Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2f8/365174.8e071e.pdf
PDF · 96.96 KB
No categories available
2Obo/37/2010
Najvyšší súd 2 Obo 37/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. H. nar.
X., K., zast. JUDr. P. H., advokátom, X. R., proti žalovanému Doc. JUDr. J. P., CSc., Š.,
správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s. v konkurze, M., IČO: X., o určenie pravosti
pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
3. februára 2010 č. k. 6Cbi/145/2005-122, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
3. februára 2010 č. k. 6Cbi/145/2005-122 v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 03. 02. 2010 č. k. 6Cbi/145/2005-122
rozhodol tak, že určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 5 756,33 € popretá v konkurze
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6 K 40/03 vo veci úpadcu S., a. s., M.,
IČO: X., je oprávnená. V prevyšujúcej časti konanie zastavil, žalovaného zaviazal nahradiť
žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 701,58 € a žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov v zastavenej časti konania nepriznal. V odôvodnení
uviedol, že na pojednávaní 03. 02. 2010 žalovaný pred súdom uznal časť nároku uplatneného
žalobou vo výške 5 756,33 € (173 415,-- Sk) a žalobca vzal späť so súhlasom žalovaného
žalobu v časti o zaplatenie 5 756,33 €. Pretože žalovaný pred súdom uznal časť nároku
uplatneného žalobou vo výške 5 756,33 €, súd z tohto dôvodu so súhlasom žalobcu rozhodol
spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku. Žalobca vzal so súhlasom
žalovaného späť žalobu v časti o zaplatenie 5 756,33 €, a preto súd v súlade s ust. § 96 O. s. p.
konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, predmetom ktorého
po späťvzatí žaloby je zaplatenie 5 756,33 €, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
)zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia v celkovej výške
701,58 € a uviedol, že tieto trovy sú v zmysle § 33 ods. 1 písm. b/ zák. č. 328/1991 Zb.
vylúčené z uspokojenia v konkurze. Konanie v časti o zaplatenie 5 756,53 € bolo zastavené,
a preto súd rozhodol o trovách konania v tejto časti podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania, ktorým bola žalovanému uložená
náhrada trov konania žalobcovi, sa odvolal žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, avšak súd použil
pre priznanie náhrady trov konania ust. § 142 ods. 1 O. s. p., akoby bol plne úspešný. Podľa
žalovaného mal súd postupovať podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a nepriznať žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania z dôvodu, že pomer úspechu vo veci bol zhodne čiastočný
u oboch. Je tiež toho názoru, že súd mohol aplikovať ust. § 150 O. s. p. s použitím ust. § 33
ods. 1 písm. b/ zák. č. 328/1991 Zb. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok v časti jeho
výroku o trovách konania zmeniť tak, že žiadnemu z účastníkov konania sa náhrada trov
konania nepriznáva.
Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného považuje rozsudok súdu
prvého stupňa za vecne správny a zákonný, a to i vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť
žalobcovi trovy konania. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho
pohľadávka, prihlásená do konkurzného konania proti úpadcovi S., a. s.,
vo výške 11 512,64 €, ktorá bola žalovaným popretá, sa pokladá za zistenú. V priebehu
konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť ohľadne časti pohľadávky v sume 5 756,33 €.
So súhlasom žalovaného súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný si náhradu trov konania
v zastavenej časti neuplatnil, preto súd rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo )
na náhradu trov konania v zastavenej časti. Predmetom súdneho konania tak zostalo určenie
pravosti a výšky popretej pohľadávky vo výške 5 756,33 €. V tejto sume žalovaný uznal
žalobou uplatnený nárok. Žalobca mal v konaní (po čiastočnom späťvzatí žaloby) plný
úspech. Preto mu prvostupňový súd po práve priznal náhradu trov konania. Použitie
ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. prichádza do úvahy v prípade, že súd svojím meritórnym
rozhodnutím (rozsudkom) žalobe čiastočne vyhovie a čiastočne ju zamietne. O takýto prípad
v súdenej veci nejde. Krajský súd prvým výrokom napadnutého rozsudku vyhovel žalobe
v celom rozsahu. Druhý výrok (o čiastočnom zastavení konania) a štvrtý výrok (o nepriznaní
náhrady trov konania v zastavenej časti) by mohli byť predmetom samostatného uznesenia.
Žalobca nevzhliadol v súdnej veci ani dôvody pre použitie § 150 O. s. p. Podľa žalobcu bol to
úpadca, ktorý konaním, ktoré podľa prokuratúry napĺňa znaky podvodného konania, vylákal
od žalobcu finančné prostriedky pod prísľubom poskytnutia úrokov, ktoré evidentne nechcel
a ani nemal z čoho zaplatiť a tieto finančné prostriedky mu nevrátil a nevyplatil mu ani
sľúbené úroky. Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty, poprel pohľadávku v časti, ktorou
si žalobca prihlásil do konkurzu v zmluve dohodnuté úroky a tiež úroky z omeškania. Právna
argumentácia žalovaného sa ukázala ako nesprávna a spornou otázkou v spore zostala
zákonnosť dohody medzi žalobcom a úpadcom o výške úrokov. Jediným kritériom pre
posúdenie dohody o výške úrokov ako neplatnej je ust. § 39 OZ v prípade, že táto výška by
bola tak neprimerane vysoká, že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu
nemožno považovať za nedôvodný jeho nárok na zaplatenie úrokov v dohodnutej výške, ktorú
navrhol úpadca. Nakoľko pohľadávky žalobcu sú pohľadávkami prihlásenými do konkurzu
a je otázne, či žalobca vôbec dosiahne z tohto konkurzu nejaké uspokojenie a koľko percent
z prihlásenej pohľadávky to bude, s prihliadnutím na doterajšie náklady, ktoré žalobca
na incidenčný spor vynaložil, ako aj s prihliadnutím na dĺžku trvania tohto incidenčného
sporu (päť rokov), žalobca zobral žalobu čiastočne späť napriek tomu, že celú uplatnenú
pohľadávku pokladá naďalej za oprávnenú. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania,
ktorých výšku predbežne vyčíslil na sumu 74,61 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 701,58 € a súčasne žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov zastavenej
časti konania nepriznal. Pri priznaní práva na náhradu trov konania vychádzal zo skutočnosti,
že žalobca v konaní, predmetom ktorého po späťvzatí žaloby je zaplatenie 5 756,33 €, bol
úspešný, a preto o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Pretože konanie
v časti o zaplatenie 5 756,53 € bolo zastavené, súd rozhodol o trovách konania podľa § 146
ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odvolateľom, že uvedené rozhodnutie
súdu prvého stupňa o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súčasne poukazuje na skutočnosť, že vzájomne odporujúci výrok rozhodnutia o trovách
konania je zmätočný.
V predmetnej veci totiž neboli vedené viaceré samostatné konania, výsledok ktorých
by súd mohol zhodnotiť pri rozhodovaní o trovách týchto konaní a takýto záver nemožno
vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalobca predmet žaloby čiastočne vzal späť.
Z tohto dôvodu súd prvého stupňa pri čiastočnom späťvzatí žaloby nemohol dospieť
k záveru, že žalobca mal vo veci plný úspech a priznať mu náhradu trov konania celkom bez
toho, aby prihliadol ku skutočnosti, že konanie bolo v časti zastavené a kto zastavenie konania
v zmysle § 146 ods. 2 O. s. p. zavinil.
Nakoľko z procesného hľadiska v zásade platí, že žalobca, ktorý dôvodne podanú
žalobu nevzal späť pre správanie sa žalovaného, zastavenie konania zavinil, súd prvého
stupňa s prihliadnutím k uvedenému výsledku konania nemal preto náhradu trov konania
priznať žiadnemu z jeho účastníkov.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Košiciach v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa
§ 220 O. s. p. zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že ich
náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne účelne
vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. októbra 2010
JUDr. Beata Miničová , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová