Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/38/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

19. októbra 2010 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov

JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému

R. S., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného R. S. proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline z 25. mája 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. S. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn.

bol obvinený R. S. uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa §

199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom

skutkovom základe, ţe

dňa 29.8.2007 okolo 10.20 h. v mieste trvalého bydliska v M. na ul. K.,

v jednoizbovom byte, pod vplyvom alkoholu najmenej 1.46 mg/l (3.04 promile) hovoril

z postele, uţ v súčasnosti svojej bývalej manţelke L. Š., predtým S., nar. X., s ktorou bol

v rozvodovom konaní, či by s ním ešte naposledy nechcela mať pohlavný styk, toto odmietla

s tým, ţe nechce s ním nič mať, nech si niekoho nájde, na to jej povedal, ţe je stále jeho ţena,

dookola jej hovoril, aby sa s ním naposledy pomilovala, keď mu povedala, ţe „neotravuj ma,

uţ som ti stokrát povedala. ţe s tebou nechcem nič mať“, tak vyskočil z postele, schmatol

ju rukami okolo tela, povedal jej, ţe „ty budeš len moja a chcem mať s tebou sex“, na to ho

chcela od seba odstrčiť, ale sa jej to nepodarilo, tak sa chytila zárubne dverí, pričom ju začal

ťahať do izby, kde ju zvalil na posteľ na chrbát a povedal jej „keď to nejde po dobrom,

tak to pôjde po zlom, ţe to sama chcela“, na posteli jej chytil rukami obidve ruky za zápästia,

potom jej uvoľnil ľavú ruku, na čo ho začala odstrkávať od seba rukami na tvári a hovorila

mu, aby išiel z nej dole, on nechcel ísť a bol stále agresívnejší, začal jej voľnou pravou rukou

sťahovať nohavice aţ do polovice tela, ona si ich dávala hore, nohavice jej potom pustil a

začal jej ísť rukou pod tričko, pričom jeho ruku spod trička odtláčala, znovu ju chytil za

zápästie, ale ona sa ho snaţila od seba odtlačiť nohou, chytil jej nohu nad členkom a jeho

kolenami jej roztiahol nohy, na to začala kričať, nech ju pustí, nech z nej zlezie, bozkával ju

na tvár a na ľavé líce a krk, bol na nej zvalený celým telom, pričom sa jej zle dýchalo, začala

plakať, potom jej trochu uvoľnil ruky, ale stále na nej leţal, na to sa jej podarilo ho od seba

odtlačiť a povedala mu, ţe nech ju pustí, ţe sa jej zle dýcha, potom si kľakol na kolená medzi

jej nohy a jej sa podarilo ľavú nohu dostať popred neho, pričom sa prevalila z postele na zem

na kolená, zdvihla sa, zobrala tašku, vtedy jej povedal, ţe či chcela, aby to takto dopadlo,

potom si zobrala botasky a bosá ušla z bytu preč.

Za tento zločin bol obvinený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 42 ods. l

Tr. zák. a podľa zásad v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a jeden deň nepodmienečne, na výkon ktorého bol

podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráţenia. Okresný súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil

vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn.

, právoplatný 14. apríla 2009, ktorým bol obvinený uznaný za vinného

zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s povolením podmienečného

odkladu jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov. Súčasne súd prvého

stupňa zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s pouţitím § 74 ods. 1 Tr. zák. okresný

súd obvinenému uloţil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho

obhajcu obvinený R. S. odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie (príp. rozhodol tak,

ţe obvinenému uloţí trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 25. mája 2010, sp. zn. , podľa § 321

ods. 1 písm. d/, ods. 3 vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zrušil v časti

vo výroku o treste a na základe rozhodol rozsudkom tak, ţe obvineného

R. S. odsúdil podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2

Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a 1 deň.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.

- zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin z 23. februára 2009,

sp. zn. , právoplatný 14. apríla 2009, ktorým bol obvinenému uloţený trest

odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov a povinnosť zaplatiť zameškané výţivné,

- zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin zo 14. mája 2009,

sp. zn. , právoplatný 18. septembra 2009, ktorým bol obvinenému

uloţený úhrnný aj súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky

a povinnosť zaplatiť zameškané výţivné a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste

v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn. .

Súčasne boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu 23. júla 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený

v ustanovení , t.j., ţe rozhodnutie je zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Podanie dovolania odôvodnil tým, ţe súd

nesprávne právne kvalifikoval skutok ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu, pričom správne

mal byť kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 Tr. zák., nakoľko zo zisteného

skutkového stavu nemoţno vyvodiť záver, ţe konanie obvineného smerovalo ku znásilneniu

poškodenej. Obvinený poukázal na to, ţe objektívne nie je moţné, aby sa skutok stal tak,

ako ho popisuje poškodená vo svojej výpovedi. Zdôraznil, ţe verbálne ani fyzicky vôbec

neprejavil snahu zabrániť poškodenej v odchode z bytu a dobrovoľne upustil od svojho

konania, ktoré k súloţi ani nesmerovalo (pričom upozornil na judikát R 17/1982).

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 25. mája 2010, sp. zn.

a prvostupňový rozsudok Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn. a vec

vrátil súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok

Krajského súdu v Ţiline ako súdu odvolacieho, ktorým súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3

rozsudok Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn. zrušil v časti

- vo výroku o treste a na základe odsúdil obvineného R. S. podľa

ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.

na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a 1 deň. Podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia

slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste

v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn. ,

právoplatný 14. apríla 2009, ktorým bol obvinenému uloţený trest odňatia slobody vo výmere

2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov

a povinnosť zaplatiť zameškané výţivné; výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu

Martin zo 14. mája 2009, sp. zn. , právoplatný 18. septembra 2009, ktorým bol

obvinenému uloţený úhrnný aj súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov

s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a povinnosť

zaplatiť zameškané výţivné a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze

Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn. . Súčasne zrušil aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa

Dovolanie bolo taktieţ podané prostredníctvom obhajcu, čím bola

splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa

a

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

ţe sa jedná o dovolací dôvod uvedený v

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa

zistil, ţe dovolanie podané obvineným R. S. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/

odmietol.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe obvinený napáda najmä skutkové zistenia súdov

prvého a druhého stupňa (hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je zákonný dovolací

dôvod podľa Podľa Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací ( ) je viazaný zisteným skutkovým stavom veci,

tak ako ho ustálili súdy niţšej inštancie, pretoţe podľa § 371 ods. 1 písm. i/

môţe byť dovolacím dôvodom skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho

ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôţe skúmať

a meniť.

V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je moţné účinne namietať právne

vady, ale nie je moţné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,

ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne

a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení

ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môţe dopĺňať a korigovať len súd odvolací (, ). Dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov

druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len

z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.

Námietky obvineného, ktorými namieta právny záver odvolacieho súdu, ţe konanie

poškodenej vykazovalo znaky váţne mieneného odporu ţeny a k dokonaniu skutku nedošlo

len z dôvodu, ţe sa poškodenej podarilo ujsť z bytu, ako aj skutočnosť, ţe objektívne nie je

moţné, aby sa skutok stal tak, ako ho popisuje poškodená vo svojej výpovedi, ak by malo

jeho konanie smerovať k znásilneniu, sú všetko námietkami, ktorými obvinený popiera

správnosť a úplnosť zistenia skutku. Tvrdenia uvedené v dovolaní subjektívne kritizujú

hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúcimi súdmi, čo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu

podľa

Pokiaľ ide o právne posúdenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

ţe skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn.

bol v súlade s správne právne posúdený ako zločin

znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1

Tr. zák. Aj keď obvinený poukazuje na judikát č. sb. rozh. (Zhodnotenie

poznatkov o súdnej praxe pri rozhodovaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti

trestného kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 19. januára 1982, č. Tpjf 158/80), z jeho konania

nevyplýva, ţeby dobrovoľne upustil od svojho zámeru vykonať súloţ s poškodenou. Jeho

násilné konanie smerovalo k vykonaniu súloţe (podľa zisteného skutku). Aj sám obvinený

v závere dovolania pripúšťa, ţe bol v kritický deň agresívny voči poškodenej a ţiadal

ju takýmto spôsobom o intímny styk.

So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

, dovolací súd musel dovolanie obvineného R. S. podľa

písm. c/ odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. októbra 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková