na území ich kmeňa nedávala,
preto organizoval protestné demonštrácie, vylepoval plagáty, publikoval petície za účelom
dodrţiavania práv a nárokov jeho kmeňa. Za túto činnosť mal byť políciou dvakrát zadrţaný
a uväznený. Počas uväznenia mučený nebol. Neskôr bol na neho vydaný zatykač a mal byť
obvinený spolu so šiestimi mladíkmi z kmeňa Ilaje za to, ţe mali zavraţdiť šiestich
príslušníkov kmeňa Ijaw. Obvinenie bolo vykonštruované iba preto, aby ho mohli uväzniť.
Ďalej mal byť obvinený spolu s matkou z aktivít proti ropným spoločnostiam, ako aj
z nezákonného nosenia univerzitnej uniformy. O tomto obvinení sa dozvedel aţ potom,
ako zatkli jeho matku, keď sa sám šiel informovať o jej zatknutí na políciu. Policajti
ho zadrţali a uväznili. Počas väznenia ho mali kaţdý deň biť a mučiť, o čom svedčia mnohé
jazvy na jeho tele. Pustili ho aţ potom, keď vo väzení ochorela jeho matka, ktorú prepustili
a on sa mal o ňu slobodne starať. Matka však zomrela a on po jej smrti pokračoval
v predchádzajúcej činnosti. Polícia ho však pre túto činnosť nezatkla, aj keď mu posielala
predvolania. Viac uţ s políciou problémy nemal.
K týmto tvrdeniam navrhovateľa, odporca uviedol, ţe činnosť, ktorú vykonával
v prospech svojho kmeňa, tak ako ju popísal vo svojich výpovediach, ako aj postoj polície
voči nemu v súvislosti s touto činnosťou, nevyvolávajú odôvodnené obavy z prenasledovania
alebo perzekúcie zo strany štátnych orgánov domovského štátu. Jeho uväznenie z dôvodu
podozrenia z vraţdy príslušníkov kmeňa Ijaw, nemoţno povaţovať za prenasledovanie
z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle, ale podľa odporcu išlo o trestnoprávne
konanie.
Politické dôvody jeho prenasledovania spochybňuje aj skutočnosť, ţe polícia sa
po jeho prepustení viac o neho nezaujímala, aj keď mal naďalej vykonávať aktivity, pre ktoré
ho mali uväzniť a mučiť. O tom, ţe nebol štátnymi orgánmi prenasledovaný, svedčí
aj skutočnosť, ţe v roku 2006 nastúpil do nigérijskej jednoty National Yuoth Services Corps,
pričom sluţbu je povinný absolvovať kaţdý Nigérijčan, ktorý mal skončiť vysokoškolské
vzdelania, pričom táto sluţba je kontrolovaná vládou. O tom, ţe nebol prenasledovaný
štátnymi orgánmi, svedčí aj jeho výpoveď o tom, počas volieb pracoval pre vládu
pri kontrolovaní volebných urien.
Podľa odporcu navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutia, ani právny zástupca v opravnom prostriedku neuvideli a nepreukázali také
skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne
správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP,
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon
o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,
ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí.
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu
navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach
odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal
aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal
so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ
o krajine pôvodu (Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajinách Nigéria 2006 MZV USA
vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu zo dňa 6.3.2007, správa Human
Rights Watch: správa o krajine Nigéria 2008, spisový materiál Odboru dokumentaristiky
a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo dňa 4.6.2007, 14.7.2008 a 8.7.2009, znalecký
posudok č. 2/2009 znalca Doc. MUDr. M., CSc.), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal
súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré
navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa
do krajiny pôvodu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 10Saz 47/2008-61 zo dňa 17.4.2009 bolo predchádzajúce rozhodnutie
odporcu č. ČAS: MU-147-43/PO-Ţ-2008 zo dňa 2.10.2008 o neudelení azylu, neposkytnutí
doplnkovej ochrany a neexistencii prekáţok administratívneho vyhostenia navrhovateľa
do Nigérie podľa osobitného predpisu zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie
konanie.
Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu bolo podľa krajského súdu
nedostatočne zistený skutkový stav veci.
Odporca preto opätovne vypočul navrhovateľa, zadováţil aktuálne informácie
o krajine pôvodu navrhovateľa a do konania pribral znalca z odboru zdravotníctva, ktorého
úlohou bolo posúdiť či telo navrhovateľa vykazuje stopy po násilí (jazvy, prípadne iné stopy
po zranení), ak áno, či tieto mohli byť spôsobené týraním navrhovateľa, resp. ako mohli
vzniknúť, či stopy po násilí vykazujú znaky, z ktorých sa dá usúdiť, v ktorom roku mohli byť
spôsobené, či stopy po násilí na tele vykazujú znaky, z ktorých je moţné jednoznačne usúdiť,
ţe mu boli spôsobené bitím káblami, tyčami a palicami, či moţno hodnotiť vyjadrenia
navrhovateľa o svojom týraní ako hodnoverné alebo sú produktom výmyslu a či zo zistených
stôp po násilí na tele je moţné usúdiť, kto mu tieto spôsobil.
Znaleckým vyšetrením bolo zistené, ţe na tele navrhovateľa sa zistila prítomnosť
jazvy na pravej strane krku, viacero drobných jazvičiek na prednej ploche hrudníka, jazva
na vonkajšej ploche predkolení. Jazvy vznikli zhojením poranení, ktoré vytvorilo mechanické
násilie. Akého druhu bolo mechanické násilie, ktorým vytvorené poranenie po zhojení
zanechali jazvy, sa podľa vzhľadu jaziev ustáliť nedá. Všetky jazvy sú dobre zahojené,
ale v akom časovom období vznikli poranenia, zhojením ktorých vznikli jazvy sa spoľahlivo
odhadnúť nedá, najmä, či to bolo v roku 2004 alebo 2005.
Znalec uviedol, ţe navrhovateľ uviedol, ţe ho v roku 2004 a 2005 mučili bitím,
palicou, káblom a tyčami. Vzhľad a orientácia jednotlivých jaziev nie sú tak charakteristické,
aby sa dalo toto tvrdenie navrhovateľa potvrdiť.
Nedá sa teda spoľahlivo a jednoznačne ustáliť ako vznikli, najmä či vznikli konaním
iných osôb alebo pôsobením mechanického úrazu.
Vzhľadom na zistené rozpory v tvrdeniach navrhovateľa (porovnaním výpovede
navrhovateľa pred odporcom a tvrdeniami navrhovateľa pred znalcom), odporca vo veci
vykonal doplňujúci pohovor.
Ako vyplynulo zo zápisnice z doplňujúceho pohovoru so ţiadateľom o azyl zo dňa
14.10.2009 navrhovateľ na otázky odporcu objasňoval rozdielne výpovede, ktoré produkoval
jednak v predchádzajúcom azylovom konaní a jednak pred znalcom ohľadne miesta
posledného bydliska v krajine pôvodu, ohľadne jeho aktivít, za ktoré mal byť zadrţaní
políciou, ohľadne počtu, väznení, zadrţaní a mučení a ohľadne spôsobu mučenia.
Navrhovateľ na dotazované rozpory uviedol, ţe na otázky znalca stručne odpovedal,
neodpovedal mu podrobne, myslel si, ţe sa jedná o zdravotné vyšetrenie.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, ţe v jeho
prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.
Ani jeden z dôvodov sa podľa odporcu u navrhovateľa nepreukázal ani nepotvrdil, nakoľko
navrhovateľ nemal problémy s oficiálnymi orgánmi krajiny z dôvodu rasy, národnosti,
náboţenstva, šírenia politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine.
Skutočnosť, ţe bol tak, ako ďalších 6 mladíkov z kmeňa Ilaje, z ktorého pochádza, obvinený
z trestného činu vraţdy 6 mladíkov z kmeňa Ijaw spáchaného spolupáchateľstvom, obvinený
z uvedených činov, a preto bol zadrţaný a väznený, nemoţno chápať ako prenasledovanie,
ale ako beţný postup polície v prípade trestného činu takej závaţnosti. Skutočnosť, ţe mal
byť počas väzenia bitý a mučený, po čom mal na tele jazvy, je podľa odporcu moţné chápať
iba ako nezákonný postup jednotlivcov na ktorý sa mohol sťaţovať u ich nadriadeného.
To, ţe bol skutočne zadrţaný a väznený, však ničím dôveryhodným nepodloţil, práve naopak,
spochybnil to tým, ţe nevedel uviesť, na akej adrese v meste Akure sídli polícia, kde bol
väznený a pritom uviedol, ţe sa išiel informovať, prečo uväznili jeho matku Nedôveryhodne
podľa odporcu vyznieva aj skutočnosť, ktorú uviedol počas pohovoru 30.5.2008,
ţe po údajnom ochorení jeho matky vo väzení bol spoločne s ňou prepustený na slobodu.
Nepravdepodobná sa javí aj skutočnosť, ţe by po smrti jeho matky, ktorá zomrela 11.11.2005,
nebol opätovne uväznený a polícia by o neho nejavila záujem. Počas pohovoru dňa 10.4.2008
navrhovateľ tvrdil, ţe po matkinej smrti v novembri 2005, prišli za ním policajti a obviňovali
ho z rôznych vecí, on však odmietol s nimi ísť a údajne sa rozhodol, ţe odíde do zahraničia.
Do zahraničia odišiel aţ 18.3.2008. Počas pohovoru, ktorý bol s navrhovateľom vykonaný
dňa 30.5.2008 navrhovateľ na viac uviedol, ţe po smrti matky s políciou uţ problémy nemal.
Tieţ uviedol, ţe v novembri 2007 a v decembri 2007 síce dostal z polície predvolanie, na toto
však nereflektoval a na políciu sa nedostavil. Pritom stále býval doma a venoval sa pôvodnej
činnosti a s políciou do kontaktu uţ neprišiel. O tomto svedčí aj skutočnosť, ţe dňa 14.2.2006
bez problémov nastúpil do sluţby v NYCS v meste Jos, kde bez akýchkoľvek problémov
slúţil aţ do 31.1.2007. Po skončení sluţby sa údajne vrátil domov. V prípade, ak by skutočne
bol na navrhovateľa vydaný zatykač, kvôli uvedeným trestným činom, bol by zadrţaný ihneď
po nástupe do sluţby a znovu uväznený a nemohol by uvedenú sluţbu vykonávať
bez problémov. Aj tieto skutočnosti podľa odporcu nasvedčujú tomu, ţe v skutočnosti
problémy s políciou nemal.
Tvrdenie navrhovateľa, ţe po skončení sluţby v NYCS si nevedel nájsť prácu údajne
preto, ţe ho úradníci poznali z činnosti IYM, nie je moţné podľa odporcu chápať ako
prenasledovanie alebo perzekúciu, nakoľko úradníci, ktorí ho poznali, neboli
zamestnávateľmi, ale iba úradníkmi, teda ho nemohli zamestnať.
Skutočnosť, ţe ešte 27.3.2002 počas bojov medzi kmeňmi Ilaje a Ilaw bol usmrtený
jeho otec, nie je dôvodom pre udelenie azylu navrhovateľovi, pretoţe podľa odporcu tento
skutok nemoţno charakterizovať ako prenasledovanie navrhovateľa, nakoľko sám počas
pohovorov neuviedol, ţe by mal on osobne s príslušníkmi kmeňa Ilaw nejaké problémy, išlo
o stav, ktorý sa v tom čase týkal všetkých obyvateľov dotknutého regiónu.
Na základe uvedeného, ako aj na základe rozporných výpovedí navrhovateľa bola jeho
ţiadosť o azyl vyhodnotená ako nedôveryhodná a účelová a z hľadiska udelenia azylu
irelevantná. Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu a na území
SR, nakoľko neuviedol ţiadne z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.
Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona
o azyle.
Odporca uviedol, ţe z výpovede navrhovateľa vyplynulo, ţe od prepustenia
navrhovateľa z väzby v roku 2005 aţ do (18.3.2008) jeho odchodu z krajiny nemal v krajine
pôvodu počas dva a pol roka väzby s políciou a táto o neho neprejavoval záujem, hoci ako
sám uvádzal, býval doma a venoval sa predchádzajúcej činnosti.
Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, ţe navrhovateľovi po návrate
do krajiny pôvodu nič nehrozí, tak ako pred jeho odchodom do zahraničia. Z dostupných
zdrojov vyplýva, ţe trest smrti je stále v nigérijských zákonoch zakotvený, avšak od roku
1999 Ústava federálnej republiky Nigéria zakazuje jeho vykonanie. Nebol tu podľa odporcu
ţiaden predpoklad, ţe by bol v prípade svojho návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe váţneho bezprávia v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu. Taktieţ bolo
moţné podľa odporcu vylúčiť váţne a individuálne zaobchádzanie alebo nedotknuteľnosti
osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu,
pretoţe v Nigérii v čase rozhodovania odporcu o jeho ţiadosti ţiadny ozbrojený konflikt
neprebiehal. Na základe uvedeného odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.
Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno
vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú
celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj
vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,
a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom
chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom
udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania
ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto
skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe
bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných
podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné
súhlasiť. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu z dôvodu, ţe polícia vydala zatykač na jeho
osobu pre podozrenie z trestného činu vraţdy 6 mladíkov z kmeňa Ilaw, ktorého sa mal
dopustiť spolupáchateľstvom. Bol tajomníkom hnutia IYM, ktorej cieľom bolo získať peniaze
za ťaţbu ropy pre kmeň Ilaje, ktorej bol členom. Organizoval protestné akcie, vylepoval
plagáty, za čo bol zadrţaný a uväznený, údajne ho nebili. Ďalším dôvodom bolo, ţe potom,
čo sa bol informovať na polícii z akého dôvodu bola zadrţaná jeho matka, zadrţali a uväznili
aj jeho a počas zadrţania mal byť bitý a mučený a čom majú svedčiť stopy na jeho tele.
Dôvodom bola aj smrť jeho otca v roku 2002, ktorý mal byť zabitý počas nepokojov
a bojov medzi kmeňmi Ilaje a Ilaw.
Odporca venoval týmto dôvodu jeho ţiadosti o azyl náleţitú pozornosť a vykonal
dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých
podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol, ak aj znaleckým dokazovaním
s cieľom objasniť pôvod jaziev, ktoré ostali na tele navrhovateľa.
Znalec uviedol, ţe vzhľad a orientácia jednotlivých jaziev nie sú tak charakteristické,
aby sa dalo tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe ho v roku 2004 a 2005 mučili bitím, palicou,
káblom a tyčami, potvrdiť.
Podľa znalca nedá sa teda spoľahlivo a jednoznačne ustáliť ako vznikli, najmä
či vznikli konaním iných osôb alebo pôsobením mechanického úrazu.
Odporca vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a ustálil, ţe navrhovateľ nesplnil
podmienky pre udelenie azylu, pretoţe nepreukázal, ţe v krajine pôvodu bol prenasledovaný
z niektorých z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.
Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom
prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi
závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj
záver zhodný so záverom odporcu o to, ţe navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv
z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky
a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,
že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie
života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom
prípadné mučenia navrhovateľa počas zadržania políciou, ako správne uvádza odporca
preukázané jednak nebolo a pokiaľ by aj k k nemu došlo, išlo o nezákonný postup
jednotlivca, voči ktorému sa mal navrhovateľ brániť (sťažnosťami na postup polície).
Navrhovateľ sa však na nadriadený orgán polície neobrátil a preto nemožno vyvodiť
záver, že štátne orgány v krajine pôvodu odmietli navrhovateľovi poskytnúť ochranu
pred prípadným nezákonným postupom, resp. že sa na ňom priamo podieľali. Naviac
k údajnému mučeniu navrhovateľa počas zadržania malo dôjsť v roku 2005
a do odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu (2008) navrhovateľ už nemal žiadne
problémy s políciou.
Skutočnosť, že štátne orgány odmietli poskytnúť navrhovateľovi ochranu
pred prípadným nezákonným postupom (mučením počas zadržania) nebola v konaní
o udelenie azylu preukázaná, pretože navrhovateľ sa na ne so žiadosťou ani neobrátil.
Námietku navrhovateľa, ţe odporca resp. krajský súd sa dostatočne nezaoberali
prípadnou moţnosťou, ţe takáto situácia sa môţe zopakovať a ţe navrhovateľovi hrozí
neľudské a poniţujúce zaobchádzanie v prípade návratu do krajiny pôvodu, odvolací súd
vyhodnotil za účelovú.
Ako totiţ vyplynulo z vyjadrení navrhovateľa pred správnym orgánom po jeho
prepustení v roku 2005 aţ do odchodu z krajiny pôvodu (viac ako 2,5 roka) uţ nemal ţiadne
problémy. Vzhľadom na uvedené povaţoval odvolací súd túto námietku za nedôvodnú
a ničím nepodloţenú.
K odvolacej námietke navrhovateľa, ţe dôvody navrhovateľa mali byť posudzované
ako politické dôvody, sa v plnom rozsahu stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe i prípade,
ak by navrhovateľ skutočne bol predstaviteľom organizácie, ktorá svojou činnosť atakovala
ropné spoločnosti s cieľom, aby tieto odvádzali časť svojich ziskov za účelom ich pouţitia
na odstránenie dôsledkov ťaţby, resp. na zlepšenie ţivota kmeňa Ilaje a ak by aj v tejto
súvislosti bol zadrţaný políciou (jeho mučenie objektívne preukázané nebolo), táto
skutočnosť by nebola dôvodom na udelenie azylu.
Aktivity zamerané voči komerčným ťaţobným spoločnostiam nie je moţné pokladať
za politický dôvod eventuálneho konania polície, ako ho navrhovateľ opísal. Podobne
by nešlo o dôvod rasový, národnostný, či náboţenský.
Rovnako odvolací súd dáva do pozornosti, ţe tu absentuje príčinná súvislosť medzi
konaním štátu (zatknutie navrhovateľa v roku 2005) a časom navrhovateľovho odchodu
z Nigérie (marec 2008), keď v uvedenom období navrhovateľa nemal ţiadne problémy
s políciou, nebol hľadaný, nebol na neho vydaný zatykač a dokonca absolvoval sluţbu
vo vopred určenom štátnom zariadení v rámci NYCS.
Odvolací súd sa stotoţnil so záverom krajského súdu o tom, ţe pokiaľ odporca
navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok je zákonný, vychádzajúci z dostatočne zisteného
stavu veci.
Skutočnosť, ţe politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom
moţnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie
azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, ţe verejná moc v krajine pôvodu ako celok
mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadným nezákonným postupom.
Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací
súd uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho
pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto povaţoval odvolacie námietky navrhovateľa
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné
povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, tak, ţe navrhovateľovi, ktorý
nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová