Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/71/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci navrhovateľky: D., nar. X. v F., P., naposledy bytom v zahraničí: F., Š., P., t. č. PT O., na

dlhodobej priepustke na adrese: M., adresa na doručovanie pošty: JUDr. J., O., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,

Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-637-

14/PO-Ţ/2009 zo dňa 13. novembra 2009, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -28 zo dňa 31. marca 2010 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -28 zo dňa 31. marca 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:

MU-637-14/PO-Ţ/2009 zo dňa 13. novembra 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12

ods. 1 písm. a/ a ods. 3 o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol

ţiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľke náhradu

trov konania nepriznal.

Krajský súd sa stotoţnil so záverom odporcu, ţe v prípade navrhovateľky nie sú

splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí

ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti

navrhovateľkou uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského

súdu snahe o legalizáciu pobytu navrhovateľky na území SR a potvrdzujú záver, ţe dôvody

jej ţiadosti o azyl sú inými ako dôvody uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.

Krajský súd k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, ţe povinnosť

odporcu zistiť stav veci je určovaná výlučne dôvodmi, ktoré ţiadateľ o azyl uvedie

na odôvodnenie svojej ţiadosti. Ak teda odporca navrhovateľkou prezentované dôvody

ţiadosti o azyl vyhodnotil výlučne z pohľadu ich obsahu, postupoval zákonným spôsobom.

Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľka vo vyhlásení, ktorým ţiadala o azyl,

uviedla, ţe o tento ţiada z dôvodu, aby tu mohla viesť dôstojný ţivot a zaloţiť si rodinu.

Počas vstupného pohovoru ďalej uviedla, ţe o azyl poţiadala preto, lebo sa jej nepodarilo

obnoviť- predĺţiť povolenie k pobytu. Na Slovensko pricestovala na platné vízum, ktoré jej

bolo udelené v júli 2008 za účelom získania práce, resp. podnikania. Povolenie k pobytu jej

bolo udelené do 24.6.2009.

K námietke navrhovateľky, ţe odporca nevenoval pozornosť politickým dôvodom,

pretoţe tým, ţe poţiadala o azyl, sa dostala do pozície človeka, ktorý nesúhlasí s vládnou

ideológiou, krajský súd uviedol, ţe navrhovateľka tento dôvod prezentovala aţ v podanom

opravnom prostriedku, pričom z obsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka uviedla

na odôvodnenie svojej ţiadosti je zjavné, ţe o azyl poţiadala z dôvodu legalizácie svojho

pobytu na území SR. Prípadná prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov ţiadosti o azyl

po vydaní napadnutého rozhodnutia je preto irelevantnou.

Naviac podľa krajského súdu samotný akt podania ţiadosti o azyl, nemôţe byť

dôvodom k udeleniu azylu.

K námietke, ţe v spise odporcu zaloţené správy o Číne neumoţňujú komplexne

posúdiť jej ţiadosť, krajský súd uviedol, ţe odporca vyhodnotil navrhovateľkinu ţiadosť

o azyl ako zjavne neopodstatnenú v tzv. skrátenom konaní. Účelom tohto konania je posúdiť,

či po formálnej stránke boli naplnené predpoklady jej prejednania vo veci samej. Pretoţe

odporca vyhodnotil ţiadosť navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenú, nakoľko

navrhovateľka odôvodnila svoju ţiadosť inými skutočnosťami a dôvodmi, ako tými, ktoré súd

uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, nebolo podľa krajského súdu ani potrebné,

aby odporca vyhľadal a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľky. Ak však

odporca vyhľadal a do spisu zaloţil správy, ktoré sa zaoberajú všeobecnými podmienkami

najmä na podnikanie, takýto jeho postup nemohol ovplyvniť jeho vyhodnotenie

navrhovateľkou prezentovaných dôvodov, nakoľko napadnutým rozhodnutím nerozhodoval

o tom, či navrhovateľka splnila alebo nesplnila predpoklady udelenia azylu, ale výlučne

o tom, ţe ňou prezentované dôvody ţiadosti o azyl nenapĺňajú po formálnej stránke zákonné

podmienky pre posúdenie jej ţiadosti.

Nad rámec podaných námietok krajský súd uviedol, ţe preskúmal napadnuté

rozhodnutie z pohľadu právneho posúdenia správnosti či nesprávnosti rozhodnutia odporcu

a dospel k záveru, ţe z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe navrhovateľka poţiadala

o azyl z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku (po uplynutí doby povolenia

na pobyt), a aj preto, aby tu mohla viesť dôstojný ţivot zaloţiť si rodinu, teda nie z dôvodu,

ţe by bola v Číne prenasledovaná alebo ţe by mal obavy z prenasledovania, resp., ţe by jej

hrozilo riziko váţneho bezprávia, resp. z dôvodu zlúčenia rodiny. Ak teda odporca zamietol

ţiadosť navrhovateľky o azyl ako zjavne neopodstatnenú, postupoval a rozhodol v súlade

so zákonom.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala,

ţe krajský súd neprihliadol na váţnosť politickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľky.

Z dôvodu, ţe poţiadala v cudzej krajine o politický azyl a tým nepriamo nesúhlasila

s politikou reţimu, stala sa nepohodlnou osobou. Taktieţ vyčítala krajskému súdu,

ţe nevenoval náleţitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu,

kde by bola ohrozená jej bezpečnosť, čo nepochybne v krajine pôvodu doposiaľ trvá.

V tejto súvislosti poukázala na správu o krajine pôvodu navrhovateľa (Amnesty

International report on Čína 2009), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu v krajine jeho

pôvodu a správu Human Rights Watch, ktorá hodnotí úroveň ľudských a občianskych práv

vo Vietname (zrejme mala na mysli Čínu) .

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol ţiadosť navrhovateľky

ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, ţe v odvolaní neuviedla ţiadne konkrétne

skutočnosti a nepredloţila ţiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného

rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia ,

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia

byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa o azyle (účinného od 1.12.2008)

ministerstvo zamietne ţiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ţiadateľ

odôvodňuje svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,

ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60

dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty ţiadosť o udelenie azylu nemôţe byť

zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.(ods. 3)

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti

navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/

a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej

skutočnosťou, ţe navrhovateľka svoju ţiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch,

ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle, preto jej ţiadosť

zamietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií

– na internetovej stránke www.businessinfo.cz- aktualizovaný dňa 1.10.2009 a z článku

X-Trade Brokers SR, „Vývoj a budúcnosť čínskej ekonomiky akciového trhu“ zo dňa

13.10.2009, z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe navrhovateľka nielen

ţe nepredloţila ţiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto

okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.

Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 4.11.2009 navrhovateľka uviedla,

ţe dôvodom jej ţiadosti o azyl sú problémy, ktoré mala s povolením pobytu na Slovensku.

Keďţe po jednom roku sa jej nepodarilo predĺţiť si prechodný pobyt, tak sa rozhodla,

ţe si touto cestou zlegalizuje svoj pobyt, nakoľko inú moţnosť nemala. Ďalej uviedla, ţe keby

o azyl nepoţiadala, tak by ju poslali naspäť do Číny, a to nechcela. Chcela by tu zostať ţiť,

pracovať, naďalej zarábať peniaze, tak ako pracovala aj od príchodu na Slovensku v roku

2008.

Na otázku odporcu, či mala v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou

alebo inými štátnymi orgánmi, uviedla, ţe nemala, nikdy nebol stíhaná, väznená, či iným

spôsobom prenasledovaná.

Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala, ţe ničoho

sa neobáva, nič by jej v krajine pôvodu nehrozilo.

Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil

a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu

pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, ţe navrhovateľka svoju ţiadosť

zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboţenských, politických dôvodoch alebo

dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch

alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jej ţiadosť vyhodnotil ako

ţiadosť, ktorá bola motivovaná čisto snahou o legalizáciu pobytu, a preto ju zamietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd

prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, ţe odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,

ţe navrhovateľ zakladá svoju ţiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

najmä na ekonomických dôvodoch.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno

vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, ţe dôvody navrhovateľky, pre ktoré ţiadala

udeliť azyl na území Slovenskej republiky, je zaloţená na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú

uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, najmä na snahe o legalizáciu pobytu, takýto záver

nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil,

keď povaţoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.

Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými

v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd ţiadne výhrady,

v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľky, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľky, ktoré

prezentovala v administratívnom konaní, vyplynula jednoznačná snaha o legalizáciu pobytu

na území SR a s poukazom na skutočnosť, ţe odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil

odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil

podľa .

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a ,

keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. októbra 2010

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová