Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/79/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľa: H., nar. X., v obci T., Vietnamská socialistická republika, naposledy

bytom v zahraničí: T., O., t. č. PT R., zast. Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie

slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

odporcu č. ČAS: MU-645-13/PO-Ž/2009 zo dňa 2. novembra 2009, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -36 zo dňa 19.

mája 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -36 zo dňa 19. mája 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS: MU-

645-13/PO-Ž/2009 zo dňa 2. novembra 2009, ktorým odporca podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľa

o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí žiadosti ako

zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti navrhovateľom

uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského súdu

ekonomickým pohnútkam jeho žiadosti a potvrdzujú záver, že dôvody jeho žiadosti o azyl

sú inými ako dôvody uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

Krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ požiadal o azyl, z dôvodu, že chce lepšie

žiť, pretože on pochádza z chudobného kraja. Zopakoval, že o azyl žiada z ekonomických

dôvodov a v prípade návratu by nedokázal splatiť svoje dlhy, ktoré mu vznikli v súvislosti

s vycestovaním z Vietnamu.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia krajský súd uviedol, že táto námietka

nie je dôvodná. Podľa krajského súdu je nepochybnou skutočnosťou, že navrhovateľ

vycestoval z Vietnamu výlučne z dôvodu, aby si zabezpečil lepší život ako vo Vietname,

aby v zahraničí pracoval a zarobil si finančné prostriedky. Je tak isto nepochybným faktom,

že o azyl požiadal výlučne z ekonomických dôvodov, čo podľa krajského súdu vyplýva tak

z obsahu vyhlásenia, ktorým o azyl požiadal, ako aj z obsahu vstupného pohovoru, ktorý sa

uskutočnil u odporcu. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ požiadal

o azyl z ekonomických dôvodov, teda nie z dôvodu, že by bol v krajine pôvodu

prenasledovaný alebo že by mal obavy z prenasledovania, resp. že by mu hrozilo riziko

vážneho bezprávia, resp. z dôvodu zlúčenia rodiny. Podľa krajského súdu, ak teda odporca

zamietol žiadosť navrhovateľa o azyl ako zjavne neopodstatnenú, postupoval a rozhodol

v súlade so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd

vôbec nezohľadnil problémy navrhovateľa v krajine pôvodu, neskúmal, či odporca dostatočne

prešetril otázku, či štátne orgány krajiny pôvodu navrhovateľa v prípade návratu domov

poskytnú navrhovateľovi adekvátnu a efektívnu ochranu pred prenasledovaním.

Uviedol, že v lete 2006 bol členom budhistickej organizácie a bojoval proti katolíkom

za pozemky. V prípade návratu do krajiny pôvodu má obavy z prenasledovania. Danú

skutočnosť navrhovateľ pri výsluchu neuviedol, pretože mal zlé skúsenosti so štátnymi

orgánmi v krajine pôvodu a mal voči slovenským orgánom nedôveru. Až po konzultácii

s právnym zástupcom, navrhovateľ zistil, že sa nemusí obávať vypovedať o svojich

problémoch.

Na štátne orgány v krajine pôvodu sa nemohol obrátiť, lebo tie by mu nepomohli

a hrozilo by mu ešte väčšie nebezpečenstvo.

V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú

prípad vietnamského katolíckeho aktivistu P., ktorý bol obvinený z protivládneho spiknutia

ako aj správu OSN, ktorá potvrdzuje, že Vietnam nepodpísal dohovor OSN proti mučeniu.

Podľa navrhovateľa krajský súd nesprávne posúdil výrok napadnutého rozhodnutia,

keď nevzal do úvahy, či štátne orgány krajiny pôvodu navrhovateľa v prípade návratu domov

poskytnú navrhovateľovi adekvátnu a efektívnu ochranu pred prenasledovaním.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol žiadosť navrhovateľa ako

zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o azyl

vychádzal z jeho výpovede, z dostupných údajov a správ o krajine jeho pôvodu v čase

vydania napadnutého rozhodnutia. Odporca poukázal na to, že v odvolaní neuviedol žiadne

konkrétne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie

uvedeného rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o

udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie

azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo §

13b, Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí

tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená(ods.

3).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

navrhovateľa o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch,

ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle, preto jeho žiadosť

zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií

– na internetovej stránke www.businessinfo.cz- aktualizovaný dňa k 4.10.2009) z ktorých

stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody,

pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľ nielen

že nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdil.

Ako vyplynulo z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 16.10.2009 navrhovateľ uviedol,

že o azyl požiadal z ekonomických dôvodov, odišiel z Vietnamu za lepším životom, nakoľko

je z chudobného kraja. Nemá vzdelanie, dobrú prácu a hoci je už dospelý a zarába si nejaké

peniaze, je to málo a stále žije na pokraji chudoby. Za cestu z Vietnamu si zaplatil veľa

peňazí, ktoré by prácou v Nemecku v priebehu 5 rokov splatil. Nemôže sa vrátiť domov,

nakoľko by nemal z čoho vrátiť peniaze, preto chce zostať na Slovensku, aby si niečo zarobil

a splatil svoje dlhy. Uviedol, že okrem týchto dôvod, nemá žiadne iné dôvody svojej žiadosti.

Na otázku odporcu, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedal,

že nemal by z čoho splatiť dlhy, ktoré mu vznikli s jeho cestou a nechce sa vrátiť kvôli

chudobe.

Na otázku, či pravdivo a vyčerpávajúco uviedol všetky dôvody, odpovedal, kladne.

Odporca v rozhodnutí uviedol, že všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil

a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu

pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, že navrhovateľ svoju žiadosť

zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboženských, politických dôvodoch alebo

dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch

alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jeho žiadosť vyhodnotil

ako žiadosť, ktorá bola motivovaná čisto ekonomickými dôvodmi, a preto ju zamietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

že navrhovateľ zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na ekonomických dôvodoch.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky, je založená na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú

uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, a to na ekonomických dôvodoch, takýto záver nachádza

oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil, keď považoval

rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľky, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľa, ktoré prezentoval

v administratívnom konaní, vyplynul jednoznačne ekonomický dôvod jeho žiadosti o azyl

a s poukazom na skutočnosť, že nové tvrdenia navrhovateľa uplatnené v odvolaní proti

rozsudku krajského súdu (že v lete 2006 bol členom budhistickej organizácie a bojoval proti

katolíkom za pozemky, pričom v prípade návratu do krajiny pôvodu má obavy

z prenasledovania), neboli ani predmetom podaného opravného prostriedku, nebolo možné

ani krajskému súdu vyčítať, že sa nimi nezaoberal a z uvedeného dôvodu nemohli byť

ani predmetom odvolacieho konania.

Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky

navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa .

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová