Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/37/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. H. nar.

X., K., zast. JUDr. P. H., advokátom, X. R., proti žalovanému Doc. JUDr. J. P., CSc., Š.,

správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s. v konkurze, M., IČO: X., o určenie pravosti

pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

3. februára 2010 č. k. -122, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

3. februára 2010 č. k. -122 v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 03. 02. 2010 č. k. -122

rozhodol tak, že určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 5 756,33 € popretá v konkurze

vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. vo veci úpadcu S., a. s., M.,

IČO: X., je oprávnená. V prevyšujúcej časti konanie zastavil, žalovaného zaviazal nahradiť

žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 701,58 € a žiadnemu

z účastníkov právo na náhradu trov v zastavenej časti konania nepriznal. V odôvodnení

uviedol, že na pojednávaní 03. 02. 2010 žalovaný pred súdom uznal časť nároku uplatneného

žalobou vo výške 5 756,33 € (173 415,-- Sk) a žalobca vzal späť so súhlasom žalovaného

žalobu v časti o zaplatenie 5 756,33 €. Pretože žalovaný pred súdom uznal časť nároku

uplatneného žalobou vo výške 5 756,33 €, súd z tohto dôvodu so súhlasom žalobcu rozhodol

spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku. Žalobca vzal so súhlasom

žalovaného späť žalobu v časti o zaplatenie 5 756,33 €, a preto súd v súlade s ust.

konanie v tejto časti zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa

a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, predmetom ktorého

po späťvzatí žaloby je zaplatenie 5 756,33 €, priznal náhradu trov konania pozostávajúcich

)zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia v celkovej výške

701,58 € a uviedol, že tieto trovy sú v zmysle

vylúčené z uspokojenia v konkurze. Konanie v časti o zaplatenie 5 756,53 € bolo zastavené,

a preto súd rozhodol o trovách konania v tejto časti podľa tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania, ktorým bola žalovanému uložená

náhrada trov konania žalobcovi, sa odvolal žalovaný z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. Namietal, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, avšak súd použil

pre priznanie náhrady trov konania ust. , akoby bol plne úspešný. Podľa

žalovaného mal súd postupovať podľa a nepriznať žiadnemu

z účastníkov náhradu trov konania z dôvodu, že pomer úspechu vo veci bol zhodne čiastočný

u oboch. Je tiež toho názoru, že súd mohol aplikovať ust. s použitím ust.

ods. 1 písm. b/ Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok v časti jeho

výroku o trovách konania zmeniť tak, že žiadnemu z účastníkov konania sa náhrada trov

konania nepriznáva.

Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného považuje rozsudok súdu

prvého stupňa za vecne správny a zákonný, a to i vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť

žalobcovi trovy konania. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že jeho

pohľadávka, prihlásená do konkurzného konania proti úpadcovi S., a. s.,

vo výške 11 512,64 €, ktorá bola žalovaným popretá, sa pokladá za zistenú. V priebehu

konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť ohľadne časti pohľadávky v sume 5 756,33 €.

So súhlasom žalovaného súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaný si náhradu trov konania

v zastavenej časti neuplatnil, preto súd rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo )

na náhradu trov konania v zastavenej časti. Predmetom súdneho konania tak zostalo určenie

pravosti a výšky popretej pohľadávky vo výške 5 756,33 €. V tejto sume žalovaný uznal

žalobou uplatnený nárok. Žalobca mal v konaní (po čiastočnom späťvzatí žaloby) plný

úspech. Preto mu prvostupňový súd po práve priznal náhradu trov konania. Použitie

ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, že súd svojím meritórnym

rozhodnutím (rozsudkom) žalobe čiastočne vyhovie a čiastočne ju zamietne. O takýto prípad

v súdenej veci nejde. Krajský súd prvým výrokom napadnutého rozsudku vyhovel žalobe

v celom rozsahu. Druhý výrok (o čiastočnom zastavení konania) a štvrtý výrok (o nepriznaní

náhrady trov konania v zastavenej časti) by mohli byť predmetom samostatného uznesenia.

Žalobca nevzhliadol v súdnej veci ani dôvody pre použitie Podľa žalobcu bol to

úpadca, ktorý konaním, ktoré podľa prokuratúry napĺňa znaky podvodného konania, vylákal

od žalobcu finančné prostriedky pod prísľubom poskytnutia úrokov, ktoré evidentne nechcel

a ani nemal z čoho zaplatiť a tieto finančné prostriedky mu nevrátil a nevyplatil mu ani

sľúbené úroky. Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty, poprel pohľadávku v časti, ktorou

si žalobca prihlásil do konkurzu v zmluve dohodnuté úroky a tiež úroky z omeškania. Právna

argumentácia žalovaného sa ukázala ako nesprávna a spornou otázkou v spore zostala

zákonnosť dohody medzi žalobcom a úpadcom o výške úrokov. Jediným kritériom pre

posúdenie dohody o výške úrokov ako neplatnej je ust. v prípade, že táto výška by

bola tak neprimerane vysoká, že by bola v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu

nemožno považovať za nedôvodný jeho nárok na zaplatenie úrokov v dohodnutej výške, ktorú

navrhol úpadca. Nakoľko pohľadávky žalobcu sú pohľadávkami prihlásenými do konkurzu

a je otázne, či žalobca vôbec dosiahne z tohto konkurzu nejaké uspokojenie a koľko percent

z prihlásenej pohľadávky to bude, s prihliadnutím na doterajšie náklady, ktoré žalobca

na incidenčný spor vynaložil, ako aj s prihliadnutím na dĺžku trvania tohto incidenčného

sporu (päť rokov), žalobca zobral žalobu čiastočne späť napriek tomu, že celú uplatnenú

pohľadávku pokladá naďalej za oprávnenú. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania,

ktorých výšku predbežne vyčíslil na sumu 74,61 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1

a v medziach dôvodov odvolania a bez nariadenia pojednávania a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania

vo výške 701,58 € a súčasne žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov zastavenej

časti konania nepriznal. Pri priznaní práva na náhradu trov konania vychádzal zo skutočnosti,

že žalobca v konaní, predmetom ktorého po späťvzatí žaloby je zaplatenie 5 756,33 €, bol

úspešný, a preto o trovách konania rozhodol podľa Pretože konanie

v časti o zaplatenie 5 756,53 € bolo zastavené, súd rozhodol o trovách konania podľa § 146

ods. 1 písm. c/ a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s odvolateľom, že uvedené rozhodnutie

súdu prvého stupňa o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a súčasne poukazuje na skutočnosť, že vzájomne odporujúci výrok rozhodnutia o trovách

konania je zmätočný.

V predmetnej veci totiž neboli vedené viaceré samostatné konania, výsledok ktorých

by súd mohol zhodnotiť pri rozhodovaní o trovách týchto konaní a takýto záver nemožno

vyvodiť ani zo skutočnosti, že žalobca predmet žaloby čiastočne vzal späť.

Z tohto dôvodu súd prvého stupňa pri čiastočnom späťvzatí žaloby nemohol dospieť

k záveru, že žalobca mal vo veci plný úspech a priznať mu náhradu trov konania celkom bez

toho, aby prihliadol ku skutočnosti, že konanie bolo v časti zastavené a kto zastavenie konania

v zmysle zavinil.

Nakoľko z procesného hľadiska v zásade platí, že žalobca, ktorý dôvodne podanú

žalobu nevzal späť pre správanie sa žalovaného, zastavenie konania zavinil, súd prvého

stupňa s prihliadnutím k uvedenému výsledku konania nemal preto náhradu trov konania

priznať žiadnemu z jeho účastníkov.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok Krajského súdu v Košiciach v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa

zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že ich

náhradu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu žiadne účelne

vynaložené trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. októbra 2010

JUDr. Beata Miničová , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová