Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dfb/375410.c564cf.pdf
PDF · 111.73 KB
No categories available
2Tdo/38/2010
Najvyšší súd 2 Tdo 38/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
19. októbra 2010 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov
JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti obvinenému
R. S., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného R. S. proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline z 25. mája 2010, sp. zn. 1To/50/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. S. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn.
1T/152/2007 bol obvinený R. S. uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, ţe
dňa 29.8.2007 okolo 10.20 h. v mieste trvalého bydliska v M. na ul. K.,
v jednoizbovom byte, pod vplyvom alkoholu najmenej 1.46 mg/l (3.04 promile) hovoril
z postele, uţ v súčasnosti svojej bývalej manţelke L. Š., predtým S., nar. X., s ktorou bol
v rozvodovom konaní, či by s ním ešte naposledy nechcela mať pohlavný styk, toto odmietla
s tým, ţe nechce s ním nič mať, nech si niekoho nájde, na to jej povedal, ţe je stále jeho ţena,
dookola jej hovoril, aby sa s ním naposledy pomilovala, keď mu povedala, ţe „neotravuj ma,
uţ som ti stokrát povedala. ţe s tebou nechcem nič mať“, tak vyskočil z postele, schmatol
ju rukami okolo tela, povedal jej, ţe „ty budeš len moja a chcem mať s tebou sex“, na to ho
chcela od seba odstrčiť, ale sa jej to nepodarilo, tak sa chytila zárubne dverí, pričom ju začal
ťahať do izby, kde ju zvalil na posteľ na chrbát a povedal jej „keď to nejde po dobrom,
tak to pôjde po zlom, ţe to sama chcela“, na posteli jej chytil rukami obidve ruky za zápästia,
potom jej uvoľnil ľavú ruku, na čo ho začala odstrkávať od seba rukami na tvári a hovorila
mu, aby išiel z nej dole, on nechcel ísť a bol stále agresívnejší, začal jej voľnou pravou rukou
sťahovať nohavice aţ do polovice tela, ona si ich dávala hore, nohavice jej potom pustil a
začal jej ísť rukou pod tričko, pričom jeho ruku spod trička odtláčala, znovu ju chytil za
zápästie, ale ona sa ho snaţila od seba odtlačiť nohou, chytil jej nohu nad členkom a jeho
kolenami jej roztiahol nohy, na to začala kričať, nech ju pustí, nech z nej zlezie, bozkával ju
na tvár a na ľavé líce a krk, bol na nej zvalený celým telom, pričom sa jej zle dýchalo, začala
plakať, potom jej trochu uvoľnil ruky, ale stále na nej leţal, na to sa jej podarilo ho od seba
odtlačiť a povedala mu, ţe nech ju pustí, ţe sa jej zle dýcha, potom si kľakol na kolená medzi
jej nohy a jej sa podarilo ľavú nohu dostať popred neho, pričom sa prevalila z postele na zem
na kolená, zdvihla sa, zobrala tašku, vtedy jej povedal, ţe či chcela, aby to takto dopadlo,
potom si zobrala botasky a bosá ušla z bytu preč.
Za tento zločin bol obvinený podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s pouţitím § 42 ods. l
Tr. zák. a podľa zásad v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. odsúdený na súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a jeden deň nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráţenia. Okresný súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil
vo výroku o treste trestný rozkaz Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn.
2T/17/2009, právoplatný 14. apríla 2009, ktorým bol obvinený uznaný za vinného
zo spáchania úmyselného prečinu zanedbania povinnej výţivy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.
a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace s povolením podmienečného
odkladu jeho výkonu a určením skúšobnej doby vo výmere 12 mesiacov. Súčasne súd prvého
stupňa zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., s pouţitím § 74 ods. 1 Tr. zák. okresný
súd obvinenému uloţil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
obhajcu obvinený R. S. odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie (príp. rozhodol tak,
ţe obvinenému uloţí trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby).
Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 25. mája 2010, sp. zn. 1To/50/2010, podľa § 321
ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zrušil v časti
vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol rozsudkom tak, ţe obvineného
R. S. odsúdil podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a 1 deň.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák.
- zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin z 23. februára 2009,
sp. zn. 2T/17/2009, právoplatný 14. apríla 2009, ktorým bol obvinenému uloţený trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov a povinnosť zaplatiť zameškané výţivné,
- zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin zo 14. mája 2009,
sp. zn. 23T/59/2009, právoplatný 18. septembra 2009, ktorým bol obvinenému
uloţený úhrnný aj súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky
a povinnosť zaplatiť zameškané výţivné a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste
v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn. 2T/17/2009.
Súčasne boli zrušené aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu 23. júla 2010 dovolanie. V jeho odôvodnení uviedol ako dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j., ţe rozhodnutie je zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Podanie dovolania odôvodnil tým, ţe súd
nesprávne právne kvalifikoval skutok ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu, pričom správne
mal byť kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 Tr. zák., nakoľko zo zisteného
skutkového stavu nemoţno vyvodiť záver, ţe konanie obvineného smerovalo ku znásilneniu
poškodenej. Obvinený poukázal na to, ţe objektívne nie je moţné, aby sa skutok stal tak,
ako ho popisuje poškodená vo svojej výpovedi. Zdôraznil, ţe verbálne ani fyzicky vôbec
neprejavil snahu zabrániť poškodenej v odchode z bytu a dobrovoľne upustil od svojho
konania, ktoré k súloţi ani nesmerovalo (pričom upozornil na judikát R 17/1982).
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 25. mája 2010, sp. zn. 1To/50/2010
a prvostupňový rozsudok Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn. 1T/152/2007 a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým
skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je podané
oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok
Krajského súdu v Ţiline ako súdu odvolacieho, ktorým súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3
Tr. por. rozsudok Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn. 1T/152/2007 zrušil v časti
- vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného R. S. podľa § 199
ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. l Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, 4 mesiace a 1 deň. Podľa § 48 ods. 2
písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráţenia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste
v trestnom rozkaze Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn. 2T/17/2009,
právoplatný 14. apríla 2009, ktorým bol obvinenému uloţený trest odňatia slobody vo výmere
2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov
a povinnosť zaplatiť zameškané výţivné; výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu
Martin zo 14. mája 2009, sp. zn. 23T/59/2009, právoplatný 18. septembra 2009, ktorým bol
obvinenému uloţený úhrnný aj súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a povinnosť
zaplatiť zameškané výţivné a ktorým bol zároveň zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze
Okresného súdu Martin z 23. februára 2009, sp. zn. 2T/17/2009. Súčasne zrušil aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa
§ 368 ods. 1 Tr. por. Dovolanie bolo taktieţ podané prostredníctvom obhajcu, čím bola
splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.
V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané
a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,
ţe sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.
zistil, ţe dovolanie podané obvineným R. S. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietol.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe obvinený napáda najmä skutkové zistenia súdov
prvého a druhého stupňa (hodnotenie jednotlivých dôkazov), čo však nie je zákonný dovolací
dôvod podľa § 371 Tr. por. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) je viazaný zisteným skutkovým stavom veci,
tak ako ho ustálili súdy niţšej inštancie, pretoţe podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. môţe byť dovolacím dôvodom skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho
ustanovenia, pričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôţe skúmať
a meniť.
V rámci takto vymedzeného dovolacieho dôvodu je moţné účinne namietať právne
vady, ale nie je moţné účinne namietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať,
ţe skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne
a neúplne. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie je určené na revíziu skutkových zistení
ustálených súdmi prvého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.
Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery
môţe dopĺňať a korigovať len súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov
druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôţe posudzovať uţ len
z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,
aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Námietky obvineného, ktorými namieta právny záver odvolacieho súdu, ţe konanie
poškodenej vykazovalo znaky váţne mieneného odporu ţeny a k dokonaniu skutku nedošlo
len z dôvodu, ţe sa poškodenej podarilo ujsť z bytu, ako aj skutočnosť, ţe objektívne nie je
moţné, aby sa skutok stal tak, ako ho popisuje poškodená vo svojej výpovedi, ak by malo
jeho konanie smerovať k znásilneniu, sú všetko námietkami, ktorými obvinený popiera
správnosť a úplnosť zistenia skutku. Tvrdenia uvedené v dovolaní subjektívne kritizujú
hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúcimi súdmi, čo nezodpovedá dovolaciemu dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Pokiaľ ide o právne posúdenie, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
ţe skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Martin z 02. marca 2010, sp. zn.
1T/152/2007 bol v súlade s Trestným zákonom správne právne posúdený ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Tr. zák. Aj keď obvinený poukazuje na judikát č. R/17/1982 sb. rozh. (Zhodnotenie
poznatkov o súdnej praxe pri rozhodovaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti
trestného kolégia Najvyššieho súdu ČSSR z 19. januára 1982, č. Tpjf 158/80), z jeho konania
nevyplýva, ţeby dobrovoľne upustil od svojho zámeru vykonať súloţ s poškodenou. Jeho
násilné konanie smerovalo k vykonaniu súloţe (podľa zisteného skutku). Aj sám obvinený
v závere dovolania pripúšťa, ţe bol v kritický deň agresívny voči poškodenej a ţiadal
ju takýmto spôsobom o intímny styk.
So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného R. S. podľa § 382
písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. októbra 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková