Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
adf/365993.820d95.pdf
PDF · 161.7 KB
No categories available
6Cdo/213/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 213/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. a.s., so sídlom v B.,
proti povinnému R. K., bývajúcemu v M., o vymoženie 312, 85 Eur (9 425,-- Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 17 Er 2238/2007, o dovolaní
oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 31. marca 2008 sp.zn. 6 CoE 39/2008,
takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 31. marca 2008 sp.zn. 6 CoE 39/2008 a uznesenie
Okresného súdu Martin z 8. októbra 2007 č.k. 17 Er 2238/2007 z r u š u j e a vec vracia
Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Podaním doručeným súdu 22. mája 2007 poţiadal súdny exekútor JUDr. P. M. Okresný
súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoţenie sumy 9 425,-- Sk a trov
exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučných titulov - platobných výmerov, vydaných S.
č. X. z 1.2.2005 ktorým bola povinnému uloţená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne
nedoplatok poistného 906,-- Sk, č. X., z 15.11.2004, ktorým bola povinnému uloţená povinnosť
zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok poistného 2 387,-- Sk, č. X. z 22.6.2004, ktorým bola
povinnému uloţená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok poistného 953,-- Sk, a
č. X., ktorým bola povinnému uloţená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok
poistného 5 179,-- Sk. K ţiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné tituly, úradne
overenú fotokópiu plnomocentsva udeleného vtedajšej zástupkyni oprávnenej, fotokópiu zmluvy
o postúpení pohľadávok a dohodu o započítaní z 20. júla 2005 uzavretej medzi S. a V., a.s.,
fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. decembra 2005 uzavretou medzi V., a.s.
a Slovenskou konsolidačnou, a.s.
Okresný súd Martin uznesením z 8. októbra 2007 č.k. 17 Er 2238/2007-43 ţiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom
úrade pod sp.zn. EX 1873/2007 zamietol. Zamietnutie ţiadosti odôvodnil tým, ţe oprávnená
nepreukázala spôsobom, ktorý vyţaduje Exekučný poriadok, ţe na ňu prešla vymáhaná
pohľadávka, v dôsledku čoho nie je moţné exekúciu v jej prospech vykonať. Fotokópie oboch
zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré oprávnená predloţila, nebolo moţné akceptovať ako
preukazujúce prechod pohľadávok, pretoţe ich predmet, t.j. špecifikácia jednotlivých
postupovaných pohľadávok, sa nachádza v prílohách č. 1, ktoré súdu vôbec neboli predloţené
a ktoré aj napriek tomu, ţe zmluvy ich označujú za svoju nedeliteľnú súčasť, nie sú so zmluvou
pevne spojené spôsobom ako to predpokladá ustanovenie § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku.
Jednotlivé pohľadávky uvedené v predloţenom výpise z prílohy č. 1 je teda moţné kedykoľvek
meniť a dopĺňať. Z tohto dôvodu povaţoval súd prvého stupňa dohody o postúpení pohľadávky
v časti ich predmetu za nejasné a neurčité.
Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. marca
2008 sp.zn. 6 CoE 39/2008, uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí ţiadosti o udelenie
poverenia potvrdil. Stotoţnil sa s názorom prvostupňového súdu, ţe oprávnená nepreukázala
prechod v exekučnom konaní uplatneného práva na svoju osobu, ktoré podľa exekučného titulu
prináleţí inej osobe, pretoţe oprávnená uloţila na súde len jednu notársky overenú fotokópiu
zmluvy o postúpení pohľadávok, a druhá zmluva nebola totoţná s predloţenou a to bez
akejkoľvek prílohy, pričom práve súčasťou prílohy mala byť bliţšia špecifikácia postupovanej
pohľadávky predstavujúca jej identifikovateľnosť.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená. Prípustnosť dovolania
odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. t.j. tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola
odňatá moţnosť konať pred súdom. Postupom súdov jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu.
Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie ako oprávnenej z takých dôvodov, ktoré
nemajú zákonný podklad. Zákon číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), ani ţiadny iný zákon neukladajú v exekučnom
konaní povinnosť preukázať prevod (prechod) práva originálom alebo overenou kópiou listiny.
Takýto prevod (prechod) môţe byť preukázaný aj inak, neţ len originálom listiny alebo jej
úradne overenou kópiou. Z uvedených dôvodov ţiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p. a nasledujúcich).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.
platí, ţe dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak : a/ je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu a b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (ak odvolací súd
odmietol odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/, dovolanie prípustné nie je). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
Vzhľadom k tomu by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namieta, ţe konanie je v danom prípade postihnuté závaţnou procesnou
vadou, lebo v konaní jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní súdov niţších stupňov
k odňatiu moţnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd zreteľ na to, ţe vada konania vymedzená
v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR číslo 209/1992 Zb.). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva
na spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj moţnosť
núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú
vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba
povaţovať aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí ţiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo
na výkon vykonateľného rozhodnutia.
Zo spisu v danej veci vyplýva, ţe v predmetnom konaní došlo k dovolateľkou namietanej
procesnej vade.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloţí
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a poţiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1
Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma ţiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor ţiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia ţiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor ţiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Podľa § 37 ods. 3 prvá aţ tretia veta Exekučného
poriadku proti inému, neţ tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného, neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, moţno vykonať exekúciu, len ak sa
preukázalo, ţe naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doloţené listinou
preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu moţno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáţe,
ţe naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní ţiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúmava ţiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu
so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky
náleţitosti (§ 39 ods. 1 Exekučného poriadku), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený
potvrdením (doloţkou) o vykonateľnosti (§ 42 Exekučného poriadku), či je exekučný titul
materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či
oprávnený v prípade, ak nie je totoţný s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom,
alebo ak označil za povinného inú osobu, neţ ktorej bola uloţená povinnosť v exekučnom titule,
tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či
na preukázanie svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil
k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, ţe sa
splnila podmienka alebo ţe oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti,
a ďalej, či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom číslo 341/2005 Z.z.,
t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, ţe prechod povinnosti alebo práva
moţno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny procesným
predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie. Od účinnosti tejto novely Exekučný
poriadok od tejto poţiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu
po začatí exekučného konania, stanovil poţiadavku doloţiť prevod alebo prechod práv
a povinností originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení
s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006); od účinnosti novely
vykonanej zákonom číslo 585/2006 Z.z., t.j. od 1. decembra 2006 uţ nevyţaduje predloţenie
takejto listiny v origináli alebo osvedčenej fotokópie. To znamená, ţe od 1. septembra 2005
oprávnený nie je povinný preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému
malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predloţením listiny vydanej alebo overenej
oprávneným orgánom, ani predloţením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.
Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, ţe tento zákon
rozlišuje viaceré štádiá exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či ţiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza
z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Pokiaľ účastník
exekučného konania tvrdí, ţe došlo k prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu, súd
neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce, ak je prechod dostatočne
osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho zaloţených (aj len
neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je dotknutá otázka prípadnej
neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie pravosti tvrdeného) prechodu práva
alebo povinnosti v neskorších štádiách exekučného konania (napr. pri posudzovaní
opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov
pre zastavenie exekúcie).
V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod práva
z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky zo S. na V., a.s., a napokon na
ňu samotnú. Oprávnená na preukázanie svojho tvrdenia označila dôkazy - predloţila kópie zmlúv
o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej situácii, napriek
vyššie uvedenému, pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili len na to, čo
v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať ale sa (uţ) v ňom neprípustne a bez
zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (aţ) v neskorších štádiách tohto konania,
mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae) oprávnenej a viedol
k odňatiu jej moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou postihnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 3 O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. októbra 2010
JUDr. Rudolf Č i r č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová