Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MObdo/3/2010

Najvyšší súd 2M Obdo 3/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B. P. P. B. s. r. o.,

so sídlom P., IČO: X., právne zást. JUDr. J. B., advokátom, so sídlom F., proti ţalovanému

R., spol. s r. o., so sídlom Š., IČO: X., právne zast. JUDr. A. Š. CSc., advokátom, so sídlom

S., o zaplatenie sumy 1 689,39 € (50 894,50 Sk) s prísl., na mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. apríla 2009, č.

k. -167, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. apríla 2009, č. k.

-167 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 14. februára 2008, č. k.

-138 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 14. februára 2008, č. k.

-138 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 50 894,50 Sk

spolu s 12,15% ročným úrokom z omeškania od 01. 02. 2000 do zaplatenia a trovy konania

v sume 2 540,-- Sk a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu v sume

16 871,50 Sk, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu

zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 6 721,--

Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, ţe

medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola

dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným. Faktúrou č. 197/01 ţalobca

vyúčtoval ţalovanému spotrebu tepelnej energie za IV. štvrťrok 2001 za 161,06 GJ v cene

50 894,50 Sk, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, ţe vyúčtované

2 2M Obdo 3/2010

mnoţstvo tepelnej energie bolo niţšie, ako by bolo mnoţstvo tepla na tlmenú prevádzku

(168,43 GJ). Ţalovaný faktúru č. 197/01 dobrovoľne nezaplatil, preto okresný súd vyhovel

ţalobe v časti istiny v celom rozsahu, a to s poukazom aj na list ţalovaného zo dňa

15. 10. 2002, v ktorom sa faktúru č. 197/01 zaviazal zaplatiť v splátkach. Keďţe ţalovaný sa

so zaplatením kúpnej ceny dostal do omeškania, súd ţalobcovi priznal úrok z omeškania

vo výške 12,15% ročne podľa ust. § 369 a § 502 Obch. zákonníka a v prevyšujúcej časti

uplatneného úroku z omeškania ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Ţalovaným navrhnuté

doplnenie dokazovania o výsluch svedkov a vykonanie kontrolného znaleckého posudku súd

zamietol z dôvodu, ţe k funkčnosti vykurovacieho zariadenia sa vyjadril v znaleckom

posudku znalec Ing. F. M. O správnosti záverov znaleckého posudku súd nemal pochybnosť,

preto návrh na jeho preskúmanie prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku povaţoval

za neopodstatnený. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi

v konaní (jeho neúspech bol iba minimálny ohľadne nepriznanej výšky úroku z omeškania)

priznal trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 2 540,-- Sk

a z trov právneho zastúpenia v sume 16 871,50 Sk podľa vyhlášky č.

a vyhlášky č. Zároveň ţalovaného ako neúspešného účastníka v konaní

zaviazal nahradiť štátu podľa ust. trovy konania v sume 6 721,-- Sk,

ktoré vznikli zaplatením časti odmeny znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov.

Proti tomuto rozsudku, a to vyhovujúcemu výroku o zaplatenie sumy 50 894,50 Sk

s 12,15% ročným úrokom z omeškania od 01. 02. 2002 do zaplatenia a závislému výroku

o trovách konania a výroku o povinnosti nahradiť štátu trovy konania, ţalovaný podal

v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd

odvolací rozsudkom zo dňa 7. apríla 2009, č. k. -167, ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

trovy odvolacieho konania v sume 175,26 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal

so zisteným skutkovým stavom a vec aj správne právne posúdil. Vo svojom rozhodnutí

akceptoval závery znaleckého posudku, pričom znalec bol na námietky ţalovaného uvedené

v spise aj vypočutý na pojednávaní dňa 25. 09. 2007 a trval na svojich záveroch uvedených

v znaleckom posudku. Odvolací súd preto povaţoval odvolanie ţalovaného za právne

3 2M Obdo 3/2010

irelevantné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny

potvrdil.

Na základe podnetu ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu

mimoriadne dovolanie z dôvodu, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. apríla

2009, č. k. -167 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa

14. februára 2008, č. k. -138 bol porušený zákon a ochranu práv a právom

chráneným záujmov účastníkov konania nie je moţné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami. Uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe medzi prenajímateľom a ţalovaným

ako nájomcom bola dňa 23. 02. 1998 uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru č. 275

(ďalej len „nájomná zmluva“), ku ktorej bol následne dňa 01. 11. 2000 uzavretý dodatok č.

2/2000. Na základe nájomnej zmluvy ţalovaný mal v nájme nebytové priestory najskôr

2 2

vo výmere 1341 ma od 01. 11. 2000 vo výmere 756 m. Podľa článku III bodu 3.8 nájomnej

zmluvy sa zmluvné strany dohodli, ţe úhrada sluţieb a energií, vrátane dodávky tepla, bude

vykonávaná na základe samostatných zmlúv, uzavretých medzi nájomcom a ich dodávateľmi

a úhrady za poskytnuté sluţby a energie uhradí nájomca vlastným menom. Tvrdenie súdu

prvého stupňa v odôvodní rozsudku, ţe medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu

kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých

ţalovaným, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi účastníkmi konania nebolo

sporné, ţe zmluva o dodávke tepla podľa článku III. bodu 3.8. nájomnej zmluvy nebola nikdy

uzavretá, čo konštatoval aj znalec Ing. F. M. v znaleckom posudku č. 02/2006. V spise sa

nenachádza ţiadny listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval konštatovanie súdu o platnom

uzavretí kúpnej zmluvy. Naviac, podľa platnej právnej úpravy, nemohlo dôjsť k uzavretiu

kúpnej zmluvy o dodávke tepelnej energie medzi účastníkmi konania konkludentne, pretoţe

podľa ust. v znení neskorších predpisov

(v znení účinnom do 30. 04. 2002) zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú formu

(citované ustanovenie je kogentné a nemoţno sa od neho odchýliť). Ďalej sa nestotoţnil

s názorom súdu prvého stupňa, vysloveným v rozsudku, ktorý výsluch svedkov a navrhnutý

kontrolný znalecký posudok zamietol s poukazom na to, ţe k funkčnosti vykurovacieho

zariadenia sa vyjadril znalec Ing. F. M.. Generálny prokurátor poukázal na to, ţe

na pojednávaní dňa 14. 02. 2008 právny zástupca ţalovaného navrhol vypočuť svedkov p. H.

4 2M Obdo 3/2010

a p. H., ktorí sa mali vyjadriť k funkčnosti sálavého podhľadového vykurovania v spornom

období r. 2001. Podľa konštatovania znalca uvedené zariadenie malo zabezpečovať pribliţne

43% objemu vykurovania. Znalec Ing. F. M. vykonal znaleckú obhliadku prenajatých

nebytových priestorov dňa 28. 02. 2006 a zistil, ţe vykurovací rozvod s podstropnými

teplovodnými sálavými panelmi, slúţiaci ako sálavé stropné vykurovanie, bol funkčný. Podľa

názoru generálneho prokurátora znalec sa objektívne vyjadril k funkčnosti sálavého

podstropného vykurovania v r. 2006, avšak predmetom sporu je dodávka tepelnej energie za

IV. štvrťrok r. 2001, pričom v znaleckom posudku sa nenachádzajú ţiadne iné vyjadrenia

k stavu a funkčnosti vykurovacieho telesa v daných priestoroch v spornom období. Znalec

preto nemohol posúdiť funkčnosť sálavého podhľadu vo IV. štvrťroku r. 2001, pričom dať

relevantnú odpoveď na funkčnosť stropného sálavého vykurovania mohli práve ţalovaným

navrhnutí svedkovia, ktorí v spornom období boli zamestnancami ţalovaného. Uviedol, ţe ide

o vadu pri zisťovaní skutkového stavu veci, keďţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd

v dôkaznom konaní nepostupovali v súlade s ust. a nevykonali dôkaz, ktorý mal

poslúţiť k verifikácii právne významnej skutočnosti. Podľa ust.

inou vadou je nesprávnosť zisteného skutkového stavu z pohľadu postupu súdu v dôkaznom

procese. Nevykonanie ţalovaným navrhnutých dôkazov malo podstatný vplyv na posúdenie

oprávnenosti výšky uplatneného nároku, nakoľko podľa znaleckého posudku výkon sálavého

podhľadu v priestoroch prenajatých ţalovaným predstavoval 23 259 W, čo zodpovedalo

pribliţne 43% celkového objemu dodaného tepla. Rovnakého pochybenia ako súd prvého

stupňa sa dopustil aj odvolací súd, ktorý bez ďalšieho sa stotoţnil so skutkovým stavom

zisteným súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Ďalej generálny prokurátor uviedol, ţe podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské

práva k článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“) platí zásada, ţe súdy svoje rozhodnutia musia odôvodňovať, pričom tento

záväzok nemôţe byť chápaný tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument,

pretoţe v princípe sa súd vyššieho stupňa môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia

rozhodnutia niţšieho súdu, avšak nie arbitrárnym spôsobom, ako to urobil Krajský súd

v Bratislave. V predmetnej veci sa odvolacie súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne

odôvodnenie, ţe sa „stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa“,

avšak bez toho, aby sa odvolací súd čo len zmienil o námietkach odvolateľa v odvolaní

5 2M Obdo 3/2010

a zaujal k nim svoj názor. Poukázal na to, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je v súlade s ust.

odôvodnený najmä preto, ţe súd neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Taktieţ nezdôvodnil, prečo sa nezaoberal

odvolacími námietkami ţalovaného, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný a vadný, a teda

nedošlo k naplneniu práva na súdnu ochranu reálnym obsahom. Súčasťou práva

na spravodlivý proces je aj nevyhnutná nadväznosť medzi zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktorá sa musí prejaviť

v odôvodnení rozhodnutia spôsobom upraveným v ust. Ak tento vzťah

z odôvodnenia nevyplýva, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda o existenciu tzv. inej

vady konania, ktorá je dovolacím dôvodom podľa ust. Podľa

názoru generálneho prokurátora rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 14. 02. 2008, ako aj

rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 07. 04. 2009 sú postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho navrhol, aby dovolací súd

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 04. 2009, ako aj rozsudok Okresného súdu

Bratislava II. zo dňa 14. 02. 2008 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II. na ďalšie

konanie.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril ţalobca v podaní

doručenom dovolaciemu súdu dňa 14. 07. 2010 a v podaní doručenom dovolaciemu súdu dňa

19. 07. 2010. Uviedol, ţe rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa sú vecne správne,

pretoţe boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol súdmi

aj správne právne posúdený. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, ţe

ţalobca dodal ţalovanému teplo a tento ho spotreboval (znalecký posudok č. 02/2006 znalca

Ing. M.), pričom záväzok za dodané teplo ţalovaný voči ţalobcovi uznal (list ţalovaného

zo dňa 15. 10. 2002) a ţalovaný nezaplatil ţalobcovi za dodaný tovar ţiadnu cenu. Na základe

týchto podstatných a objektívne zistených faktov oba súdy správne rozhodli o povinnosti

ţalovaného zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania. Súdmi

bolo správne rozhodnuté aj pre prípad, ak by aj „teoreticky“ neexistoval zmluvný vzťah medzi

účastníkmi konania, ako to namietal ţalovaný, pretoţe právo na zaplatenie ţalovanej sumy

ţalobcovi vzniklo voči ţalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451

a nasl. Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru dovolanie nie je prípustné podľa

ust. , pretoţe sa jedná o napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho

6 2M Obdo 3/2010

súdu v obchodnej veci o peňaţnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V čase podania ţaloby na súde prvého stupňa v r.

2003 predstavovala minimálna mzda sumu 5 570,-- Sk, čo pri jej desaťnásobku je suma

vyššia, ako predmet konania (50 894,50 Sk), ohľadom ktorého bolo podané mimoriadne

dovolanie. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie zamietol a ţalobcovi priznal náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. )

po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243e

ods. 1, 2 , ktoré bolo podané v lehote podľa ust. , preskúmal

mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(ust. ) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa ust. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa ust. mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo

a/ vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem

rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení

ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,

b/ o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje

vedenie konania,

c/ o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.

Podľa ust. v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane

ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 aţ § 243d), ak tento zákon neustanovuje

niečo iné.

7 2M Obdo 3/2010

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, ţe mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora nie je prípustné v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 243f ods. 2

V predmetnej veci nejde o ţiadny z prípadov uvedených v ust.

Ustanovenie , na ktoré sa odvolával ţalobca, neplatí pre prípad

mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom podľa ust. § 243e aţ § 243j

Generálny prokurátor je preto oprávnený podať mimoriadne dovolanie aj v prípade,

ak napáda právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu v obchodnej veci o peňaţnom plnení

neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy.

Dovolací súd zistil, ţe pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora

boli splnené zákonné podmienky podľa ust. , pretoţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky

pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. v ,

a / ods. 1 , dovolací súd právoplatný rozsudok odvolacieho súdu preskúmal

v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zásadám

spravodlivého procesu vyplývajúcim z článku 46 ods. 1 (ďalej

len „Ústava“) treba rozumieť tak, ţe v spojení so všeobecným procesným predpisom v konaní

pred všeobecným niţším alebo i vyšším súdom, musí byť daná jeho účastníkovi moţnosť

vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom ( SR) a k veci samej, ale

tieţ označiť (navrhnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie preukázania svojich tvrdení

pokladá za potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen

o uplatnených návrhoch (vrátane dôkazných návrhov) rozhodnúť, ale tieţ v prípade, ţe im

nevyhovie, tak vo svojom rozhodnutí vysvetliť, z akého dôvodu (spravidla vo vzťahu

k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a k právnym záverom, ku ktorým dospel

na základe skutkového stavu veci) navrhnuté dôkazy nevykonal (ust. ).

Ak tak všeobecný súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadou spočívajúcou

v porušení všeobecných procesných princípov podraditeľných pod vadu konania podľa ust.

8 2M Obdo 3/2010

, ale zároveň postupuje aj v rozpore s ústavnými zásadami vyjadrenými

v článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 , ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Je pravda, ţe odvolací súd sa pri potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa v princípe

môţe obmedziť na prevzatie jeho odôvodnenia, avšak nie arbitrárnym spôsobom, ako to

v predmetnej veci urobil Krajský súd v Bratislave, ktorý sa vôbec nezaoberal dôvodmi

odvolateľa uplatnenými v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolací

súd sa tieţ stotoţnil s námietkou generálneho prokurátora, ţe znalec Ing. M. sa v znaleckom

posudku vyjadril k funkčnosti sálavého podstropného vykurovania v roku 2006 (28. 02.

2006), kedy vykonal obhliadku nebytových priestorov, pričom zo znaleckého posudku

nevyplýva, či toto vykurovacie zariadenie bolo funkčné aj v IV. štvrťroku r. 2001, za obdobie

ktoré sa ţalobca domáha zaplatenia ţalovanej sumy voči ţalovanému. Relevantnú odpoveď

by mohli dať ţalovaným navrhnutí svedkovia, ktorí v rozhodnom období boli zamestnancami

ţalovaného. Súd prvého stupňa a rovnako ani odvolací súd vykonanie relevantných dôkazov

(výsluch svedkov, príp. kontrolné znalecké dokazovanie) neumoţnili, pričom v odôvodnení

svojho rozhodnutia nevykonanie týchto dôkazov dostatočným spôsobom nezdôvodnili.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi

a návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov, majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci

samej. Dokazovanie okrem iného má tieţ zodpovedať zásade rovnosti strán v konaní, resp.

rovnosti šancí v konaní.

Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotoţnil s názorom generálneho prokurátora, ţe

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2

, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti

má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami

sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných

právnych ustanovení, ktoré pouţil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. Iba takéto odôvodnenie rozsudku je naplnením obsahu základného práva

účastníka na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 a článku 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd.

9 2M Obdo 3/2010

Vzhľadom na to, ţe odvolací súd (ale ani súd prvého stupňa) nepostupoval v súlade

s vyššie uvedenými ustanoveniami , a Dohovoru, došlo

k porušeniu základného práva účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru, článku 46 ods. 1 v spojení s ust. , a tým k naplneniu

dovolacieho dôvodu podľa ust. , pretoţe v konaní došlo k vade,

uvedenej v ust. – ţalovanému ako účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala moţnosť konať pred súdom, a zároveň aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

ust. – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, na dovolacie dôvody ktoré dôvodne poukázal generálny

prokurátor v odôvodnení mimoriadneho dovolania, hoci pri citovaní zákonných ustanovení

ako dovolací dôvod výslovne označil len ust. , avšak na stranách

5, 6 a 7 mimoriadneho dovolania uviedol a popísal aj dovolací dôvod podľa ust. § 243f ods. 1

písm. a/

Relevantnou sa javí aj námietka generálneho prokurátora uvedená v mimoriadnom

dovolaní, ţe tvrdenie súdu prvého stupňa (ktoré si osvojil aj odvolací súd), ţe medzi

účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola

dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, keďţe z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným

nebola uzavretá ţiadna zmluva o dodávke tepla (ani písomná a ani ústna), čomu nasvedčuje aj

vyjadrenie ţalobcu k mimoriadnemu dovolaniu (doručené súdu dňa 14. 07. 2010), v ktorom

ţalobca pripúšťa, ţe ak by „teoreticky“ neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania,

tak ţalobcovi voči ţalovanému vzniklo právo na zaplatenie ţalovanej sumy z titulu

bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 nasl. Obč. zákonníka.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

podľa ust. , prvej vety a v spojení s rozsudok

krajského súdu zrušil, a zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II. v napadnutej

časti a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, keďţe dôvody, pre ktoré bol zrušený

rozsudok krajského súdu, platia aj pre rozsudok okresného súdu.

10 2M Obdo 3/2010

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci (ust. , tretia veta v spojení s ust. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 13. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová