Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/85/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca v právnej veci

navrhovateľa: S., nar. X., resp. P.P., nar. X., štátny príslušník Kamerunu, naposledy bytom B., t. č.

Pobytový tábor migračného úradu MV SR R., na základe dlhodobej priepustky na adrese: D.,

zastúpeného Mgr. V., pracovníčkou S., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky –

Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MU-

1823-67/PO-Ţ-2007 zo dňa 4.3.2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -41 zo dňa 16.6.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -41 zo dňa 16.6.2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie č. MU-

1823-67/PO-Ţ-2007 zo dňa 4.3.2010, ktorým odporca neudelil navrhovateľovi azyl na území

Slovenskej republiky podľa o azyle a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) a neposkytol mu doplnkovú

ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. O trovách rozhodol krajský súd tak,

ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal a trovy tlmočného bude znášať štát.

Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným

spôsobom zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a pre značné rozpory vo vyjadreniach v správnom

konaní, predovšetkým v súvislosti s identitou navrhovateľa, dospel k záveru zhodnému so záverom

odporcu, ţe osoba navrhovateľa nie je hodnoverná, niet dôvodu veriť jeho príbehu, čo v praxi

znamená, ţe nedošlo k preukázaniu predpokladov udelenia azylu.

Podľa krajského súdu námietka navrhovateľa ohľadne nedostatočne zisteného stavu veci

nie je dôvodná, pretoţe odporca si opakovanými pohovormi s navrhovateľom, vykonanými

znaleckými dokazovaniami a ďalšími písomnosťami týkajúcimi sa totoţnosti navrhovateľa, ďalej

správami o krajine pôvodu zameranými na činnosť SCNC (Southern Camerun National Council)

a bezpečnostné riziká v prípade jeho návratu, ako aj na všeobecnú situáciu v Kamerune

a na vydávanie preukazov totoţnosti, zabezpečil dostatočné dôkazy, ktoré v napadnutom rozhodnutí

špecifikoval a vyhodnotil a vyvodil z nich záver o nehodnovernosti navrhovateľa, resp. takto

spochybnil navrhovateľom predloţené dôkazy.

K námietke navrhovateľa ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov uviedol, ţe neobstojí, pretoţe odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahuje

zistený skutkový stav, logické odôvodnenie prečo a na základe akých skutočností dospel odporca

k záveru o nedôveryhodnosti navrhovateľa, pričom zdôraznil, ţe v takomto prípade sú dôvody

udávané ţiadateľom o azyl irelevantné.

Za nedôvodnú povaţoval krajský súd i námietku navrhovateľa o neprávnom právnom

posúdení veci, pretoţe ak je osoba ţiadateľa vyhodnotená ako nehodnoverná, niet dôvodu veriť jeho

príbehu, ktorým odôvodnil ţiadosť o azyl a to v praxi znamená, ţe nedošlo k preukázaniu

predpokladov udelenia azylu.

3

Krajský súd poukázal na to, ţe od 9.11.2007 bola identita navrhovateľa spochybňovaná,

pretoţe vzniklo podozrenie, ţe navrhovateľ je v skutočnosti osobou menom P.N., nar. X., čo

navrhovateľ popiera. Identitu navrhovateľa sa nepodarilo na 100% preukázať, no všetky

zabezpečené dôkazy svedčia tomu, ţe navrhovateľ nie je osobou, pod identitou ktorej vystupuje.

Podľa krajského súdu tomu svedčia:

- závery znaleckého posudku zo dňa 6.3.2009, podľa ktorého fotografia v spise odporcu je

s vysokou pravdepodobnosťou osobou na fotografii ţiadosti o udelenie víza v SR označenej

ako P.P.

- skutočnosť, ţe P.P. vstúpil na územie SR 17.6.2007, vycestoval do ČR 21.6.2007, vrátil sa

späť do SR opätovne 25.6.2007, no ďalší výstup tejto osoby z územia SR evidovaný nie je

- rozhovory vedúceho umeleckej formácie z Kamerunu s novinármi, pričom išlo o osobu P.P.

- závery znaleckého posudku, ţe všetky navrhovateľom predloţeného doklady boli

pozmeňované.

Krajský súd dospel k záveru, ţe v neprospech navrhovateľa svedčia aj mnohé nelogické

vysvetlenia (napr. ţe na radu predsedu SCNC zo dňa 19.7.20207, aby ušiel, sa najprv skrýval

v buši, potom mu pomohol cudzinec Mr. D., hoci na inom mieste navrhovateľ tvrdil, ţe 19.7.2007

letecky vycestoval z Kamerunu; prepis jeho priezviska, kde je raz uvedené „v“ a inokedy „w“;

okolnosti zabezpečenia a zaslania jeho dokladov z Kamerunu, ktoré mal podľa jednej verzie v byte,

ktorý obýval s priateľom z univerzity a ten mu ich mal poslať, podľa inej verzie ich mal u rôznych

ľudí a priatelia mu ich mali za finančnú odmenu zohnať a pod.). Všetky tieto skutočnosti svedčia

o tom, ţe osoba navrhovateľa je nedôveryhodná.

Krajský súd nad rámec odôvodnenia rozsudku uviedol, ţe v danej veci by nebol ani daný dôvod pre

udelenie azylu, pokiaľ navrhovateľ svoju ţiadosť odôvodnil len svojim členstvom v SCNC, pretoţe

navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s políciou ani inými štátnymi orgánmi, a to ani

v súvislosti s prezentovaným členstvom v SCNC, navrhovateľ nikdy nevystupoval na

verejnosti, ani sa inak neangaţoval, nebol ani funkcionárom či aktivistom SCNC, na ktorých sa

polícia podľa správ o krajine pôvodu zameriavala. Preto podľa názoru krajského súdu ani v prípade

eventuálneho posúdenia ţiadosti navrhovateľa o azyl by udelenie azylu z dôvodu nepreukázania

opodstatnenosti obáv neprichádzalo do úvahy.

4

Krajský súd sa stotoţnil aj s tou časťou napadnutého rozhodnutia, v ktorej bolo vyslovené,

ţe navrhovateľovi sa neposkytne doplnková ochrana, pretoţe na jej poskytnutie neboli splnené

zákonné predpoklady, nakoľko navrhovateľ v krajine pôvodu nebol nikdy trestne stíhaný, nehrozí

mu uloţenie ani výkon trestu smrti, nebol objektom neľudského či poniţujúceho zaobchádzania

a takéto zaobchádzanie neúspešným ţiadateľom o azyl v prípade návratu do Kamerunu ani nehrozí.

Podobne mu nehrozí ani narušenie osobnej integrity v dôsledku ozbrojeného konfliktu.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe krajský súd

ho nesprávne vyhodnotil ako osobu nedôveryhodnú a to i napriek tomu, ţe sám skonštatoval,

ţe jeho skutočnú identitu sa nepodarilo so 100% istotou preukázať. Poukázal na znalecký posudok

č. p. PPZ-9569/KEU-BA-EXP-2009, podľa ktorého odtlačky prstov navrhovateľa sa nezhodujú

s odtlačkom prstov osoby P.P.. K námietke odporcu, ţe išlo len o fotokópiu identifikačného dokladu

osoby P.P. uviedol, ţe išlo o oficiálne overenú kópiu a správny orgán ani súd v konaní neskúmali

pravosť predloţenej kópie. Ďalej namietal, ţe správny orgán sa nevysporiadal s námietkou, ţe jeho

výška je 183 cm a výška osoby P.P. uvedená v pase je 186 cm.

K argumentácii krajského súdu a odporcu, ţe dôvodom nedôveryhodnosti jeho osoby

sú aj nepresnosti vo výpovediach uviedol, ţe v skutočnosti si presne nepamätá, kedy mu okresný

predseda SCNC odporučil, aby ušiel, ale pravdepodobne to bolo pár dní pred skutočným odchodom

z krajiny pôvodu, pred 19.7.2010. Podľa jeho názoru nemoţno zakladať nedôveryhodnosť osoby

na takej malej nezrovnalosti.

Tvrdil, ţe prenasledovanie vládou v Kamerune za jeho politické názory predstavuje dôvod

pre udelenie azylu. Dodal, ţe jeho strach je opodstatnený, pretoţe riziko, ţe by sa ako člen SCNC

skôr či neskôr stal obeťou prenasledovanie, bolo vysoké. Dôvodil, ţe strach ţiadateľa o azyl by mal

byť povaţovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, ţe jeho ďalší

pobyt v krajine pôvodu sa pre neho stal neznesiteľným, pričom takéto úvahy nemusia nutne

vychádzať z osobnej skúsenosti ţiadateľa.

V súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany navrhovateľ poukázal na rozhodnutie

odporcu ČAS: MU-972-80/PO-Ţ-2007 zo dňa 28.5.2009 v podobnej veci, v ktorej poskytol

doplnkovú ochranu ţiadateľke o azyl z dôvodu jej členstva v SCNC.

5

Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe odvolací súd

rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok ako vecne

správny navrhol potvrdiť. Podľa odporcu bolo preskúmavané rozhodnutie vydané v intenciách

rozsudku krajského súdu a na základe vykonaných dôkazov bol ustálený záver o nedôveryhodnosti

osoby navrhovateľa, v ktorom prípade je uţ táto skutočnosť sama o sebe dôvodom pre neudelenie

azylu, lebo takejto osobe nemoţno uveriť, ţe jej dôvody pre udelenie azylu sú pravdivé.

Poukázal na skutočnosť, ţe Kriminalistický a expertízny ústav PZ skonštatoval, ţe pravosť

preukazu člena hnutia SCNC nemoţno potvrdiť, lebo ho nemoţno porovnať s originálom,

no zároveň poukázal na určité nezrovnalosti a na to, ţe fotografia sa pôvodne nachádzala na inom

doklade, priezvisko bolo prepisované a rovnako tak rok 2007 na 2005 a tieto skutočnosti podľa

odporcu váţne spochybňujú tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe uvedený preukaz bol vystavený

na jeho osobu a potvrdzujú to, ţe fotografia tam bola dolepená aţ dodatočne, resp. bola vymenená.

Ďalej odporca dôvodil, ţe hoci nebolo moţné podľa záverov znaleckého posudku vyjadriť sa

k pravosti identifikačného preukazu navrhovateľa, lebo ho nebolo moţné porovnať s originálom,

preukaz neobsahuje ţiadne ochranné prvky beţne pri takýchto dokladoch pouţívané a zároveň boli

na ňom pozmenené údaje (rok z 2007 na 2008).

Záverom odporcu podľa jeho názoru svedčí aj to, ţe v rodnom liste navrhovateľa je

prepísané jeho priezvisko z N. na Numwi, hoci priezviská rodičov navrhovateľa ostali nezmenené.

Odporca dôvodil, ţe prepisovanie v takýchto dokladoch by sa nemalo vyskytovať vôbec, no

v prípade navrhovateľa sa vyskytlo pri ním predloţených dokladoch hneď trikrát, čím vzniká

podozrenie, ţe navrhovateľ nie je totoţný s osobou uvádzanou na dokladoch.

K námietke navrhovateľa o nedostatočnom vyhodnotení skúmania jeho odtlačkov prstov

s údajnými odtlačkami prstov osoby P.P. odporca uviedol, ţe berie na vedomie výsledok

znaleckého dokazovania, podľa ktorej sa nejedná o odtlačky tej istej osoby, no zároveň odporca

konštatoval, ţe týmto nebolo preukázané, ţe predloţené odtlačky boli skutočne odtlačkami osoby

P.P.

6

Odporca uviedol, ţe hoci sa navrhovateľ opätovne odvoláva na svoje členstvo v SCNC,

predloţením členského preukazu so zjavnými známkami pozmeňovania sám toto členstvo výrazne

spochybnil.

Odporca na záver zdôraznil, ţe podľa záveru znaleckého posudku bolo porovnávaním

fotografií navrhovateľa s fotografiou nachádzajúcou sa na ţiadosti o udelenie o víza pre osobu P.P.

zistené, ţe s najväčšou pravdepodobnosťou ide o tú istú osobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

dňa 12.10.2010 ( a ).

Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

ţiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných

alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo

príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce

vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď

sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon

neustanovuje inak,

7

a) manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne

súhlasí (ods. 1).

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,

ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému

neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

8

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov.

Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území

Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej

republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5

(ods. 3).

Podľa § 13c ods.1 zákona o azyle § 13c ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle.

Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne

uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,

prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe

alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta

Slovenskej republiky).

9

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok

krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi

na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami

navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej

republiky nesplnením podmienok pre jeho udelenie s tým, ţe osobu navrhovateľa vyhodnotil

ako nehodnovernú a teda ním uvádzané dôvody ako irelevantné. V konaní nasledujúcom po zrušení

prvého rozhodnutia vo veci navrhovateľa zo dňa 17.12.2007 rozsudkom krajského súdu odporca

vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor dňa 3.12.2009 a zároveň si zabezpečil ďalšie dôkazy

a znalecké posudky ohľadom zisťovania pravosti navrhovateľom predloţených dokladov. Podľa

záverov znaleckého posudku nebolo moţné sa jednoznačne vyjadriť k pravosti dokladov, pretoţe

ich nebolo moţné porovnať s originálmi, no v posudku bolo konštatované, ţe členský preukaz

navrhovateľa neobsahuje ţiadne ochranné znaky, je v ňom prepisované priezvisko navrhovateľa

a rok platnosti, priezvisko navrhovateľa bolo prepisované aj v rodnom liste navrhovateľa, doklad

neobsahuje ţiadne evidenčné číslo, tlačivo bolo súčasťou väčšieho celku a predloţený občiansky

preukaz mal pozmenený rok a zároveň tento doklad neobsahoval ţiadne ochranné znaky a prvky.

Odporca poukázal na svoje zistenia (vyplývajúce zo zisťovacej správy Dánskeho imigračného

servisu v Kamerune a z informácií Švajčiarskeho výboru pre utečencov z roku 2005),

ţe pozmeňovanie a falšovanie dokladov je v Kamerune veľmi rozšírené. K znaleckému posudku

predloţeného zástupkyňou navrhovateľa, ktorým boli skúmané daktyloskopické odtlačky

navrhovateľa s odtlačkami prstov na doklade údajne vystavenom na meno P.P., odporca uviedol, ţe

podľa posudku sa nejedná o tú istú osobu, no z Kamerunu bola zaslaná len kópia identifikačného

dokladu a tieţ nebolo moţné potvrdiť jeho pravosť.

Odporca ďalej svoje závery oprel o zistenia, ţe pod menom P.P. boli udelené v Abuji

krátkodobé víza na 21 dní s platnosťou od 18.6.2007 do 9.7.2007 a táto osoba bola členom

umeleckého súboru, ktorý vystupoval aj na folklórnom festivale vo Východnej, Druhýkrát bolo

10

vízum udelené tejto osobe v Brne s platnosťou od 25.6.2007 do 5.8.2007. Z dôkazov vykonaných v

azylovom konaní vyplýva tieţ to, ţe zo 16 členov umeleckej skupiny sa do Kamerunu vrátil len

jediný.

Odporca v rozhodnutí konštatoval, že posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa je

výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah správneho orgánu o osobnosti žiadateľa

s prihliadnutím k miere reálnosti a vierohodnosti tvrdených dôvodov odchodu z krajiny

pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi aj v konaní získanými informáciami.

Navrhovateľ podľa odporcu nepreukázal svoju totožnosť hodnoverným dokladom, nastali

pochybnosti o pravosti dokladov aj podkladov, ktorými preukazoval údajné problémy

v krajine pôvodu a keďže dospel k záveru, že nebola preukázaná hodnovernosť osoby

navrhovateľa, sú ním uvádzané dôvody irelevantné a výsledkom je neudelenie azylu.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(Správa MZV USA o Kamerune za rok 2008, správy získané z ODZS z Holandska, kanady, tlačové

informácie), z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

so zameraním na dôvod, pre ktorý navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu, teda na jeho údajné členstvo

v SCNC. Ďalej si navrhovateľ za účelom zistenia a preukázania totoţnosti osoby navrhovateľa

zabezpečil znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č. p. PPZ-7961/KEU-BA-

EXP-2008 a č. p. PPZ-10678/KEU-BA-EXP-2009 zo dňa 3.2.2010.

Ďalej z administratívneho spisu odporcu vyplýva, ţe navrhovateľ poţiadal pod menom N.,

nar. X., o azyl po prvýkrát dňa 20.8.2007 z dôvodu prenasledovania spoluobčanmi hovoriacimi po

francúzsky, pretoţe je členom SCNC. Odporca rozhodnutím zo dňa 17.12.2007 ţiadosť

navrhovateľa zamietol, neposkytol mu doplnkovú ochranu a vyslovil, ţe neexistuje prekáţka jeho

vyhostenia do Kamerunu po tom, čo dospel k záveru, ţe osoba ţiadateľa je nehodnoverná a zrejme

ide o osobu menom P.P., nar. X.. Krajský súd rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

11

V novom konaní bol so ţiadateľom uskutočnený doplňujúci pohovor dňa 3.12.2009,

z ktorého vyplynulo, ţe k prepísaniu „v“ na „w“ v priezvisku navrhovateľa došlo preto, ţe Francúzi

„w“ vyslovujú ako „v“, preto mu vykonali v matrike opravu, k predloţenému identifikačnému

preukazu uviedol, ţe ide len o dočasný preukaz a ţe dátum je tam prepísaný, lebo sa úradník

pomýlil. Ďalej tu odporca popísal svoju cestu z Kamerunu na Slovensko.

Na otázku, kedy a za akých okolností by bol ochotný vrátiť sa do Kamerunu odpovedal,

ţe keby sa vrátil, jeho ţivot by bol v ohrození, lebo polícia vie, ţe je členom SCNC.

Podľa odporcu v konaní nebola preukázaná totoţnosť navrhovateľa hodnoverným

dokladom. Navrhovateľ v konaní predloţil doklady, resp. ich kópie, ktoré odporca nechal

preskúmať znalecky.

Podľa výsledkov znaleckého posudku nebolo moţné jednoznačne sa vyjadriť k pravosti

dokladov, pretoţe ich nebolo moţné porovnať s originálmi, no v posudku bolo konštatované,

ţe členský preukaz navrhovateľa neobsahuje ţiadne ochranné znaky, je v ňom prepisované

priezvisko navrhovateľa a rok platnosti, priezvisko navrhovateľa bolo prepisované aj v rodnom liste

navrhovateľa, doklad neobsahuje ţiadne evidenčné číslo a navyše tlačivo bolo súčasťou väčšieho

celku a predloţený občiansky preukaz mal pozmenený rok a zároveň tento doklad neobsahoval

ţiadne ochranné znaky a prvky, aké by takýto doklad beţne obsahovať mal. Odporca poukázal

na svoje zistenia (vyplývajúce zo zisťovacej správy Dánskeho imigračného servisu v Kamerune

a z informácií Švajčiarskeho výboru pre utečencov z roku 2005), ţe pozmeňovanie a falšovanie

dokladov je v Kamerune veľmi rozšírené, týka sa nielen identifikačných dokladov, ale aj členských

preukazov a iných dokladov svedčiacich o členstve v SCNC, keď takéto doklady sa vystavujú

beţne na podporu ţiadostí o azyl a sú beţne dostupné aj na ulici. K znaleckému posudku

predloţeného zástupkyňou navrhovateľa, ktorým boli skúmané daktyloskopické odtlačky

navrhovateľa s odtlačkami prstov na doklade údajne vystavenom na meno P.P., odporca uviedol, ţe

podľa posudku sa nejedná o tú istú osobu, no z Kamerunu bola zaslaná len kópia identifikačného

dokladu a tieţ nebolo moţné potvrdiť jeho pravosť. Z ďalšieho znaleckého dokazovania zo dňa

6.3.2009 vyplýva, ţe osoba na fotografii v spise odporcu (navrhovateľ) je s vysokou

pravdepodobnosťou osobou na fotografii ţiadosti o udelenie víza v SR označenej ako P.P. Odporca

tieţ poukázal na rozporuplné údaje, ktoré navrhovateľ v jednotlivých etapách správneho konania

12

uvádzal a z vyššie uvedených skutočností odporca dospel k záveru o nepreukázaní hodnovernosti

osoby navrhovateľa.

Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní odporca

vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca

riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu

podľa § 8 a § 10 zákona o azyle.

Za situácie, keď odporca menil svoj príbeh a keď v konaniach nebola preukázaná

jednoznačne identita navrhovateľa, nebolo dostatočne presvedčivo preukázané hodnoverným

spôsobom ani členstvo navrhovateľa v SCNC, ktoré malo byť dôvodom opustenia krajiny pôvodu,

a to ani pred odvolacím súdom, sa preto javí logickým záver odporcu, ktorý - prihliadnuc na všetky

okolnosti prípadu - vyhodnotil osobu navrhovateľa za nedôveryhodnú a z tohto dôvody aj dôvody

ţiadateľa o azyl za irelevantné, čoho výsledkom bolo neudelenie azylu na území Slovenskej

republiky. Tento záver podľa odvolacieho súdu nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného

dokazovania a právne závery odporcu nachádzajú oporu v citovaných ustanoveniach zákona

o azyle, preto podľa odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď povaţoval rozhodnutie v časti

o neudelení azylu z týchto dôvodov za vecne správne a zákonné.

Na podporu tohto záveru je potrebné uviesť, ţe jednak zo znaleckého posudku týkajúceho sa

porovnania fotografií navrhovateľa a osoby menom S. (keď všetkých 30 morfologických znakov na

hlave a tvári osoby S. vykazuje typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári muţa menom S.) a tieţ aj

zo správy OHP PZ Svrčinovec zo dňa 9.11.2007 (S. vstúpil na územie SR 17.6.2007, víza mu boli

udelené v Abuji dňa 7.6.2007, dňa 21.6.2007 výstup zo SR do ČR, dňa 25.6.2007 vstup do SR z ČR

na základe víz udelených v Brne, 9.7.2007 výstup zo SR do Maďarska a dňa 25.7.2007 vstup

z Maďarska do SR, pričom ďalší výstup tejto osoby zo SR evidovaný uţ nebol) vyplýva, ţe

navrhovateľ je pravdepodobne osobou menom S., ktorý na územie SR vstúpil oprávnene na základe

udelených krátkodobých víz ako člen umeleckého súboru, no po ich vypršaní sa do krajiny pôvodu

nevrátil. Ţiaden z dokladov a dôkazov vyprodukovaných navrhovateľom a jeho zástupkyňou

nepreukázal bez všetkých pochybností, ţe navrhovateľ je skutočne osobou menom S., či N. Práve

naopak - predloţené doklady vzhľadom na situáciu v Kamerune ohľadne falšovania dokladov, ďalej

13

s ohľadom na „opravy“ a prepisy informácií v predloţených dokladoch, ako aj na rôzne verzie

obstarania si týchto dokladov z Kamerunu, ktoré navrhovateľ pred odporcom aj krajským súdom

tvrdil – nesvedčia tomu, ţe totoţnosť navrhovateľa je taká, ako udáva. Preto záver

o nehodnovernosti navrhovateľa, ktorú sa navrhovateľovi nepodarilo vyvrátiť, bol aj podľa názoru

odvolacieho súdu správny.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť,

ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu

ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú

škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom

kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len

pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len

najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu

podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti

definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti,

a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne

nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné povaţovať za správny záver správneho orgánu

i krajského súdu, ţe u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu

ani z ďalších relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle.

Vo vzťahu k poskytnutiu doplnkovej ochrany odporca uviedol, ţe táto sa poskytuje vtedy,

ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol ţiadateľ o azyl v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, pričom váţnym bezprávím sa podľa § 2 písm. f/

zákona o azyle rozumie uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo

poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti

osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného

14

konfliktu, pričom pôvodcom prenasledovania alebo váţneho bezprávia je štát, politické strany,

hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia alebo neštátni

pôvodcovia, ak je moţné preukázať, ţe vyššie uvedené subjekty nie sú schopné alebo ochotné

poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo váţnym bezprávím. Odporca konštatoval,

ţe ani jedna z uvedených moţností váţneho bezprávia sa u navrhovateľa nepreukázala

ani nepotvrdila. Tieţ ustálil, ţe nebola u navrhovateľa potvrdená ţiadna z moţností pre udelenie

doplnkovej ochrany podľa § 13b zákona o azyle.

Odvolací súd povaţoval za správny aj záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady

pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca

nepovaţoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený

reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle, ako i záver o neexistencii

prekáţok jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu. Navrhovateľ v krajine nebol

obvinený z trestného činu, nehrozí mu uloţenie trestu smrti ani iného trestu a v krajine neprebieha

ani ţiadne konflikt, teda jeho ţivot by nebo ohrozený.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

v spojení s a , keď navrhovateľovi, ktorý nemal

úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

15

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová