Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dfa/366035.8beded.pdf
PDF · 188.5 KB
No categories available
1Sža/85/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/85/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci
navrhovateľa: S., nar. X., resp. P.P., nar. X., štátny príslušník Kamerunu, naposledy bytom B., t. č.
Pobytový tábor migračného úradu MV SR R., na základe dlhodobej priepustky na adrese: D.,
zastúpeného Mgr. V., pracovníčkou S., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky –
Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MU-
1823-67/PO-Ţ-2007 zo dňa 4.3.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 9Saz/25/2010-41 zo dňa 16.6.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/25/2010-41 zo dňa 16.6.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
2
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie č. MU-
1823-67/PO-Ţ-2007 zo dňa 4.3.2010, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl na území
Slovenskej republiky podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) a neposkytol mu doplnkovú
ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak,
ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal a trovy tlmočného bude znášať štát.
Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným
spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a pre značné rozpory vo vyjadreniach v správnom
konaní, predovšetkým v súvislosti s identitou navrhovateľa, dospel k záveru zhodnému so záverom
odporcu, ţe osoba navrhovateľa nie je hodnoverná, niet dôvodu veriť jeho príbehu, čo v praxi
znamená, ţe nedošlo k preukázaniu predpokladov udelenia azylu.
Podľa krajského súdu námietka navrhovateľa ohľadne nedostatočne zisteného stavu veci
nie je dôvodná, pretoţe odporca si opakovanými pohovormi s navrhovateľom, vykonanými
znaleckými dokazovaniami a ďalšími písomnosťami týkajúcimi sa totoţnosti navrhovateľa, ďalej
správami o krajine pôvodu zameranými na činnosť SCNC (Southern Camerun National Council)
a bezpečnostné riziká v prípade jeho návratu, ako aj na všeobecnú situáciu v Kamerune
a na vydávanie preukazov totoţnosti, zabezpečil dostatočné dôkazy, ktoré v napadnutom rozhodnutí
špecifikoval a vyhodnotil a vyvodil z nich záver o nehodnovernosti navrhovateľa, resp. takto
spochybnil navrhovateľom predloţené dôkazy.
K námietke navrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov uviedol, ţe neobstojí, pretoţe odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahuje
zistený skutkový stav, logické odôvodnenie prečo a na základe akých skutočností dospel odporca
k záveru o nedôveryhodnosti navrhovateľa, pričom zdôraznil, ţe v takomto prípade sú dôvody
udávané ţiadateľom o azyl irelevantné.
Za nedôvodnú povaţoval krajský súd i námietku navrhovateľa o neprávnom právnom
posúdení veci, pretoţe ak je osoba ţiadateľa vyhodnotená ako nehodnoverná, niet dôvodu veriť jeho
príbehu, ktorým odôvodnil ţiadosť o azyl a to v praxi znamená, ţe nedošlo k preukázaniu
predpokladov udelenia azylu.
3
Krajský súd poukázal na to, ţe od 9.11.2007 bola identita navrhovateľa spochybňovaná,
pretoţe vzniklo podozrenie, ţe navrhovateľ je v skutočnosti osobou menom P.N., nar. X., čo
navrhovateľ popiera. Identitu navrhovateľa sa nepodarilo na 100% preukázať, no všetky
zabezpečené dôkazy svedčia tomu, ţe navrhovateľ nie je osobou, pod identitou ktorej vystupuje.
Podľa krajského súdu tomu svedčia:
- závery znaleckého posudku zo dňa 6.3.2009, podľa ktorého fotografia v spise odporcu je
s vysokou pravdepodobnosťou osobou na fotografii ţiadosti o udelenie víza v SR označenej
ako P.P.
- skutočnosť, ţe P.P. vstúpil na územie SR 17.6.2007, vycestoval do ČR 21.6.2007, vrátil sa
späť do SR opätovne 25.6.2007, no ďalší výstup tejto osoby z územia SR evidovaný nie je
- rozhovory vedúceho umeleckej formácie z Kamerunu s novinármi, pričom išlo o osobu P.P.
- závery znaleckého posudku, ţe všetky navrhovateľom predloţeného doklady boli
pozmeňované.
Krajský súd dospel k záveru, ţe v neprospech navrhovateľa svedčia aj mnohé nelogické
vysvetlenia (napr. ţe na radu predsedu SCNC zo dňa 19.7.20207, aby ušiel, sa najprv skrýval
v buši, potom mu pomohol cudzinec Mr. D., hoci na inom mieste navrhovateľ tvrdil, ţe 19.7.2007
letecky vycestoval z Kamerunu; prepis jeho priezviska, kde je raz uvedené „v“ a inokedy „w“;
okolnosti zabezpečenia a zaslania jeho dokladov z Kamerunu, ktoré mal podľa jednej verzie v byte,
ktorý obýval s priateľom z univerzity a ten mu ich mal poslať, podľa inej verzie ich mal u rôznych
ľudí a priatelia mu ich mali za finančnú odmenu zohnať a pod.). Všetky tieto skutočnosti svedčia
o tom, ţe osoba navrhovateľa je nedôveryhodná.
Krajský súd nad rámec odôvodnenia rozsudku uviedol, ţe v danej veci by nebol ani daný dôvod pre
udelenie azylu, pokiaľ navrhovateľ svoju ţiadosť odôvodnil len svojim členstvom v SCNC, pretoţe
navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s políciou ani inými štátnymi orgánmi, a to ani
v súvislosti s prezentovaným členstvom v SCNC, navrhovateľ nikdy nevystupoval na
verejnosti, ani sa inak neangaţoval, nebol ani funkcionárom či aktivistom SCNC, na ktorých sa
polícia podľa správ o krajine pôvodu zameriavala. Preto podľa názoru krajského súdu ani v prípade
eventuálneho posúdenia ţiadosti navrhovateľa o azyl by udelenie azylu z dôvodu nepreukázania
opodstatnenosti obáv neprichádzalo do úvahy.
4
Krajský súd sa stotoţnil aj s tou časťou napadnutého rozhodnutia, v ktorej bolo vyslovené,
ţe navrhovateľovi sa neposkytne doplnková ochrana, pretoţe na jej poskytnutie neboli splnené
zákonné predpoklady, nakoľko navrhovateľ v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, nehrozí
mu uloţenie ani výkon trestu smrti, nebol objektom neľudského či poniţujúceho zaobchádzania
a takéto zaobchádzanie neúspešným ţiadateľom o azyl v prípade návratu do Kamerunu ani nehrozí.
Podobne mu nehrozí ani narušenie osobnej integrity v dôsledku ozbrojeného konfliktu.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe krajský súd
ho nesprávne vyhodnotil ako osobu nedôveryhodnú a to i napriek tomu, ţe sám skonštatoval,
ţe jeho skutočnú identitu sa nepodarilo so 100% istotou preukázať. Poukázal na znalecký posudok
č. p. PPZ-9569/KEU-BA-EXP-2009, podľa ktorého odtlačky prstov navrhovateľa sa nezhodujú
s odtlačkom prstov osoby P.P.. K námietke odporcu, ţe išlo len o fotokópiu identifikačného dokladu
osoby P.P. uviedol, ţe išlo o oficiálne overenú kópiu a správny orgán ani súd v konaní neskúmali
pravosť predloţenej kópie. Ďalej namietal, ţe správny orgán sa nevysporiadal s námietkou, ţe jeho
výška je 183 cm a výška osoby P.P. uvedená v pase je 186 cm.
K argumentácii krajského súdu a odporcu, ţe dôvodom nedôveryhodnosti jeho osoby
sú aj nepresnosti vo výpovediach uviedol, ţe v skutočnosti si presne nepamätá, kedy mu okresný
predseda SCNC odporučil, aby ušiel, ale pravdepodobne to bolo pár dní pred skutočným odchodom
z krajiny pôvodu, pred 19.7.2010. Podľa jeho názoru nemoţno zakladať nedôveryhodnosť osoby
na takej malej nezrovnalosti.
Tvrdil, ţe prenasledovanie vládou v Kamerune za jeho politické názory predstavuje dôvod
pre udelenie azylu. Dodal, ţe jeho strach je opodstatnený, pretoţe riziko, ţe by sa ako člen SCNC
skôr či neskôr stal obeťou prenasledovanie, bolo vysoké. Dôvodil, ţe strach ţiadateľa o azyl by mal
byť povaţovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, ţe jeho ďalší
pobyt v krajine pôvodu sa pre neho stal neznesiteľným, pričom takéto úvahy nemusia nutne
vychádzať z osobnej skúsenosti ţiadateľa.
V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľ poukázal na rozhodnutie
odporcu ČAS: MU-972-80/PO-Ţ-2007 zo dňa 28.5.2009 v podobnej veci, v ktorej poskytol
doplnkovú ochranu ţiadateľke o azyl z dôvodu jej členstva v SCNC.
5
Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe odvolací súd
rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok ako vecne
správny navrhol potvrdiť. Podľa odporcu bolo preskúmavané rozhodnutie vydané v intenciách
rozsudku krajského súdu a na základe vykonaných dôkazov bol ustálený záver o nedôveryhodnosti
osoby navrhovateľa, v ktorom prípade je uţ táto skutočnosť sama o sebe dôvodom pre neudelenie
azylu, lebo takejto osobe nemoţno uveriť, ţe jej dôvody pre udelenie azylu sú pravdivé.
Poukázal na skutočnosť, ţe Kriminalistický a expertízny ústav PZ skonštatoval, ţe pravosť
preukazu člena hnutia SCNC nemoţno potvrdiť, lebo ho nemoţno porovnať s originálom,
no zároveň poukázal na určité nezrovnalosti a na to, ţe fotografia sa pôvodne nachádzala na inom
doklade, priezvisko bolo prepisované a rovnako tak rok 2007 na 2005 a tieto skutočnosti podľa
odporcu váţne spochybňujú tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe uvedený preukaz bol vystavený
na jeho osobu a potvrdzujú to, ţe fotografia tam bola dolepená aţ dodatočne, resp. bola vymenená.
Ďalej odporca dôvodil, ţe hoci nebolo moţné podľa záverov znaleckého posudku vyjadriť sa
k pravosti identifikačného preukazu navrhovateľa, lebo ho nebolo moţné porovnať s originálom,
preukaz neobsahuje ţiadne ochranné prvky beţne pri takýchto dokladoch pouţívané a zároveň boli
na ňom pozmenené údaje (rok z 2007 na 2008).
Záverom odporcu podľa jeho názoru svedčí aj to, ţe v rodnom liste navrhovateľa je
prepísané jeho priezvisko z N. na Numwi, hoci priezviská rodičov navrhovateľa ostali nezmenené.
Odporca dôvodil, ţe prepisovanie v takýchto dokladoch by sa nemalo vyskytovať vôbec, no
v prípade navrhovateľa sa vyskytlo pri ním predloţených dokladoch hneď trikrát, čím vzniká
podozrenie, ţe navrhovateľ nie je totoţný s osobou uvádzanou na dokladoch.
K námietke navrhovateľa o nedostatočnom vyhodnotení skúmania jeho odtlačkov prstov
s údajnými odtlačkami prstov osoby P.P. odporca uviedol, ţe berie na vedomie výsledok
znaleckého dokazovania, podľa ktorej sa nejedná o odtlačky tej istej osoby, no zároveň odporca
konštatoval, ţe týmto nebolo preukázané, ţe predloţené odtlačky boli skutočne odtlačkami osoby
P.P.
6
Odporca uviedol, ţe hoci sa navrhovateľ opätovne odvoláva na svoje členstvo v SCNC,
predloţením členského preukazu so zjavnými známkami pozmeňovania sám toto členstvo výrazne
spochybnil.
Odporca na záver zdôraznil, ţe podľa záveru znaleckého posudku bolo porovnávaním
fotografií navrhovateľa s fotografiou nachádzajúcou sa na ţiadosti o udelenie o víza pre osobu P.P.
zistené, ţe s najväčšou pravdepodobnosťou ide o tú istú osobu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený
dňa 12.10.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
ţiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce
vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď
sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak,
7
a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny
pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne
súhlasí (ods. 1).
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
8
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov.
Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území
Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5
(ods. 3).
Podľa § 13c ods.1 zákona o azyle § 13c ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.
Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne
uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe
alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy
Slovenskej republiky).
9
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok
krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi
na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami
navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej
republiky nesplnením podmienok pre jeho udelenie s tým, ţe osobu navrhovateľa vyhodnotil
ako nehodnovernú a teda ním uvádzané dôvody ako irelevantné. V konaní nasledujúcom po zrušení
prvého rozhodnutia vo veci navrhovateľa zo dňa 17.12.2007 rozsudkom krajského súdu odporca
vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor dňa 3.12.2009 a zároveň si zabezpečil ďalšie dôkazy
a znalecké posudky ohľadom zisťovania pravosti navrhovateľom predloţených dokladov. Podľa
záverov znaleckého posudku nebolo moţné sa jednoznačne vyjadriť k pravosti dokladov, pretoţe
ich nebolo moţné porovnať s originálmi, no v posudku bolo konštatované, ţe členský preukaz
navrhovateľa neobsahuje ţiadne ochranné znaky, je v ňom prepisované priezvisko navrhovateľa
a rok platnosti, priezvisko navrhovateľa bolo prepisované aj v rodnom liste navrhovateľa, doklad
neobsahuje ţiadne evidenčné číslo, tlačivo bolo súčasťou väčšieho celku a predloţený občiansky
preukaz mal pozmenený rok a zároveň tento doklad neobsahoval ţiadne ochranné znaky a prvky.
Odporca poukázal na svoje zistenia (vyplývajúce zo zisťovacej správy Dánskeho imigračného
servisu v Kamerune a z informácií Švajčiarskeho výboru pre utečencov z roku 2005),
ţe pozmeňovanie a falšovanie dokladov je v Kamerune veľmi rozšírené. K znaleckému posudku
predloţeného zástupkyňou navrhovateľa, ktorým boli skúmané daktyloskopické odtlačky
navrhovateľa s odtlačkami prstov na doklade údajne vystavenom na meno P.P., odporca uviedol, ţe
podľa posudku sa nejedná o tú istú osobu, no z Kamerunu bola zaslaná len kópia identifikačného
dokladu a tieţ nebolo moţné potvrdiť jeho pravosť.
Odporca ďalej svoje závery oprel o zistenia, ţe pod menom P.P. boli udelené v Abuji
krátkodobé víza na 21 dní s platnosťou od 18.6.2007 do 9.7.2007 a táto osoba bola členom
umeleckého súboru, ktorý vystupoval aj na folklórnom festivale vo Východnej, Druhýkrát bolo
10
vízum udelené tejto osobe v Brne s platnosťou od 25.6.2007 do 5.8.2007. Z dôkazov vykonaných v
azylovom konaní vyplýva tieţ to, ţe zo 16 členov umeleckej skupiny sa do Kamerunu vrátil len
jediný.
Odporca v rozhodnutí konštatoval, že posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa je
výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti žiadateľa
s prihliadnutím k miere reálnosti a vierohodnosti tvrdených dôvodov odchodu z krajiny
pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi aj v konaní získanými informáciami.
Navrhovateľ podľa odporcu nepreukázal svoju totožnosť hodnoverným dokladom, nastali
pochybnosti o pravosti dokladov aj podkladov, ktorými preukazoval údajné problémy
v krajine pôvodu a keďže dospel k záveru, že nebola preukázaná hodnovernosť osoby
navrhovateľa, sú ním uvádzané dôvody irelevantné a výsledkom je neudelenie azylu.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(Správa MZV USA o Kamerune za rok 2008, správy získané z ODZS z Holandska, kanady, tlačové
informácie), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
so zameraním na dôvod, pre ktorý navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu, teda na jeho údajné členstvo
v SCNC. Ďalej si navrhovateľ za účelom zistenia a preukázania totoţnosti osoby navrhovateľa
zabezpečil znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p. PPZ-7961/KEU-BA-
EXP-2008 a č. p. PPZ-10678/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 3.2.2010.
Ďalej z administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe navrhovateľ poţiadal pod menom N.,
nar. X., o azyl po prvýkrát dňa 20.8.2007 z dôvodu prenasledovania spoluobčanmi hovoriacimi po
francúzsky, pretoţe je členom SCNC. Odporca rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 ţiadosť
navrhovateľa zamietol, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, ţe neexistuje prekáţka jeho
vyhostenia do Kamerunu po tom, čo dospel k záveru, ţe osoba ţiadateľa je nehodnoverná a zrejme
ide o osobu menom P.P., nar. X.. Krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
11
V novom konaní bol so ţiadateľom uskutočnený doplňujúci pohovor dňa 3.12.2009,
z ktorého vyplynulo, ţe k prepísaniu „v“ na „w“ v priezvisku navrhovateľa došlo preto, ţe Francúzi
„w“ vyslovujú ako „v“, preto mu vykonali v matrike opravu, k predloţenému identifikačnému
preukazu uviedol, ţe ide len o dočasný preukaz a ţe dátum je tam prepísaný, lebo sa úradník
pomýlil. Ďalej tu odporca popísal svoju cestu z Kamerunu na Slovensko.
Na otázku, kedy a za akých okolností by bol ochotný vrátiť sa do Kamerunu odpovedal,
ţe keby sa vrátil, jeho ţivot by bol v ohrození, lebo polícia vie, ţe je členom SCNC.
Podľa odporcu v konaní nebola preukázaná totoţnosť navrhovateľa hodnoverným
dokladom. Navrhovateľ v konaní predloţil doklady, resp. ich kópie, ktoré odporca nechal
preskúmať znalecky.
Podľa výsledkov znaleckého posudku nebolo moţné jednoznačne sa vyjadriť k pravosti
dokladov, pretoţe ich nebolo moţné porovnať s originálmi, no v posudku bolo konštatované,
ţe členský preukaz navrhovateľa neobsahuje ţiadne ochranné znaky, je v ňom prepisované
priezvisko navrhovateľa a rok platnosti, priezvisko navrhovateľa bolo prepisované aj v rodnom liste
navrhovateľa, doklad neobsahuje ţiadne evidenčné číslo a navyše tlačivo bolo súčasťou väčšieho
celku a predloţený občiansky preukaz mal pozmenený rok a zároveň tento doklad neobsahoval
ţiadne ochranné znaky a prvky, aké by takýto doklad beţne obsahovať mal. Odporca poukázal
na svoje zistenia (vyplývajúce zo zisťovacej správy Dánskeho imigračného servisu v Kamerune
a z informácií Švajčiarskeho výboru pre utečencov z roku 2005), ţe pozmeňovanie a falšovanie
dokladov je v Kamerune veľmi rozšírené, týka sa nielen identifikačných dokladov, ale aj členských
preukazov a iných dokladov svedčiacich o členstve v SCNC, keď takéto doklady sa vystavujú
beţne na podporu ţiadostí o azyl a sú beţne dostupné aj na ulici. K znaleckému posudku
predloţeného zástupkyňou navrhovateľa, ktorým boli skúmané daktyloskopické odtlačky
navrhovateľa s odtlačkami prstov na doklade údajne vystavenom na meno P.P., odporca uviedol, ţe
podľa posudku sa nejedná o tú istú osobu, no z Kamerunu bola zaslaná len kópia identifikačného
dokladu a tieţ nebolo moţné potvrdiť jeho pravosť. Z ďalšieho znaleckého dokazovania zo dňa
6.3.2009 vyplýva, ţe osoba na fotografii v spise odporcu (navrhovateľ) je s vysokou
pravdepodobnosťou osobou na fotografii ţiadosti o udelenie víza v SR označenej ako P.P. Odporca
tieţ poukázal na rozporuplné údaje, ktoré navrhovateľ v jednotlivých etapách správneho konania
12
uvádzal a z vyššie uvedených skutočností odporca dospel k záveru o nepreukázaní hodnovernosti
osoby navrhovateľa.
Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní odporca
vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca
riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu
podľa § 8 a § 10 zákona o azyle.
Za situácie, keď odporca menil svoj príbeh a keď v konaniach nebola preukázaná
jednoznačne identita navrhovateľa, nebolo dostatočne presvedčivo preukázané hodnoverným
spôsobom ani členstvo navrhovateľa v SCNC, ktoré malo byť dôvodom opustenia krajiny pôvodu,
a to ani pred odvolacím súdom, sa preto javí logickým záver odporcu, ktorý - prihliadnuc na všetky
okolnosti prípadu - vyhodnotil osobu navrhovateľa za nedôveryhodnú a z tohto dôvody aj dôvody
ţiadateľa o azyl za irelevantné, čoho výsledkom bolo neudelenie azylu na území Slovenskej
republiky. Tento záver podľa odvolacieho súdu nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania a právne závery odporcu nachádzajú oporu v citovaných ustanoveniach zákona
o azyle, preto podľa odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď povaţoval rozhodnutie v časti
o neudelení azylu z týchto dôvodov za vecne správne a zákonné.
Na podporu tohto záveru je potrebné uviesť, ţe jednak zo znaleckého posudku týkajúceho sa
porovnania fotografií navrhovateľa a osoby menom S. (keď všetkých 30 morfologických znakov na
hlave a tvári osoby S. vykazuje typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári muţa menom S.) a tieţ aj
zo správy OHP PZ Svrčinovec zo dňa 9.11.2007 (S. vstúpil na územie SR 17.6.2007, víza mu boli
udelené v Abuji dňa 7.6.2007, dňa 21.6.2007 výstup zo SR do ČR, dňa 25.6.2007 vstup do SR z ČR
na základe víz udelených v Brne, 9.7.2007 výstup zo SR do Maďarska a dňa 25.7.2007 vstup
z Maďarska do SR, pričom ďalší výstup tejto osoby zo SR evidovaný uţ nebol) vyplýva, ţe
navrhovateľ je pravdepodobne osobou menom S., ktorý na územie SR vstúpil oprávnene na základe
udelených krátkodobých víz ako člen umeleckého súboru, no po ich vypršaní sa do krajiny pôvodu
nevrátil. Ţiaden z dokladov a dôkazov vyprodukovaných navrhovateľom a jeho zástupkyňou
nepreukázal bez všetkých pochybností, ţe navrhovateľ je skutočne osobou menom S., či N. Práve
naopak - predloţené doklady vzhľadom na situáciu v Kamerune ohľadne falšovania dokladov, ďalej
13
s ohľadom na „opravy“ a prepisy informácií v predloţených dokladoch, ako aj na rôzne verzie
obstarania si týchto dokladov z Kamerunu, ktoré navrhovateľ pred odporcom aj krajským súdom
tvrdil – nesvedčia tomu, ţe totoţnosť navrhovateľa je taká, ako udáva. Preto záver
o nehodnovernosti navrhovateľa, ktorú sa navrhovateľovi nepodarilo vyvrátiť, bol aj podľa názoru
odvolacieho súdu správny.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,
ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu
ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.
Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú
škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom
kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len
pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len
najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti
definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,
a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne
nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné povaţovať za správny záver správneho orgánu
i krajského súdu, ţe u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu
ani z ďalších relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.
Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany odporca uviedol, ţe táto sa poskytuje vtedy,
ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol ţiadateľ o azyl v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, pričom váţnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f/
zákona o azyle rozumie uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo
poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti
osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného
14
konfliktu, pričom pôvodcom prenasledovania alebo váţneho bezprávia je štát, politické strany,
hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia alebo neštátni
pôvodcovia, ak je moţné preukázať, ţe vyššie uvedené subjekty nie sú schopné alebo ochotné
poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo váţnym bezprávím. Odporca konštatoval,
ţe ani jedna z uvedených moţností váţneho bezprávia sa u navrhovateľa nepreukázala
ani nepotvrdila. Tieţ ustálil, ţe nebola u navrhovateľa potvrdená ţiadna z moţností pre udelenie
doplnkovej ochrany podľa § 13b zákona o azyle.
Odvolací súd povaţoval za správny aj záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady
pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca
nepovaţoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený
reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, ako i záver o neexistencii
prekáţok jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu. Navrhovateľ v krajine nebol
obvinený z trestného činu, nehrozí mu uloţenie trestu smrti ani iného trestu a v krajine neprebieha
ani ţiadne konflikt, teda jeho ţivot by nebo ohrozený.
Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal
úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
15
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová