Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/78/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: T., nar. X. v obci Z., naposledy v zahraničí: Z., t. č. na neznámom mieste,

zast. Advokátskou kanceláriou Š. s.r.o., M., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-167-80/PO-Ţ/2008 zo dňa 10. novembra 2009, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -52

zo dňa 12. mája 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -52 zo dňa 12. mája 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu

č. ČAS: MU-167-80/PO-Ţ/2008 zo dňa 10. novembra 2009, ktorým odporca podľa

ustanovenia a o azyle a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl

na území Slovenskej republiky, podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol

o neudelení doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne

a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, t. j. ţe navrhovateľom

udávaný dôvod ţiadosti nie je dôvodom pre udelenie azylu.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci krajský súd uviedol, ţe táto námietka

nie je dôvodná. Odporca pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu

jednotlivých pohovorov, vykonaných s navrhovateľom, zo správ o krajine pôvodu

navrhovateľa, zameraných tak na bezpečnostné riziko návratu navrhovateľa do krajiny jeho

pôvodu, ako aj na okolnosti, uvádzané samotným navrhovateľom a v neposlednom rade

aj z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania. Všetky tieto úkony boli vykonané

v súlade so zákonom a v rozsahu, ktorý bol potrebný pre posúdenie veci. Navrhovateľovi dal

opakovanú moţnosť vyjadriť sa k dôvodom svojej ţiadosti, ako aj k vysvetleniu rozporov,

vyplývajúcich z jeho jednotlivých tvrdení či prednesov.

K námietke, ţe zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom spisu, ţe odôvodnenie

rozhodnutia je nedostatočné a ţe je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť krajský súd

uviedol, ţe ani tieto námietky neuznal ako opodstatnené. Odporca všetky skutočnosti, zistené

v priebehu azylového konania (tak počas vykonaných pohovorov, vykonaného znaleckého

dokazovania, resp. vyplývajúce z obsahu správ o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré

pochádzajú z rôznych zdrojov) uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a preto súd nezistil

rozpor medzi tým, čo je obsahom spisu a samotným odôvodnením rozhodnutia. Všetky takto

zistené skutočnosti následne v odôvodnení rozhodnutia podľa názoru súdu odporca

vyhodnotil jasným a zrozumiteľným spôsobom. Uviedol v čom videl – resp. zistil rozpory

v prezentovaní príbehu navrhovateľom, ako aj to, prečo neudelil navrhovateľovi azyl,

resp. v čom nesplnil navrhovateľ predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany.

Pokiaľ navrhovateľ namieta, ţe odporca na jednej strane vyhodnotil navrhovateľa

ako nehodnovernú osobu a na strane druhej konštatuje, ţe neuviedol ţiaden z dôvodov § 8

zákona o azyle súd poukazuje na skutočnosť, ţe uţ len samotná nedôveryhodnosť osoby

navrhovateľa je v podstate nepreukázaním dôvodov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle.

Pokiaľ naviac odporca poukazuje na skutočnosť, ţe prezentovaný príbeh ako taký nenapĺňa

predpoklady pre udelenia azylu, takéto jeho konštatovanie nie je moţné chápať ako vnútorný

rozpor, ale iba ako vyhodnotenie zisteného stavu veci a to tak z oboch, vyššie uvedených

pohľadov (nedôveryhodnosť navrhovateľa, nepreukázanie – nenaplnenie predpokladov

udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle).

Námietka navrhovateľa, ţe rozhodnutie odporcu je priveľmi obsiahle a ţe sa odporca

v miere nie nevyhnutnej venuje zisteniam, ktoré vzišli pre zrušujúcim rozsudkom tunajšieho

súdu tak isto podľa krajského súdu nie je dôvodná. Je vecou odporcu, akú skladbu

odôvodnenia rozhodnutia, resp. jeho výrokov zvolí. Pokiaľ sa odporca v úvode odôvodnenia

svojho venoval zisteniam, ktoré predchádzali doplneniu dokazovania v zmysle zrušujúceho

rozsudku tunajšieho súdu, nie je moţné mu takýto postup vyčítať. Navrhovateľ tieţ namietal,

ţe úvodný pohovor u znalca bol iba neformálny, ţe nevedel, ţe počas vyšetrenia

u ustanoveného znalca sa uskutoční pohovor, ktorého obsah bude vzatý do úvahy

pri rozhodovaní a ţe z tohto dôvodu sa znaleckého vyšetrenia nezúčastnil ani jeho zástupca

i napriek tomu, ţe o jeho konaní bol informovaný.

Na tomto mieste krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe nezáujem právneho zástupcu

navrhovateľa na účasti na znaleckom dokazovaní nemôţe byť chápaná v neprospech odporcu.

Právny zástupca navrhovateľa ako odborne kvalifikovaná osoba vedel, ţe kaţdé takéto

znalecké dokazovanie sa v úvode venuje osobnej anamnéze osoby, ktorá je objektom

znaleckého dokazovania. To, ako sa navrhovateľ vyjadroval k pôvodu zranení, ktoré boli

predmetom dokazovania, bolo vecou samotného navrhovateľa. Ak znalec opísal vyjadrenia

navrhovateľa vo svojom znaleckom posudku, takýto opis iste nie je moţné povaţovať

za pohovor so ţiadateľom o azyl v zmysle zákona o azyle, bezpochyby však predstavuje

dôkazný prostriedok a to bez ohľadu na jeho obsah. Pokiaľ sa v danom prípade navrhovateľ

diametrálnym spôsobom vzdialil obsahom znalcovi podaných informácií od informácií, ktoré

navrhovateľ prezentoval pred odporcom, bolo povinnosťou odporcu opýtať sa na tieto

rozdiely (čo aj urobil následne v doplňujúcom pohovore s navrhovateľom) a v konečnom

dôsledku ich vyhodnotiť, čo tak isto odporca urobil v odôvodnení rozhodnutia. S poukazom

na vyššie uvedenú argumentáciu súd námietky navrhovateľa, ţe zistenia odporcu sú v rozpore

s obsahom spisu, ţe odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a ţe je nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť vyhodnotil ako nedôvodné.

Krajský súd k námietke, ţe odporca nerozhodol o existencii či neexistencii prekáţok

administratívneho vyhostenia navrhovateľa do Nigérie, uviedol, novelizáciou zákona o azyle,

ktorá nadobudla účinnosť 1.12.2008 došlo k zmene znenia ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle,

podľa ktorého v prípade neudelenia azylu odporca rozhoduje uţ iba o poskytnutí

či neposkytnutí doplnkovej ochrany. Ak teda odporca rozhodoval v čase, keď mu zo zákona

uţ neprináleţalo právo rozhodovať o existencii či neexistencii prekáţok administratívneho

vyhostenia navrhovateľa do krajiny pôvodu, neuvedenie tohto výroku v enunciáte rozhodnutia

je v súlade so zákonom bez ohľadu na to, ţe predmetné konanie začalo za účinnosti znenia

§ 20 ods. 4 zákona o azyle, podľa ktorého odporca naviac rozhodoval o prekáţke

administratívneho vyhostenia cudzinca podľa zákona o pobyte cudzincov.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k neudeleniu azylu

krajský súd uviedol, ţe výrok o neudelení azylu povaţuje za správny a zákonný, vyplývajúci

z riadneho a dostatočného zistenia stavu veci.

Poukázal na to, ţe navrhovateľ tvrdil, ţe ako popredný predstaviteľ organizácie IYM

(Ilaje Youth Movement) vyvíjal aktivity, smerujúce k tomu, aby zisky z ťaţby ropy boli

pouţívané na odstránenie negatívnych dopadov takejto ťaţby, pričom v dôsledku toho bol

v roku 2005 zatknutý políciou a mučený, dôkazom čoho sú stopy na jeho tele. Následne sa

rozhodol z dôvodu svojho ohrozenia Nigériu opustiť.

Krajský súd sa stotoţnil s vyhodnotením rozporov v jeho výpovediach zo strany

odporcu, ktoré vyhodnotil ako nelogické.

Podľa krajského súdu bolo nelogickým, aby navrhovateľ, ktorý mal byť predmetom

záujmu polície (štátu) a dokonca aj zaistený, mučený a nútený k podpisu dokumentu

o obsahu ktorého nebol informovaný (2005), bol následne umiestnený na výkon práce (výkon

vojenskej sluţby) v štátnej organizácii (Národný inštitút pre veterinárny výskum).

Za nelogické a ťaţko vysvetliteľné označil krajský súd, ţe by jeho matka bola zatknutá

bez udania dôvodu, pričom následne, keď sa sám navrhovateľ za ňou dostavil, bol sám

zatknutý a následne po vykonaní údajného mučenia prepustený iba z dôvodu, aby sa postaral

o chorú matku, ktorá bola medzičasom zo zadrţania prepustená.

Podľa krajského súdu je rovnako nelogické, aby následne nebol predmetom záujmu

polície a aby od roku 2005 do roku 2008 nemal ţiadne problémy s políciou, s ktorou i napriek

tomu, ţe sa zdrţiaval v mieste bydliska, resp. vo výkone štátnej sluţby v konkrétnej štátnej

inštitúcii, na ktorú bol určený a následne nikdy neprišiel do priameho kontaktu s políciou,

aby táto mala o neho záujem.

Rovnako je nelogické, aby o svojom zadrţaní, podmienkach väzenia a praktikách

mučenia vypovedal rozdielne počas zisťovania osobnej anamnézy pred znalcom, ktorý

v konaní vypracoval znalecký posudok.

Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ tvrdil, ţe dôkazom jeho mučenia sú jazvy

na jeho tele. Vykonané znalecké dokazovanie potvrdilo ich existenciu, pričom ustálilo,

ţe charakter týchto jaziev nie je charakteristický, aby sa dalo konštatovať, ţe ich pôvod

spočíva v bití káblom, palicou, tyčou.

Podľa krajského súdu, ak by tieto jazvy boli spôsobené takýmto spôsobom bitia,

resp. obarovaním horúcou vodou, charakter vzniknutých jaziev by tomu nasvedčoval, čo však

znalec nekonštatoval.

Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľa nikdy a ničím nepreukázal svoju

totoţnosť a ním predloţené potvrdenia sú nedôveryhodnými, nakoľko ide o neoverené

fotokópie, ktoré naviac potvrdzujú skutočnosti v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa.

Navrhovateľ totiţ počas pohovorov u odporcu uviedol ako miesta výkonu svojej vojenskej

sluţby v rámci NYSC Národný výskumný ústav, resp. Národný inštitút pre veterinárny

výskum, pričom predloţené potvrdenia osvedčujú jeho činnosť v spolku pre bezpečnosť

na cestách, resp. proti korupčnej skupine pre rozvoj komunity.

Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe i v prípade,

ak by navrhovateľ skutočne bol predstaviteľom organizácie, ktorá svojou činnosť atakovala

ropné spoločnosti s cieľom, aby tieto odvádzali časť svojich ziskov za účelom ich pouţitia

na odstránenie dôsledkov ťaţby, resp. na zlepšenie ţivota kmeňa Ilaje a ak by aj v tejto

súvislosti bol zadrţaný políciou (jeho mučenie objektívne preukázané nebolo), táto

skutočnosť by nebola dôvodom na udelenie azylu.

Aktivity zamerané voči komerčným ťaţobným spoločnostiam nie je moţné pokladať

za politický dôvod eventuálneho konania polície, ako ho navrhovateľ opísal. Podobne

by nešlo o dôvod rasový, národnostný, či náboţenský. Naviac podľa krajského súdu absentuje

príčinná súvislosť medzi konaním štátu (zatknutie navrhovateľa v roku 2005) a časom

navrhovateľovho odchodu z Nigérie (marec 2008), keď v uvedenom období navrhovateľa

nemal ţiadne problémy s políciou, nebol hľadaný, nebol na neho vydaný zatykač a dokonca

absolvoval sluţbu vo vopred určenom štátnom zariadení v rámci NYCS.

Podľa krajského súdu, ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok

je správny, zákonný, vychádzajúci z dostatočne zisteného stavu veci.

Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany, krajský súd uviedol,

ţe navrhovateľovi nebol v Nigérii uloţený trest smrti, nebol trestne stíhaný a teda niet dôvodu

predpokladať, ţe mu hrozí uloţenie či výkon trestu smrti. Zo správ o krajine pôvodu

navrhovateľa nevyplýva, ţe by bolo nigérijskí navrátilci, vrátane neúspešných ţiadateľov

o azyl, vystavení zlému zaobchádzaniu, nehrozí mu teda ani neľudské či poniţujúce

zaobchádzanie. S poukazom na nedôveryhodnosť navrhovateľa je tieţ podľa krajského súdu

nepravdepodobné, ţe by bol v prípade návratu objektom takého zaobchádzania, aké opísal

vo svojom príbehu.

Ak by aj skutočne navrhovateľ bol počas svojho (údajného) zaistenia podrobený ním

opísanému konaniu, práve s poukazom na odstup času, resp. na skutočnosť, ţe od roku 2005,

kedy malo dôjsť k jeho zadrţaniu a bitiu, nemal ţiadne problémy, a preto moţno konštatovať,

ţe neľudské či poniţujúce zaobchádzanie mu nehrozí. Aktuálne v Nigérii niet ozbrojeného

konfliktu, v dôsledku ktorého by bola jeho osobná integrita v prípade návratu do krajiny

pôvodu ohrozená.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, ţe výrok o neposkytnutí

doplnkovej ochrany je správny a zákonný.

Nad rámec uvedeného krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľ nemá

pravdepodobne skutočný záujem na azyle, pretoţe nevyčkal na skončenie konania o ním

podanom opravnom prostriedku voči rozhodnutiu odporcu a takéto jeho počínanie nesie

zjavne známky iného ako prezentovaného dôvodu odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

odvolanie, v ktorom uviedol, ţe zotrváva na názore, ţe odôvodnenie rozhodnutia vo veci

neudelenia azylu je zmätočné. Na jednej strane odporca konštatuje, ţe ţiadosť navrhovateľa je

nedôveryhodná a účelová a na druhej strane konštatuje, ţe neudelenie azylu je odôvodnené

tým, ţe navrhovateľ neuviedol ţiadne z dôvodov uvedených v §8 zákona o azyle.

Krajskému súdu vyčítal, ţe na seba preberá úlohy odporcu, namiesto toho, aby sa

zaoberal zákonnosťou rozhodnutia odporcu v medziach vymedzených opravným

prostriedkom navrhovateľa.

Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, ţe v jeho prípade je jasne naplnený dôvod

pre udelenie azylu, a to prenasledovanie z dôvodov zastávania určitých politických názorov.

Závery krajského súdu sú podľa navrhovateľa ničím nepodloţené a nevychádzajú

z reálií v Nigérii, sú postavené výlučne na logických úvahách súdu, ktoré však nijako nie sú

konfrontované s úplne odlišnou kultúrou.

Poukázal na to, ţe dvakrát bol zatknutý, bol mučený, má na tele mnoţstvo zranení,

pričom znalec nevylúčil, ţe k nim mohlo prísť spôsobom, ako opísal navrhovateľ. Znalecký

posudok navyše nedokázal s presnosťou odpovedať na otázky poloţené odporcom a ako taký

nepreukázal dôvody neudelenia azylu, či neposkytnutia doplnkovej ochrany.

Vyjadril nesúhlas s vyhodnotením jeho osoby ako nedôveryhodnej. V pohovore

uskutočnenom za účelom odstránenia vzniknutých nejasností všetky rozpory logicky

vysvetlil.

Krajskému súdu tieţ vyčítal, ţe odôvodnenie rozsudku vo veci doplnkovej ochrany

v súvislosti s hrozbou mučenia v prípade návratu do krajiny pôvodu je veľmi stručné

a bez akéhokoľvek podkladu.

Navrhovateľ v Nigérii uţ bol vystavený mučeniu a v prípade návratu do Nigérie mu

ďalšie takéto mučenie hrozí. Má zranenia po celom tele, ktorých pôvod nebol vyvrátený

ani vypracovaným znalecký posudkom. Nie je teda ţiadna taká skutočnosť, ktorá by

odôvodňovala neposkytnutie doplnkovej ochrany.

Podľa navrhovateľa, konanie sa začalo v čase, keď odporcovi prináleţalo v rozhodnutí

vysloviť tri výroky, vrátane výroku o existencii, či neexistencii prekáţok administratívneho

vyhostenia podľa zákona o pobyte cudzincov, odporca mal preto rozhodovať o všetkých troch

výrokoch.

Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie

odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol

ako vecne správny potvrdiť. Nestotoţnil sa s tvrdením navrhovateľa, ţe navrhovateľ bol

prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Odporca uviedol, ţe navrhovateľ

mal podľa vlastného vyjadrenia ako príslušník kmeňa Ilaje, zastupovať svoj kmeň v hnutí

Ilaje Youth Movement pri presadzovaní poţiadaviek kmeňa voči vláde štátu Ondo. Jeho

úlohou bolo získať viac finančných prostriedkov pre svoj kmeň na zlepšenie ţivotnej úrovne.

Vláda im však finančné prostriedky získané za ťaţbu ropy na území ich kmeňa nedávala,

preto organizoval protestné demonštrácie, vylepoval plagáty, publikoval petície za účelom

dodrţiavania práv a nárokov jeho kmeňa. Za túto činnosť mal byť políciou dvakrát zadrţaný

a uväznený. Počas uväznenia mučený nebol. Neskôr bol na neho vydaný zatykač a mal byť

obvinený spolu so šiestimi mladíkmi z kmeňa Ilaje za to, ţe mali zavraţdiť šiestich

príslušníkov kmeňa Ijaw. Obvinenie bolo vykonštruované iba preto, aby ho mohli uväzniť.

Ďalej mal byť obvinený spolu s matkou z aktivít proti ropným spoločnostiam, ako aj

z nezákonného nosenia univerzitnej uniformy. O tomto obvinení sa dozvedel aţ potom,

ako zatkli jeho matku, keď sa sám šiel informovať o jej zatknutí na políciu. Policajti

ho zadrţali a uväznili. Počas väznenia ho mali kaţdý deň biť a mučiť, o čom svedčia mnohé

jazvy na jeho tele. Pustili ho aţ potom, keď vo väzení ochorela jeho matka, ktorú prepustili

a on sa mal o ňu slobodne starať. Matka však zomrela a on po jej smrti pokračoval

v predchádzajúcej činnosti. Polícia ho však pre túto činnosť nezatkla, aj keď mu posielala

predvolania. Viac uţ s políciou problémy nemal.

K týmto tvrdeniam navrhovateľa, odporca uviedol, ţe činnosť, ktorú vykonával

v prospech svojho kmeňa, tak ako ju popísal vo svojich výpovediach, ako aj postoj polície

voči nemu v súvislosti s touto činnosťou, nevyvolávajú odôvodnené obavy z prenasledovania

alebo perzekúcie zo strany štátnych orgánov domovského štátu. Jeho uväznenie z dôvodu

podozrenia z vraţdy príslušníkov kmeňa Ijaw, nemoţno povaţovať za prenasledovanie

z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle, ale podľa odporcu išlo o trestnoprávne

konanie.

Politické dôvody jeho prenasledovania spochybňuje aj skutočnosť, ţe polícia sa

po jeho prepustení viac o neho nezaujímala, aj keď mal naďalej vykonávať aktivity, pre ktoré

ho mali uväzniť a mučiť. O tom, ţe nebol štátnymi orgánmi prenasledovaný, svedčí

aj skutočnosť, ţe v roku 2006 nastúpil do nigérijskej jednoty National Yuoth Services Corps,

pričom sluţbu je povinný absolvovať kaţdý Nigérijčan, ktorý mal skončiť vysokoškolské

vzdelania, pričom táto sluţba je kontrolovaná vládou. O tom, ţe nebol prenasledovaný

štátnymi orgánmi, svedčí aj jeho výpoveď o tom, počas volieb pracoval pre vládu

pri kontrolovaní volebných urien.

Podľa odporcu navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu

rozhodnutia, ani právny zástupca v opravnom prostriedku neuvideli a nepreukázali také

skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne

správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008, ďalej len zákon

o azyle) ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 10 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl,

ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí.

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1) ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej, preto primárne v medziach

odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa, a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správa o dodrţiavaní ľudských práv v krajinách Nigéria 2006 MZV USA

vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu zo dňa 6.3.2007, správa Human

Rights Watch: správa o krajine Nigéria 2008, spisový materiál Odboru dokumentaristiky

a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo dňa 4.6.2007, 14.7.2008 a 8.7.2009, znalecký

posudok č. 2/2009 znalca Doc. MUDr. M., CSc.), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal

súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľa

do krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave č. k. -61 zo dňa 17.4.2009 bolo predchádzajúce rozhodnutie

odporcu č. ČAS: MU-147-43/PO-Ţ-2008 zo dňa 2.10.2008 o neudelení azylu, neposkytnutí

doplnkovej ochrany a neexistencii prekáţok administratívneho vyhostenia navrhovateľa

do Nigérie podľa osobitného predpisu zrušené a vec bola vrátená odporcovi na ďalšie

konanie.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu bolo podľa krajského súdu

nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Odporca preto opätovne vypočul navrhovateľa, zadováţil aktuálne informácie

o krajine pôvodu navrhovateľa a do konania pribral znalca z odboru zdravotníctva, ktorého

úlohou bolo posúdiť či telo navrhovateľa vykazuje stopy po násilí (jazvy, prípadne iné stopy

po zranení), ak áno, či tieto mohli byť spôsobené týraním navrhovateľa, resp. ako mohli

vzniknúť, či stopy po násilí vykazujú znaky, z ktorých sa dá usúdiť, v ktorom roku mohli byť

spôsobené, či stopy po násilí na tele vykazujú znaky, z ktorých je moţné jednoznačne usúdiť,

ţe mu boli spôsobené bitím káblami, tyčami a palicami, či moţno hodnotiť vyjadrenia

navrhovateľa o svojom týraní ako hodnoverné alebo sú produktom výmyslu a či zo zistených

stôp po násilí na tele je moţné usúdiť, kto mu tieto spôsobil.

Znaleckým vyšetrením bolo zistené, ţe na tele navrhovateľa sa zistila prítomnosť

jazvy na pravej strane krku, viacero drobných jazvičiek na prednej ploche hrudníka, jazva

na vonkajšej ploche predkolení. Jazvy vznikli zhojením poranení, ktoré vytvorilo mechanické

násilie. Akého druhu bolo mechanické násilie, ktorým vytvorené poranenie po zhojení

zanechali jazvy, sa podľa vzhľadu jaziev ustáliť nedá. Všetky jazvy sú dobre zahojené,

ale v akom časovom období vznikli poranenia, zhojením ktorých vznikli jazvy sa spoľahlivo

odhadnúť nedá, najmä, či to bolo v roku 2004 alebo 2005.

Znalec uviedol, ţe navrhovateľ uviedol, ţe ho v roku 2004 a 2005 mučili bitím,

palicou, káblom a tyčami. Vzhľad a orientácia jednotlivých jaziev nie sú tak charakteristické,

aby sa dalo toto tvrdenie navrhovateľa potvrdiť.

Nedá sa teda spoľahlivo a jednoznačne ustáliť ako vznikli, najmä či vznikli konaním

iných osôb alebo pôsobením mechanického úrazu.

Vzhľadom na zistené rozpory v tvrdeniach navrhovateľa (porovnaním výpovede

navrhovateľa pred odporcom a tvrdeniami navrhovateľa pred znalcom), odporca vo veci

vykonal doplňujúci pohovor.

Ako vyplynulo zo zápisnice z doplňujúceho pohovoru so ţiadateľom o azyl zo dňa

14.10.2009 navrhovateľ na otázky odporcu objasňoval rozdielne výpovede, ktoré produkoval

jednak v predchádzajúcom azylovom konaní a jednak pred znalcom ohľadne miesta

posledného bydliska v krajine pôvodu, ohľadne jeho aktivít, za ktoré mal byť zadrţaní

políciou, ohľadne počtu, väznení, zadrţaní a mučení a ohľadne spôsobu mučenia.

Navrhovateľ na dotazované rozpory uviedol, ţe na otázky znalca stručne odpovedal,

neodpovedal mu podrobne, myslel si, ţe sa jedná o zdravotné vyšetrenie.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi azyl, poukázal na to, ţe v jeho

prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle.

Ani jeden z dôvodov sa podľa odporcu u navrhovateľa nepreukázal ani nepotvrdil, nakoľko

navrhovateľ nemal problémy s oficiálnymi orgánmi krajiny z dôvodu rasy, národnosti,

náboţenstva, šírenia politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

Skutočnosť, ţe bol tak, ako ďalších 6 mladíkov z kmeňa Ilaje, z ktorého pochádza, obvinený

z trestného činu vraţdy 6 mladíkov z kmeňa Ijaw spáchaného spolupáchateľstvom, obvinený

z uvedených činov, a preto bol zadrţaný a väznený, nemoţno chápať ako prenasledovanie,

ale ako beţný postup polície v prípade trestného činu takej závaţnosti. Skutočnosť, ţe mal

byť počas väzenia bitý a mučený, po čom mal na tele jazvy, je podľa odporcu moţné chápať

iba ako nezákonný postup jednotlivcov na ktorý sa mohol sťaţovať u ich nadriadeného.

To, ţe bol skutočne zadrţaný a väznený, však ničím dôveryhodným nepodloţil, práve naopak,

spochybnil to tým, ţe nevedel uviesť, na akej adrese v meste Akure sídli polícia, kde bol

väznený a pritom uviedol, ţe sa išiel informovať, prečo uväznili jeho matku Nedôveryhodne

podľa odporcu vyznieva aj skutočnosť, ktorú uviedol počas pohovoru 30.5.2008,

ţe po údajnom ochorení jeho matky vo väzení bol spoločne s ňou prepustený na slobodu.

Nepravdepodobná sa javí aj skutočnosť, ţe by po smrti jeho matky, ktorá zomrela 11.11.2005,

nebol opätovne uväznený a polícia by o neho nejavila záujem. Počas pohovoru dňa 10.4.2008

navrhovateľ tvrdil, ţe po matkinej smrti v novembri 2005, prišli za ním policajti a obviňovali

ho z rôznych vecí, on však odmietol s nimi ísť a údajne sa rozhodol, ţe odíde do zahraničia.

Do zahraničia odišiel aţ 18.3.2008. Počas pohovoru, ktorý bol s navrhovateľom vykonaný

dňa 30.5.2008 navrhovateľ na viac uviedol, ţe po smrti matky s políciou uţ problémy nemal.

Tieţ uviedol, ţe v novembri 2007 a v decembri 2007 síce dostal z polície predvolanie, na toto

však nereflektoval a na políciu sa nedostavil. Pritom stále býval doma a venoval sa pôvodnej

činnosti a s políciou do kontaktu uţ neprišiel. O tomto svedčí aj skutočnosť, ţe dňa 14.2.2006

bez problémov nastúpil do sluţby v NYCS v meste Jos, kde bez akýchkoľvek problémov

slúţil aţ do 31.1.2007. Po skončení sluţby sa údajne vrátil domov. V prípade, ak by skutočne

bol na navrhovateľa vydaný zatykač, kvôli uvedeným trestným činom, bol by zadrţaný ihneď

po nástupe do sluţby a znovu uväznený a nemohol by uvedenú sluţbu vykonávať

bez problémov. Aj tieto skutočnosti podľa odporcu nasvedčujú tomu, ţe v skutočnosti

problémy s políciou nemal.

Tvrdenie navrhovateľa, ţe po skončení sluţby v NYCS si nevedel nájsť prácu údajne

preto, ţe ho úradníci poznali z činnosti IYM, nie je moţné podľa odporcu chápať ako

prenasledovanie alebo perzekúciu, nakoľko úradníci, ktorí ho poznali, neboli

zamestnávateľmi, ale iba úradníkmi, teda ho nemohli zamestnať.

Skutočnosť, ţe ešte 27.3.2002 počas bojov medzi kmeňmi Ilaje a Ilaw bol usmrtený

jeho otec, nie je dôvodom pre udelenie azylu navrhovateľovi, pretoţe podľa odporcu tento

skutok nemoţno charakterizovať ako prenasledovanie navrhovateľa, nakoľko sám počas

pohovorov neuviedol, ţe by mal on osobne s príslušníkmi kmeňa Ilaw nejaké problémy, išlo

o stav, ktorý sa v tom čase týkal všetkých obyvateľov dotknutého regiónu.

Na základe uvedeného, ako aj na základe rozporných výpovedí navrhovateľa bola jeho

ţiadosť o azyl vyhodnotená ako nedôveryhodná a účelová a z hľadiska udelenia azylu

irelevantná. Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu a na území

SR, nakoľko neuviedol ţiadne z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle.

Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona

o azyle.

Odporca uviedol, ţe z výpovede navrhovateľa vyplynulo, ţe od prepustenia

navrhovateľa z väzby v roku 2005 aţ do (18.3.2008) jeho odchodu z krajiny nemal v krajine

pôvodu počas dva a pol roka väzby s políciou a táto o neho neprejavoval záujem, hoci ako

sám uvádzal, býval doma a venoval sa predchádzajúcej činnosti.

Na základe uvedeného odporca dospel k záveru, ţe navrhovateľovi po návrate

do krajiny pôvodu nič nehrozí, tak ako pred jeho odchodom do zahraničia. Z dostupných

zdrojov vyplýva, ţe trest smrti je stále v nigérijských zákonoch zakotvený, avšak od roku

1999 federálnej republiky Nigéria zakazuje jeho vykonanie. Nebol tu podľa odporcu

ţiaden predpoklad, ţe by bol v prípade svojho návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej

hrozbe váţneho bezprávia v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu. Taktieţ bolo

moţné podľa odporcu vylúčiť váţne a individuálne zaobchádzanie alebo nedotknuteľnosti

osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu,

pretoţe v Nigérii v čase rozhodovania odporcu o jeho ţiadosti ţiadny ozbrojený konflikt

neprebiehal. Na základe uvedeného odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.

Odporca v rozhodnutí popisuje spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno

vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj

vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu,

a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom

chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom

udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania

ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto

skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe

bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu z dôvodu, ţe polícia vydala zatykač na jeho

osobu pre podozrenie z trestného činu vraţdy 6 mladíkov z kmeňa Ilaw, ktorého sa mal

dopustiť spolupáchateľstvom. Bol tajomníkom hnutia IYM, ktorej cieľom bolo získať peniaze

za ťaţbu ropy pre kmeň Ilaje, ktorej bol členom. Organizoval protestné akcie, vylepoval

plagáty, za čo bol zadrţaný a uväznený, údajne ho nebili. Ďalším dôvodom bolo, ţe potom,

čo sa bol informovať na polícii z akého dôvodu bola zadrţaná jeho matka, zadrţali a uväznili

aj jeho a počas zadrţania mal byť bitý a mučený a čom majú svedčiť stopy na jeho tele.

Dôvodom bola aj smrť jeho otca v roku 2002, ktorý mal byť zabitý počas nepokojov

a bojov medzi kmeňmi Ilaje a Ilaw.

Odporca venoval týmto dôvodu jeho ţiadosti o azyl náleţitú pozornosť a vykonal

dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu, ktorých

podstatnú časť v rozhodnutí s uvedením zdrojov aj uviedol, ak aj znaleckým dokazovaním

s cieľom objasniť pôvod jaziev, ktoré ostali na tele navrhovateľa.

Znalec uviedol, ţe vzhľad a orientácia jednotlivých jaziev nie sú tak charakteristické,

aby sa dalo tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe ho v roku 2004 a 2005 mučili bitím, palicou,

káblom a tyčami, potvrdiť.

Podľa znalca nedá sa teda spoľahlivo a jednoznačne ustáliť ako vznikli, najmä

či vznikli konaním iných osôb alebo pôsobením mechanického úrazu.

Odporca vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a ustálil, ţe navrhovateľ nesplnil

podmienky pre udelenie azylu, pretoţe nepreukázal, ţe v krajine pôvodu bol prenasledovaný

z niektorých z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.

Krajský súd sa rovnako zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom

prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o to, ţe navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť obáv

z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákona o azyle.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,

že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie

života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom

prípadné mučenia navrhovateľa počas zadržania políciou, ako správne uvádza odporca

preukázané jednak nebolo a pokiaľ by aj k k nemu došlo, išlo o nezákonný postup

jednotlivca, voči ktorému sa mal navrhovateľ brániť (sťažnosťami na postup polície).

Navrhovateľ sa však na nadriadený orgán polície neobrátil a preto nemožno vyvodiť

záver, že štátne orgány v krajine pôvodu odmietli navrhovateľovi poskytnúť ochranu

pred prípadným nezákonným postupom, resp. že sa na ňom priamo podieľali. Naviac

k údajnému mučeniu navrhovateľa počas zadržania malo dôjsť v roku 2005

a do odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu (2008) navrhovateľ už nemal žiadne

problémy s políciou.

Skutočnosť, že štátne orgány odmietli poskytnúť navrhovateľovi ochranu

pred prípadným nezákonným postupom (mučením počas zadržania) nebola v konaní

o udelenie azylu preukázaná, pretože navrhovateľ sa na ne so žiadosťou ani neobrátil.

Námietku navrhovateľa, ţe odporca resp. krajský súd sa dostatočne nezaoberali

prípadnou moţnosťou, ţe takáto situácia sa môţe zopakovať a ţe navrhovateľovi hrozí

neľudské a poniţujúce zaobchádzanie v prípade návratu do krajiny pôvodu, odvolací súd

vyhodnotil za účelovú.

Ako totiţ vyplynulo z vyjadrení navrhovateľa pred správnym orgánom po jeho

prepustení v roku 2005 aţ do odchodu z krajiny pôvodu (viac ako 2,5 roka) uţ nemal ţiadne

problémy. Vzhľadom na uvedené povaţoval odvolací súd túto námietku za nedôvodnú

a ničím nepodloţenú.

K odvolacej námietke navrhovateľa, ţe dôvody navrhovateľa mali byť posudzované

ako politické dôvody, sa v plnom rozsahu stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe i prípade,

ak by navrhovateľ skutočne bol predstaviteľom organizácie, ktorá svojou činnosť atakovala

ropné spoločnosti s cieľom, aby tieto odvádzali časť svojich ziskov za účelom ich pouţitia

na odstránenie dôsledkov ťaţby, resp. na zlepšenie ţivota kmeňa Ilaje a ak by aj v tejto

súvislosti bol zadrţaný políciou (jeho mučenie objektívne preukázané nebolo), táto

skutočnosť by nebola dôvodom na udelenie azylu.

Aktivity zamerané voči komerčným ťaţobným spoločnostiam nie je moţné pokladať

za politický dôvod eventuálneho konania polície, ako ho navrhovateľ opísal. Podobne

by nešlo o dôvod rasový, národnostný, či náboţenský.

Rovnako odvolací súd dáva do pozornosti, ţe tu absentuje príčinná súvislosť medzi

konaním štátu (zatknutie navrhovateľa v roku 2005) a časom navrhovateľovho odchodu

z Nigérie (marec 2008), keď v uvedenom období navrhovateľa nemal ţiadne problémy

s políciou, nebol hľadaný, nebol na neho vydaný zatykač a dokonca absolvoval sluţbu

vo vopred určenom štátnom zariadení v rámci NYCS.

Odvolací súd sa stotoţnil so záverom krajského súdu o tom, ţe pokiaľ odporca

navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok je zákonný, vychádzajúci z dostatočne zisteného

stavu veci.

Skutočnosť, ţe politický systém v krajine pôvodu navrhovateľa dáva jednotlivcom

moţnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi nebola v konaní o udelenie

azylu vyvrátená, naviac navrhovateľ nepreukázal, ţe verejná moc v krajine pôvodu ako celok

mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadným nezákonným postupom.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací

súd uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho

pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto povaţoval odvolacie námietky navrhovateľa

ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odporcom za nedôvodné.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, ţe navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová