Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3d4/365207.da7de8.pdf
PDF · 133.72 KB
No categories available
2MObdo/3/2010
Najvyšší súd 2M Obdo 3/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu B. P. P. B. s. r. o.,
so sídlom P., IČO: X., právne zást. JUDr. J. B., advokátom, so sídlom F., proti ţalovanému
R., spol. s r. o., so sídlom Š., IČO: X., právne zast. JUDr. A. Š. CSc., advokátom, so sídlom
S., o zaplatenie sumy 1 689,39 € (50 894,50 Sk) s prísl., na mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. apríla 2009, č.
k. 2 Cob 132/2008-167, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. apríla 2009, č. k.
2 Cob 132/2008-167 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 14. februára 2008, č. k.
25 Cb 156/2003-138 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 14. februára 2008, č. k.
25 Cb 156/2003-138 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 50 894,50 Sk
spolu s 12,15% ročným úrokom z omeškania od 01. 02. 2000 do zaplatenia a trovy konania
v sume 2 540,-- Sk a trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu ţalobcu v sume
16 871,50 Sk, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku ţalobu
zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 6 721,--
Sk v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie rozsudku uviedol, ţe
medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola
dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným. Faktúrou č. 197/01 ţalobca
vyúčtoval ţalovanému spotrebu tepelnej energie za IV. štvrťrok 2001 za 161,06 GJ v cene
50 894,50 Sk, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, ţe vyúčtované
2 2M Obdo 3/2010
mnoţstvo tepelnej energie bolo niţšie, ako by bolo mnoţstvo tepla na tlmenú prevádzku
(168,43 GJ). Ţalovaný faktúru č. 197/01 dobrovoľne nezaplatil, preto okresný súd vyhovel
ţalobe v časti istiny v celom rozsahu, a to s poukazom aj na list ţalovaného zo dňa
15. 10. 2002, v ktorom sa faktúru č. 197/01 zaviazal zaplatiť v splátkach. Keďţe ţalovaný sa
so zaplatením kúpnej ceny dostal do omeškania, súd ţalobcovi priznal úrok z omeškania
vo výške 12,15% ročne podľa ust. § 369 a § 502 Obch. zákonníka a v prevyšujúcej časti
uplatneného úroku z omeškania ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Ţalovaným navrhnuté
doplnenie dokazovania o výsluch svedkov a vykonanie kontrolného znaleckého posudku súd
zamietol z dôvodu, ţe k funkčnosti vykurovacieho zariadenia sa vyjadril v znaleckom
posudku znalec Ing. F. M. O správnosti záverov znaleckého posudku súd nemal pochybnosť,
preto návrh na jeho preskúmanie prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku povaţoval
za neopodstatnený. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi
v konaní (jeho neúspech bol iba minimálny ohľadne nepriznanej výšky úroku z omeškania)
priznal trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 2 540,-- Sk
a z trov právneho zastúpenia v sume 16 871,50 Sk podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z.
a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Zároveň ţalovaného ako neúspešného účastníka v konaní
zaviazal nahradiť štátu podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p. trovy konania v sume 6 721,-- Sk,
ktoré vznikli zaplatením časti odmeny znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov.
Proti tomuto rozsudku, a to vyhovujúcemu výroku o zaplatenie sumy 50 894,50 Sk
s 12,15% ročným úrokom z omeškania od 01. 02. 2002 do zaplatenia a závislému výroku
o trovách konania a výroku o povinnosti nahradiť štátu trovy konania, ţalovaný podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací rozsudkom zo dňa 7. apríla 2009, č. k. 2 Cob 132/2008-167, ktorým rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi
trovy odvolacieho konania v sume 175,26 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal
so zisteným skutkovým stavom a vec aj správne právne posúdil. Vo svojom rozhodnutí
akceptoval závery znaleckého posudku, pričom znalec bol na námietky ţalovaného uvedené
v spise aj vypočutý na pojednávaní dňa 25. 09. 2007 a trval na svojich záveroch uvedených
v znaleckom posudku. Odvolací súd preto povaţoval odvolanie ţalovaného za právne
3 2M Obdo 3/2010
irelevantné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.
Na základe podnetu ţalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu
mimoriadne dovolanie z dôvodu, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. apríla
2009, č. k. 2 Cob 132/2008-167 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
14. februára 2008, č. k. 25 Cb 156/2003-138 bol porušený zákon a ochranu práv a právom
chráneným záujmov účastníkov konania nie je moţné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami. Uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe medzi prenajímateľom a ţalovaným
ako nájomcom bola dňa 23. 02. 1998 uzavretá zmluva o nájme nebytového priestoru č. 275
(ďalej len „nájomná zmluva“), ku ktorej bol následne dňa 01. 11. 2000 uzavretý dodatok č.
2/2000. Na základe nájomnej zmluvy ţalovaný mal v nájme nebytové priestory najskôr
2 2
vo výmere 1341 ma od 01. 11. 2000 vo výmere 756 m. Podľa článku III bodu 3.8 nájomnej
zmluvy sa zmluvné strany dohodli, ţe úhrada sluţieb a energií, vrátane dodávky tepla, bude
vykonávaná na základe samostatných zmlúv, uzavretých medzi nájomcom a ich dodávateľmi
a úhrady za poskytnuté sluţby a energie uhradí nájomca vlastným menom. Tvrdenie súdu
prvého stupňa v odôvodní rozsudku, ţe medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých
ţalovaným, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, ţe zmluva o dodávke tepla podľa článku III. bodu 3.8. nájomnej zmluvy nebola nikdy
uzavretá, čo konštatoval aj znalec Ing. F. M. v znaleckom posudku č. 02/2006. V spise sa
nenachádza ţiadny listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval konštatovanie súdu o platnom
uzavretí kúpnej zmluvy. Naviac, podľa platnej právnej úpravy, nemohlo dôjsť k uzavretiu
kúpnej zmluvy o dodávke tepelnej energie medzi účastníkmi konania konkludentne, pretoţe
podľa ust. § 32 ods. 1 zákona o energetike č. 70/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov
(v znení účinnom do 30. 04. 2002) zmluva o dodávke tepla musela mať písomnú formu
(citované ustanovenie je kogentné a nemoţno sa od neho odchýliť). Ďalej sa nestotoţnil
s názorom súdu prvého stupňa, vysloveným v rozsudku, ktorý výsluch svedkov a navrhnutý
kontrolný znalecký posudok zamietol s poukazom na to, ţe k funkčnosti vykurovacieho
zariadenia sa vyjadril znalec Ing. F. M.. Generálny prokurátor poukázal na to, ţe
na pojednávaní dňa 14. 02. 2008 právny zástupca ţalovaného navrhol vypočuť svedkov p. H.
4 2M Obdo 3/2010
a p. H., ktorí sa mali vyjadriť k funkčnosti sálavého podhľadového vykurovania v spornom
období r. 2001. Podľa konštatovania znalca uvedené zariadenie malo zabezpečovať pribliţne
43% objemu vykurovania. Znalec Ing. F. M. vykonal znaleckú obhliadku prenajatých
nebytových priestorov dňa 28. 02. 2006 a zistil, ţe vykurovací rozvod s podstropnými
teplovodnými sálavými panelmi, slúţiaci ako sálavé stropné vykurovanie, bol funkčný. Podľa
názoru generálneho prokurátora znalec sa objektívne vyjadril k funkčnosti sálavého
podstropného vykurovania v r. 2006, avšak predmetom sporu je dodávka tepelnej energie za
IV. štvrťrok r. 2001, pričom v znaleckom posudku sa nenachádzajú ţiadne iné vyjadrenia
k stavu a funkčnosti vykurovacieho telesa v daných priestoroch v spornom období. Znalec
preto nemohol posúdiť funkčnosť sálavého podhľadu vo IV. štvrťroku r. 2001, pričom dať
relevantnú odpoveď na funkčnosť stropného sálavého vykurovania mohli práve ţalovaným
navrhnutí svedkovia, ktorí v spornom období boli zamestnancami ţalovaného. Uviedol, ţe ide
o vadu pri zisťovaní skutkového stavu veci, keďţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd
v dôkaznom konaní nepostupovali v súlade s ust. § 120 O. s. p. a nevykonali dôkaz, ktorý mal
poslúţiť k verifikácii právne významnej skutočnosti. Podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.
inou vadou je nesprávnosť zisteného skutkového stavu z pohľadu postupu súdu v dôkaznom
procese. Nevykonanie ţalovaným navrhnutých dôkazov malo podstatný vplyv na posúdenie
oprávnenosti výšky uplatneného nároku, nakoľko podľa znaleckého posudku výkon sálavého
podhľadu v priestoroch prenajatých ţalovaným predstavoval 23 259 W, čo zodpovedalo
pribliţne 43% celkového objemu dodaného tepla. Rovnakého pochybenia ako súd prvého
stupňa sa dopustil aj odvolací súd, ktorý bez ďalšieho sa stotoţnil so skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa a jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Ďalej generálny prokurátor uviedol, ţe podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva k článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„Dohovor“) platí zásada, ţe súdy svoje rozhodnutia musia odôvodňovať, pričom tento
záväzok nemôţe byť chápaný tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument,
pretoţe v princípe sa súd vyššieho stupňa môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia
rozhodnutia niţšieho súdu, avšak nie arbitrárnym spôsobom, ako to urobil Krajský súd
v Bratislave. V predmetnej veci sa odvolacie súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne
odôvodnenie, ţe sa „stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa“,
avšak bez toho, aby sa odvolací súd čo len zmienil o námietkach odvolateľa v odvolaní
5 2M Obdo 3/2010
a zaujal k nim svoj názor. Poukázal na to, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 O. s. p. odôvodnený najmä preto, ţe súd neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Taktieţ nezdôvodnil, prečo sa nezaoberal
odvolacími námietkami ţalovaného, v dôsledku čoho je nepreskúmateľný a vadný, a teda
nedošlo k naplneniu práva na súdnu ochranu reálnym obsahom. Súčasťou práva
na spravodlivý proces je aj nevyhnutná nadväznosť medzi zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktorá sa musí prejaviť
v odôvodnení rozhodnutia spôsobom upraveným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Ak tento vzťah
z odôvodnenia nevyplýva, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné, a teda o existenciu tzv. inej
vady konania, ktorá je dovolacím dôvodom podľa ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. Podľa
názoru generálneho prokurátora rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 14. 02. 2008, ako aj
rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa 07. 04. 2009 sú postihnuté inou vadou, majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v dôsledku čoho navrhol, aby dovolací súd
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 04. 2009, ako aj rozsudok Okresného súdu
Bratislava II. zo dňa 14. 02. 2008 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II. na ďalšie
konanie.
K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril ţalobca v podaní
doručenom dovolaciemu súdu dňa 14. 07. 2010 a v podaní doručenom dovolaciemu súdu dňa
19. 07. 2010. Uviedol, ţe rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa sú vecne správne,
pretoţe boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol súdmi
aj správne právne posúdený. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, ţe
ţalobca dodal ţalovanému teplo a tento ho spotreboval (znalecký posudok č. 02/2006 znalca
Ing. M.), pričom záväzok za dodané teplo ţalovaný voči ţalobcovi uznal (list ţalovaného
zo dňa 15. 10. 2002) a ţalovaný nezaplatil ţalobcovi za dodaný tovar ţiadnu cenu. Na základe
týchto podstatných a objektívne zistených faktov oba súdy správne rozhodli o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania. Súdmi
bolo správne rozhodnuté aj pre prípad, ak by aj „teoreticky“ neexistoval zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania, ako to namietal ţalovaný, pretoţe právo na zaplatenie ţalovanej sumy
ţalobcovi vzniklo voči ţalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451
a nasl. Obč. zákonníka. Ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru dovolanie nie je prípustné podľa
ust. § 238 ods. 5 O. s. p., pretoţe sa jedná o napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho
6 2M Obdo 3/2010
súdu v obchodnej veci o peňaţnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V čase podania ţaloby na súde prvého stupňa v r.
2003 predstavovala minimálna mzda sumu 5 570,-- Sk, čo pri jej desaťnásobku je suma
vyššia, ako predmet konania (50 894,50 Sk), ohľadom ktorého bolo podané mimoriadne
dovolanie. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie zamietol a ţalobcovi priznal náhradu
trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ust. § 10a ods. 3 O. s. p.)
po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa ust. § 243e
ods. 1, 2 O. s. p., ktoré bolo podané v lehote podľa ust. § 243g O. s. p., preskúmal
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(ust. § 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa ust. § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť
právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa ust. § 243f ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo
a/ vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem
rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,
b/ o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje
vedenie konania,
c/ o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.
Podľa ust. § 243i ods. 2 O. s. p. v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane
ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 aţ § 243d), ak tento zákon neustanovuje
niečo iné.
7 2M Obdo 3/2010
Z vyššie citovaných ustanovení O. s. p. vyplýva, ţe mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora nie je prípustné v prípadoch taxatívne uvedených v ust. § 243f ods. 2
O. s. p. V predmetnej veci nejde o ţiadny z prípadov uvedených v ust. § 243f ods. 2 O. s. p.
Ustanovenie § 238 ods. 5 O. s. p., na ktoré sa odvolával ţalobca, neplatí pre prípad
mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom podľa ust. § 243e aţ § 243j
O. s. p. Generálny prokurátor je preto oprávnený podať mimoriadne dovolanie aj v prípade,
ak napáda právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu v obchodnej veci o peňaţnom plnení
neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy.
Dovolací súd zistil, ţe pre podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
boli splnené zákonné podmienky podľa ust. § 243e ods. 1 O. s. p., pretoţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených
záujmov právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi
prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné podmienky
pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa ust. v § 243e ods. 1, 2 O. s. p.
a § 243f/ ods. 1 O. s. p., dovolací súd právoplatný rozsudok odvolacieho súdu preskúmal
v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zásadám
spravodlivého procesu vyplývajúcim z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „Ústava“) treba rozumieť tak, ţe v spojení so všeobecným procesným predpisom v konaní
pred všeobecným niţším alebo i vyšším súdom, musí byť daná jeho účastníkovi moţnosť
vyjadriť sa nielen k vykonaným dôkazom (článok 48 ods. 2 Ústavy SR) a k veci samej, ale
tieţ označiť (navrhnúť) dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie preukázania svojich tvrdení
pokladá za potrebné. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen
o uplatnených návrhoch (vrátane dôkazných návrhov) rozhodnúť, ale tieţ v prípade, ţe im
nevyhovie, tak vo svojom rozhodnutí vysvetliť, z akého dôvodu (spravidla vo vzťahu
k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a k právnym záverom, ku ktorým dospel
na základe skutkového stavu veci) navrhnuté dôkazy nevykonal (ust. § 157 ods. 2 O. s. p.).
Ak tak všeobecný súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadou spočívajúcou
v porušení všeobecných procesných princípov podraditeľných pod vadu konania podľa ust.
8 2M Obdo 3/2010
§ 237 písm. f/ O. s. p., ale zároveň postupuje aj v rozpore s ústavnými zásadami vyjadrenými
v článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru.
Je pravda, ţe odvolací súd sa pri potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa v princípe
môţe obmedziť na prevzatie jeho odôvodnenia, avšak nie arbitrárnym spôsobom, ako to
v predmetnej veci urobil Krajský súd v Bratislave, ktorý sa vôbec nezaoberal dôvodmi
odvolateľa uplatnenými v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolací
súd sa tieţ stotoţnil s námietkou generálneho prokurátora, ţe znalec Ing. M. sa v znaleckom
posudku vyjadril k funkčnosti sálavého podstropného vykurovania v roku 2006 (28. 02.
2006), kedy vykonal obhliadku nebytových priestorov, pričom zo znaleckého posudku
nevyplýva, či toto vykurovacie zariadenie bolo funkčné aj v IV. štvrťroku r. 2001, za obdobie
ktoré sa ţalobca domáha zaplatenia ţalovanej sumy voči ţalovanému. Relevantnú odpoveď
by mohli dať ţalovaným navrhnutí svedkovia, ktorí v rozhodnom období boli zamestnancami
ţalovaného. Súd prvého stupňa a rovnako ani odvolací súd vykonanie relevantných dôkazov
(výsluch svedkov, príp. kontrolné znalecké dokazovanie) neumoţnili, pričom v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevykonanie týchto dôkazov dostatočným spôsobom nezdôvodnili.
Z práva na spravodlivý proces vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa námietkami, argumentmi
a návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov, majúcimi význam pre rozhodnutie vo veci
samej. Dokazovanie okrem iného má tieţ zodpovedať zásade rovnosti strán v konaní, resp.
rovnosti šancí v konaní.
Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotoţnil s názorom generálneho prokurátora, ţe
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti predpokladané ust. § 157 ods. 2
O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti
má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov spravoval a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných
právnych ustanovení, ktoré pouţil, pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Iba takéto odôvodnenie rozsudku je naplnením obsahu základného práva
účastníka na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd.
9 2M Obdo 3/2010
Vzhľadom na to, ţe odvolací súd (ale ani súd prvého stupňa) nepostupoval v súlade
s vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, Ústavy a Dohovoru, došlo
k porušeniu základného práva účastníkov na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru, článku 46 ods. 1 Ústavy v spojení s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., a tým k naplneniu
dovolacieho dôvodu podľa ust. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p., pretoţe v konaní došlo k vade,
uvedenej v ust. § 237 písm. f/ O. s. p. – ţalovanému ako účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala moţnosť konať pred súdom, a zároveň aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa
ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, na dovolacie dôvody ktoré dôvodne poukázal generálny
prokurátor v odôvodnení mimoriadneho dovolania, hoci pri citovaní zákonných ustanovení
ako dovolací dôvod výslovne označil len ust. § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p., avšak na stranách
5, 6 a 7 mimoriadneho dovolania uviedol a popísal aj dovolací dôvod podľa ust. § 243f ods. 1
písm. a/ O. s. p.
Relevantnou sa javí aj námietka generálneho prokurátora uvedená v mimoriadnom
dovolaní, ţe tvrdenie súdu prvého stupňa (ktoré si osvojil aj odvolací súd), ţe medzi
účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola
dodávka tepelnej energie do priestorov prenajatých ţalovaným, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďţe z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným
nebola uzavretá ţiadna zmluva o dodávke tepla (ani písomná a ani ústna), čomu nasvedčuje aj
vyjadrenie ţalobcu k mimoriadnemu dovolaniu (doručené súdu dňa 14. 07. 2010), v ktorom
ţalobca pripúšťa, ţe ak by „teoreticky“ neexistoval zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania,
tak ţalobcovi voči ţalovanému vzniklo právo na zaplatenie ţalovanej sumy z titulu
bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 nasl. Obč. zákonníka.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací
podľa ust. § 243b ods. 2, prvej vety a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. rozsudok
krajského súdu zrušil, a zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II. v napadnutej
časti a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, keďţe dôvody, pre ktoré bol zrušený
rozsudok krajského súdu, platia aj pre rozsudok okresného súdu.
10 2M Obdo 3/2010
O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci (ust. § 243d ods. 1, tretia veta O. s. p. v spojení s ust. § 243i ods. 2 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. októbra 2010
JUDr. Beata Miničová v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová