Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. Ľ. Č., bývajúcej

v K., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti

ţalovanému S., so sídlom v K., v dovolacom konaní zastúpenému JUDr. M. K., advokátom

so sídlom v K., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 10. septembra 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 21. októbra 2008 č.k. -200 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede danej jej listom

ţalovaného z 20. júla 2006. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobkyňu zaviazal nahradiť

ţalovanému trovy konania v sume 18 302,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ ide o funkciu

zástupkyne riaditeľa školy, bolo toto miesto uţ obsadené podľa

Z.z. na základe výberového konania. Nejde preto o prípad, kedy by bol zamestnávateľ

povinný ponúknuť túto riadne obsadenú funkciu ţalobkyni po jej návrate naspäť do práce

po ukončení sporu o neplatnosť výpovede. V prípade vypísania výberového konania

na miesto, ktoré je obsadené, sa úspešné absolvovanie výberového konania stáva

predpokladom pre výkon funkcie, na ktorú bolo výberové konanie vypísané. V súvislosti

s nadbytočnosťou ţalobkyne ako stredoškolskej učiteľky uviedol, ţe ţalovaný rozhodol

o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej zrušil dve pracovné miesta v odbore stredoškolský

učiteľ a tieţ o tom, ţe ţalobkyňa sa stala nadbytočnou. Nebolo zistené, ţe by v čase dania

2

výpovede boli u ţalovaného voľné pracovné miesta, prípadne, ţe by počas plynutia

výpovednej doby boli prijatí na jej funkciu iní zamestnanci. Ţalovaný preto skončil pracovný

pomer so ţalobkyňou v súlade so zákonom, z ktorého dôvodu povaţoval jej ţalobu

za neopodstatnene podanú. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom

na ustanovenie

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 10. septembra 2009 sp.zn.

na odvolanie ţalobkyne rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa dospel k správnemu

záveru, ţe ţalobkyňa sa stala nadbytočnou z dôvodu rozhodnutia o organizačnej zmene -

zníţení stavu zamestnancov, v druhu práce - stredoškolský učiteľ odborných predmetov,

pričom výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi (súd nemôţe

správnosť výberu preskúmavať). Za správny povaţoval aj záver súdu prvého stupňa, ţe

ţalovaný nemal pre ţalobkyňu inú vhodnú prácu a nemal moţnosť ju ďalej zamestnávať, a to

ani na kratší pracovný čas. Bola teda splnená i hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede

vyplývajúca z ustanovenia . Rozsudok okresného súdu

povaţoval preto za vecne správny. V súvislosti s odvolacou námietkou ţalobkyne, ţe

výpoveď neobsahuje zmienku o jej nadbytočnosti ako zástupkyne riaditeľa pre odborné

predmety, odvolací súd uviedol, ţe jej pracovný pomer nebol zaloţený vymenovaním

do uvedenej funkcie, ale bol zaloţený pracovnou zmluvou s výkonom práce stredoškolského

učiteľa odborných predmetov. Preto otázka vykonávania uvedenej funkcie nemôţe byť

rozhodujúca pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, ţalobe v celom rozsahu vyhovel a ţalobkyni

priznal náhradu trov konania, príp. rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Uviedla, ţe v napadnutom rozhodnutí sa krajský súd odchýlil od právneho názoru

okresného súdu, ktorý povaţoval obsahovú náplň pracovných činností vykonávaných

ţalobkyňou za skutočnosť právne významnú pre posúdenie, či sa organizačná zmena

vzťahovala na druh práce ţalobkyne. Keďţe odvolací súd inak vec právne posúdil, neţ súd

prvého stupňa a jeho právne posúdenie je nesprávne, potvrdzujúcim rozhodnutím porušil

3

zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Dovolanie odôvodnila tieţ tým, ţe rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie ţalobkyne ako

neprípustné zamietnuť. Zároveň ţiadal ţalobkyňu zaviazať k náhrade trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolanie nie je

preto prípustné ani podľa v znení účinnom do 28. februára 2010.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

Pokiaľ ţalobkyňa v dovolaní namietala, ţe odvolací súd sa v rozpore s princípom

dvojinštančnosti konania odchýlil od právneho názoru, ktorý vo svojom rozsudku zaujal súd

prvého stupňa a z tohto dôvodu jej bola odňatá reálna a efektívna moţnosť skutkovo a právne

argumentovať v dvojinštančnom súdnom postupe ohľadne nového právneho názoru, treba

uviesť, ţe uvedená námietka je nenáleţitá. Odvolací súd vychádzal totiţ pri svojom

rozhodnutí z rovnakého právneho názoru ako súd prvého stupňa, ţe ţalobkyňa sa stala

nadbytočnou z dôvodu rozhodnutia o organizačnej zmene - zníţení stavu zamestnancov,

v druhu práce - stredoškolský učiteľ odborných predmetov a ţe bola splnená i hmotnoprávna

podmienka platnosti výpovede vyplývajúca z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ Zákonníka

práce. Odvolací súd sa teda od právneho názoru okresného súdu v otázke, či sa organizačná

zmena vykonaná ţalovaným vzťahovala na ţalobkyňu, neodchýlil. V posudzovanej veci nejde

teda o prípad, kedy by odvolací súd rozsudok okresného súdu síce potvrdil, ale z iných

právnych dôvodov, ktoré doposiaľ neboli účastníkmi tvrdené a ktorými sa ani súd prvého

stupňa doteraz nezaoberal. Odvolací súd svojim postupom neporušil zásadu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania a teda právo ţalobkyne na spravodlivý proces, ktoré právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Postupom odvolacieho súdu nebola preto odňatá moţnosť ţalobkyni

pred súdom konať v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady

uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala.

Dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie

prípustné), samotný tento dôvod, ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je

5

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti

rozhodnutia.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolanie ţalobkyne smerovalo

proti takému rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné nie je (§ 238 ods. 2 a 3

) a keďţe neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (

v spojení s veta prvá ) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Dovolací súd ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, ktoré

pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich

nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie

práva ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13.októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová