Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c33/366032.f052cc.pdf
PDF · 126.19 KB
No categories available
1Sža/71/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sža/71/2010
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci navrhovateľky: D., nar. X. v F., P., naposledy bytom v zahraničí: F., Š., P., t. č. PT O., na
dlhodobej priepustke na adrese: M., adresa na doručovanie pošty: JUDr. J., O., proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava,
Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-637-
14/PO-Ţ/2009 zo dňa 13. novembra 2009, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz 3/2010-28 zo dňa 31. marca 2010 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz 3/2010-28 zo dňa 31. marca 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. ČAS:
MU-637-14/PO-Ţ/2009 zo dňa 13. novembra 2009, ktorým odporca podľa ustanovenia § 12
ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) zamietol
ţiadosť navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. Navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznal.
Krajský súd sa stotoţnil so záverom odporcu, ţe v prípade navrhovateľky nie sú
splnené podmienky pre udelenie azylu na území SR a rozhodnutie odporcu o zamietnutí
ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej je vecne správne a v súlade so zákonom. Skutočnosti
navrhovateľkou uvádzané v priebehu celého azylového konania nasvedčujú podľa krajského
súdu snahe o legalizáciu pobytu navrhovateľky na území SR a potvrdzujú záver, ţe dôvody
jej ţiadosti o azyl sú inými ako dôvody uvedené v § 8, alebo 10, 13a a 13b zákona o azyle.
Krajský súd k námietke nedostatočne zisteného stavu veci uviedol, ţe povinnosť
odporcu zistiť stav veci je určovaná výlučne dôvodmi, ktoré ţiadateľ o azyl uvedie
na odôvodnenie svojej ţiadosti. Ak teda odporca navrhovateľkou prezentované dôvody
ţiadosti o azyl vyhodnotil výlučne z pohľadu ich obsahu, postupoval zákonným spôsobom.
Krajský súd poukázal na to, ţe navrhovateľka vo vyhlásení, ktorým ţiadala o azyl,
uviedla, ţe o tento ţiada z dôvodu, aby tu mohla viesť dôstojný ţivot a zaloţiť si rodinu.
Počas vstupného pohovoru ďalej uviedla, ţe o azyl poţiadala preto, lebo sa jej nepodarilo
obnoviť- predĺţiť povolenie k pobytu. Na Slovensko pricestovala na platné vízum, ktoré jej
bolo udelené v júli 2008 za účelom získania práce, resp. podnikania. Povolenie k pobytu jej
bolo udelené do 24.6.2009.
K námietke navrhovateľky, ţe odporca nevenoval pozornosť politickým dôvodom,
pretoţe tým, ţe poţiadala o azyl, sa dostala do pozície človeka, ktorý nesúhlasí s vládnou
ideológiou, krajský súd uviedol, ţe navrhovateľka tento dôvod prezentovala aţ v podanom
opravnom prostriedku, pričom z obsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka uviedla
na odôvodnenie svojej ţiadosti je zjavné, ţe o azyl poţiadala z dôvodu legalizácie svojho
pobytu na území SR. Prípadná prezentácia akýchkoľvek iných dôvodov ţiadosti o azyl
po vydaní napadnutého rozhodnutia je preto irelevantnou.
Naviac podľa krajského súdu samotný akt podania ţiadosti o azyl, nemôţe byť
dôvodom k udeleniu azylu.
K námietke, ţe v spise odporcu zaloţené správy o Číne neumoţňujú komplexne
posúdiť jej ţiadosť, krajský súd uviedol, ţe odporca vyhodnotil navrhovateľkinu ţiadosť
o azyl ako zjavne neopodstatnenú v tzv. skrátenom konaní. Účelom tohto konania je posúdiť,
či po formálnej stránke boli naplnené predpoklady jej prejednania vo veci samej. Pretoţe
odporca vyhodnotil ţiadosť navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenú, nakoľko
navrhovateľka odôvodnila svoju ţiadosť inými skutočnosťami a dôvodmi, ako tými, ktoré súd
uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, nebolo podľa krajského súdu ani potrebné,
aby odporca vyhľadal a do spisu zaloţil správy o krajine pôvodu navrhovateľky. Ak však
odporca vyhľadal a do spisu zaloţil správy, ktoré sa zaoberajú všeobecnými podmienkami
najmä na podnikanie, takýto jeho postup nemohol ovplyvniť jeho vyhodnotenie
navrhovateľkou prezentovaných dôvodov, nakoľko napadnutým rozhodnutím nerozhodoval
o tom, či navrhovateľka splnila alebo nesplnila predpoklady udelenia azylu, ale výlučne
o tom, ţe ňou prezentované dôvody ţiadosti o azyl nenapĺňajú po formálnej stránke zákonné
podmienky pre posúdenie jej ţiadosti.
Nad rámec podaných námietok krajský súd uviedol, ţe preskúmal napadnuté
rozhodnutie z pohľadu právneho posúdenia správnosti či nesprávnosti rozhodnutia odporcu
a dospel k záveru, ţe z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe navrhovateľka poţiadala
o azyl z dôvodu legalizácie svojho pobytu na Slovensku (po uplynutí doby povolenia
na pobyt), a aj preto, aby tu mohla viesť dôstojný ţivot zaloţiť si rodinu, teda nie z dôvodu,
ţe by bola v Číne prenasledovaná alebo ţe by mal obavy z prenasledovania, resp., ţe by jej
hrozilo riziko váţneho bezprávia, resp. z dôvodu zlúčenia rodiny. Ak teda odporca zamietol
ţiadosť navrhovateľky o azyl ako zjavne neopodstatnenú, postupoval a rozhodol v súlade
so zákonom.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala,
ţe krajský súd neprihliadol na váţnosť politickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľky.
Z dôvodu, ţe poţiadala v cudzej krajine o politický azyl a tým nepriamo nesúhlasila
s politikou reţimu, stala sa nepohodlnou osobou. Taktieţ vyčítala krajskému súdu,
ţe nevenoval náleţitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenia cudzinca do štátu,
kde by bola ohrozená jej bezpečnosť, čo nepochybne v krajine pôvodu doposiaľ trvá.
V tejto súvislosti poukázala na správu o krajine pôvodu navrhovateľa (Amnesty
International report on Čína 2009), ktorá hodnotí výlučne politickú situáciu v krajine jeho
pôvodu a správu Human Rights Watch, ktorá hodnotí úroveň ľudských a občianskych práv
vo Vietname (zrejme mala na mysli Čínu) .
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval argumenty, pre ktoré zamietol ţiadosť navrhovateľky
ako zjavne neopodstatnenú. Poukázal na to, ţe v odvolaní neuviedla ţiadne konkrétne
skutočnosti a nepredloţila ţiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na zrušenie uvedeného
rozsudku, a tým aj rozhodnutia odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP,
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. októbra 2010 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone
o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok
taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia
byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti
k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania
azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle (účinného od 1.12.2008)
ministerstvo zamietne ţiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ţiadateľ
odôvodňuje svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými,
ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60
dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty ţiadosť o udelenie azylu nemôţe byť
zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.(ods. 3)
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti
navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a/
a ods. 3 zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,
najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky
v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej
skutočnosťou, ţe navrhovateľka svoju ţiadosť o udelenie azylu zakladá na iných dôvodoch,
ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13 a alebo 13b zákona o azyle, preto jej ţiadosť
zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ
o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií o krajine pôvodu, ktoré získal z informácií
– na internetovej stránke www.businessinfo.cz- aktualizovaný dňa 1.10.2009 a z článku
X-Trade Brokers SR, „Vývoj a budúcnosť čínskej ekonomiky akciového trhu“ zo dňa
13.10.2009, z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie azylu.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe navrhovateľka nielen
ţe nepredloţila ţiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto
okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.
Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 4.11.2009 navrhovateľka uviedla,
ţe dôvodom jej ţiadosti o azyl sú problémy, ktoré mala s povolením pobytu na Slovensku.
Keďţe po jednom roku sa jej nepodarilo predĺţiť si prechodný pobyt, tak sa rozhodla,
ţe si touto cestou zlegalizuje svoj pobyt, nakoľko inú moţnosť nemala. Ďalej uviedla, ţe keby
o azyl nepoţiadala, tak by ju poslali naspäť do Číny, a to nechcela. Chcela by tu zostať ţiť,
pracovať, naďalej zarábať peniaze, tak ako pracovala aj od príchodu na Slovensku v roku
2008.
Na otázku odporcu, či mala v krajine pôvodu nejaké problémy s políciou, armádou
alebo inými štátnymi orgánmi, uviedla, ţe nemala, nikdy nebol stíhaná, väznená, či iným
spôsobom prenasledovaná.
Na otázku, čoho sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu, odpovedala, ţe ničoho
sa neobáva, nič by jej v krajine pôvodu nehrozilo.
Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom posúdil
a to v súlade so Spoločným stanoviskom EÚ o harmonizovanom prístupe k uplatňovaniu
pojmu „utečenec“ zo dňa 4.2.1996, pričom dospel k záveru, ţe navrhovateľka svoju ţiadosť
zakladá na iných ako rasových, národnostných, náboţenských, politických dôvodoch alebo
dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názoroch
alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Jej ţiadosť vyhodnotil ako
ţiadosť, ktorá bola motivovaná čisto snahou o legalizáciu pobytu, a preto ju zamietol ako
zjavne neopodstatnenú.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj súd
prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, ţe odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o tom,
ţe navrhovateľ zakladá svoju ţiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
najmä na ekonomických dôvodoch.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno
vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné
skutkové zistenia.
Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, ţe dôvody navrhovateľky, pre ktoré ţiadala
udeliť azyl na území Slovenskej republiky, je zaloţená na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú
uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo 13b, najmä na snahe o legalizáciu pobytu, takýto záver
nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, preto krajský súd nepochybil,
keď povaţoval rozhodnutie z týchto dôvodov za zákonné.
Krajský súd sa podrobne zaberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými
v opravnom prostriedku, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd ţiadne výhrady,
v podrobnostiach na tieto správne závery krajského súdu odvolací súd odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľky, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku ani rozhodnutia odporcu. Z vyjadrení navrhovateľky, ktoré
prezentovala v administratívnom konaní, vyplynula jednoznačná snaha o legalizáciu pobytu
na území SR a s poukazom na skutočnosť, ţe odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil
odvolací súd za nedôvodné, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP,
keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová